Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410206332
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4410206332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci
žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 12, CH- 6300 Zug, Švajčiarsko,
IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8,
Bratislava proti žalovanej: M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E., Y. XX, zastúpenej JUDr. Martinom
Kanásom, advokátom, so sídlom Nitra, Školská 3, o zaplatenie 7.080,16 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. novembra 2016 č. k.
5C/97/2011-414 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3. januára 2017 č. k. 5C/97/2011-426 a o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu zo dňa 5. decembra 2012 č. k. 5C/97/2011-224 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie sa z r u š u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 5. decembra 2012 č. k. 5C/97/2011-224 sa z r u

š u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 827,78 eura od 20. 03. 2010 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 588, § 552, § 22 ods. 1, 2 , § 39 Občianskeho

zákonníka, § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že obchodná spoločnosť ESSOX SK s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Cesta na Senec 2/A sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu
dňa 21. 04. 2010, domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 13.718,95 eura s prísl. a to titulom Žiadosti/
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva č. 9400002552 zo dňa 09. 01.
2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe uvedenej zmluvy spoločnosť ESSOX SK s.
r. o. žalovanej poskytla úver vo výške 9.958,18 eura na nákup motorového vozidla značky BMW, rad 3
Touring (E46) diesel-330 xd. Tento úver bol žalovanej poskytnutý tak, že spoločnosť ESSOX SK s. r. o.

uhradila za žalovanú časť kúpnej ceny motorového vozidla, zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 36-mesačných splátkach po 360,05 eura, splatných vždy k 15.dňu
v mesiaci, počnúc dňom 15. 02. 2008. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky zmluvy o úvere a
zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s. r. o. a zmluvy o zriadenízáložného práva. Žalovaná tieto obchodné podmienky obdržala, bola s nimi uzrozumená, k ich obsahu
výhrady nemala. Súčasne s uzavretím zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorili zmluvné strany záložnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetu zálohu (motorovému vozidlu) v

prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie pohľadávky z úverového vzťahu. Žalovaná si však svoje
povinnostizozmluvyriadneneplnila,úverriadnenesplácala.Žalobcapritomspoukazomnaustanovenie
článku V. odsek 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy, čím sa stal podľa článku V. odsek 2
obchodných podmienok ku dňu 17. 02. 2009 splatný celý dlh žalovanej z uvedenej zmluvy. Tento celý dlh
predstavoval sumu 14.568,95 eura a pozostával z dlžných splátok do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo

výške 696,94 eura, z poplatkov vo výške 3,32 eura, z úrokov z omeškania účtovaným ku dňu účinnosti
odstúpeniaodzmluvyvovýške18,90eura,znesplatenejčastiistinysplatnejkudňuúčinnostiodstúpenia
od zmluvy vo výške 7.211 eur a z poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 6.638,79 eura. Následne
dňa 10. 07. 2008 v súlade s článkom II. odsek 5.8. obchodných podmienok zaslala spoločnosť ESSOX
SK s. r. o. žalovanej oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Pred zahájením pojednávania dňa 16.
02. 2011 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.638,79 eura. Súčasne upravil pôvodný

petit žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 7.080,16 eura s 9% ročným
úrokomzomeškaniaod20.03.2010dozaplatenia.Prvoinštančnýsúdrozsudkomzodňa04.10.2012č.
k. 5C/97/2011-196 konanie v časti o zaplatenie istiny 6.638,79 eura zastavil a žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi, t. j. spoločnosti ESSOX SK s. r. o. sumu 7.080,16 eura s 9% ročným úrokom z omeškania
od 20. 03. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podal predchodca žalobcu

odvolanie, ktorým rozsudok napadol, čo do trov konania. Odvolanie podala aj žalovaná, a to voči
vyhovujúcej časti. O odvolaniach rozhodol druhoinštančný súd uznesením č. k. 9Co/184/2013-284 zo
dňa 14. 11. 2013. Pred rozhodnutím o odvolaní druhoinštančný súd uznesením č. k. 9Co/184/2013-261
zo dňa 07. 10. 2013 pripustil, aby pôvodný žalobca spoločnosť ESSOX SK s. r. o. z konania vystúpil a na
jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG - súčasný žalobca. Druhoinštančný súd

svojim rozhodnutím rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konanie v tejto veci bolo v časti o zaplatenie istiny 6.638.79
eura zastavené, a to rozhodnutím súdu č. k. 5C/97/2011-196 zo dňa 04. 10. 2012 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 15. 03. 2013. Predmetom konania po zrušení veci v napadnutej časti krajským súdom
a jej vrátení súdu zostala istina 7.080,16 eura a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 7.907,94 eura

od 20. 03. 2010 do zaplatenia. Pôvodne žalovaná suma bola 13.718,95 eura s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 7.907,94 eura. Predchodca žalobcu síce na pojednávaní dňa 16. 02. 2011 zobral
výslovne konanie späť len v časti istiny 6.638,79 eura /v tejto časti bolo konanie zastavené/, súčasne
však upresnil, resp. upravil petit pôvodne podanej žaloby aj v časti úrokov z omeškania tak, že ich žiada
priznať síce vo výške 9% ročne a od v žalobe uvádzaného dňa 20. 03. 2010, avšak len zo sumy 7.080,16

eura. Súd toto upresnenie petitu posúdil podľa jeho obsahu a považoval ho za čiastočné späťvzatie.
Preto súd zastavil konanie aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 827,78
eura od 20. 03. 2010 do zaplatenia /o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo/, a to podľa § 145 ods. 2
CSP. Čo sa týka zostatku žalovanej istiny 7.080,16 eura s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa žalobca
naďalej domáhal, súd skúmal, či tento jeho nárok je oprávnený. Z listinného dôkazu -Žiadosti/ zmluvu o

spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva číslo 9400002552/ založeného v spise na
č. l. 11-12/ mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť ESSOX SK, s. r. o. ako veriteľ a žalovaná
ako dlžníčka uzatvorili dňa 09. 01. 2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej predchodca
žalobcuposkytolžalovanejspotrebiteľskýúvervovýške300.000,-Sk/vsúčasnostipoprepočtenamenu
euro 9.958,18 eura/. Podľa zmluvy bola ročná úroková sadzba dohodnutá vo výške 18,1%, poplatok

za preverenie vozidla vo výške 3.500,- Sk /v súčasnosti po prepočte na menu euro 116,18 eura/ a
RPMN vo výške 20,57%. Žalovaná mala podľa zmluvy úver splácať vo forme 36 mesačných splátok po
10.847,- Sk /v súčasnosti po prepočte na menu euro 360,05 eura/, počnúc 15. 02. 2008. Úver poskytnutý
na základe tejto zmluvy sa poskytol žalovanej na nákup motorového vozidla BMW, rad Toring (U46)
Diesel- 330xd, číslo karosérie WBAEP 71060PF24575, číslo OEV/TP SB 504878. Zmluvu na jednej

strane ako veriteľ uzatváral podnikateľský subjekt, ktorý podľa výpisu z obchodného registra mal v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala ako spotrebiteľka. Jednalo sa o typovú, formulárovú zmluvu,
pre ktorú je charakteristické, že jej obsah spotrebitelia výrazným spôsobom ovplyvniť nemôžu. Podľa
súdu je nepochybné, že mala byť uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, ktorú bolo potrebné posudzovať aj z pohľadu ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský úver bol teda poskytnutý na prefinancovanie časti kúpnej
ceny motorového vozidla značky BMW, rad 3 Touring (E46) diesel-330 xd. Úver nebol poskytnutý,
resp. vyplatený žalovanej ako dlžníkovi z úverového vzťahu, ale priamo zaslaný na účet predajcumotorového vozidla, kúpa ktorého mala byť úverom financovaná. Na zabezpečenie pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru účastníci zmluvného vzťahu /predchodca žalobcu a žalovaná/ uzavreli zmluvu
o zriadení záložného práva, pričom predmetom zálohu bolo úverom financované motorové vozidlo.

Oba uvedené právne úkony /zmluva o spotrebiteľskom úvere a aj záložná zmluva/ boli súčasťou
jednej písomnej listiny, a to Žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva č. 9400002552 zo dňa 09. 01. 2008. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Z vykonaného
dokazovania, a to listinou - písomnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, mal súd preukázané, že
za predchodcu žalobcu konala pri uzatváraní uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle

písomného splnomocnenia zo dňa 22. 08. 2007, ako splnomocnený zástupca spoločnosť EURO-
AUTO-MOTO, s. r. o. /v zastúpení pánom Petrom Kováčom - konateľ spoločnosti/. Vzájomný zmluvný
vzťah medzi splnomocneným zástupcom - spoločnosťou EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. a zastúpeným -
predchodcom žalobcu, bol upravený mandátnou zmluvou zo dňa 22. 08. 2007. Mandátna zmluva bola
uzavretá medzi spoločnosťou ESSOX SK s. r. o. ako mandantom a splnomocneným zástupcom- EURO-
AUTO-MOTO, s. r. o., ako mandatárom. Z listinného dôkazu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 09. 01. 2008,

mal súd preukázané, že predmetom tejto kúpnej zmluvy malo byť motorové vozidlo, úhrada ktorého
mala byť sčasti financovaná uvedeným spotrebiteľským úverom. Predávajúcim podľa kúpnej zmluvy
bola spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o., za ktorú konal B. N. a kupujúcou žalovaná. Predávajúcim
bola teda tá istá obchodná spoločnosť, ktorá podľa splnomocnenia a mandátnej zmluvy bola oprávnená
a aj uzavrela za veriteľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovanou ako dlžníčkou. V bode čl. I. 1

kúpnej zmluvy sa uvádza, že predávajúci je vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy. V bode I. 2 kúpnej
zmluvy sa opätovne uvádza, že predávajúci / t. j. EURO-AUTO-MOTO, s. r. o./ výslovne prehlasuje a
potvrdzuje, že je výhradným a jediným vlastníkom predmetného vozidla a že je ku dňu podpisu zmluvy
oprávnený previesť vlastnícke právo na kupujúceho /t. j. na žalovanú/. V bode 2 kúpnej zmluvy boli
dohodnuté platobné podmienky s tým, že časť kúpnej ceny žalovaná uhradí v hotovosti pri podpise

zmluvy a podľa bodu II.2 b) kúpnej zmluvy zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 296.500,- Sk/ po
prepočte na menu euro 9.842 eur/ bude uhradená na účet predávajúceho priamo spoločnosťou ESSOX
SKs.r.o.,atodo10-tichpracovnýchdníodsplneniavšetkýchpodmienokpredávajúcim,vyplývajúcichz
mandátnejzmluvyuzavretejmedziESSOXSK,s.r.o.akomandatáromapredávajúcimakomandantom.
Mandatár /spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o./ bol v zmysle čl. II bod 7 písm. c) mandátnej

zmluvy, pred informovaním mandanta o možnosti uzavrieť konkrétnu úverovú zmluvu na konkrétne
motorové vozidlo, povinný dôkladne preveriť právny stav motorového vozidla, kúpa ktorého sa mala
úverom financovať, t. j. preveriť doklady vzťahujúce sa k predmetnému vozidlu, najmä, či sa zhoduje
skutočný vlastník motorového vozidla s predávajúcim, alebo či predávajúci je osobou splnomocnenou
vlastníkom motorového vozidla na predaj vozidla, atď. V čl. II. bod 7 písm. g) mandátnej zmluvy sa

uvádza, že sa zmluvné strany výslovne dohodli, že mandatár nie je oprávnený uzavrieť konkrétnu
úverovú zmluvu bez uzavretia konkrétnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej klient mandanta nadobudne
do svojho vlastníctva motorové vozidlo, ktoré bude predmetom financovania úverovej zmluvy. Mandatár
sa súčasne zaviazal, že kúpnu zmluvu uzavrie na strane predávajúceho len osoba oprávnená kúpnu
zmluvu uzavrieť. Z vykonaného dokazovania však súd zistil, že v danom prípade bol mandatár, t. j.

spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. priamo predávajúci motorového vozidla, na kúpu ktorého mal
byť žalovanej poskytnutý úver na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako bolo
uvedené,vbodeI.aII. kúpnejzmluvesavýslovneuvádza,žepredávajúci,t.j.spoločnosťEURO-AUTO-
MOTO, s. r. o., ktorý bol súčasne splnomocnenou osobou na uzavretie aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere za spoločnosť ESSOX, s. r. o., je vlastník motorového vozidla špecifikovaného v bode I. kúpnej

zmluvy a ktoré motorové vozidlo mala nadobudnúť do vlastníctva žalovaná. Z vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi zabezpečenými z príslušného dopravného inšpektorátu a tiež z výsluchu svedka,
pána Y. Q., mal súd preukázané, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci nebol vlastníkom
motorového vozidla. Vlastníkom a aj jeho držiteľom bol v tom čase Y. Q., ktorý bol ako vlastník a držiteľ
uvedený aj v príslušných evidenciách dopravného inšpektorátu a túto skutočnosť sám potvrdil pred

súdom vo svojej svedeckej výpovedi, keď uviedol, že niekedy v roku 2007 alebo 2008 doniesol motorové
vozidlo z Nemecka, pol roka ho používal a potom ho dal do autobazáru Roltecar vo Vrábľoch. Svedok
potvrdil, že na kúpnej zmluve založenej v spise pod č. l. 170 je jeho podpis. V zmysle uvedenej kúpnej
zmluvy z 20. 01. 2008 svedok ako predávajúci predáva I. X. ako kupujúcemu predmetné motorové
vozidlo s Win WBAEP71060PF24575 /t. j. to isté, ktoré malo byť zmluvou o spotrebiteľskom úvere

financované z úveru a to isté, ktoré malo byť kúpnou zmluvou predané žalovanej/. Svedok tiež uviedol,
že motorové vozidlo spoločnosti EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. nikdy nepredal. T. j. v čase uzavretia
kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. a žalovanou dňa 09. 01. 2008 a tiež
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takisto zo dňa 09. 01. 2008, mandatár-splnomocnený zástupca zapredchodcu žalobcu pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne predávajúci podľa kúpnej
zmluvy, spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o., nebol vlastníkom predávaného vozidla, ktoré malo byť
financované úverom. K uvedeným nezrovnalostiam bol vypočutý ako svedok konateľ spoločnosti EURO-

AUTO-MOTO, s. r. o., ktorý si však na nič podstatné nepamätal. Vzhľadom na uvedené mal súd za
to, že spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. ako mandatár pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nekonala v súlade s čl. II bod 7 písm. c) a g) mandátnej zmluvy. Riadne nepreverila mandantom
vymienené skutočnosti týkajúce sa vlastníctva motorového vozidla. Okrem toho, uvedená obchodná
spoločnosť bola nielen splnomocnenou osobou, ktorá uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere za

spoločnosť ESSOX SK, s. r. o., ale aj predávajúcim motorového vozidla, ktorého kúpa sa mala úverom
prefinancovať. Ako predávajúci prevádzal vozidlo, ktoré nebolo v jeho vlastníctve. V zmysle zásady
„nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám
má), nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práv k motorovému vozidlu z predávajúceho, spoločnosti
EURO-AUTO-MOTO, s. r. o. na kupujúcu, žalovanú a to pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že predávajúci ako dodávateľ /ktorý podľa výpisu z obchodného

registra mal v dotknutom období v predmete činnosti kúpu a predaj ojazdených automobilov/ konal pri
uzatváraní kúpnej zmluvy ako obchodník a zmluvu uzatvárala kupujúca ako spotrebiteľka, jednoznačne
sa jedná v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. V písomnej kúpnej
zmluve sa zodpovednosť za vady mala posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Ale podľa čl. V.
mali mať zmluvné strany dohodnutú aplikáciu Obchodného zákonníka podľa § 261 ObZ. Súd uvedenú

dohodu o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na kúpnu zmluvu vyhodnotil s poukazom na
ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako dohodu, podľa ktorej sa žalovaná
ako spotrebiteľka mala vopred vzdať svojich práv, resp. zhoršiť si svoje postavenie, nakoľko podľa
Obchodného zákonníka je možné nadobudnúť vlastníctvo aj od nevlastníka. Z uvedeného dôvodu súd
časť zmluvy upravujúcu dohodu o aplikácii Obchodného zákonníka považoval v zmysle § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka za neplatnú, a preto kúpnu zmluvu posudzoval výlučne podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút kúpnej zmluvy. K platnému uzavretiu kúpnej zmluvy však
dôjsť nemohlo, nakoľko predávajúci nebol vlastníkom predmetu kúpy, t. j. nebol oprávnený s autom
disponovať - previesť ho na inú osobu. V konaní nebolo preukázané ani to, že by bol predávajúci
oprávnený s autom nakladať ako oprávnený držiteľ v zmysle ustanovení o dobromyseľnej držbe. V

tejto súvislosti súd opätovne poukázal na to, že predávajúci v písomnej kúpnej zmluve jednoznačne
uviedol, že je vlastník vozidla, avšak bolo preukázané, že v čase uzavretia zmluvy bol vlastníkom pán Q..
Keďže podľa súdu nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predávajúci nebol vlastníkom vozidla
a žalovaná sa na základe neplatnej kúpnej zmluvy nestala vlastníčkou, mal súd za to, že v zmysle §
52a Občianskeho zákonníka nedošlo k platnému uzavretiu ani zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi

predchodcom žalobcu a žalovanou. V tomto prípade nedošlo k platnému vzniku kúpnej zmluvy, preto
je podľa súdu neplatná aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorého úveru sa mala kúpa financovať.
Je nepochybné, že sa jedná o závislé zmluvy, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere bola závislá od
uzavretia kúpnej zmluvy. Okrem uvedeného súd poukázal aj na to, že spoločnosť EURO-AUTO-MOTO,
s. r. o. nepostupovala v súlade s mandátnou zmluvou, ale naopak, v rozpore s pokynmi mandanta. V

tejto súvislosti súd poukázal aj na to, že neboli splnené ani podmienky uvedené v čl. III obchodných
podmienok pre poskytnutie úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného
dokazovania, príslušnými evidenciami motorového vozidla mal súd preukázané, že žalovaná nebola
zapísaná ako držiteľka vozidla. Správanie mandatára, na ktorého účet boli následne spoločnosťou
ESSOX, s. r. o. prevedené peňažné prostriedky predstavujúce úver na kúpu auta a to aj za podmienok,

ktoré odporujú mandátnej zmluve, súd vyhodnotil ako konanie zástupcu /smerujúce k nadobudnutiu
finančných prostriedkov/, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného /poskytnúť úver na kúpu vozidla,
ktorého vlastníkom sa úverový dlžník stane/. Preto mal súd za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je neplatná aj z tohto dôvodu pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/, a to s poukazom
na ustanovenie § 22 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná

aj pre rozpor s dobrými mravmi. Predávajúci, ktorý súčasne ako zástupca konal za poskytovateľa
úveru od počiatku musel vedieť, že žalovaná sa na základe ním uzavretej kúpnej zmluvy nestane
vlastníčkou vozidla, t. j. nebudú splnené podmienky podľa čl. III obchodných podmienok k úverovej
zmluve a napriek tomu s ňou uzavrel úverovú zmluvu, ktorá nadväzovala na kúpnu zmluvu a bez
nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nemala táto úverová zmluva pre žalovanú

žiaden význam. Preto nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby splácala úver na kúpu
auta, ktorého vlastníčkou sa nikdy nestala. Finančné prostriedky od spoločnosti ESSOX ona priamo
nedostala, dostala ich spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o., ktorá spôsobila neplatné uzavretie
kúpnej zmluvy a z uvedeného dôvodu aj neplatné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Čo satýka námietok žalobcu, že auto bolo žalovanej odovzdané, čo mal preukazovať preberací protokol
podpísaný žalovanou zo dňa 09. 01. 2008, k uvedenému súd poznamenáva, že žalovaná v celom
konaní popierala, že jej bolo auto fyzicky odovzdané, okrem tohto samotný preberací protokol založený

v spise nebol vôbec vyplnený, podľa uvedeného protokolu žalovanej neboli odovzdané ani kľúče k
vozidlu, čo preukazuje tvrdenie žalovanej, že k odovzdaniu vozidla vôbec nedošlo. Opak žalobca
nepreukázal. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že skúmanie platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy je
v tomto prípade irelevantné, s týmto sa súd nestotožnil a mal za to, že žalovaná uzavrela od seba
závislé zmluvy, pritom aj kúpnu aj zmluvu o úvere podpísala spoločnosť EURO-AUTO-MOTO, s. r. o.

v prípade kúpnej zmluvy ako predávajúci a v prípade úverovej ako splnomocnená osoba za veriteľa.
Uvedená spoločnosť konala pri uzatváraní zmlúv v rozpore s dobrými mravmi, keď dojednala v úverovej
zmluve podmienky prefinancovania kúpy motorového vozidla, ktorého sa žalovaná vlastníčkou nestala,
pretože tá istá spoločnosť ako predávajúci platne kúpnu zmluvu so žalovanou neuzavrela. Nemožno
preto od žalovanej spravodlivo požadovať, aby splácala úver na kúpu auta, ktorého vlastníčkou sa nikdy
nestala, keďže finančné prostriedky od spoločnosti ESSOX priamo nedostala, ale tieto boli prevedené

veriteľom priamo spoločnosti EURO-AUTO-MOTO, s. r. o., t. j. v tomto prípade nemohlo dôjsť ani k
bezdôvodnému obohateniu žalovanej. Na základe uvedeného súd v časti konanie zastavil a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že disponuje relevantným právnym
titulom, ktorým by sa mohol od žalovanej domáhať zaplatenia žalovanej sumy. Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere súd vyhodnotil ako neplatnú- nemohol z nej vzniknúť žiaden záväzok žalovanej voči žalobcovi. K

bezdôvodnému obohateniu plnením žalobcu, resp. jeho predchodcu v prospech žalovanej z neplatnej
zmluvy taktiež nedošlo, nakoľko peňažné prostriedky priamo žalovanej poskytnuté neboli, t.j. nebolo jej
poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
§ 256 ods. 1 CSP. V časti bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bez preukázania, že žaloba
bola v tejto časti podaná dôvodne a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. V oboch prípadoch má nárok na

náhradu trov konania žalovaná, preto jej súd nepriznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100% .

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3. januára 2017 č. k. 5C/97/2011-426 súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za odpor vo výške
823 eur a súdny poplatok za odvolanie vo výške 424,50 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poznámkou 5 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Uviedol,
že žalovaná podala v tejto veci odpor voči platobnému rozkazu a aj odvolanie voči rozsudku. V oboch
prípadoch jej vznikla poplatková povinnosť, a to zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 823 eur a za
podané odvolanie vo veci samej vo výške 424,50 eura. Žalovaná však bola od poplatkovej povinnosti

súdom oslobodená, a to uznesením č. k. 5C/97/2011-30 zo dňa 30. 05. 2011. Súd opätovne rozhodol
vo veci samej dňa 14. 11. 2016, v zmysle ktorého rozhodnutia bola žalovaná v konaní úspešná v celom
rozsahu, a naopak, žalobca bol v konaní neúspešný. Preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch prešla na žalobcu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor a aj za odvolanie, obe podané
žalovanou, ktorá bola od poplatkovej povinnosti oslobodená.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v jeho zamietajúcom výroku,
vo výroku o trovách konania, ako i výroku dopĺňacieho rozsudku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok,
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutejčastiavyhoveniažalobevplnomrozsahustým,žesúdmusúčasnepriznánároknanáhradu

trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru o neplatnosti
úverovej zmluvy ako celku. Skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne a že túto
žalovaná riadne dobrovoľne podpísala vyplýva zo samotného odporu podaného žalovanou. Jeho právny
predchodca svoj záväzok z úverovej zmluvy poskytnúť úver splnil riadne sa včas. Neuvážené konanie
žalovanej, ktorá sa pred podpisom úverovej zmluvy neoboznámila s jej obsahom nemôže a ani nemá

za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. Uzatvorením úverovej zmluvy vznikol samostatný
záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplýval platný záväzok jeho právneho predchodcu poskytnúť v
prospech žalovanej finančné plnenie a zároveň záväzok žalovanej takto poskytnuté plnenie, navýšené o
úrok, splácať v dohodnutých mesačných splátkach, a to bez ohľadu na zmluvný vzťah založený kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi žalovanou a treťou osobou. Do zmluvného vzťahu na základe kúpnej

zmluvy žalovaná vstupovala dobrovoľne s treťou osobou, tento vzťah nemal ich právny predchodca
ako ovplyvniť. Ani prípadné vady kúpnej zmluvy nemajú žiaden vplyv na osobitný nezávislý zmluvný
vzťah založený úverovou zmluvou. Nakoľko záväzok vrátiť úver žalovaná porušila, vznikol mu nárokna zaplatenie nesplatenej časti úveru uplatnený v tomto súdnom spore. Záverom poukázal na nález
Ústavného súdu z 01. 04. 2015 sp. zn. I ÚS 640/2014.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
spravodlivý a správny a podrobne odôvodnený, a preto sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania žalobcu.
Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť.

5. Napadnutýmuznesenímzodňa05.12.2012č.k.5C/97/2011-224súdprvejinštancieuložilžalovanej

povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške
424,50 eura podľa pol. č. 1a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s § 2 ods.
2 uvedeného zákona.

6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, udávajúc, že uznesením okresného súdu
č. k. 5C/97/2011-60 jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sa vzťahuje na celé

konanie, vrátane konania odvolacieho. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté uznesenie ako vecne
nesprávne zrušiť.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu(§379a§380ods.1CSP),akoiodvolaniažalovanejprotiuzneseniusúduprvejinštanciezodňa

05. 12. 2012 č. k. 5C/97/2011-224, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému
zamietajúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolanie žalobcu proti výroku dopĺňacieho

rozsudku je potrebné prejednať tak, že napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku sa podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušuje. Odvolanie žalovanej proti uzneseniu súdu zo dňa 05. 12. 2012 č.
k. 5C/97/2011-224 súd vyhodnotil za dôvodné, čo malo za následok jeho zrušenie, rovnako v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

11. Predmetom konania bol nárok žalobcu (pôvodne spoločnosti ESSOX s. r. o.) voči žalovanej na
zaplatenie sumy 13.718,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.057,94
eura od 20. 03. 2010 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že

spoločnosť ESSOX s. r. o. uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zriadení
záložného práva č. 9400002552, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 9.958,18
eura na nákup motorového vozidla značky BMW, rad 3 Touring (E46) Diesel-330 xd. Tento úver bol
žalovanej poskytnutý tak, že spoločnosť ESSOX SK s. r. o. uhradila za žalovanú časť kúpnej ceny
motorového vozidla, zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v

36-mesačných splátkach po 360,05 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.
02. 2008. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s. r. o. a zmluvy o zriadení záložného práva.
Žalovaná tieto obchodné podmienky obdržala, bola s nimi uzrozumená, k ich obsahu výhrady nemala.
Súčasne s uzavretím zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorili zmluvné strany záložnú zmluvu, predmetom

ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetu zálohu (motorovému vozidlu) v prospech záložného
veriteľa, na zabezpečenie pohľadávky z úverového vzťahu. Žalovaná si však svoje povinnosti zo zmluvy
riadne neplnila, úver riadne nesplácala. Žalobca pritom s poukazom na ustanovenie článku V. odsek 2
obchodných podmienok odstúpil od zmluvy, čím sa stal podľa článku V. odsek 2 obchodných podmienokku dňu 17. 02. 2009 splatný celý dlh žalovanej z uvedenej zmluvy. Tento celý dlh predstavoval sumu
14.568,95 eura a pozostával z dlžných splátok do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 696,94
eura, z poplatkov vo výške 3,32 eura, z úrokov z omeškania účtovaným ku dňu účinnosti odstúpenia od

zmluvy vo výške 18,90 eura, z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy
vo výške 7.211 eur a z poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 6.638,79 eura. Následne dňa 10. 07.
2008 v súlade s článkom II. odsek 5.8. obchodných podmienok zaslala spoločnosť ESSOX SK s. r. o.
žalovanej oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Pred zahájením pojednávania dňa 16. 02. 2011
vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 6.638,79 eura. Súčasne žiadal, aby súd zaviazal

žalovanú zaplatiť mu 7.080,16 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20. 03. 2010 do zaplatenia.
Prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 04. 10. 2012 č. k. 5C/97/2011-196 konanie v časti o zaplatenie
istiny 6.638,79 eura zastavil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi, t. j. spoločnosti ESSOX SK s. r. o.
sumu 7.080,16 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 20. do zaplatenia a náhradu trov konania.
O odvolaniach žalobcu a žalovanej proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval odvolací súd uznesením č. k.
9Co/184/2013-284 zo dňa 14. 11. 2013, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej

časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pred rozhodnutím o odvolaní
odvolací súd uznesením č. k. 9Co/184/2013-261 zo dňa 07. 10. 2013 pripustil, aby pôvodný žalobca
spoločnosť ESSOX SK s. r. o. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia
Debt Finance AG - súčasný žalobca. Predmetom konania po zrušení veci v napadnutej časti krajským
súdom a jej vrátení súdu zostala istina 7.080,16 eura a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 7.907,94

eura od 20. 03. 2010 do zaplatenia. Následne súd vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým
konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 827,78 eura od 20. 03. 2010 do
zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3. januára 2017 č. k. 5C/97/2011-426 súd prvej inštancie
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za odpor vo

výške 823 eur a súdny poplatok za odvolanie vo výške 424,50 eura, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetom prejednania odvolacím súdom, v dôsledku podaného odvolania žalobcu sa stal
zamietajúci výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom o trovách konania a výrok dopĺňacieho
rozsudku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za odpor a za odvolanie. Predmetom prejednania
odvolacím súdom, v dôsledku podaného odvolania žalovanej bolo i uznesenie súdu prvej inštancie zo

dňa 05. 12. 2012 č. k. 5C/97/2011-224.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej správne zistil skutkový
stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
správne odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil, v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, a keďže sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v
dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi
vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu a ustálil správny právny záver o nedôvodnosti tohto
nároku.17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti,
s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď aplikáciou ustanovenia § 52a
Občianskeho zákonníka ustálil, že keďže nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, neplatnou je
i zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorého úveru sa mala kúpa financovať, keď mal za nesporné,
že sa jedná o závislé zmluvy, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere bola závislá od uzavretia kúpnej
zmluvy. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pričom

poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane ním udávaných
ďalších dôvodov neopodstatnenosti podanej žaloby. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že ustanovenie
§ 52a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na tzv. viazané spotrebiteľské zmluvy, ktorých viazanosť
spočíva v tom, že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje priamo „ex lege“ zánik ostatných závislých zmlúv, bez potreby
prejavu vôle zmluvných strán. V prípade, že by tomu tak nebolo, za situácie zániku jednej zo zmlúv

by sa spotrebiteľ dostal do situácie, že iná (z hľadiska účelu) závislá zmluva zostáva platnou,
pričom pre spotrebiteľa takáto zmluva nemá význam, keďže svojou povahou je zmluvou, ktorej predmet,
či kauza sa realizuje len v spojení s inou zmluvou. Teda aj za situácie, že žalovaná uzavrela samostatnú
zmluvu s právnym predchodcom žalobcu, na ktorú skutočnosť poukazuje i žalobca v podanom odvolaní,
táto zmluva je z hľadiska účelu jej uzavretia (financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla

nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy) zmluvou, ktorej predmet plnenia sa realizuje len v spojení s
inou zmluvou, v danom prípade zmluvou kúpnou, ktorá bola správne súdom prvej inštancie vyhodnotená
za neplatnú. Inak povedané, v prípade, že by žalovaná nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy, nemala
by dôvod na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého úveru financovala časť kúpnej ceny
predmetukúpy.Natomtozávereničnemeníaniargumentáciaprezentovanážalobcom,žedozmluvného

vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaná vstupovala dobrovoľne. Účinky neplatnosti
kúpnej zmluvy, ex lege vyvolávajú rovnaké právne účinky i vo vzťahu k zmluve viazanej v danom
prípade zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. I.ÚS/640/2014 a na zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu,
odvolacísúdudáva,žeuvedenérozhodnutieÚSSRpojednávaouplatneníprincípupreferencieplatnosti

právneho úkonu pred jeho neplatnosťou v prípade pochybností o určitosti obsahu a predmetu právneho
úkonu a na danú vec sa nevzťahuje, keď spornou nebola skutočnosť neplatnosti zmluvy z dôvodu jej
neurčitostiaspornosťvýkladuprávnehoúkonuavtomtosmerevzniknutýchpochybnostíojehoplatnosti,
keď súd prvej inštancie správne konštatoval neplatnosť zmluvy ex lege, aplikáciou ustanovenia § 52a
Občianskeho zákonníka.

18. S ohľadom na už vyššie uvedené, s poukazom na skutočnosti namietané žalobcom v podanom
odvolaní, je potom namieste konštatovať, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi
závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k platnému zavretiu kúpnej zmluvy, preto je
neplatná aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorého úveru sa mala kúpa financovať, keď sa jednalo o

dve závislé zmluvy v tom zmysle, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola závislá od uzavretia a platnosti
kúpnej zmluvy. Následne súd prvej inštancie správne vyhodnotil i skutočnosť, že v dôsledku neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere by nárok žalobcu mohol byť vyhodnotený iba z hľadiska použitia zásad o
vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré však na strane žalovanej nevzniklo, keďže finančné prostriedky
z úveru boli priamo poukázané na účet predajcu, a nie žalovanej.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby, ako i súvisiaci výrok o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil.

20. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol i napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým

súd prvej inštancie uložil žalobcovi, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/192 Zb. o
súdnych poplatkoch, zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 823 eur a súdny poplatok za odvolanie
vo výške 424,50 eura. Po prejednaní odvolaním napadnutého výroku o uložení poplatkovej povinnosti
žalobcovi dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok dopĺňacieho rozhodnutia nie je správny, keď
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo bolo dôvodom na postup v zmysle ustanovenia §

389 ods. 1 písm. d/ CSP a na zrušenie napadnutého výroku dopĺňacieho rozsudku.

21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernúčasť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

22. Vyššie uvedené ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. nemožno uplatniť vo vzťahu k jeho
odseku 4, teda rozšíriť platnosť ustanovenia odseku 2 aj na prípady súdneho poplatku za odvolanie
(resp. dovolanie, odpor), pretože poplatok za odvolanie možno vyrubiť len tomu, koho zákon za
poplatníka výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú povinnosť za odvolanie explicitne

ukladá, teda odvolateľovi. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom
na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, vylúčené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uvedený názor
bol prezentovaný i v náleze ÚS SR pod sp. zn. IV. ÚS 387/2010 z 25. 11. 2010.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca nie je subjektom, ktorému by vznikla povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a odpor proti platobnému rozkazu, podané žalovanou, súd prvej

inštancie túto povinnosť uložil žalobcovi nesprávne, pretože ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkov sa nevzťahuje na povinnosť platenia súdneho poplatku za odvolanie a odpor.
Preto odvolací súd napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, keďže
dôvody na jeho vydanie neexistovali.

24. Rovnako, v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP súd zrušil i napadnuté uznesenie zo
dňa 05. 12. 2012 č. k. 5C/97/2011-224, a to z totožného dôvodu ako uviedol vyššie, a síce, že dôvody
na vydanie tohto rozhodnutia neexistovali. Uvedeným napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 424,50 eura, a to napriek skutočnosti,
že rozhodnutím súdu zo dňa 30. 05. 2011 č. k. 5C/97/2011-60 priznal žalovanej oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré oslobodenie žalovanej trvalo i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
uznesením. Teda, súd prvej inštancie nesprávne uložil žalovanej zaplatiť súdny poplatok za odvolanie,
keď táto, v dôsledku rozhodnutia súdu o jej oslobodení od súdnych poplatkov, nemala poplatkovú
povinnosť za podané odvolanie.

25. Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, po právoplatnosti tejto veci.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).