Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113216862
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113216862.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o.
so sídlom Bratislava - Štefanovičova 12, proti žalovaným: 1/ C. T., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. I. - M.
O. XXX, 2/ Y. T., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. I. - M. O. XXX, právne zastúpení JUDr. Pavol Gráčik,
advokát, so sídlom Nitra - Farská 40, o zaplatenie sumy 17.211,74 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v prvom rade a odporkyňa v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 8596,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8596,96
eur od 12.2.2013 do zaplatenia a to v splátkach po 200 eur mesačne, splatné do 25. dňa v mesiaci, pod

hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, kde je uvedené : " Dlžník po celý čas trvania zmluvy, t. j. až do úplného splnenia
všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, je povinný: písm. d) viesť bežný účet v Banke a smerovať

v prospech tohto účtu peňažné prostriedky, a to minimálne vo výške postačujúcej na splácanie jeho
záväzkov voči Banke; ", je neprijateľná.

IV. Súd návrh odporcov v 1/ a 2/ rade o priznanie finančného zadosťučinenia zamieta.

V. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra dňa 20.5.2013 domáhal, aby súd
zaviazalžalovanýchvprvomavdruhomrade zaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne sumu17.211,74

eur, úrok vo výške 15,80% ročne zo sumy 11304,06 eur od 12.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania zo sumy 11304,06 eura vo výške 8,75% ročne od 12.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania zo sumy 4058,48 eura vo výške 8,75% ročne od 12.2.2013 do zaplatenia. Ďalej žiadal
zaviazať odporcu v 1/rade zaplatiť sumu 27,63 eur s úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 27,63 eura
od 1.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanými
Zmluvu o úvere (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej poskytol žalovaným v prvom a v druhom
rade finančné prostriedky s dohodnutým úrokom 15,80% ročne. Žalovaní v prvom a v druhom rade

úver žalobcovi riadne nesplácali, z dôvodu omeškania žalobca preto v súlade s ustanoveniami zmluvy
oznámil žalovaným v prvom a v druhom rade zosplatnenie úveru ku dňu 20.9.2011. Podľa vyčíslenia
pohľadávky ku dňu 11.2.2013 bola výška istiny v sume 11304,06 eur, riadneho úroku 3904,12 eur, úrokov
z omeškania 1849,20 eur a poplatkov 154,36 eur. Žalobca uzavrel so žalovaným v prvom rade aj zmluvuo bežnom účte, na základe ktorého zriadil a vedie bežný účet. Ku dňu 31.12.2012 bol na bežnom účte
nepovolený debetný zostatok v sume 27,63 eur, ktorý je úročený úrokovou sadzbou 25% ročne. Dlh
odporcu v 1/rade zo zmluvy na bežnom účet predstavuje sumu 27,63 eur s úrokom vo výške 25% ročne

zo sumy 27,63 eura od 1.1.2013 do zaplatenia.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že ponúkli protistrane možnosť uzavrieť súdny
zmier v tom znení, že by boli odporcovia zaviazaní len na zaplatenie istiny 11304,06 eur a riadnych
úrokov3904,12eurstým,žebyboliďalšiedvepoložkyodpustené,atoúrokyzomeškaniaanezaplatené
poplatky, pričom odporcovia by mohli splatiť tento dlh v priebehu 5 rokov, čiže dohodli by sa adekvátne

splátky. Ďalej uviedol, že je pravdou, že pri výpočte RPMN došlo k pochybeniu, kde nesprávne bola
dosadená suma úveru. Urobili preto aj opravný výpočet so správnou sumou 13300 eur, avšak vychádza
z toho, že poistenie v tomto vzorci zahrnuté byť nemôže, a tiež chce poukázať na to, že § 4 ods.
3 uvedeného zákona hovorí o bezúročnosti úveru vtedy, ak RPMN nie je vôbec uvedená. Zároveň
chce zobrať návrh späť v časti bežného účtu spolu s príslušenstvom a v tejto časti navrhujem konanie
zastaviť, to znamená, že berie návrh späť v sume 27,63 eur a úroku vo výške 25% ročne zo sumy

27,63 eur od 1.1.2013 do zaplatenia. Následne uviedol, keďže odporcovia nesúhlasia s navrhovaným
zmierom, aby v súlade s podaným návrhom súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť
pohľadávku, ktorej vznik odôvodňuje z uzavretej zmluvy o ČSOB o spotr. Úvere, na základe ktorej
boli odporcom poskytnuté fin. prostriedky. Nakoľko nedošlo k ich celkovému vráteniu ako ani vráteniu
príslušenstva požiadal navrhovateľ súd, aby vo veci rozhodol. Na poslednom pojednávaní uviedol, že

navrhli odporcom súdny zmier, v ktorom akceptovali sumu, ktorú ponúkala protistrana na poslednom
pojednávaní a to 8.596,96 eur, avšak nemá za to, že by došlo v zmluve k použitiu nekalých zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľov teda odporcov, a preto im nemôže vzniknúť ani nárok na finančné
zadosťučinenie. V tomto poukazuje aj na správu Protimonopolného úradu SR z prešetrovania z oblasti
poskytovania fin. služieb obyvateľstvu z apríla 2014 ktorú súdu predkladáme rovnako aj protistrane. Čo

sa týka namietaných zmluvných podmienok zo strany odporcov vo vyjadrení zo dňa 24.3.2015, bod 9.1.
sa týka toho, že v prípade že by dlžník neuhradil dlžník splátku včas bola by uhradená z jeho prostriedkov
na účte, ktorý je vedený v banke. Zrejme by išlo o iný účet ktorý je vedený u nás a to v prípade, že by
nemal dostatok fin. prost. na účte, z ktorých sa splátka strháva. Čo sa týka bodu 5.8. to je len doplnenie
bodu 9.1. písmeno c/, týka sa presne toho istého. Bod 4.2. - v prípade že sa dlžník dostane do omeškania

má banka právo inkasovať úrok z omeškania. Toto vyplýva aj z obchodného zákonníka, judikatúry. Aj
keď sa na zmluvu o úvere použijú zákony o spotrebiteľoch subsidiárne sa použije aj obchodný zákonník,
keďže obč. zákonník nepozná zmluvu o úvere, vyplýva to aj z judikatúry. Ďalej PZO nepreukázal, že by
odporcom z týchto citovaných ustanovení obchodných podmienok vznikli nejaké ďalšie poplatky.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že navrhujú, aby odporcovia boli zaviazaní len na
zaplatenie istiny, nakoľko považujú tento úver za bezúročný a bez poplatkov, tzn. že z požičanej istiny
11304,06 eur by sa odpočítali doposiaľ zaplatené sumy odporcov. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa
9.1.2015, kde na strane 13 uviedol vzorec a jeho dosadenie s tým, že v tomto vzorci je nesprávne
uvedená výška úveru 13100,84 eur a tak isto tam chýba uvedenie poplatku za poistenie, ktorý boli

povinní odporcovia tiež platiť. Keď sa tieto sumy dosadia do tohto vzorca správne, tak RPMN nie
je vo výške 18,13% ale tak ako to uvádza v jeho vyjadrení vo výške presahujúcej 19%. Poukazuje
potom na § 4 ods. 3 zákona 258/2001Z.z., kde je uvedené, že v prípade nesprávnej výšky RPMN sa
považuje úver za bezúročný, bez poplatkov. Zároveň poukazuje na obchodné podmienky navrhovateľa
pre ČSOB spotr. a to na bod 8, písm. d/, kde je výslovne uvedené, že dlžník je povinný viesť počas

celej doby účet v banke. Na poslednom pojednávaní uviedol, že posledná ponuka súdneho zmieru
bola v znení, že navrhovateľ žiada zaplatenie približne sumy 8.596,96 eur s úrokmi z omeškania a v
jednej polovici súdneho poplatku a čiastočnými trovami právneho zastúpenia. On však požaduje, aby
navrhovateľ zohľadnil aj nároky odporcov ako spotrebiteľov, ktorí vzhľadom na to, že zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky žiadali zaplatenie finančného zadosťučinenia, čo sa týka jeho výšky,

to už by mohlo byť predmetom dohody. Čo sa týka nimi namietaných neprijateľných podmienok, vo
vzťahu k uplatneniu režimu obchodného zákonníka na predmetnú zmluvu odkazujem na rozsudok NS
SR 3MCdo 14/2014, podľa ktorého sa na predmetný zmluvný vzťah použije režim občianskeho a nie
obchodného zákonníka, teda ak bolo cieľom navrhovateľa aplikovať režim obchodného zákonníka ide
len o ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku. K posúdeniu citovaných zmluvných ustanovení pristúpil

aj iný súd KS TN 19Co 251/2012. Pokiaľ PZN tvrdí, že bod 4.2. bol dojednaný individuálne, bremeno
dôkazu ťaží dodávateľa. V rámci bodu 4.2. obchodných podmienok je jednoznačne stanovená možnosť
úročenia príslušenstva, keď si dodávateľ uzurpuje možnosť úročiť úrokmi z omeškania aj bežné úroky. K
interpretácii bodov 9.1. a 5.8. obchodných podmienok uvádza, že dodávateľ teda navrhovateľ si uplatnilprávo nad rámec jeho zákonných oprávnení a vystavil tak spotrebiteľa napríklad situácii, že pokiaľ bude
mať u dodávateľa otvorený napr. sporiaci účet a zároveň neuhradí akúkoľvek splátku úveru v plnom
rozsahu, dodávateľ mu môže z tohto sporiaceho účtu strhnúť peňažné prostriedky, i keď s tým pre

spotrebiteľa budú spojené ďalšie poplatky a to bez toho, aby s tým spotrebiteľ vyjadril súhlas zákonným
spôsobom, teda individuálne.

Odporca v prvom rade na pojednávaní uviedol, že uznáva , že si bral tento úver s tým, že potom ho
nezvládal splácať, nakoľko jeho práca je sezónna. Zrovna druhý rok po tom, ako si zobral úver prišla

kríza, všetky spolupracujúce firmy išli dole, výrazne sa znížil obrat. Keď mu poklesol príjem, išiel tam , že
veď má uzatvorené poistenie, ale povedali mu, že na tento prípad, teda pokles príjmu sa to nevzťahuje.
Dohodol s bankou na odklade asi na pol roka. Má záujem splatiť tento úver, mohol by ho splácať napr.
po 200 eur, ak by im banka vyšla v ústrety, dohodli by sa na nejakej akceptovateľnej sume. Je ochotný
zaplatiť im istinu bez úrokov. Chce ďalej uviesť, že pri uzatváraní tohto úveru si banka vôbec neoverovala
jeho príjmy. Myslí, že to poistenie úveru sa týkalo aj poistenia proti nesolventnosti. Nevedel, že prijal

poistenie balíka A t.j. základný súbor poistenia pre prípad smrti, invalidity, následkom choroby alebo
úrazu, povedali mu, že v prípade, keď mu poklesne príjem poistenie sa vzťahuje aj na tento prípad. Tiež
uviedol, že nevie prečo si musel otvoriť ďalší účet aj u nich, dozvedel sa to až na konci pri podpisovaní
a pritom už mal otvorené dva účty. Na preštudovanie zmluvy mal jeden - dva dni, neviem presne.
Uviedol, že nežiadal od navrhovateľa pri podpisovaní zmluvy zmenu nejakých zmluvných podmienok

alebo obchodných podmienok. Mal problém iba s uzatvorením nového účtu, musel podpísať zmluvu o
bežnom účte, to som sa dozvedel na konci pri podpisovaní zmluvy o úvere, že musím mať v tejto banke
otvorený aj účet. Skôr mu to nepovedali, preto potom podpísal aj zmluvu o bežnom účte. Na otázku, či
odporca v prvom rade utrpel nejakú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu tým, že uzatvoril túto zmluvu
o spotr. úvere uviedol, že nie, iba mu stále vyvolávajú, aby platil, a chcú naraz zaplatiť celý úver bez

toho, aby sa nejako dohodli. Jeho súčasný príjem je priemerne 700 eur mesačne. V čase uzatvorenia
zmluvy mal odporca príjem vyše tisíc eur mesačne, preto by bol schopný splácať dlh v splátkach po
200 eur mesačne. Nemá žiaden iný dlh voči inej banke, má len záväzok voči neuhradenému materiálu
vo výške 700 eur, nemá žiadnu exekúciu.
Odporkyňavdruhomradenapojednávaníuviedla,žesúhlasístým,čouvádzalmanžel,odporcavprvom

rade. On tento úver vybavoval, ona ho potom len išla podpísať. Jej príjem v čase uzatvorenia zmluvy
ako aj v súčasnosti bol stabilný , mala stále okolo 350 eur. Na otázku, či aj odporkyňu v druhom rade
zástupcovia navrhovateľa telefonicky či inak vyzývali na zaplatenie úveru uviedla, že nie, telefonovali
iba manželovi.
Vpredmetnejvecisúdvykonaldokazovanievýsluchomodporcov,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise, a to návrh, zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.10.2009,
zmluva o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 5.10.2009, podmienky vedenia bežného účtu,
obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské, potvrdenie o automatickom čerpaní úveru, oznámenie
o zosplatnení úveru, vyčíslenie pohľadávky, vyjadrenie navrhovateľa k výzve súdu, prehľad úrokových
sadzieb, platobný rozkaz 25RO/216/2013-35, odpor zo dňa 21.10.2014, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa

9.1.2015, rozhodnutia súdov, odvolanie odporcov, uznesenie 14C/22/2015-89, vyjadrenie navrhovateľa
z 10.2.2015, prehľad na úverovom účte, výpis z bežného účtu, prehľad všeobecných poplatkov a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania dňa 5.10. 2009 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003368480R, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcom v prvom a v druhom rade spotrebiteľský úver vo výške 13300

eur. V bode IV. zmluvy je dohodnutá pevná úroková sadzba, ktorou sa bude úročiť úver a to vo výške
15,80% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") predstavuje 18,13% ročne a
celkové náklady spojené s týmto úverom predstavujú čiastku 6473,56 eura. Priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov je 13,01% . Odporcovia v prvom a v druhom rade sa zaviazali splácať úver
v 60 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka je splatná dňa 20.11.2009 a posledná

dňa 20.10.2014 vo výške 324,25 eura mesačne. V bode VII. - poistenie úveru je v bode 1. Uvedené: "
Súčasťouúverujepoisteniepreprípadpoistnejudalostismrti,invalidityapracovnejneschopnostidlžníka
v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby II...."
Celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je 16,51 eur. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky
pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Navrhovateľ súčasne uzavrel s odporcom v 1/rade aj zmluvu o bežnom

účte zo dňa 5.10.2009, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu.
Z prehľadu úverovej histórie (č.l. 83) vyplýva, že odporcovia zaplatili celkovo na úvere sumu 4703,04 eur.
Keďže odporcovia sa dostali do omeškania so splácaním, čim došlo k porušeniu zmluvných podmienok ,navrhovateľ písomným podaním zo dňa 21.9. 2011 vyhlásil celú pohľadávku za splatnú a to ku dňu
20.9.2011 a žiadal odporcov zaplatiť celú zvyšnú časť úveru vo výške 12979,64 eur.
Navrhovateľ vyčíslil pohľadávku ku dňu 11.2.2013 a táto pozostávala z istiny v sume 11304,06 eur,

riadneho úroku 3904,12 eur, úrokov z omeškania 1849,20 eur a poplatkov 154,36 eur.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška

MS SR číslo 87/1995 Z.z.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č.
586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku 1. apríla 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 2. marca
2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(do ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka).
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13/EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí
mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu na to, či sú
podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo viacerých dokumentoch. Na to, aby zmluva
mohlabyťoznačenáakospotrebiteľská,musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvu,ktorásauzatvára
za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľom, pričom tieto obchodné podmienky

sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam
dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Na základe týchto podmienok súd zmluvu uzavretú
medzi navrhovateľom a odporcami vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a posudzoval ju podľa platnýchustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
čase jej uzavretia.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorú

je potrebné bez ďalšieho aplikovať na právny režim všetkých zmlúv, ktorých stranami sú spotrebiteľ a
dodávateľ. V zmysle tohto ustanovenia je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia,
ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz " neprijateľná podmienka" a tieto sú uvedené v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základom charakteristikou neprijateľných podmienok

je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že
dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní
je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy na všetky okolnosti v
dobe uzavretia zmluvy, všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, od ktorej je táto spotrebiteľská
zmluva závislá. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá
vopred, a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Ak spotrebiteľ návrh dodávateľa ktorý obsahuje jeho podmienky
príjme, potom je potrebné obsah zmluvy posúdiť z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré môžu spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda či
zmluva neobsahuje niektorú z podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vdanejvecisúddospelkzáveru,žepredmetnázmluvaještandardnou,typovouzmluvou,ktorúžalovaný

uzatvára s viacerými klientmi s tým, že klient pred jej uzatvorením si v žiadosti o poskytnutie úveru
určí základné podmienky a tieto sú potom v zmluve vymedzené podľa požiadaviek spotrebiteľa, napr.
dobu splácania, výšku splátky, dĺžku fixácie úrokovej sadzby... Individuálne sú teda dohodnuté všetky
podmienky na ktorých je založená samotná žiadosť o poskytnutí úveru, nakoľko tieto sa prispôsobujú
samotnému spotrebiteľovi a ostatné zmluvné podmienky predstavujú súčasť štandardnej zmluvy, ktorá

sa uzatvára aj s inými klientmi.
Navrhovateľ sa pôvodne svojím návrhom domáhal okrem iného aj zaplatenia sumy 27,63 eur s úrokom
vo výške 25% ročne zo sumy 27,63 eura od 1.1.2013 do zaplatenia, ktorá suma predstavovala
nepovolený debetný zostatok na bežnom účte odporcu v 1/rade. Keďže v tejto časti zobral navrhovateľ
svoj návrh späť, súd uznesením 14C/22/2015-118 zo dňa 22.5.2015 konanie v časti zaplatenia sumy

27,63 eur a úroku vo výške 25% ročne zo sumy 27,63 eur ročne od 1.1.2013 do zaplatenia vo vzťahu
k odporcovi v 1/rade, zastavil.
Navrhovateľ ďalej žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 17.211,74 eur, úrok vo výške 15,80%
ročne zo sumy 11304,06 eur od 12.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 11304,06 eura
vo výške 8,75% ročne od 12.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 4058,48 eura vo

výške 8,75% ročne od 12.2.2013 do zaplatenia. Právny zástupca odporcov namietal, že v zmluve nie je
správneuvedenávýškaRPMN,nakoľkovovzorcinavýpočetRPMNniejesprávneuvedenávýškaúveru
a tiež tam chýba uvedenie poplatku za poistenie, ktorý boli povinní odporcovia tiež platiť. Keď sa tieto
sumy dosadia do tohto vzorca správne, tak RPMN nie je vo výške 18,13%, ale vo výške presahujúcej
19%. Poukazuje potom na § 4 ods. 3 zákona 258/2001Z.z., kde je uvedené, že v prípade nesprávnej

výšky RPMN sa považuje úver za bezúročný, bez poplatkov. Navrhovateľ spochybňoval, že by sa do
výpočtuRPMNmalzahrňovaťajpoplatokzapoistenie,avšakpriznalnesprávneuvedeniesumyúverudo
výpočtu na RPMN. Súd sa stotožnil s tvrdením PZ odporcov, že poplatok za poistenie má byť súčasťou
výpočtu RPMN, pričom poukazuje na § 2 písm.d) zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého sa RPMN
rozumie ...." sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy číslo 1 z hodnoty celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov , ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou : bod 5. poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem pýcha poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako

je celková výška spotrebiteľského úveru..." Z citovaných ustanovení vyplýva, že poplatok za poistenie
sa do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom započítava a musí byť preto zahrnutý aj
do výpočtu RPMN. Je preto zrejmé, že RPMN bola navrhovateľom vypočítaná nesprávne. Súd preto tiež
dospel k záveru, že predmetný úver treba považovať za úver bez úroku a bez poplatkov s poukazom na
§ 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že odporcovia

v prvom a v druhom rade zaplatili na predmetnom úvere celkovo sumu 4703,04 eur, pričom im bola
poskytnutá suma 13300 eur. Súd ich preto zaviazal na zaplatenie sumy 8596,96 eur. Keďže odporcovia
sa preukázateľne dostali do omeškania s plnením, súd navrhovateľovi priznal i nárok na zaplatenie
úroku z omeškania. Navrhovateľ žiadal úroky z omeškania od 12.2.2013, t.j. dňa nasledujúceho povyčíslení pohľadávky. Úrok z omeškania požaduje vo výške 8,75% ročne, ktorá výška je s poukazom
na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. plne v súlade s týmto
ustanovením. Súd preto priznal navrhovateľovi 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 8596,96 eur

od 12.2.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku, čo do sumy 8614,78 eur s úrokom vo výške 15,80% ročne zo
sumy 11304,06 eur od 12.2.2013 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne nad
sumu 8596,96 eur, súd návrh zamietol.
S poukazom na § 160 ods. 1 OSP súd umožnil odporcom v 1/ a 2/ rade predmetnú sumu splácať, a
to v splátkach po 200 eur mesačne, splatné do 25. dňa v mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok,

počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd vyhovel žiadosti odporcu v 1/rade o splácanie predmetného
dlhu,nakoľkodôvodomnesplácaniaúverubolprávepoklesjehopríjmuasámnavrhovateľprinavrhovaní
súdneho zmieru pripustil možnosť splátok.
Súd sa ďalej zaoberal namietanými zmluvnými podmienkami zo strany právneho zástupcu odporcov.
Čo sa týka poplatku za správu úveru uvedeného v čl. IV Zmluvy o úvere v sume 1,99 eur mesačne,
pr.zástupca odporcov poukazoval na nemeckú judikatúru, podľa ktorej je vyberanie poplatkov za

vedenie úverového účtu nezákonným postupom veriteľa, a to bez ohľadu na znenie ustanovení
vnútroštátnych predpisov, nakoľko právny základ z ktorého nemecký súd v predmetnej veci vychádzal, je
daný v únijnom práve, a to konkrétne v Smernici Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorej premietnutie je možné v slovenskom právnom poriadku nájsť najmä v ustanoveniach
§ 53 občianskeho zákonníka. Navrhovateľ k neprijateľnej zmluvnej podmienke tykajúcej sa poplatku za

správu úveru uviedol, že spotrebiteľské právo bolo do slovenského právneho poriadku implementované
Smernicou Rady 93/13. Zákonom číslo 150/2004 s účinnosťou od 1. 4. 2004 bolo zavedené ustanovenie
§ 52 občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, to znamená že slovenské zákony sú mladšie ako
smernica a z tejto smernice vychádza, čo je aj výslovne uvedené v záverečných ustanoveniach zákona.
Nemecká úprava práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa je staršia ako vyššie uvedená smernica.

Je preto namieste otázka, či vôbec, poprípade v akom rozsahu, môže byť nemecká právna úprava
ako judikatúra uplatňovaná ako podporný argument v slovenskom spotrebiteľskom práve. Navrhovateľ
má za to, že úver ako produkt poskytovaný bankou je poskytovaný ako balíček rôznych služieb, za
ktorý si banka môže vyžiadať odpovedajúci balíček cien a teda požadovať aj poplatky za správu úveru.
Poplatok za správu úveru zastrešuje technické a informačné zabezpečenie a to jednak pri poskytnutí

úveru bankou ako aj pri následnej správe na bežnom účte. Súd poukazuje v tomto ustanovení na to, že
nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko obsah tejto podmienky mohli odporcovia ako dlžníci
svojim konaním ovplyvniť, keďže predmetná zmluva v tejto časti nevylúčila možnosť jej prípadnej zmeny
alebo doplnenia. Odporcovia ako dlžníci nepreukázali, že by v čase podpisovania zmluvy o úvere s
týmto ustanovením týkajúcim sa poplatku za správu úveru nesúhlasili, a že by oznámili svoj nesúhlas

navrhovateľovi a žiadali zmenu či doplnenie zmluvy v tejto časti.
Ďalšie namietané ustanovenie 9.1. písm.c) Obchodných podmienok uvádza: " v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená,
a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov dlžníka ( najmä dlžník
bude v omeškaní.. ), potom je banka kedykoľvek oprávnená : písm. c) použiť zostatky účtov a došlé

úhrady na splatenie už splatných záväzkov dlžníka. "
Podľa bodu 5. 8 OP " dlžníka banka sa dohodli, že: banka je oprávnená inkasovať príslušnú splátku
dlhu dlžníka vyplývajúcu zo zmluvy z jeho bežného účtu a v prípade, že peňažné prostriedky vedené na
tomto účte v deň splatnosti nebudú stačiť na úhradu, je banka oprávnená inkasovať príslušnú sumu z
ktoréhokoľvek ďalšieho účtu dlžníka vedeného v banke k čomu dlžník podpisom zmluvy udeľuje banke

svoj výslovný súhlas.
Podľa bodu 4.2 OP " ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa
zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje
prevádzkových priestoroch pobočiek banky. Banka je oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu
dlžníka aj bez jeho súhlasu."

Právny zástupca odporcov uviedol, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko zakladajú
nevyváženosť zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa , čím spĺňa podmienky pod jej
subsumovanie pod ust. § 53 ods. 1 OZ.
Čo sa týka ustanovení pod bodom 9.1. písm.c) a 5.8. OP súd uvádza, že tieto nie je možné posúdiť
ako neprijateľné zmluvné podmienky. Je zrejmé, že hlavnou povinnosťou dlžníka je plnenie - splácanie

svojho dlhu, záväzku voči banke. V prípade, že finančné prostriedky na účte dlžníka nepostačujú na
splatenie jeho mesačnej splátky, banka má právo tento dlh uspokojiť aj z iného v banke zriadeného účtu
dlžníka. V tomto súd nevidí žiadnu nerovnováhu v právach zmluvných strán, lebo banka ako veriteľ sa v
prvom rade stará o to, aby bola jej pohľadávka riadne splácaná a aj týmto ustanovením môže motivovaťdlžníka, aby sa tiež staral o riadne a včasné plnenie svojho dlhu. Čo sa týka ustanovenia pod bodom 4.2
OP ani toto súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže oprávnenie veriteľa požadovať
úrok z omeškania vyplýva priamo z § 517 ods. 2 OZ. To znamená, že ak sa dlžník preukázateľne dostal

do omeškania s platením, je sankcionovaný zo strany veriteľa úrokmi z omeškania, na ktoré má veriteľ
zákonný nárok.
Ďalej odporcovia namietali ust. bodu 8 písm.d) OP, kde je uvedené dlžník po celý čas trvania zmluvy, t.
j. až do úplného splnenia všetkých záväzkov z nej vyplývajúcich, je povinný: písm. d) viesť bežný účet
v banke a smerovať prospech tohto účtu peňažné prostriedky, a to minimálne vo výške postačujúcej

na splácanie jeho záväzkov voči banke." Právny zástupca odporcov s poukazom na toto ustanovenie
poukazovalnato,ženavrhovateľreálnenaviazalposkytnutiespotrebiteľskéhoúverunaprodukt-zmluvy
o bežnom účte. O tom svedčia aj rovnaký dátum uzavretia oboch zmlúv. Tento postup navrhovateľa je
však v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona číslo 250/2007 o ochrane spotrebiteľa kde sa
uvádza: "predávajúci nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie inej služby." Tiež poukázal na to, že navrhovateľ sa neriadi svojím vyhlásením

obsiahnutým v Etickom kódexe KBC, konkrétne sa dopúšťa viazania poskytnutia spotrebiteľského úveru
na zmluvu o bežnom účte , a tak porušuje ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a dopúšťa sa
konania kvalifikovaného ako nekalá obchodná praktika. O viazanosti produktov činnosti navrhovateľa
svedčí aj ustanovenie článku 6 ods. 1 druhá veta zmluvy o bežnom účte a balíku produktov.
Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v cit. bode 8 písm.d) OP súd dospel k záveru, že ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku a stotožňuje sa s vyjadrením právneho zástupcu odporcov. Je zrejmé,
že v tomto ustanovení navrhovateľ viazal uzavretie zmluvy o úvere na ďalší produkt a to uzavretie zmluvy
o bežnom účte, z ktorej zmluvy tiež profitoval, lebo odporca v1/rade musel platiť poplatok za vedenie
tohto bežného účtu. Sám odporca v 1/rade uviedol, že so zmluvou o úvere súhlasil, ale nevedel, že bude
musieť mať bežný účet i u navrhovateľa, čo sa dozvedel až pri podpisovaní zmluvy. O tento záujem

nemal, keďže mal už 2 ďalšie účty zriadené v iných bankách. Takéto konanie navrhovateľa je v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď uvedená zmluvná
podmienka bola obsiahnutá v Obchodných podmienkach a nebola individuálne dojednaná, to znamená,
že odporca, ak chcel uzavrieť zmluvu o úvere, musel súhlasiť aj s touto zmluvnou podmienkou. Preto
ju súd s poukazom na § 153 ods. 4 OZ vyhlásil za neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy

spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá.
Právny zástupca odporcov ďalej žiadal, aby súd priznal odporcom primerané finančné zadosťučinenie
a to pre každého vo výške 500 eur za každú zmluvnú podmienku, ktorú súd vyhodnotí ako neprijateľnú
alebo nekalú v rámci predmetných zmlúv. Výšku uplatňovanej sumy odôvodňuje tým, že používanie
rovnakých zmluvu uplatňuje navrhovateľ voči veľkému množstvu spotrebiteľov ako jeho klientov, čím

sa na ich základe nezákonne obohacuje a tiež tým, že navrhovateľ napriek povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou a tiež disponovaniu s vysokým právnym povedomím sa nezdržal používania
nezákonného postupu voči spotrebiteľom.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie
má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo

zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhlásil za neprijateľnú iba jednu zmluvnú
podmienku, ktorá sa týkala iba odporcu v 1/rade, ktorý uzatváral zmluvu o bežnom účte. Odporca v
1/rade však v konaní na otázku súdu či utrpel nejakú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu tým, že
uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere, na ktorú bola viazaná zmluva o bežnom účte uviedol, že nie,
iba mu stále telefonujú pracovníci navrhovateľa a žiadajú ho o zaplatenie. Odporca v 1/rade teda

nijako nepreukázal v čom spočíva dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Je
treba mať na zreteli, že na jednej strane odporcovia úver poskytnutý navrhovateľom prijali, s týmto
nakladali podľa svojho uváženia a použili podľa svojich potrieb, na druhej strane, navrhovateľovi nevrátili
požičané finančné prostriedky a tento sa musí cestou súdu domáhať ich vrátenia, pričom odporcovia simuseli byť vedomí skutočnosti, že požičané finančné prostriedky jednoducho musia vrátiť. Súd okrajom
uvádza, že v danej veci už odporcom je poskytnutá určitá forma kompenzácie v tom, že daný úver
majú zaplatiť bez úroku a poplatkov, k čomu síce došlo pochybením na strane navrhovateľa pri uvedení

výšky RPMN, na druhej strane to boli práve odporcovia, ktorí si svoje zmluvné povinnosti neplnili a
v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru. Preto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo
odporcom priznané akékoľvek finančné zadosťučinenie. Súd preto odporcom v ich návrhu na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel a návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá

právo na náhradu trov konania. Úspech účastníkov konania bol pomerne vyrovnaný jednak čo do nároku
navrhovateľa a ním žalovanej sumy ako aj v časti nároku odporcov, keď súd na jednej strane rozhodol o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, avšak nárok na primerané finančné zadosťučinenie zamietol. Preto
má súd za to, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol pomerne vyrovnaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.