Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205881
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616205881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: U. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, o zaplatenie 672 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21. marca 2017 č. k. 4C/259/2016-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 420 ods.
1, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 672 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.
04. 2010 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že dňa 28. 10. 2009 na základe
Zmluvy o úvere č. 402400127 uzavretej so žalovaným poskytol žalovanému úver vo výške 350 eur, ktorý
sa zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 322 eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany

č. k. 3T/24/2010-58 zo dňa 19. 01. 2011 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 672 eur
s príslušenstvom z titulu náhrady škody je síce čiastočne dôvodná, avšak žalovaný v priebehu konania
vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd prednostne musel zaoberať touto námietkou, nakoľko ak
je táto dôvodná, tak premlčané právo nie je možné žalobcovi priznať a v tom prípade nie je potrebné
ďalej sa zaoberať výškou náhrady škody. Keďže v konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody,

tak premlčaciu dobu je potrebné posúdiť podľa § 106 Občianskeho zákonníka s tým, že pri premlčaní
práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia
objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne a tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia
sanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného
týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a

vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna
premlčacia doba. V tomto prípade došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 28. 10. 2009, pričom žalobcapodal trestné oznámenie na prokuratúre dňa 12. 08. 2010, na základe čoho došlo k začatiu trestného
stíhania a zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu škody a v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka
uplatnením práva na náhradu škody zo strany žalobcu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby a po

dobu trestného konania premlčacia doba neplynula a opätovne začala plynúť po právoplatnom skončení
trestného konania, t. j. po dátume 19. 01. 2011, keď sa stal právoplatným trestný rozsudok, z ktorého
bolo jasné, že žalovaný bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu, ktorým žalobcovi spôsobil
škodu, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Po
právoplatnom skončení trestného konania žalobcovi opätovne začala plynúť, resp. pokračovalo plynutie

premlčacej doby, pričom v jeho prípade subjektívna premlčacia doba bola dvojročná a uplynula ešte
predtým, ako si žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil žalobou podanou na súde, keďže táto
bola podaná dňa 17. 08. 2016 a od právoplatného skončenia trestného konania uplynula subjektívna
premlčacia doba pre žalobcu, a preto uplatnené právo mu nebolo možné priznať. Taktiež do podania
žaloby uplynula aj trojročná objektívna premlčacia doba a iba v prípade škody spôsobenej úmyselne
ešte stále plynula 10-ročná objektívna premlčacia doba, ale keďže pre priznanie nároku na náhradu

škody je potrebné, aby stále plynuli obe premlčacie doby, teda objektívna aj subjektívna, pričom v tomto
prípade do podania žaloby na súd došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, tak súd musel nárok
na náhradu škody ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a v takom
prípade nie je možné premlčané právo priznať. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a nebolo potrebné, aby sa ďalej zaoberal s otázkou výšky náhrady škody, keďže základ nároku

nebol daný vzhľadom k tomu, že uplatnené právo sa premlčalo. O náhrade trov konania rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko žalovaný náhradu trov konania od žalobcu nepožadoval.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa

ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní uviedol,
že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom, označeným IČOm, preto je možné
uvedený vzťah posudzovať ako obchodnoprávny, a nie spotrebiteľský. Zákon v čase uzavretia zmluvy o
úvere nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. 06.
2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľov sa riadi podľa predpisov účinných

do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31. 05. 20144, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Ďalej uviedol, že
uplatnený nárok nie je premlčaný, a to z dôvodu, že Okresný súd Topoľčany ho rozsudkom zo dňa 19. 01.
2011 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok sp. zn. 3T/24/2010
zo dňa 19. 01. 2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 01. 2011, uplatnený nárok tak

nie je premlčaný. Okrem toho, k udalosti došlo dňa 07. 08. 2009, a teda nárok nebol premlčaný v 10-
ročnej premlčacej dobe.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetomkonaniaježalobažalobcu,podanánasúdprvejinštanciedňa17.08.2016,nazaplatenie
sumy 672 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 672 eur od 14. 04. 2010 do
zaplatenia a náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č.
402400127 zo dňa 28. 10. 2009 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
350 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 322 eur, a to v 12-tich

mesačných splátkach po 56 eur, počnúc od 28. 11. 2009. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a
včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 14. 04. 2010 sa dlh stal
splatným. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 3T/24/2010-58 zo dňa 19. 01. 2011 uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 3T/24/2010-58 zo dňa 19. 01.
2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 01. 2011. Predmetom konania je tak žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody v žalovanej výške.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov
uvedených v odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP,
potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými

v podanom odvolaní.

11. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 672 eur s príslušenstvom, uplatnený podanou
žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 17. 08. 2016 je v celom rozsahu premlčaný, z ktorého

dôvodu správne podanú žalobu zamietol. Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu,
ostala otázka, či právny vzťah založený zmluvou o úvere je svojou povahou vzťahom spotrebiteľským
a či sa predmetný právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, alebo príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu
spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ, t. j.

ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom nebolo súčasne preukázané,
že žalovaný ako dlžník vystupoval v tomto zmluvnou vzťahu ako podnikateľ, tak ako tvrdil žalobca v
podanom odvolaní. Z obsahu podanej zmluvy vyplýva identifikácia žalovaného jednak jeho rodným
číslom, ako i IČOm, pričom ani prehlásenie o účele poskytnutia úveru v zmluve nie je dôkazom
o pravdivosti tohto údaju o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý žalobca preukazuje iba

označením predtlačeného políčka vo formulárovej zmluve. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia
spotrebiteľského úveru, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
dodávateľ,pričombezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkon
povolania,zamestnania,resp.podnikania,ktorýneposkytujeodpoveďnaotázku,akýkonkrétnysúvismá
výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník

pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci uvedenej činnosti. Tvrdeniu žalobcu o nespotrebiteľskom
charaktere zmluvy z hľadiska jej údajného uzatvorenia žalovaným v rámci predmetu jeho podnikateľskej
činnosti nenasvedčuje ani skutočnosť identifikácie žalovaného v zmluve o úvere ako dlžníka, keď
žalovaný nie je výlučne identifikovaný ako podnikateľ, ale i uvedením jeho rodného čísla, čísla OP,
miesta bydliska. Potom je potrebné konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno z hľadiska preukázania

nespotrebiteľského charakteru zmluvy neuniesol, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého
medzi ním a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Je
pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení.
Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez

ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom
zákone. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný
typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod
režim spotrebiteľského práva, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanoveníObčianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho
obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia

Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov

v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach, a nie podnikateľské právo.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej

inštancie správne posudzoval plynutie premlčacej doby, ako aj dĺžku premlčacej doby podľa ustanovenia
§106Občianskehozákonníkaaustálilsprávnyprávnyzáveropremlčanínárokužalobcunauplatňované
plnenie náhrady škody. Odvolací súd len opakuje, že právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 3T/24/2010 (19. 01. 2011) začala žalobcovi plynúť lehota na prípadné uplatnenie
nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorý si však žalobca v dvojročnej subjektívnej premlčacej

dobe neuplatnil a ním podaná žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 17. 08. 2016 bola podaná po
uplynutí premlčacej doby. Z hľadiska argumentácie žalobcu v tom zmysle , že na podanie žaloby mu
ešte neuplynula 10-ročná objektívna premlčacia doba, odvolací súd udáva, že pri premlčaní práva na
náhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atokratšiasubjektívnaadlhšiaobjektívna.
Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle

od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj
napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak teda odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas
uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa
premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne a neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná

premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že uplynutím
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby sa právo žalobcu premlčalo. K uvedenému odvolací súd ešte
dopĺňa, že i v prípade, ak by bolo namieste daný úverový vzťah posudzovať ako obchodno-záväzkový
vzťah, rovnako by bolo potrebné konštatovať premlčanie práva žalobcu, keďže žaloba bola podaná i po
uplynutí4-ročnej(subjektívnej)premlčacejdobyvzmysleObchodnéhozákonníka.Kďalšejargumentácii

žalobcu v podanom odvolaní týkajúcej sa primeranosti výšky odplaty sa odvolací súd nevyjadruje,
pretože táto nemá súvis s rozhodnutím v danej veci a s dôvodmi zamietnutia žaloby.

13. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255
ods.1CSP.Žalovanému,úspešnémuvodvolacomkonaní,byvznikolnároknanáhradutrovodvolacieho
konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd
rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného tak, že žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).