Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204677
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6711204677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu C.. U. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Prievidza, Bojnická 7, proti žalovaným III/ C.. I. T., nar. XX. XX.. XXXX, bytom Y.,
A. B. XXX/X a IV/ L. T., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., A. B. XXX/X, obaja právne zastúpení
JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária, Horná 35, Banská Bystrica, v konaní
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 15C/58/2011-282 zo dňa 20. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným III/ a IV/ trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán v konaní k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre k. ú. F. G., obec F. G., okres Y., vedených na Okresnom
úrade, odbor katastrálny v Y., a to k stavbám kravín č. súpisné XXX, postavený na parcele č. XXX,

opravárenská dielňa č. súpisné XXX, postavená na parcele č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, odchovňa č.
súpisné XXX, postavená na parcele č. XXX. V poradí druhým výrokom okresný súd prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných III. a IV. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. a
obec F. G., okres Y. ako stavba - opravárenská dielňa č. súpisné XXX, postavená na parcele č. XXX/
X, XXX/X a XXX/X. V poradí tretím výrokom okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. a obec F. G., okres Y., a to stavby kravín č. súpisné XXX,
postavená na parcele XXX a odchovňa č. súpisné XXX, postavená na parcele č. XXX.

2. Na vyporiadanie podielu žalobcu okresný súd zaviazal žalovaných III/ a IV/ vyplatiť sumu 751,95 EUR
žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu
a súčasne rozhodol, že štát má právo na náhradu štátom preddavkovaných trov vo výške 50 % voči
žalobcovi a 50 % voči žalovaným III/ a IV/ spoločne a nerozdielne.

4.Pôvodnepodanoužalobousadomáhalžalobcazrušiťavyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvokvyššie
uvedeným nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve so žalovanými U.. X. M., C.. L. M. ako žalovanými I/ a II/
a so žalovanými III/ a IV/. Predmetom vyporiadania boli stavby stojace na pozemku parcelné č. XXX/X,XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. V priebehu konania došlo k prevodu
nehnuteľností zo žalovaných I/ a II/ na žalovaných III/ a IV/ a vzhľadom na dispozíciu s predmetom
sporu žalobca zobral žalobu voči žalovaným I/ a II/ späť a súd v konaní vzhľadom na dispozíciu žalobcu

so žalobou voči žalovaným I. a II. konanie zastavil. Súd následne pripustil zmenu žaloby, na základe
ktorej predmetom konania zostalo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia (kravín č. súpisné XXX,
opravárenská dielňa č. súpisné XXX a odchovňa č. súpisné XXX).

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd aplikujúc ustanovenia § 136 Občianskeho
zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že tak žalobca ako aj žalovaní mali
záujem po zrušení podielového spoluvlastníctva nadobudnúť len o opravárenskú dielňu č. súpisné XXX
s tým, že o kravín a o odchovňu záujem ani jedna zo strán nemala. Sporné medzi stranami sporu
nebolo vlastníctvo parciel, na ktorých uvedené nehnuteľnosti stoja s tým, že obe strany sporu potvrdili,
že opravárenská dielňa je postavená na parcele U.. M., ktorý je zaťom žalovaných III/ a IV/ a kravín a

odchovňa sú postavená na parcelách, ktoré sú vo vlastníctve otca žalobcu. Rovnako obe strany sporu
potvrdili, že sa nevedia dohodnúť na vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam a že situácia a vzťahy medzi stranami v konaní sú napäté.

6. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle vyššie uvedených zákonných

ustanovení súd prioritne skúmal, či je možné rozdelenie veci. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti nie je
možné rozdeliť a veľkosť podielov oboch strán je rovnaká, súd zohľadnil pri rozhodovaní reálne využitie
veci a snažil sa pri svojom rozhodnutí do najvyššej miery eliminovať konflikty do budúcna, nakoľko
sa potvrdili nezhody nielen medzi stranami konania, ale aj medzi otcom žalobcu, ktorý je vlastníkom
pozemkov, na ktorých stojí kravín a odchovňa, ako aj zaťa žalovaných III/ a IV/ U.. M.. Naviac samotný

žalobca pripustil na pojednávaní dňa 10. 09. 2013 vo svojej výpovedi na otázku, akým spôsobom by
riešil prístup do opravárenskej dielne v prípade, ak by táto bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva,
keď uviedol „No to je problém. V podstate by sme sa museli dohodnúť alebo opätovne riešiť prístup
do uvedenej nehnuteľnosti súdnou cestou.“. Rovnako odpovedal aj v prípade ďalších dvoch sporných
nehnuteľností. Naviac na uvedenom pojednávaní pripustil možnosť riešenia vyporiadania podielového

spoluvlastníctva prikázaním spornej opravárenskej dielne do vlastníctva žalovaných s výplatou čiastky
7.000,- EUR na vyrovnanie. Vzhľadom k týmto okolnostiam a vlastníctvu pozemkov, na ktorých stoja
sporné nehnuteľnosti, súd prihliadal na účelné využitie sporných nehnuteľností a ako je už vyššie
uvedené, v snahe v čo najširšej miere zabezpečiť aj ich reálne využitie bez ďalších konfliktov prikázal
opravárenskú dielňu do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných III/ a IV/ s tým, že táto stojí na

parcele ich zaťa, s ktorým nemajú žiadne nezhody a nehnuteľnosti kravín a odchovňu do výlučného
vlastníctva žalobcu, ktorá stojí na pozemkov vlastnícky patriacich jeho otcovi, ktorá skutočnosť taktiež
predpokladá možnosť prístupu k nehnuteľnostiam.

7.Keďžesúdrozdelilpredmetnénehnuteľnostiaprikázalichdovlastníctvastranámsporu,bolopotrebné

rozhodnúť aj o primeranej náhrade na vyrovnanie ich podielov s tým, že pri cene nehnuteľnosti okresný
súd vychádzal zo znaleckého posudku C.. P.. Samotné strany v konaní, tak žalobca ako aj žalovaný
potvrdili, že predmetné nehnuteľnosti sú značne schátralé. Rovnako stav nehnuteľností vyplýva zo
znaleckých posudkov či už C.. M. ako aj C.. P., naviac znalec vo svojom písomnom podaní z februára
2014 výslovne uviedol, že dve z troch nehnuteľností sa nachádzajú v takom technickom stave, že

ich hodnota je už iba morálna a to len z toho dôvodu, že na nej nebolo vydané búracie povolenie.
Nehnuteľnosti tým, že sa neužívajú, sú podľa znalca znehodnotené a schátralé. Pri cene znalec vzal
do úvahy rozdiel v stave nehnuteľností oproti roku 2013. Ak by aj súd nariadil znalecké dokazovanie
aktuálne v roku 2016, vzhľadom na dĺžku času, ktorá ubehla od posledného znaleckého dokazovania,
opätovne vzhľadom k tomu, že sa nehnuteľnosti neužívajú, je podľa znalca veľký predpoklad, že

hodnota týchto nehnuteľností by bola nižšia a keďže neboli vykonané žiadne úpravy a zásahy zo strany
spoluvlastníkov, tak by sa ponížila oproti sume už stanovej.

8. Pokiaľ išlo o námietky zo strany žalobcu voči ohodnoteniu nehnuteľností znaleckým posudkom,
interpretovanej tak v písomnom podaní a tiež v rámci konania pred súdom, okresný súd sa s

týmito nestotožnil a rovnako znalec na pojednávaní vyvrátil pochybnosti žalobcu o hodnovernosti
znaleckého posudku. Znalec sa jednoznačne vyjadril k stavu nehnuteľností, spôsobu ohodnocovania,
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a uviedol, že vyjadrenia týkajúce sa prenájmu za 1,-
Euro opravárenskej dielne na garážovanie auta je len špekulatívne vyjadrenie žalobcu a nemá vplyvna celkové určenie ceny nehnuteľností, pretože v prejednávanej veci nejde o podnikateľský nájom
nehnuteľnej veci.

9. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania a vyjadrenia znalca ako aj stanovenie všeobecnej
hodnoty, okresný súd pri rozhodovaní a určení vyrovnávacích podielov vychádzal práve z ceny,
ktorá bola stanovená znalcom C.. P.. Cena opravárenskej dielne bola stanovená vyššie, než cena
dvoch zvyšných nehnuteľností, ktoré podľa vyjadrenia znalca majú len morálnu hodnotu, preto súd
prikázal žalovaným III/ a IV/ vyplatiť žalobcovi protihodnotu, ktorá zodpovedala výške 751,95 EUR ako

vyrovnávací podiel z celkovej ceny nehnuteľností. Predmet sporu mal všeobecnú hodnotu 25.330,66
EUR a pri výške podielu pripadajúceho na žalovaných (13.417,27 EUR) po odpočítaní polovice nároku
z celkovej všeobecnej hodnoty nehnuteľností tak zostáva na vyplatenie vyrovnávacieho podielu pre
žalobcu suma 751,94 EUR, na zaplatenie ktorého okresný súd žalovaných III/ a IV/ zaviazal.

10. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 CSP a súčasne rozhodol i o

štátom preddavkovaných trovách konania tak, že zaviazal obe strany sporu na zaplatenie štátom
preddavkovaných trov v pomere 50 % vzhľadom na rovnaký úspech k neúspechu protistrany.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, prípadne

rozhodnutie zmeniť tak, aby súd vyhovel jeho žalobe. Namietal, že súd nedospel k správnym skutkovým
zisteniam, ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal z toho, že opravárenská dielňa súpisné
č. XXX je postavená na parcele XXX/X, XXX/X a XXX/X, teda na parcelách, ktoré patria do vlastníctva
zaťa žalovaných III/ a IV/, a že kravín č. súpisné XXX a odchovňa č. súpisné XXX, ktoré sú postavené na
parcele č. XXX a XXX, stoja na pozemkoch vlastnícky patriacich jeho otcovi. Z listu vlastníctva vyplýva,

že konkrétne na pozemok pod dielňou parcela č. XXX/X nie je založený list vlastníctva a pozemok je v
katastri nehnuteľností evidovaný ako nevysporiadaný a obdobne pozemok pod dielňou parcela č. XXX/X
je zapísaný v prospech X. N. a jeho manželky. Z uvedeného dôvodu mu tak nie je jasné, na základe čoho
prišiel súd k názoru, že súhlasil so stavom, ktorý je v rozpore so záznamom v katastri nehnuteľností.
Naviac ani žalovaní nemajú prístup k opravárenskej dielni, nakoľko musia prejsť cez pozemok jeho otca,

a nie je pravdou ani to, že by on sám nemal bezproblémový prístup k nehnuteľnostiam, ktoré mu boli
prikázané do vlastníctva. Žalovaní III/ a IV/ nehnuteľnosti nepotrebujú, o čom svedčí aj ich vyjadrenie,
a to konkrétne na pojednávaní dňa 07. 04. 2016.

12. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v jeho záverečnom slove uviedol, že nemá záujem o objekt kravína

a odchovne, i keď pri rokovaniach sa síce uvádzala i „kúpa“ kravína a odchovne, ale to len z toho dôvodu,
že v prípade, ak by ich neprevzal, nebola možná dohoda o predaji opravárenskej dielne. Namietal aj
názor znalca spočívajúci v tom, že opravárenská dielňa nie je schopná dosahovať primeraný výnos
formou prenájmu, napadol tak správnosť ceny ustálenej znalcom a tiež jej použitie s odstupom prakticky
troch rokov.

13. Následne namietal i výšku ocenenia nehnuteľností znalcom C.. P., ktorý mal nehnuteľnosti odhadnúť
na cenu ekonomickú výnosnosť objektu ako takého, čo však znalec neurobil. Potvrdil, že jeho ponuka
na sumu 20.000,- EUR, polovičný podiel 10.000,- EUR bola záväzná a teda bola podstatne vyššia, ktorú
ohodnotil znalec a zároveň bol ochotný prevziať i ostatné bezcenné nehnuteľnosti za znalcom určenú

cenu. Súd to takto aj klasifikoval na predposlednom pojednávaní s tým, že žalovaní s jeho návrhom
súhlasili, len uviedli, že ešte potrebujú vec prekonzultovať so svojimi deťmi.

14. Na záver žalobca uviedol, že nehnuteľnosti, a to kravín č. súpisné XXX a odchovňu č. súpisné
XXX sú v dezolátnom stave, preto uvedené nehnuteľnosti nechce a nesúhlasí s ich prikázaním do jeho

vlastníctva. Navrhol, aby súd nariadil ich predaj a výťažok rozdelil podľa podielov. Naopak opravárenskú
dielňu potrebuje len on, doposiaľ ju aj riadne užíval, a ak by mal rozhodovať prístup k uvedeným
nehnuteľnostiam, potom tvrdil, že žalovaní nemajú k opravárenskej dielni riadny prístup, nakoľko musia
k nej pristupovať cez pozemok jeho otca. Z tohto dôvodu potom nie je dôležité, kto sa akým spôsobom
k svojej nehnuteľnosti dostane, lebo obdobne ako žalovaní má aj on vždy problém dostať sa prakticky

k akejkoľvek nehnuteľnosti bez súčinnosti s druhou stranou sporu.

15. Žalovaní III/ a IV/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd sa podľa ich názoru riadil pri
zrušení podielového spoluvlastníctva a pri jeho vyporiadaní ustanovením § 142 ods. 1 Občianskehozákonníka, teda rozhodol v súlade so zákonom. Ak žalobca tvrdil, že opravárenskú dielňu užíval a
popieral, že užíval kravín a odchovňu, opak je pravdou, kravín užíval žalobca rovnako tak aj odchovňu,
v ktorých priestoroch mal uskladnené poľnohospodárske stroje a taktiež tam ustajňoval (otec žalobcu)

ovce, ktoré významne znečistili a znehodnotili tieto stavby. Opravárenská dielňa nebola užívaná okrem
uzavretia zmluvy o parkovaní motorového vozidla, ktorú uzatvorili žalovaní III/ a IV/ so starostkou obce
F. G.. Opätovne prejavili záujem o stavbu opravárenskej dielne, nakoľko žalovaný III/ má podnikateľský
plán, ktorý naplní buď on alebo jeho deti. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností, v konaní bol predložený
nielen znalecký posudok C.. P., ale aj znalecký posudok C.. M. za účelom mimosúdnej dohody o

zrušení podielového spoluvlastníctva. Bol to práve žalobca, ktorý si vyžiadal čas, na základe čoho bolo
pojednávanie odročené na mimosúdne rokovanie, ktorú skutočnosť však následne žalobca použil vo
svojom odvolaní tvrdiac, že znalecký posudok je starší a mal byť teda vypracovaný nový znalecký
posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo. Aj
táto skutočnosť podľa nich poukazuje na účelové konanie žalobcu. Naviac sám žalobca pripustil v
odvolaní, že nemá prístup do opravárenskej dielne. Žalovaní III/ a IV/ práve reagujúc na situáciu,

ktorú vytvoril žalobca resp. jeho otec odkúpením pozemku pred vstupnou bránou, uzavreli kúpnu
zmluvu dňa 25. 01. 2017 s predávajúcim X. N. a jeho manželkou, na základe ktorej nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok, parcela CKN č. XXX/X a parcelu CKN č. XXX/X,
ktoré sa nachádzajú bezprostredne pri prístupovej ceste a umožnia tak žalovaným v III. a IV. rade dostať
sa k stavbe opravárenskej dielne. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných III/ a IV/ uviedol, že uvádzajú vo svojom
vyjadrení nepravdivé skutočnosti. Naďalej tvrdí, že uvedené priestory opravárenskej dielne užíval, a to
na opravy strojov v jeho vlastníctve, na čo je i funkčne určená. Z tohto dôvodu opravárenskú dielňu
najviac potrebuje. Ďalej ju užíval aj na skladovanie strojov, a preto mal k nej prístup a kľúče. Zotrval na

tvrdeniach vo vzťahu k znaleckému posudku, pretože v prípade, že sa jedná o objekt, ktorý má slúžiť na
prevádzku obchodu alebo služieb, musí sa oceniť i výnosovou metódou, i keď zrovna v tej chvíli objekt
nebol prenajímaný. Čo sa týka obštrukcii v konaní, boli to práve žalovaní, ktorí síce súhlasili s rokovaním
a rokovania sa nerealizovali, resp. jeho návrh neskôr odmietli bez primeraného odôvodnenia. Zmluvou
uzavretou dňa 25. 01. 2017, teda po podaní odvolania, žalovaní len reagovali na jeho argumenty z

odvolania s tým, že vlastne uznali, že sa jedná o pádne argumenty a teda že ich príbuzní majú časť
pozemku pod stavbou nehnuteľnosti opravárenskej dielne. Súd by preto naplnil literu zákona tým, že
by mu prikázal opravárenskú dielňu do jeho vlastníctva. Keď už má prísť o uvedenú nehnuteľnosť, teda
opravárenskú dielňu, nechce o ňu prísť tak, že nedostane za ňu ani primeranú náhradu a naopak získa
nehnuteľnosť, o ktorú záujem nemá a ani využitie. Navrhol odvolaniu vyhovieť.

17. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne

správny.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecnesprávne a dostatočné, preto odvolací súd na dôvody v ňom uvedené odkazuje v zmysle § 387 ods. 2
CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza
nasledovné:

22. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvyklé dlhodobé a
závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva,
financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve. Ustanovenie § 142
Občianskeho zákonníka upravuje tak špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na

základe súdneho rozhodnutia. Tým je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie
fungovanie nie je objektívne možné. Občiansky zákonník stanovuje možné spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne, a to ako : a) reálne rozdelenie veci, b)
prikázanievecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzanáhradu,c)predajveciarozdelenievýťažku
medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov
vyporiadania. Prikázanie veci ako ďalší spôsob vyporiadania zrušené podielového spoluvlastníctva teda

prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné.

23. V prejednávanej veci bolo nespochybniteľné, že rozdelenie veci nie je dobre možné, preto súd
pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania a vec prikázal do výlučného vlastníctva niektorého zo
spoluvlastníkov. V prejednávanej veci išlo o tri stavby, a to kravín č. súpisné C., opravárenská dielňa

č. súpisné XXX a odchovňa č. súpisné XXX. V tejto súvislosti je nevyhnuté poukázať na to, že tak
žalovaní ako aj žalobca mali záujem len o opravárenskú dielňu a obe strany potvrdili, že sa nevedia
dohodnúťnavzájomnomvyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvakspornýmnehnuteľnostiamavzťahy
medzi nimi sú napäté. Keďže podiely oboch strán sú rovnaké, okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil
nie len reálne využitie veci, ale pri svojom rozhodnutí sa snažil do najvyššej miery eliminovať konflikty

do budúcna. Práve z týchto všetkých v konaní vyplývajúcich skutočností prikázal opravárenskú dielňu
do BSM žalovaných III/ a IV/ okrem iného aj z dôvodu, že táto stojí na parcele ich zaťa a nehnuteľnosti
kravín a odchovňu do výlučného vlastníctva žalobcu, ktoré stoja na pozemkoch vlastnícky patriacich
jeho otcovi. Pripustil teda, že týmto spôsobom bude zabezpečený prístup k sporným nehnuteľnostiam.

24. Žalobca v konaní nepreukázal, že by opravárenskú dielňu dlhodobo užíval a mienil ju užívať i do
budúcna. Uvedené bolo iba tvrdením žalobcu ako aj žalovaných III/ a IV/ . Naopak, zo znaleckého
posudku vyplývalo, že predmetné nehnuteľnosti sa neužívajú, sú znehodnotené a schátralé. Žalobca
síce t. č. tvrdí, že nemá záujem o kravín a odchovňu, teda nehnuteľnosti, ktoré mu boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva, napriek tomu sám v priebehu konania navrhol pojednávanie odročiť za účelom

mimosúdnej dohody a aj na pojednávaní dňa 10. 09. 2013 pripustil možnosť riešenia vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním spornej opravárenskej dielne do vlastníctva žalovaných, keď
výslovne uviedol : „Ja mám hlavne záujem o opravárenskú dielňu, ale myslím si, že to nie je priechodné
vzhľadom na vzťahy a predchádzajúce rokovania, tak by som bol schopný prijať aj kravín a odchovňu,
aj keď opravárenskú dielňu som využíval, využívala ju moja rodina.“ Následne ďalej výslovne uviedol

dôvod, pre ktorý má záujem najmä o opravárenskú dielňu, a nie aj o kravín a odchovňu, keď uviedol :
„Ďalší dôvod, pre ktorý mám záujem o túto hlavne opravárenskú dielňu, je to, že zvyšné dve budovy sú v
dezolátnom stave a bude potrebné do nich vložiť nemalé finančné prostriedky na ich opravu a údržbu.“.
Taktiež žalobca potvrdil, že v kravíne sa nachádzajú stroje, ktoré sú prenesené z opravárenskej dielne
po tom, keď to vyzeralo na dohodu medzi stranami sporu s tým, že o opravárenskú dielňu majú záujem

aj žalovaní. Potvrdil tak, že v priebehu konania bola predmetom dohody i stavba kravína, či odchovne
tak, že by tieto pripadli do jeho vlastníctva, ktorú skutočnosť neodmietal, a ktorú skutočnosť zdôrazňuje
výslovne až v odvolacom konaní. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje tak na správne závery
okresného súdu v napadnutom rozhodnutí v bode 12 a súčasne aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/33/2010 (R37/2012), podľa ktorého v konaní o návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za
primeranúnáhradu,neberienazreteľsamostatneibaniektorézhľadískvýslovneuvedenýchv§142ods.
1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom), ani spoločne, iba tieto zákonom výslovne
označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba

hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Je teda zrejmé, že okresný súd dôvodne
prihliadal i na prístup k týmto nehnuteľnostiam za účelom ich riadneho užívania, či udržiavania a aj
vzájomné nepriateľské a napäté vzťahy medzi stranami sporu, ako aj ich príbuznými (otec žalobcu, zať
žalovaných III/ a IV/), a neopomenuteľným je aj samotný priebeh súdneho konania, počas ktorého medzistranami k mimosúdnej dohode nedošlo, v dôsledku čoho nie sú predmetné nehnuteľnosti využívané,
sú schátralé a postupom času strácajú i na svojej hodnote. Okresný súd tak zohľadnil aj iné okolnosti
než je len veľkosť podielu a účelné využitie veci (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

22Cdo/1727/2006).

25. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Podľa
ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena
obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom

z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca C.. P., ktorý síce vypracoval znalecký posudok v
roku 2013, avšak následne ho doplnil i podaním z februára 2014 a bol vypočutý i priamo na pojednávaní,
a to dňa 07. 04. 2016, na ktorom pojednávaní sa znalec vysporiadal s otázkami žalobcu a jeho
námietkami vo vzťahu k znaleckého posudku. Na uvedenom pojednávaní znalec vyvrátil pochybnosti o
hodnovernosti znaleckého posudku s tým, že sa jednoznačne vyjadril tak k stavu nehnuteľností, spôsobu

ohodnocovania, stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a súčasne uviedol, že vyjadrenia
týkajúce sa prenájmu za 1,- Euro opravárenskej dielne na garážovanie auta (pričom sa jedná o
prenájom ročne v cene 1,- Eura), je len špekulatívne vyjadrenie a nemá vplyv na celkové určenie ceny
nehnuteľností, pretože v prejednávanej veci nie je možné hovoriť o podnikateľskom nájme nehnuteľnej
veci. Okresný súd práve vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania a najmä vyjadrenie znalca na

pojednávaní ako aj stanovenie všeobecnej hodnoty vychádzal pri určení výšky vyrovnávacích podielov,
keď následne postupom tak, ako je uvedený v bode 12 ods. 2 poukázal na spôsob výpočtu tohto
podielu, ak podiely na nehnuteľnostiach sú medzi stranami sporu rovnaké a vychádzal z ceny, ktorá bola
stanovená znalcom Ing.X

26. Znalec taktiež výslovne na pojednávaní konštatoval, z akých dôvodov nemohol pri určení ceny
použiť metódu výnosovou hodnotou, ale metódou polohovej diferenciácie, nakoľko neboli predložené
relevantné podklady pre výpočet všeobecnej hodnoty porovnaním a kombinovanou metódou v súlade
so znením časti B prílohy č. 3 Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v platnom znení,
bola vybratá metóda polohovej diferenciácie ako najvhodnejšia metóda pre stanovenie všeobecnej

hodnoty tejto nehnuteľnosti. Aj zo samotnej zásady výpočtu výnosovej hodnoty nehnuteľnosti tak, ako
na ňu v odvolaní poukázal žalobca jednoznačne vyplýva, že sa pod ňou rozumie súčasná hodnota
kapitalizovaných budúcich disponibilných výnosov s využitia nehnuteľností formou prenájmu. V priebehu
dokazovania však nebolo preukázané, že by uvedené nehnuteľnosti slúžili na podnikanie, naopak bolo
preukázané, že tieto nie sú využívané, naopak chátrajú a sú znehodnotené.

27. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému
vec nebola prikázaná do vlastníctva, by mala byť všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva,
teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju

polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu,
zatiaľ čo iné možno predať za cenu vyššiu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax, ktorá poukazuje
najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne hovorí o
primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu
vovýškevšeobecnejcenyveci.Lenvtakomtoprípadenieježiadnyzospoluvlastníkovrozhodnutímsúdu

zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci
a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade
potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. V konaní o zrušenie
spoluvlastníctva vykonaním vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.

28. Okresný súd dôvodne pri rozhodovaní vychádzal zo zásady upravenej občianskym právom, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a vzhľadom k tomu, že k dohode
ohľadne zrušenia vyporiadania tohto spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, existovala
aktívna legitimácia žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nepovažoval odvolanie za dôvodné a
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil vrátane rozhodnutiao náhrade trov konania, ktoré rozhodnutie nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom napadnuté, avšak ide
o výrok závislý.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.Vodvolacomkonanínebolúspešnýžalobca,pretomunevznikolnároknanáhradutrovodvolacieho
konania. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní III/ a IV/, preto im vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto

trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).