Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/53/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1197899999
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1197899999.20

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľa: M., bytom X., XXX XX Bratislava, zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Jozefa
Dudovičová, advokátka, Pernecká č. 37, 841 04 Bratislava, proti odporcom: v 1. rade: Bytové družstvo
Centrum, Záhradnícka 25, Bratislava, 2. Ing. W., bytom X. U., 3. Ing. X. bytom X., U., 4. H., bytom X.,
U., 5. G., bytom X. U., 6. H., bytom X., U., 7.Ing. U., bytom X., U., 8. J., bytom, X. U., 9. X., bytom X.,

U. 10. T., bytom X., U., 11. Ing. T., bytom X., U., 12. H., bytom X., U., 13. MUDr. W., bytom X., BN. 14.
Ing. G. J., bytom X. 15. R., bytom X., U., 16. W., bytom X., U., 17. Ing. arch. R., bytom X., U., 18. J.,
bytom X., U., 19. H., bytom X., U., 20. T., bytom X., U., 21. H., bytom X., U., 22. R., bytom X., U., 23.P.,
bytom X. XX/A, U., 24. Ing. arch. J., bytom N., U.,
25. K., bytom N., U., 26.Ing. H., bytom X., U., 27. Ing. J., bytom X., U., 28. Ing. Z., bytom X., U.,
29. PhDr. J., bytom KN., U., 30. S., bytom X., U., 31. D., bytom X., U., 32. H., bytom X., BN.,

33. IN. N., bytom X., U., 34. X., bytom X., U., 35. H., bytom X., U., 36. U., bytom X., U., 37. Q.,
bytom T., U., 38. H., bytom X., U., 39. H., bytom X., U., 40.H.i, bytom X., U., 41. PhDr. X., bytom
X. U., 42. G., bytom X. XX/C, U. 43. Y., bytom X., U., 44. ET., bytom X., U., 45. W., bytom X., U.,
46. G., bytom X., U., 47. Y., bytom X., U., 48. Ing. H., bytom X., U., 49. T., bytom X. U., 50. M.,
bytom X., 51. R., bytom X., U., 52. W., bytom U., J., 53. G., bytom X., U., 54. Z., bytom S., U. 55.
G., bytom S., U., 56. Ing. T. CSc., bytom X. U., 57. IN., bytom X., U., 58. Ing. T., bytom X. , U.,

59. P., bytom X.BN., 60. W. X., bytom Krížna 17/B, Bratislava, 61. J. bytom X., U., odporcovia v
2,3,4,5,6,7,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,25,26,29,30,31,32,33,36,37,38,39,40,41,43,44,45,46,47,48,49
zastúpení právnou zástupkyňou: JUDr. Marta Sústriková, advokátka, Kresánkova č. 1, Bratislava, o
určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru,

r o z h o d o l :

Súd konanie proti odporcom v 4, 8, 23, 24, 25, 27, 28, 34, 35, 42, 60 rade zastavuje.

Súdurčuje,ževýpoveďzodňa15.12.1996znájmunebytovýchpriestorovnachádzajúcichsanaKrížnej
č. 17 v Bratislave, je neplatná.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 02. 1997 sa navrhovateľ v zastúpení svojou právnou
zástupkyňou domáhal proti pôvodnému odporcovi - Bytové družstvo Centrum, Záhradnícka č. 25, 811
07 Bratislava, určenia neplatnosti výpovede zo dňa 15. 12. 1996 z nájmu nebytových priestorov na
Krížnej č. 17 (bývalá Steinerova ulica).

Svoj návrh, čl. 1, navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 11. 02. 1988 uzatvoril s právnym predchodcom

odporcu Ľudovým bytovým družstvom v Bratislave, Záhradnícka č. 25, 811 07 Bratislava zmluvu
o prenájme nebytových priestorov na X. v U. (bývalá Y. ulica). Podľa výpočtového listu (neuviedol zakého dátumu) mal platiť za prenájom nebytových priestorov nájomné štvrťročne vo výške 1 466.-
Sk. V decembri 1996 (neuviedol presný dátum) mu odporca doručil výpoveď zo dňa 15. 12. 1996 z
nájmu týchto priestorov z dôvodu neplatenia zvýšeného nájomného. Navrhovateľ o zvýšení nájomného

za prenájom nebytových priestorov nemal žiadnu vedomosť, preto ho ani neplatil, platil riadne a včas
pôvodné nájomné. Odporca doručil zálohový predpis o určení zvýšeného nájomného navrhovateľovi až
07. 01. 1997, a aj to na podnet navrhovateľa. I napriek tomu, že zvýšenie nájomného za obdobie od
01. 03. 1994 do 30. 09. 1996 bolo navrhovateľovi doručené až 07. 01. 1997, navrhovateľ ho v ten istý
deň zaplatil. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov

vidí navrhovateľ v tom, že má záujem nebytové priestory ďalej užívať.

Navrhovateľ sa prostredníctvom celého niekoľkoročného konania v tejto veci vyjadroval sám alebo
prostredníctvom svojich právnych zástupcov (niekoľkokrát sa zmenili) - podanie zo dňa 03. 03. 1998,
čl. 21, zo dňa 05. 03. 1998, čl. 22, odvolanie zo dňa 03. 06. 1998, čl. 27, zo dňa 02. 10.
2007, čl. 147, zo dňa 11. 05. 200, čl. 352, zo dňa 14. 05. 2010, čl. 381.

Pôvodný odporca - bytové družstvo Centrum vo svojom vyjadrení, čl. 6, uviedol, že odporca zvýšil
nájomné v súlade so zákonom. Zvýšenie nájomného doručoval odporcovi, rovnako ako ostatným
nájomcom bytov, rovnakým spôsobom ako tradične (neuviedol však ako). Keďže navrhovateľ platil stále
iba pôvodné nájomné, nie už zvýšené, odporca ho viackrát písomne predvolával na usporiadanie tejto

veci. Navrhovateľ na tieto výzvy nereagoval, na predvolania sa nedostavoval, rozhodol sa odporca
zmluvu o nájme nebytových priestorov vypovedať listom zo dňa 15. 12. 1996, ktorá bola navrhovateľovi
doručená dňa 20. 12. 1996. Nedoplatok na nájomnom zaplatil navrhovateľ až na základe tejto
výpovede. Tvrdenie navrhovateľa, že mu nebolo doručené zvýšenie nájomné považuje za účelové.

Tunajší súd rozsudkom č. k. 8C 53/1997 - 24 zo dňa 18. 03. 1998, čl. 24, návrh zamietol a
navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že po vykonanom dokazovaní (zisťovanie bydliska navrhovateľa, preukázateľné doručenie upomienok
na zaplatenie nedoplatku na nájomnom dňa 30. 01. 1996 navrhovateľovi, neoznámenie a neuvedenie
inej adresy navrhovateľa ako X., U., preukázateľná vedomosť o zvýšení nájomného) má za to, že

výpoveď je platná, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20Co 265/1998 - 37 zo dňa 16. 10. 1998, čl. 37,
prvostupňové rozhodnutie, na základe odvolania navrhovateľa zo dňa 03. 06. 1998, čl. 27, zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil z toho dôvodu, že

je predčasné, nakoľko prvostupňový súd dôsledne nezisťoval doručovanie (spôsob doručovania, zmeny
adries navrhovateľa, spornosť výmery priestorov a následne i výšky nájomného) zvýšenia nájomného
odporcom navrhovateľovi.

Po vyššie uvedenom zrušení prvostupňového rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie hneď na

prvom vytýčenom pojednávaní dňa 06. 09. 1999, čl. 46, vzniesla právna zástupkyňa odporcu námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tejto veci, nakoľko nebytový priestor, ktorý je
predmetom sporu bol prevedený do podielového spoluvlastníctva vlastníkom bytov v bytovom dome.

Následne ešte starý právny zástupca navrhovateľa až dňa 19. 06. 2003, čl. 54a, a následne už nová

právna zástupkyňa navrhovateľa dňa 25. 10. 2006, čl. 79, rozšírenie okruhu účastníkov na strane
odporcu o ďalších 39 odporcov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru a navrhla
zmenu návrhu (rozšírenie návrhu o určenie neplatnosti všetkých právnych úkonov na základe, ktorých
sa podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru stali jeho vlastníkmi). Súd uznesením č. k. 8C 53/1997
- 102 zo dňa 22. 01. 2007, čl. 102, zmenu návrhu nepripustil. Súd uznesením č. k. 8C 53/1997 -

103 zo dňa 22. 01. 2007, čl. 103, pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane odporcu o ďalších 59
odporcov (pôvodný odporca 1 a 59 nových odporcov, spolu 60 odporcov).

Na základe ďalšieho návrhu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 26. 04. 2006, čl. 125, súd
pripustil rozšírenie okruhu odporcov o odporkyňu 61. Súd uznesením č. k. 8C 53/1997 - 126

zo dňa 02. 05. 2007, čl. 126, pripustil do konania ďalšieho odporcu 61.

Na základe návrhu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 21. 01. 2009, čl. 256, ktorým zaktualizovala
a zmenila predchádzajúce návrhy na rozšírenie okruhu odporcov (vzhľadom na neustále zmenyvlastníkov jednotlivých bytov), prednesenej na pojednávaní daň 27. 03. 2009, čl. 289, súd uznesením
č. k. 8C 53/1997 - 304 zo dňa 27. 03. 2009, čl. 304, pripustil ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov na
strane odporcov.

Právna zástupkyňa prevažnej časti odporcov sa k predmetnému návrhu vyjadrila dňa 08. 06. 2007,
čl. 130, dňa 03. 09. 2007, čl. 144, zo dňa 08. 11. 2007, čl. 213, zo dňa 12.
03. 2010, čl. 343. V týchto vyjadreniach, i osobných prednesoch na jednotlivých pojednávaniach
počas celého konania uvádzala, že navrhovateľ nemal legitímne právo užívania, neskôr nájom, k

predmetnému nebytovému priestoru. Právo užívať nebytový priestor mu nikdy v súlade s vtedy (rok
1988) platnou právnou úpravou (§ 196 Občianskeho zákonníka) nevznikol, preto navrhovateľ užíval
a užíva nebytový priestor bez právneho dôvodu. Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Občianskeho
zákonníka právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie (skladištia, ateliéry) mohlo vzniknúť dohodou
o odovzdaní a prevzatí týchto miestností. Uzatvoreniu takejto dohody podľa ustanovenia § 196 ods. 1
Občianskeho zákonníka predchádzalo pridelenie priestoru občanovi rozhodnutím o pridelení miestnosti

neslúžiacej na bývanie príslušným miestnym národným výborom - Obvodný národný výbor Bratislava
I. Až po takomto rozhodnutí vzniklo občanovi právo na uzatvorenie dohody o užívaní miestností (nie
hospodárskej zmluvy, ktorá sa uzatvárala v zmysle Hospodárskeho zákonníka medzi organizáciami
a nie medzi organizáciou a občanom). Keďže pri užívaní nebytového priestoru navrhovateľom takýto
zákonný postup nebol dodržaný je právny úkon, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje právo užívania

a následne nájom (od 01. 01. 1992 podľa ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka), absolútne
neplatný, pretože je uzatvorený v rozpore so zákonom, s ustanovením § 196 Občianskeho zákonníka.
Následne i napádaná výpoveď je nadbytočná, neúčinná, neplatná z tohto dôvodu (nie z dôvodu, ktorý
uvádza navrhovateľ). Oba právne úkony - navrhovateľom predložené hospodárske zmluvy (zo dňa
11. 02. 1988 a 17. 08. 1988) považuje za neplatné, nakoľko v prvej hospodárskej zmluve zo dňa 11.

02. 1988 absentuje zrozumiteľné a v súlade so zákonom a stanovami družstva podpísanie zmluvy
predsedom a podpredsedom Ľudového bytové družstva v Bratislave. V druhej hospodárskej zmluve zo
dňa 17. 08. 1988 rovnako absentuje potrebný podpis ďalšieho člena predstavenstva, i podpis samotného
navrhovateľa. I tieto vady v oboch hospodárskych zmluvách robia tieto právne úkony neplatnými. Má za
to, že vzhľadom na zmenu skutkového stavu a novú právnu argumentáciu odporcov nie je prvostupňový

súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý už v tejto veci rozhodoval.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na vyššie uvedenú novú právnu argumentáciu, námietky, nových
odporcov, uvádzala, čl. 147, čl. 279, že navrhovateľ platne s Ľudovým bytovým družstvom v Bratislave
uzatvoril dňa 11. 02. 1988 hospodársku zmluvu, na základe ktorej od tohto času užíval nebytový

priestor. Od 01. 01. 1992 sa toto užívanie zo zákona (§ 871 Občianskeho zákonníka)
zmenilo na nájom nebytového priestoru. Túto skutočnosť v celom rozsahu akceptoval i právny nástupca
Ľudového bytového družstva v Bratislave Bytové družstvo „Centrum“ v Bratislave (od 08. 03. 1993). O
tom svedčí i samotné danie výpovede z nájmu nebytových priestorov. Ak by mal pôvodný prenajímateľ
za to, že právny titul na užívanie nebytového priestoru neexistuje, nedával by navrhovateľovi výpoveď

z neexistujúce právneho vzťahu. Právo užívania, neskôr nájmu navrhovateľa akceptujú i odporcovia,
ktorých právna zástupkyňa nezastupuje. Považuje za neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi,
aby nedostatok prípadného rozhodnutia príslušného miestneho národného výboru (považuje ho
za administratívny, nadbytočný akt) malo za následok spochybňovanie existencie práva užívania
navrhovateľa. Počas konania, čl. 279, uviedla, že nepopiera tzv. prideľovací systém prideľovania

miestností neslúžiacich na bývanie podľa vtedy platnej právnej úpravy. Má však za to, že rozhodnutie
príslušného národného výboru o pridelení tohto priestoru navrhovateľovi bolo vydané (i napriek tomu,
že ho navrhovateľ, ani právny nástupca Ľudového bytového družstva v Bratislave) nemá s odstupom
času k dispozícii. Na základe tohto rozhodnutia došlo k uzatvoreniu dohody o odovzdaní a prevzatí
priestoru faktickou formou (zákon písomnú formu nevyžaduje) a to odovzdaním priestoru, kľúčov

navrhovateľovi a prevzatím priestoru navrhovateľom. Následne bola uzatvorená v konaní predložená
hospodárska zmluva a vystavený výpočtový list, ktorým sa určila výška poplatkov za užívanie priestoru.
O existencii práva užívania nemal pochybnosť ani prvostupňový a neskôr odvolací súd, ktorí už v tejto
veci rozhodovali.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 21. 10. 2009, čl. 256, ktorým
aktualizovala okruh účastníkov na strane odporcu, a následne na pojednávaní dňa 27. 03. 2009,
čl. 288, 290, zobrala návrh voči odporcom v 4, 8, 23, 24, 25, 27, 28, 34, 35, 42, 60, späť z dôvodu, že v
súvislostistýmitoodporcamidošlokzmenenapríslušnomlistevlastníctvanebytovéhopriestoru.Právnazástupkyňa odporcov s týmto späťvzatím súhlasila. Preto podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku súd konanie voči týmto odporcom zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom navrhovateľa, čl. 17, 18, svedka Ing. E., čl.
349, listinnými dôkazmi - informáciou o trvalom pobyte navrhovateliek v 1., 2., 3. rade (čl. 481), ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Súd po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom nevykonal opätovný výsluch

navrhovateľa, nakoľko jeho právny zástupca neustále ospravedlňoval jeho neúčasť vysokým vekom a
vážnym zdravotným stavom, čo doložil lekárskymi správami. Navrhovateľ sa vyjadril k veci (najmä ku
skutočnosti, či mu bol priestor pridelený rozhodnutím príslušného národného výboru) písomne dňa 13.
05. 2010 čl. 373.

Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky rozsiahle písomné podania navrhovateľa, jeho právnej

zástupkyne, odporcov, ich právnej zástupkyne. Zohľadnil i osobné prednesy účastníkov konania a ich
právnych zástupcov na jednotlivých pojednávaniach počas celého konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav, ktorá následne takto právne vyhodnotil:
Dňa 11. 02. 1988 uzatvoril navrhovateľ ako fyzická osoba (podľa v tom čase platnej právnej úpravy ako
občan) s právnym predchodcom Bytového družstva „Centrum“, Záhradnícka č. 25, 811 07 Bratislava

Ľudovým bytovým družstvom v Bratislave, Záhradnícka č. 25, 811 07 Bratislava hospodársku zmluvu na
dočasné užívanie nebytových priestorov - skladových priestorov o výmere 48 m2 na X. v U. (bývalá Y.
ulica), čl. 379. Navrhovateľ túto zmluvu podpísal. Z tejto zmluvy nie je možné zistiť kto za organizáciu
(v zmluve je uvedené za majiteľa domu) ju podpísal. Na zmluve chýba uvedenie mena a priezviska
osoby, ktorá za Ľudové bytové družstvo v Bratislave túto zmluvu podpísala, jej postavenie v družstve

(aby bolo možné posúdiť oprávnenie takýto právny úkon podpísať), chýba pečiatka družstva. Na zmluve
sa nachádza iba nečitateľný podpis neznámej osoby. Z vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť
kto za družstvo zmluvu podpísal. Súd námietku právnej zástupkyne časti odporcov o neplatnosti tejto
zmluvy i z dôvodu, že v zmysle vtedy platnej právnej úpravy a stanov družstva nebola zmluva podpísaná
oprávnenými osobami (viď výpis z obchodného registra), považuje za dôvodnú. Z výpisu z obchodného

registra Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave ako právneho nástupcu Ľudového bytového družstva
v Bratislave vyplýva, že v období od 22. 12. 1960 do 14. 03. 1995 za družstvo bol oprávnený
podpisovaťriaditeľ,predsedaapodpredsedadružstva (podľazneniavšetcispolu)azastupovaťdružstvo
bol oprávnený predseda spolu s jedným z členov predstavenstva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že táto
hospodárska zmluva nebola podpísaná oprávnenými osobami, a nie je ani možné ustáliť akou osobou

bola podpísaná, keďže pri vlastnoručnom podpise tejto osoby chýba uvedenie jej mena, priezviska,
funkcie.
Daň 17. 08. 1988, čl. 380, mala byť uzatvorená ďalšia hospodárska zmluva medzi navrhovateľom a
Ľudovým bytovým družstvom v Bratislave. Z tejto zmluvy vyplýva, že navrhovateľ zmluvu nepodpísal.
Za družstvo ju opätovne vlastnoručne podpísala neznáma osoba, bez uvedenia jej mena, priezviska,

funkcie v družstve. Súd i pri tomto právnom úkone námietku právnej zástupkyne časti odporcov o
neplatnosti tejto zmluvy i z dôvodu, že v zmysle vtedy platnej právnej úpravy a stanov družstva nebola
zmluva podpísaná oprávnenými osobami (viď výpis z obchodného registra), dokonca ani samotným
navrhovateľom, považuje za dôvodnú. Opätovne ako v prípade prvej hospodárskej zmluvy z výpisu
z obchodného registra Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave ako právneho nástupcu Ľudového

bytového družstva v Bratislave vyplýva, že v období od 22. 12. 1960 do 14. 03. 1995 za družstvo
bol oprávnený podpisovať riaditeľ, predseda a podpredseda družstva (podľa znenia všetci spolu)
a zastupovať družstvo bol oprávnený predseda spolu s jedným z členov predstavenstva. Z tohto
jednoznačne vyplýva, že táto hospodárska zmluva nebola podpísaná oprávnenými osobami, a nie je
ani možné ustáliť akou osobou bola podpísaná, kedže pri vlastnoručnom podpise tejto osoby chýba

uvedenie jej mena, priezviska, funkcie, nie je podpísaná ani samotným navrhovateľom.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právo užívania, neskôr nájmu, k nebytovým priestorom
odvodzuje od hospodárskej zmluvy zo dňa 11. 02. 1998, a to i napriek tomu, že navrhovateľ
mal preukázateľne k dispozícii i druhú hospodársku zmluvu, nakoľko ju sám predložil súdu. Právna
zástupkyňa namietala absolútnou neplatnosťou (absencia rozhodnutia príslušného národného výboru

o pridelení priestorov navrhovateľovi, vady v podpisovaní oboch zmlúv, nemožnosť uzatvorenia takejto
zmluvy, podľa označenia, medzi družstvom a občanom ) obe hospodárske zmluvy. Súd na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že právnym úkonom od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje právo
užívanie je hospodárska zmluva zo dňa 11. 02. 1988. Súd však túto zmluvu považuje podľa ustanovenia§ 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, nakoľko je uzatvorená v rozpore s ustanovením §
196 Občianskeho zákonníka v tom čase účinného.
Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 Občianskeho zákonníka je skladište, ateliér miestnosťou neslúžiacou

na bývanie. Právo osobného užívania takejto miestnosti vzniklo podľa ustanovenia § 196 ods. 1
Občianskeho zákonníka uzatvorením dohody medzi organizáciou a občanom, ktorou sa občanovi
prenechával do užívania miestnosť. Dohoda o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej na bývanie
je základným právnym dôvodom vzniku práva osobného užívania miestnosti neslúžiacej na bývanie.
Zákonným predpokladom na uzavretie takejto dohody bola nie vôľa organizácie (družstva) a občana, ale

rozhodnutie príslušného miestneho národného výboru. Toto rozhodnutie vydával zásadne len miestny
národný výbor, ktorý v rámci tzv. prideľovacieho konania zabezpečoval plánovité hospodárenie s
miestnosťami neslúžiacimi na bývanie. Výnimku z tohto tzv. prideľovacieho režimu bola ustanovená
stavebným družstvám, stavebným bytovým družstvá, kde však aj vtedy bolo potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu družstva o pridelení takejto miestnosti. Keďže však Ľudové bytové družstvo bolo
klasickým družstvom, vzťahoval sa na predmetné priestory režim podľa ustanovenia § 196 Občianskeho

zákonníka. Vydaním písomného rozhodnutia, ktoré muselo spĺňať zákonné náležitosti formálne i
hmotnoprávne podľa vtedy platnej právnej úpravy, vzniklo občanovi právo, aby s ním organizácia
uzatvorila dohodu o užívaní miestnosti. Tomuto právu občana zodpovedala povinnosť organizácie takúto
dohodu s ním uzatvoriť. Je pravdou, tak ako to uvádzal počas konania právny zástupca navrhovateľa,
že zákon obsah a formu takejto dohody osobitne neupravuje, preto o takejto dohode zásadne platí to

čo o dohode o osobnom užívaní bytu t. j. že nemusí byť písomná, ale musí byť jasná, zrozumiteľná,
nezameniteľná a vychádzať z rozhodnutia o pridelení miestností neslúžiacich na bývanie. S poukazom
na túto skutočnosť má súd za to, že teoreticky je možné pripustiť, že by takáto dohoda medzi Ľudovým
bytovým družstvom v Bratislave a navrhovateľom, avšak za splnenia iných zákonných predpokladov,
mohla byť uzatvorená. Keďže však iné zákonné predpoklady potrebné na platné uzatvorenie takejto

dohody neboli v predmetnej veci splnené, je nadbytočné sa touto skutočnosťou ďalej a detailnejšie
zaoberať. Uzavretiu takejto dohody muselo predchádzať rozhodnutie príslušného národného výboru
(teoreticky orgánu družstva, ak by sa inak posúdil charakter Ľudového bytového družstva v Bratislave),
absencia tohto zákonného predpokladu má za následok absolútnu neplatnosť podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka a následne i všetkých právnych úkonom, vrátane napadnutej výpovede,

vychádzajúcich z neplatného právneho úkonu.
Keďže počas konania navrhovateľ nepreukázal existenciu takého rozhodnutia príslušného národného
výboru, má súd za to, že ani nikdy neexistovalo, nebolo vydané: Z tohto dôvodu je hospodárska zmluva
zo dňa 11. 02. 1988, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje právo užívať nebytové priestory, okrem i
iných vyššie uvedených dôvodov, absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Následne sú absolútne neplatné i všetky právne úkony, ktorých základom je tento absolútne neplatný
právny úkon. Preto je absolútne neplatná i navrhovateľom napádaná výpoveď z nájmu nebytových
priestorov, avšak nie z dôvodov uvedených navrhovateľov, ale z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, ktorá táto výpoveď mala skončiť. Súd má za to, že je oprávnený, i nad rámec návrhu a právnej
argumentácievňom,vysloviťabsolútnuneplatnosťhospodárskejzmluvyzodňa 11.02.1988anásledne

i absolútnu neplatnosť výpovede zo dňa 15. 12. 1996, nakoľko ide o vyslovenie absolútnej neplatnosti.
Súd vzhľadom na zmenu skutkového stavu počas konania, rozšírenia okruhu účastníkov konania
na strane odporcu, zmene právnej argumentácie odporcov, ich námietok, nie je viazaný uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 20Co 265/1998 - 37 zo dňa 16. 10. 1998, čl. 37, o zrušení
pôvodného prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie. O to viac, ak odvolací súd

napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil z toho dôvodu, že je predčasne vydané (odvolací súd
nevyslovil právny názor, vyhodnotenie určitých skutkových skutočností veci) a uložil prvostupňovému
súdu doplniť dokazovanie za účelom ustálenia skutkového stavu veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd po vykonanom dokazovaní a právnom

vyhodnotení veci súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, aj keď určil, že výpoveď zo dňa 15. 12. 1996 z
nájmu nebytových priestorov nachádzajúcich sa na Krížnej č. 17 v Bratislave, je neplatná, avšak určil jej
neplatnosť z úplne iného dôvodu z akého sa navrhovateľ neplatnosti domáhal.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 243d ods. 1 tretia veta Občianskeho
súdneho poriadku a v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, kedy v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Súčasne je v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis