Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200345
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.BlankouMalichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný
úrad Malacky, katastrálny odbor, so sídlom Záhorácka 2942/60/A, Malacky, za účasti pani H. T., bytom
XXX XX Y., na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V-4359/14 zo dňa 12. mája 2015
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V-4359/14 zo dňa 12. mája 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. V-4359/14 zo dňa 12.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), konajúc na
základe ustanovenia § 11 ods. 2 a § 18 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len
„katastrálnyzákon“),právneodôvodnenýmust. §31ods.1a3, katastrálnehozákona,ust.§22ods.

2,§144,§145ods.1a2zák. č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Obč.zák.“),odporca
zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
územíY.,zapísanýmnaLVč.XXXakodom-bytč.2,súpisnéčísloXXX,pozemokregistraCKNparcelné
číslo XXXX/XX o výmere XX m2; zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra C/KN parcelné číslo
XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria v celosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov D. T. a H. T., rod. X., (ďalej ako „založené nehnuteľnosti“). K takémuto postupu ho viedla

skutočnosť, že dohodu o splnomocnení zo dňa 18.11.2013 na uzavretie zmluvy o zriadení záložného
práva, na základe ktorej mal byť vykonaný vklad záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam
(ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“), podpísala so splnomocnencom,
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, IČO: 421 801 39, konajúcim
prostredníctvom jeho predsedu, R. J.. iba pani H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, ktorá je
taktiež ako jediná uvedená na strane záložcu v záložnej zmluve, kde záložným veriteľom je obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava. K tejto zmluve

odporca poukazujúc na ustanovenia § 144 a § 145 Obč. zák. skonštatoval, že záložnú zmluvu na
nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov musia uzavrieť obaja manželia. V
rozhodnutí odporca ďalej uviedol, že z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený formulár je
zrejmé, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte so
záložným veriteľom a je viac ako pravdepodobné, že v prípade uplatňovania práv z uzavretých zmlúv
by splnomocnenec obhajoval záujmy záložného veriteľa a to aj vzhľadom na fakt, že splnomocnenec

vystupuje ako zástupca aj v rade iných konaní, kde na strane záložného veriteľa figuruje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Na základe uvedeného je podľa odporcu záujem splnomocnenca v rozpore so
záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. bolo preto takéto zastúpenieneprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Podľa odporcu dohoda o splnomocnení
v predtlačenej forme bez možnosti voľby inej alternatívy, pri ktorej záložca nemal na výber voľbu iného
splnomocnenca, predstavuje nerovný a nevyvážený vzťah medzi záložcom a záložným veriteľom, čo je

stav nežiadúci, priečiaci sa dobrým mravom.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odporca rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a povolil vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o zriadení záložného práva č. 422/2014-RAČ zo dňa

06.09.2014 v prospech záložného veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava. V prípade nevyhovenia takémuto postupu, sa domáhal jeho zrušenia
príslušným súdom a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
S odkazom na ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 37 ods. 1, § 40a, §
145 Obč. zák. zotrval na názore, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného

právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Argumentoval tým, že
záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil združeniu občianskoprávnej pomoci
ProHelp, splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia
odporcu, ktorý sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,

nakoľko podľajehonázoruideonepodloženépredpoklady,ktorénevychádzajúzobjektívneaspoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Taktiež namietal záver odporcu, podľa ktorého je sporná dohoda
o splnomocnení v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Obč. zák., a to s odkazom na odbornú literatúru,
podľa ktorej nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať (komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI, R 12/1966, H.

T., H. Y., J. T., J. F. a kolektív, Občanský zákonník 1,2. vydání; Praha 2009, s. 287). Ďalej tvrdil, že
splnomocnenec nikdy nemal a nemá záujem na poškodení záložcu, obsah dohody so zúčastnenou
osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o
úvere. Uviedol, že v prípade dohody o splnomocnení, ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, bez akejkoľvek účasti veriteľa, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a

druhou stranou je zástupca. Z jej obsahu je naviac zrejmé, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Odporca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval,
či ovplyvňoval jej obsah. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a
zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom

rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. V súvislosti
s tvrdením odporcu, že záložnú zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov musia uzavrieť obaja manželia, navrhovateľ v odvolaní namietal, že v danom prípade ide
o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 40 Obč. zák., preto sa právny úkon považuje

za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, jeho neplatnosti nedovolá. Bez
dovolania sa relatívnej neplatnosti súd ani iný orgán právnej ochrany nemôže právny úkon považovať
za neplatný, preto bol odporca povinný v prípade nečinnosti účastníkov konania vklad záložného práva
k nehnuteľnosti povoliť. Na základe uvedených dôvodov je podľa navrhovateľa napadnuté rozhodnutie
nezákonné.

3. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.11.2016, k navrhovateľom skonštatovanej
nepotrebnosti podpísania záložnej zmluvy oboma spoluvlastníkmi založenej nehnuteľnosti uviedol, že
manželia ako bezpodieloví spoluvlastníci majú tie isté práva a povinnosti ako individuálny vlastník a
tieto musia vykonávať spoločne. Záložnú zmluvu na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov musia uzavrieť obaja manželia, inak vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností, nie je možné povoliť. Taktiež odporca opätovne zdôraznil, že záujem splnomocnenca
je v rozpore so záujmom záložcu s. r. o., čo podporuje aj skutočnosť, že splnomocnenec vystupuje
ako zástupca aj v rade ďalších konaní, kde je záložným veriteľom spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.
o., preto je právny úkon na základe ktorého vzniklo zastúpenie neplatný a keďže záložca voľbu iného

splnomocnenca nemal na výber, išlo medzi záložcom (dlžníkom) a záložným veriteľom o nerovný a
nevyvážený vzťah, čo sa prieči dobrým mravom.4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 246a ods. 2 O.s.p.)
preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k
vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, § 250o a § 250p O.s.p.,

nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko v preskúmavanej veci nepovažoval za potrebné dokazovanie
doplniť, akceptáciou ospravedlnenia neúčasti navrhovateľa, doručeného súdu dňa 29.05.2017,
zúčastnenej osoby, ospravedlnenej telefonicky dňa 06.06.2018 a bez účasti odporcu ktorý svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne
doručené dňa 18.04.2018, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2

O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť
(ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej iba „S. s. p.), ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta S. s. p., ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v
neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

7. Podľa § 492 ods. 1 S. s. p., konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Podľa § 492 ods. 2 S. s. p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

9. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

10. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad

povolí; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a/účastníkovprávknehnuteľnostiam;akideofyzickúosobu,meno,priezvisko, rodnépriezvisko,dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

12. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Obč. zák.“) zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

13. Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

14. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.15. Podľa § 144 Obč. zák., veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

16. Podľa § 145 Obč. zák., bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (ods. 1). Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne
(ods. 2).

17. Podľa § 5a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť
osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie

právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

18. Podľa § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje
tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy

v mene spotrebiteľa, je neplatný.

19. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a
doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy,

ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

20. Obsahom administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ

dňa 03.10.2014 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva v zmysle zmluvy o zriadení záložného
práva č. 422/2014-RAČ zo dňa 06.09.2014, spolu s dohodou o splnomocnení zo dňa 18.11.2013. Z
preskúmania zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení vyplynulo, že táto je v
predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému
a riadne identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č. 106400213 zo dňa 18.11.2013 k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve,
a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva (§ 552 Obč. zák.). Po preskúmaní
vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená

osoba, ktorá túto podpísala dňa 18.11.2013 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu),
splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa.

21. V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t. j. založené nehnuteľnosti. Súd považuje za

potrebné uviesť, že písmo, ktorým sú tieto údaje vyplnené už na prvý pohľad nekorešponduje s písmom,
ktorým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe. Zmluva o zriadení záložného práva k
založenej nehnuteľnosti, priložená k návrhu na vklad, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ,
bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej
predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a

vzniknú na základe zmluvy o úvere. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení
záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných

práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.23. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená
osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň, za účelom zabezpečenia z nej

vzniknutého záväzku, udelila zúčastnená osoba združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej)
dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa.
Ako možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a
vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach

neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou),
ale boli doplnené až následne. Z uvedeného je bez najmenších pochybností zrejmé, že splnomocniteľ
(zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o
splnomocnení, nehnuteľnosti ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve, neidentifikovali.
Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť
konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal

v mene splnomocniteľa, v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil.
Ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne
nehnuteľnostivovlastníctvezúčastnenejosobymajúbyťpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,
t.j. je daná existencia rozporu s ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým
osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté

náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu (v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona).

24. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a Občianskeho
zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je

dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo
účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému
zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007). Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný

záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter
chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto
záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom
charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu
prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či

konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej
môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti
právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna
neplatnosť právnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov,
realizovaných na základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty,

ochrany dobrej viery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Obo
9/11).

25. Definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom
umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho obsah vo forme pre neho

pochopiteľnej (požiadavka zrozumiteľností), a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 Obč. zák. bolo
zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo konkrétne je predmetom dohody [(požiadavka určitosti)
( viď. napr. Rozsudok NS ČR sp.zn. 29 Cdo 2638/99)]. Podľa iného rozhodnutia NS ČR sp.zn. 2 Cdon
257/97 právny úkon je neurčitý vtedy (§ 37 ods. 2 Obč. zák.), ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také
vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 Obč. zák.). Z uvedeného teda

vyplýva, že súd nemôže rezignovať na výklad právneho úkonu, t.j. stroho skonštatovať jeho neurčitosť
alebo nezrozumiteľnosť, ale musí zisťovať obsah úkonu a pokúsiť sa cestou výkladu odstrániť túto jeho
neurčitosť či nezrozumiteľnosť. Súd vychádzajúc z judikatúry musí prihliadať na konkrétne okolnosti
prípadu, zisťovať vôľu strán v dobe uzavretia zmluvy a pri tom môže prihliadnuť aj na následné správanie
strán, atď.

26. Zhodnotením a komparáciou nálezov ÚS SR ale i ÚS ČR možno dospieť k záveru, že v
súkromnoprávnej sfére je potrebné určitosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnymokolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca
skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy.

27. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého
rozhodnutia dospel súd v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom
k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou
a združením ProHelp je absolútne neplatná, z dôvodu jej uzatvorenia spôsobom, ktorý je v rozpore
s ust. § 22 ods. 2 Obč. zák. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené

v § 22 ods. 2 Obč. zák., sú v zmysle § 37 Obč. zák. absolútne neplatné, a to bez ohľadu na
skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Neplatnosť dohody o splnomocnení je daná
rozporom záujmov dlžníka (zúčastnenej osoby) a splnomocnenca (združenie ProHelp), ktorý zjavne
nemal v zmysle dohody záujem konať v prospech dlžníka, ale v prospech veriteľa (navrhovateľa).
Takýmto zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá
vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca

i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o
zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa)
a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z
listinných dôkazov je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola zúčastnenej osobe predložená
spolu so zmluvou o úvere a to zo strany navrhovateľa a osobu splnomocnenca, resp. jeho štatutárneho

zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení, či zmluvy o úvere, nepoznala. Súd má s poukazom
na obsah administratívneho spisu odporcu za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp)
pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol zúčastnenú osobu
poučiť o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Súdu je z
jeho rozhodovacej činnosti známe a podľa jeho názoru je nepochybné, že osoba splnomocnenca je

spriaznená s osobou navrhovateľa, na čo napokon poukázal aj odporca v napadnutom rozhodnutí,
že združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných
zmlúv v prospech navrhovateľa. Tento názor nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý
na jednej strane tvrdí, že na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal
a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie úplne

nezávislým, na strane druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto
dohody. Takéto vyjadrenia vyslovené v rámci námietok a aj ostatné okolnosti, svedčia o úzkom
prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení,
v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v
postavení (záložného) veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu

zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa,
podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp)
v dohode o splnomocnení, argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí, absolútne neobstojí.
Uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení
a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“

a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

28. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia § 22 ods. 2 Obč. zák. dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti
zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako

taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale najmä z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len tým, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila združenie
ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Absolútna neplatnosť
dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu
pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu

spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení
záložnéhoprávaposudzovalvintenciách§31ods.1katastrálnehozákonaavyhodnotil,žetátoodporuje
zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného práva využíva len v prípadoch,
kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, či v prípadoch, v ktorých je
evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s poukazom na jeho

postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne zapísaný aj v
Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.29. Konajúci súd taktiež neakceptoval právny názor navrhovateľa poukazujúc na ust. § 40a Obč. zák.,
podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a,140, § 145 ods. 1, §, 479, §
589, § 701 ods. 1 a § 741b ods, 2 O. z. považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Z uvedeného podľa navrhovateľa vyplýva, že
v prípade ak druhý manžel neudelil súhlas na uzatvorenie zmluvy v „ostatných“ veciach, potom je taká
zmluva platná až do právoplatnosti rozsudku príslušného súdu o neplatnosti zmluvy. Čo sa týka absencie
súhlasu manžela zúčastnenej osoby k splnomocneniu združenia ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy,
súd s poukazom na ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. dospel k záveru, že z právnych úkonov, ktoré sa týkajú

spoločných vecí, sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Takisto aj záložnú
zmluvu k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov musia uzavrieť obaja
manželia, keďže uzavretie záložnej zmluvy nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybaviť ktorýkoľvek z
manželov.

30. Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na zákonné ustanovenia

§ 5a ods. 2 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenia vylučujú možnosť
predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť na to, aby svojim
konaním určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon, súvisiaci s uzavretím alebo
plnením spotrebiteľskej zmluvy, alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností

ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a
postavenia predávajúceho na rozhodnutie spotrebiteľa, a to hlavne v čase uzatvárania zmluvy. Rovnako
sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ len svojim podpisom
urobil rozhodnutie. Podľa cit. ust. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek
právny úkon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo

kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy, v mene spotrebiteľa.

31. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a správne vyhodnotil, že v

danej veci neboli splnené podmienky kladené ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom
zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom
uvedený záver riadne a postupom podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku odôvodnil, tento
vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa
nebola dôvodná, súd z dôvodu postupu zvoleného navrhovateľom pri uzatvorení zmluvy o zriadení

záložného práva, ktorým skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

32. O trovách konania navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §

250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu
ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).