Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213409
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112213409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci

navrhovateľa: H.. P. U., bytom A. XX/A, XXX XX U. proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 03.05.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Eur z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval od nezákonnosti rozhodnutia Vojenskej obvodovej prokuratúry
sp. zn. 0Pn 574/2010, ku ktorému malo dôjsť tým, že prokurátor Bratislave v konaní 0Pn
574/2010 postupoval nesprávne tým, že nezistil, nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia, nezistil
nesprávnosť konania predchádzajúceho tomuto výroku a nezákonne aplikoval a do spisu založil
nezákonne zadovážené neplatné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Bratislava č. 5/1999, ktoré
nesprávne interpretoval vzhľadom na§ 1 a §4 VZN 5/1999, toto rozhodnutie preto považoval za

nezákonné a bola mu ním spôsobená nemajetková ujma, pozostávajúca v hlbokom zásahu do jeho
osobného života, pracovného života a v obavách, ktoré je nezákonné rozhodnutie prokuratúry spôsobilé
vyvolať v každom človeku. Ďalej v strese, ktorý mu bol spôsobený keď sa oboznámil s postupom a
s dotknutým uznesením. Ďalej uvádzal v návrhu okolnosti týkajúce sa postupu ppráp W., ktoré boli
predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/93/2012.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu zákonom

uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Poukázal na to, že v danom prípade
absentuje podmienka zrušenia/ zmeny rozhodnutia príslušným orgánom a z tohto dôvodu nie je dôvod
zaoberať sa prípadnou príčinnou súvislosťou či vznikom akejkoľvek nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu
k nesprávnemu úradnému postupu mal za to, že navrhovateľ nešpecifikoval tento nesprávny úradný
postup a ani neuviedol v rozpore s akou právnou úpravou má byť. Navyše mal za to, že navrhovateľ
svoj nárok na náhradu škody prerokoval len z titulu nezákonného rozhodnutia a len v časti, vo výške
100 000,- eur, a z tohto dôvodu mal za to, že návrh je v rozsahu nároku na náhradu škodu z titulu

nesprávneho úradného postupu a v rozsahu výšky 100 000,- eur predčasne podaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom povereného zástupcu odporcu a
listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 17.02.2011, č.k.ČVS: SKIS-61/IS-1-V-2011, uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 30.03.2010, č.k. ČVS: SKIS-96/IS-1-
V-2010, uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 04.08.2010, č.k. ČVS: SKIS-261/IS-1-V-2010, uznesenie
vyšetrovateľa zo dňa 21.07.2010, č.k. ČVS: SKIS-234/IS-1-V-2010, uznesenie Vojenskej obvodnej

prokuratúry zo dňa 04.08.2010, č.k. Opn 574/10, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 06.04.2010, rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava zo dňa 15.04.2011, č.k. ObU-BA-
OVVS3-2011/04484,04485,04384, upovedomenie Vyššej vojenskej prokuratúry zo dňa 18.11.2010,
č.k. Vn 224/10-17záznam z vyhodnotenia disciplinárneho konania zo dňa 13.04.2011, č.p. KRP-PP-
PMJ-40-017/2011, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 02.07.2011, odpoveď na žiadosť

zo dňa 18.01.2012, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ svoj nárok odvíjal od nezákonnosti rozhodnutia OPn 574/2010 zo dňa 04.08.2010, ktorým
Vojenská obvodová prokuratúra zamietla sťažnosť navrhovateľa podanú proti uzneseniu sp. zn. ČVS:
SKIS-234/IS-I-V-2010 zo dňa 21.07.2010 ako nedôvodnú. Vo svojom prednese uskutočnenom na
pojednávaní v celom rozsahu pridržal písomného návrhu. Poukázal na to, že skutkov bolo viac,

ale vyšetrovateľ a prokurátor o nich rozhodli nesprávne. Mal za to, že o skutku neoprávneného
vykázaniazparkoviskabolorozhodnuténesprávneanáslednenapokynprokuratúrybolototouznesenie
zmenené uznesením vyšetrovateľky. Ďalej poukázal na rozhodnutie inšpekcie MV SR zo dňa 20. 10.
2010, proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, v ktorej odôvodnil, že v uznesení bol použitý nesprávny
predpis na odôvodnenie neoprávneného postupu ppráp. W.. Mal za to, že prokurátor, ktorý rozhodoval

nezistil nesprávnosť tohto rozhodnutia, nezákonne aplikoval a do spisu založil VZN hl. mesta č. 5/1999,
ktoré nesprávne interpretoval a ignoroval jeho tvrdenie k sťažnosti. Mal za to, že si prokurátor v
uznesení vymýšľal, keď uviedol, že polícia je oprávnená kontrolovať dodržiavanie tohto predmetného
nariadenia. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia
nepostupoval v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Ďalej poukázal na to, že vyšetrovateľ získal

neplatný predpis z internetu, to znamená, že postupoval v rozpore s § 196 ods. Trestného poriadku. Mal
za to, že policajt postupoval neoprávnene, ale napriek tomu prokurátor vydal nezákonné rozhodnutie,
ktorým odmietol jeho trestné oznámenie. Ostal v šoku z tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho podal 3
podania na Generálnu prokuratúru, Vojenskú obvodovú prokuratúru a vedúcemu vojenskej prokuratúry.
Prokurátor vyššej vojenskej prokuratúry vydal pokyn na postup odovzdaním časti oznámenia inému

orgánu na disciplinárne konanie. Na základe tohto pokynu vyšetrovateľ inšpekcie MV SR označil postup
pprap. W. za neoprávnený a odovzdal ho na disciplinárne konanie. Mal za to, že jedným z následkov
nezákonného rozhodnutia prokurátora boli prieťahy v konaní. Bol šokovaný postupom
6c 47/12 - 137

prokurátora Z. X. a zľakol sa, že sa jedná o spiknutie orgánov činných v trestnom konaní proti jeho
osobe, napriek tomu však uvedení zamestnanci orgánov činných v trestnom konaní neboli potrestaní
ani prepustení. To znamená, že príslušné orgány ich postup nepovažujú za nezákonný a môžu ho
kedykoľvek opakovať. Rozhodnutie prokurátora otriaslo jeho dôverou v právo ako také aj v štát.
Ďalej uviedol, že jeho ochorenie, ktoré bolo stabilizované začalo progredovať. Ďalším následkom

nezákonného rozhodnutia prokurátora bolo to, že toto rozhodnutie bolo jedným z hlavných dôkazov v
konaní pred NS SR z tohto uznesenie vyplynulo, že navrhovateľ sa mal dopúšťať protiprávneho konania,
čo bola lož. Túto lož pociťuje dodnes ako ujmu a hrozbu, nakoľko je to názor najvyššieho orgánu pre
bezpečnosť. Rovnako je to poškodenie jeho dobrého mena, povesti, cti. Tento názor spolu s uznesením
orgánov činných v trestnom konaní a aj s pôvodnými rozhodnutiami o obmedzení osobnej slobody

vykazuje znaky koordinovanej činnosti a nezákonného utajovania nezákonných zásahov W.. Ďalej
poukázal na to, že sa musel skrývať, nakoľko sa bál o život a na potvrdenie brata a kolegu o tom, že mal
strach z orgánov činných v trestnom konaní potom, ako sa oboznámil s ich nezákonnými rozhodnutiami.
Rovnako je to aj potvrdenie o state dôvery voči týmto orgánom. Následkom nezákonného rozhodnutia
prokurátorajeajpreukázanépresvedčenieW.ojehozákonnompostupe,oktoromsadozvedeldňa4.11.

2013. Jedná sa o záznam z disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie bolo zastavené, čo je podľa
neho vedomým zneužitím disciplinárnej právomoci nadriadeným, nakoľko v uvedenom bol citovaný §
31 ods. 1 zák. 168/1996 Z. s poukazom o nebezpečenstve, ktoré hrozí tak jemu ako aj všetkým zo
strany prokuratúry je aj písomnosť XB/5/spr. 53/11 - 10, nakoľko GP nezistil, že uvedené parkovisko nie
je verejným priestranstvom. Uvedené zakladá jeho nárok na náhradu škody v požadovanej výške. Na

doplnenie uvádzal okolnosti s predmetom konania nesúvisiace, týkajúce sa postupu ppráp W. vo vzťahu
k iným osobám, z ktorého dôvodu súd na tieto neprihliadal.Odporca uviedol, že navrhovateľ v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca opieral svoj
návrh len o existenciu údajne nezákonného uznesenia Opn 547/10 pričom sa domáhal vyplatenia
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- eur. Z uvedeného dôvodu je potrebné považovať tie

časti jeho žaloby , kde argumentuje aj inými rozhodnutiami alebo inými skutočnosťami ako aj pokiaľ
sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške presahujúcej sumu 100 000,- eur, za žalobu, ktorej
nepredchádzalo predbežné prerokovanie nároku, ktorá je v tejto časti podaná predčasne a je právne
neprístupná. V tomto rozsahu navrhol, aby súd konanie zastavil, keďže nedošlo k splneniu zákonnej
podmienky, ktorá musí predchádzať k podaniu žaloby a to k predbežnému prerokovaniu nároku čo do

výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k rozhodnutiu namietanému a na neho nadväzujúcej
žiadosti o zaplatenie náhrady nemaj. ujmy vo výške 100 000,- eur v tejto časti navrhol žalobu zamietnuť.
Mal za to, že na posúdení, či je predmetné nezákonné nestačí úvaha žalobcu. Za nezákonné možno
považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Toto rozhodnutie zrušené nebolo. Mal za to, že
navrhovateľ zavádza súd, pokiaľ tvrdí, že došlo k zmene tohto rozhodnutia rozhodnutím inšpekčnej
služby MV SR, ktorým bol predmet jeho trestného oznámenia odstúpený na disciplinárne konanie.

Odstúpením na disciplinárne konanie nenastala zmena rozhodnutia vojenskej obvodnej prokuratúry už
preto, že žiadnym rozhodnutím orgánov MV SR nie je možné meniť alebo rušiť rozhodnutia prokurátora.
Uviedol, že argumentácia navrhovateľa spochybňujúca zákonnosť predmetného rozhodnutia je právne
bezvýznamná, pretože ani súdu konajúcemu v režime ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
neprislúcha v žiadnom rozsahu skúmať zákonnosť rozhodnutí prokurátora vydaných v režime

trestného poriadku. Pre tento súd je záväznou skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je právoplatné. V
súčasnosti už nemôže byť nijak napadnuté a preto preň platí nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti. To
súčasne opiera aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu
nezákonného rozhodnutia. Argumentácia žalobcu opierajúca sa o výstrižky z novín , údajný text piesne,
údajné vyjadrenia tretích osôb je rovnako právne bezvýznamná, pretože predmetom tohto konania nie

je správanie sa konkrétneho policajta a to aj tak v minulosti a v súčasnosti. Rovnako pre posúdenie
dôvodnosti žaloby sú právne bezvýznamné rozhodnutia o údajnom priestupku, ktorého sa mal dopustiť
žalobca,akoajsúdnerozhodnutiearozhodnutiepolicajnéhoorgánuodôvodnostijehozaistenia,pretože
tu išlo o úkony v zmysle zákona o policajnom zbore, ktoré nepodliehajú dozoru prokuratúry a preto ani
nemôžu byť vysvetľované v neprospech žalovanej. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Na základe podnetu navrhovateľa bola preskúmaná zákonnosť postupu prokurátora Vojenskej obvodnej
prokuratúry Bratislava v konaní sp.zn. Opn 574/10, pričom bol vydaný pokyn prokurátorovi Vojenskej
obvodnej prokuratúry Bratislava na ďalší postup odovzdaním časti trestného oznámenia inému orgánu
nadisciplinárnekonaniezdôvodu,žepríslušníciPZzrejmenepostupovalisoznalosťouaktuálnychznení

Všeobecne záväzných nariadení Hlavného mesta SR Bratislavy.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§ 5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny
6C 47/12 - 138

úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri
výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej
republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia

nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím, za splnenia podmienky využitia riadnych opravných prostriedkov a zrušenia nezákonného
rozhodnutia.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych

podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona nie
je splnená hneď už prvá podmienka , a to existencie nezákonného rozhodnutia.

Za nezákonné možno považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. V danom prípade
navrhovateľom označené rozhodnutie za nezákonné zrušené nebolo. Odstúpením na disciplinárne

konanie nenastala zmena rozhodnutia vojenskej obvodnej prokuratúry už preto, že žiadnym
rozhodnutím orgánov MV SR nie je možné meniť alebo rušiť rozhodnutia prokurátora. Argumentácia
navrhovateľa spochybňujúca zákonnosť predmetného rozhodnutia je právne bezvýznamná, pretože ani
súdu konajúcemu v režime ustanovení Občianskeho súdneho poriadku neprislúcha v žiadnom rozsahuskúmať zákonnosť rozhodnutí prokurátora vydaných v režime trestného poriadku. Pre súd je záväznou
skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je právoplatné. V súčasnosti už nemôže byť nijak napadnuté a
preto preň platí nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti.

Navrhovateľ v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia.

Na argumentácia navrhovateľa opierajúcu sa o výstrižky z novín, text piesne, údajné vyjadrenia tretích

osôb súd neprihliadol, pretože predmetom tohto konania nie je správanie sa konkrétneho policajta a
to aj tak v minulosti a v súčasnosti. Rovnako pre posúdenie dôvodnosti žaloby sú právne bezvýznamné
rozhodnutia o údajnom priestupku, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ, ako aj súdne rozhodnutie a
rozhodnutie policajného orgánu o dôvodnosti jeho zaistenia, pretože tieto neboli predmetom konania.

Vznik nemajetkovej ujmy tvrdeným hlbokým zásahom do jeho osobného života, životom v obavách,

ktoré vyvolalo nezákonné uznesenie prokuratúry, súd má za to, že toto samo o sebe vznik nemajetkovej
ujmy nepreukazuje, Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol žiadne relevantné dôkazy na jej
preukázanie.

Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, ku ktorému malo dôjsť tým, že prokurátor v konaní

0Pn 574/2010 postupoval nesprávne tým, že nezistil, nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia a
nezistil nesprávnosť konania predchádzajúceho tomuto výroku, takýto postup nezakladá automaticky
nárok navrhovateľa na náhradu škody ani náhradu nemajetkovej ujmy. Ako už súd vyššie uviedol
predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom je
existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a

nesprávnym úradným postupom, a teda aj vznik škody a nemajetkovej ujmy, ktorej vznik navrhovateľ
ani len nepreukázal.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby si súd vyžiadal doklady o tom, koľko finančných prostriedkov bolo
vyplatené D.i ako funkčný plat od 4. 8. 2010 až do 22. 12. 2014, o tom koľko finančných prostriedkov

bolo vyplatené jeho nadriadenému od 10. 8. 2010 a koľko fin. prostriedkov bolo vynaložené na chod
GP od 16. 8. 2010 do 22. 12. 2014. Predmetný nárok na doplnenie dokazovania mal preukázať,
že na nezákonnú činnosť D. bolo vynaložené množstvo peňazí zo štátneho rozpočtu a takisto aj na
neplnenie povinnosti jeho nadriadenému ako aj na nefungovanie prokuratúry v tomto období. Dôvodil,
že z týchto peňazí bude môcť byť vyplatený jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Tento návrh na

doplnenie dokazovania súd zamietol, nakoľko mal za to, že vykonanie takýchto dôkazov je neúčelné,
s vecou nesúvisiace, nakoľko výška nemajetkovej ujmy sa neodvíja od výšky finančných prostriedkov
vynaložených na chod Generálnej prokuratúry.

Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia , vznik škody a nemajetkovej ujmy, návrh v celom
rozsahu zamietol bez potreby vyhodnotenia ďalších podmienok pre
6C 47/12 - 139

priznanie nároku na náhradu škody a bez potreby vyhodnotenia dokazovania v uvedenom smere.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči
navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi

uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie protirozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 19.01.2015

Mgr. Jana Janics Bajánková
sudca

Za správnosť vyhotovenia: