Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: s Autoleasing SK, s.r.o.,
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zastúpenej: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava - mestská časť Staré mesto, Žižkova 7803/9, IČO: 36 856 584, proti žalovanému:
Y. T., nar. XX. K. XXXX, bytom U., J. XXXX/XXA, o 2.352,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. marca 2016 č. k. 17C/580/2015-64 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania p o t v r d z u j e a v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu

jej neprijateľnosti r u š í .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.352,04 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
2.352,04 eur od. 15. mája 2015 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súčasne
určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 5 bod 5.1 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len „VOP“) (v znení „Ak nie je v úverovej zmluve alebo v týchto podmienkach stanovené inak,

je spoločnosť oprávnená v prípade nesplnenia akejkoľvek povinnosti klienta vyplývajúcej z úverovej
zmluvypožadovaťodklientazaplateniezmluvnejpokutyvovýške200eurzakaždúnesplnenúpovinnosť
riadne a včas podľa úverovej zmluvy.“) je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/, § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/ ods. 5, 10, § 54 ods. 1, § 545a O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.

v znení neskorších predpisov), § 301 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov), ako aj poukazom na článok 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 5.
apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Vecnezdôvodniluzavretouzmluvouo
spotrebiteľskom úvere č. UDTA14/61000089 dňa 10. januára 2014 medzi stranami konania, predmetom
ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.299 eur na nákup osobného
automobilu Ford Mondeo Diesel, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške
97,91 eur v počte splátok 48, počnúc mesiacom po prevzatí vozidla. Z dôvodu nesplácania úveru

žalovaný bol žalobkyňou vyzvaný na zaplatenie nedoplatku listom zo 17. septembra 2014. Písomnosťou
z 13. októbra 2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného na odovzdanie vozidla najneskôr do 18. októbra
2014, informujúc ho o začatí výkonu zabezpečovacieho práva v zmysle zmluvných dojednaní, ako
aj o tom, že pristúpi k zosplatneniu zmluvy. Žalobkyni ku dňu 12. mája 2015 vznikla pohľadávka(2.352,04 eur) voči žalovanému pozostávajúca zo sumy 391,46 eur (pohľadávky po lehote splatnosti,
dlžné splátky úveru a iné platby podľa zmluvy, splatné najneskôr v deň ukončenia úverovej zmluvy,
úroky a poistné od splatnosti poslednej vystavenej splátky do predčasného ukončenia zmluvy), sumy

1.921,91 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu skončenia zmluvy), ostatné neuhradené záväzky
boli vo výške 2.138,67 eur, zmluvné pokuty 1.170,87 eur, náklady spojené s vymáhaním nesplnených
záväzkov zo zmluvy 734,80 eur, 3 eurá predstavovali nevysporiadané záväzky na poistnom, suma
200 eur poplatok za predčasné ukončenie úverovej zmluvy a ostatné dlžné záväzky boli vo výške
30 eur, pričom pohľadávka bola znížená o výťažok z predaja vozidla vo výške 2.100 eur. Súd prvej

inštancie konštatoval, že splátkový kalendár a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
boli podpísané výlučne žalovaným, teda sa nejednalo o právne úkony, keďže na nich chýbal podpis
žalobkyne (tiež pre nedodržanie ich formy ide o neplatné právne úkony). Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úveru chýba obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a
k/, a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov (prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami). Podľa §

11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ sa premetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (výška splátok bola
určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká pripadá na istinu, úroky a iné poplatky).
Obdobne absentoval v zmluve aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý má byť určený tak, aby
si mohol spotrebiteľ už na začiatku vyhotoviť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť si najvýhodnejší
produkt (nie je prípustné, aby sa k tomu dopracovával výkladom či výpočtom). Splátkový kalendár

taktiež nemohol nahradiť konečnú splatnosť úveru, ktorá má byť uvedená priamo v zmluve, rovnako ako
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere nesmú obsahovať informácie o poplatkoch,
úrokoch z omeškania, náhrade škody a iných nákladoch súvisiacich s predčasným splatením úveru.
Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp.
vysvetľujúcehocharakteru,nievšakpodstatnéobsahovénáležitostizmluvy,ktorýmisúdojednanievýšky

úroku za poskytnutý úver alebo jednotlivé poplatky. Pri vyhotovovaní úverových zmluvných podmienok
žalobkyňa postupovala v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a dobrými mravmi. Ďalšie dojednania
ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa ZoSÚ sú zapracované len vo VOP a
nie priamo v zmluve. Uvedené konanie žalobkyne ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie
rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 a § 39 O. z.. Žalobkyňa takýmto spôsobom využila svoje

postavenie a porušila zmluvnú slobodu žalovaného, pretože mu nanútila podpisom zmluvy prijatie VOP,
týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných. Súd prvej inštancie preto považoval
dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch, ale najmä
zmluvných sankciách, špecifikovaných len vo VOP, ktoré žalovaný ani nepodpísal (nedostatok písomnej
formy podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ), za absolútne neplatné. Takýto právny úkon v rozpore s § 37 ods. 1

O. z. nebol urobený určite a zrozumiteľne. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 5 bod 5.1 písm. a/,
c/, d/ VOP považoval súd prvej inštancie za neplatné i z dôvodu ich neurčitosti, keďže nestanovujú
jednoznačné povinnosti žalovaného (v akej výške bude plniť pri porušení povinností a akých povinností)
a nie je tak možné pri uzatváraní zmluvy jednoznačne dospieť k výške plnenia žalovaného. Umožňujú
ich aplikáciu bez obmedzenia, pričom sú jednoznačne formulované na prospech žalobkyne ako silnejšej

stranyzáväzkovéhovzťahu.Zmluvnédojednaniepodbodom5.1písm.b/VOPjeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou, uvedenou aj vo výroku napadnutého rozsudku podľa § 153 ods. 3 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), ktorá je
neplatná, umožňujúca požadovať zmluvnú pokutu v nepredvídateľnej výške, aj niekoľkonásobne vyššej
ako je sám poskytnutý úver, ktorú podmienku je možné považovať aj za neplatnú pre neurčitosť (§

37 ods. 1 O. z.), pretože nie je možné žiadnym spôsobom dospieť k jednoznačnej sume zmluvnej
pokuty. Súd prvej inštancie poukázal na judikát R 36/2013. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich
obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Podmienky, ktoré individuálne dojednané
neboli, sa považujú za neprijateľné podmienky, v prípade sporu musí dodávateľ preukázať opak.

Zmluvnú nerovnováhu súd prvej inštancie vzhliadol i v tom, že nie je prípustné, aby jedna zmluvná
strana bola sankcionovaná a druhá nie. Pri určení zmluvnej pokuty jednotnou sumou, bez zohľadnenia
jednotlivých faktorov (čas porušenia, následky porušenia, výška škody) to môže viesť k záveru, že
takáto výška bude neprimeraná s prihliadnutím na poskytnutý úver. Podmienkou platnosti zmluvnej
pokuty v spotrebiteľských zmluvách je primeranosť tejto sankcie, vzhľadom na závažnosť nesplnenia

záväzku. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa neprihliada len na samotný text
zmluvy a VOP, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej
zmluvy a na obsah ostatných zmluvných podmienok. Dojednanie o zmluvnej pokute tu dáva priestor
na špekulatívne uplatnenie práva na úkor práv spotrebiteľa. VOP predovšetkým nespĺňajú písomnúformu podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ a teda sú neplatné (§ 40 ods. 3 O. z.). Žalobkyni preto nemohli byť
priznané uplatňované zmluvné pokuty vo výške 1.170,87 eur, ako ani náklady spojené s vymáhaním
nesplnených záväzkov klienta vo výške 734,80 eur (uplatňované v zmysle bodu 5.1 písm. a/ VOP), pre

ich absolútnu neplatnosť, neurčitosť, neúčelnosť, v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Nebolo zrejmé, že
by poistné bolo dohodnuté, nevyplývalo to ani z mesačnej splátky, preto nevysporiadané záväzky klienta
na poistnom vo výške 3 eurá nebolo možné priznať. Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 200 eur
nebol dohodnutý v zmluve, pričom podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok, poplatky alebo iné plnenie, ktoré nie sú stanovené zákonom alebo v zmluve, príp. i prílohách.

Tento poplatok je však uvedený len v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere.
Uvedené platí aj pre prípad poplatku za predčasné ukončenie zmluvy. V súvislosti s uplatňovaním
ostatných dlžných záväzkov žalovaného voči žalobcovi vo výške 30 eur (nesplatená upomienka 10
eur, oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva upomienka vo výške 10 eur, upozornenie na
nedoplatok upomienka 10 eur), boli vyhodnotené rovnako ako poplatok za predčasné ukončenie zmluvy.
Vyúčtovanie nákladov na odobratie vozidla bolo neúčelné, rovnako ako jeho skladovanie, umytie, prepis

auta a podobné náklady (ani tu nepostupovala žalobkyňa v súlade s ochranou spotrebiteľa, keďže
tieto náklady boli neúčelné, pretože nič nebránilo žalobkyni, aby odobratie vozidla vykonala sama,
vrátane prípravy predaja, jeho realizácie a prepisu). V zmluve nebolo dohodnuté, že spotrebiteľ súhlasí
s tým, aby tretie subjekty vykonali takéto úkony, ako ani to, že sa zaväzuje na náhradu takýchto
nákladov, ktoré nie sú nikde špecifikované (§ 9 ods. 9 ZoSÚ). Podľa čl. 4 ods. 1 Smernice Rady

(ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb a na všetky ostatné podmienky zmluvy. Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Podľa bodu 1 písm. i/ prílohy je nekalou podmienkou neodvolateľné zaviazať spotrebiteľa

k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy. V danom prípade
sa žalovaný nemohol oboznámiť s tým, že pri predaji vozidla vzniknú ďalšie a nie zanedbateľné
náklady na odvoz a predaj vozidla a s tým súvisiace úkony vykonané tretími osobami. Vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd prvej inštancie vychádzal z výšky poskytnutého úveru
žalobkyňou žalovanému sumou 2.299 eur, od ktorej odpočítal žalovaným uhradené splátky vo výške

685,55 eur (7 splátok vo výške 97,91 eur a 8. splátka vo výške 0,18 eur), ako i sumu získanú predajom
vozidla 2.100 eur, v dôsledku čoho sa žalobkyni dostalo späť peňažné plnenie vo výške 2.785,55 eur,
čím sa na úkor žalovaného obohatila o sumu 486,55 eur. Žaloba bola preto zamietnutá. O náhrade trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého úspešnému
žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Z dôvodu, že žalovanému trovy

konania nevznikli a ich náhradu si neuplatnil, náhrada trov konania žalovanému priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil ohľadom

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozčlenenie dohodnutej splátky v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (istina, úrok, prípadne iné poplatky) ako povinnú obsahovú náležitosť zmluvy právna úprava
neukladá. S poukazom na gramatický a logický výklad dotknutého ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/
ZoSÚ),množnéčíslosplátokjepoužitésohľadomnaprvúčasťvety,keďžezákonpredpokladásplácanie
úveru vo viacerých splátkach a nie jednou splátkou. Zákonodarca tak nehovorí, že zmluva má obsahovať

samostatne splátku istiny, splátku úroku a splátku iných poplatkov. Takémuto záveru odporuje banková
prax, odborná literatúra a iné ustanovenia zákona. Žalobkyňa poukázala na definíciu pojmu anuitné
splátky v slovníku bankových pojmov Slovenskej bankovej asociácie. Splátky môžu byť v priebehu
stanoveného obdobia splácané pevnou výškou, môžu mať povahu anuity (ročina), t. j. pevné splátky
zloženézosplátkyistiny(úmoru)asplátkysplatnýchúrokov,ichvzájomnýpomersavpriebehusplácania

mení, bez zmeny celkovej výšky splátky. O. z. obsahuje len pojem splátka a nie splátka istiny a splátka
úroku, prípadne splátka poplatku. V prílohe č. 2 k ZoSÚ dodatočné predpoklady na výpočet RPMN sa
uvádza, že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných
poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že pojem splátka je používaný v jednotnom čísle, zahŕňajúci istinu,
úroky, príp. ďalšie poplatky. Žalobkyňa dáva do pozornosti aj ďalšie časti ZoSÚ. Zákonodarca používa

pojem splátka ako celok, ktorý sa skladá z istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetné vyplýva aj z
použitia pojmu čiastka splátky istiny zákonodarcom. Z ustanovení § 9 ods. 2 písm. m/ ZoSÚ a § 9 ods.
3, 5 ZoSÚ je tiež zrejmé, že zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase uzavretia obsahovať presné
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny, bežných úrokov a poplatkov,tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári (amortizačnej tabuľke), ktorú veriteľ predloží
dlžníkovi na jeho žiadosť. Podľa bodu 4.1 VOP detailný prehľad výšky a splatnosti splátok sú uvedené
v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaný nikdy neuhrádzal sumu

istiny a úrokov samostatne, vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Ako problematické sa
určenie zloženia anuitnej splátky javí, ak dôjde k omeškaniu dlžníka alebo úhrade mimoriadnej splátky.
Pôvodná dohoda o úhrade budúcich zložiek splátky by neodzrkadľovala skutočný stav a mohla byť
pre zmluvné strany zmätočná. Súkromnoprávne predpisy prílohu zmluvy, či právneho úkonu osobitne
nedefinujú. Spravidla ide o dokumenty obsahujúce údaje, informácie spojené so záväzkami založenými

zmluvou. Predmetom sú niekedy samotné časti záväzkového vzťahu (napr. v rámci utajenia výšky
kúpnej ceny). Príloha - splátkový kalendár je súčasťou zmluvy, čo svojím podpisom na zmluve a
prílohe žalovaný potvrdil. Žalobkyňa preto namietala záver súdu prvej inštancie, že splátkový kalendár
a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom práve sú podpísané výlučne a len zo strany
žalovaného, ide o prílohy k zmluve o spotrebiteľskom úvere a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v tejto časti nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé úvahy, ktorými

sa súd prvej inštancie spravoval, keď považoval splátkový kalendár a štandardné európske informácie o
spotrebiteľskomúverezaabsolútneneplatné.Žalobkyňapritomakoveriteľpohľadávkytrvánapodpísaní
splátkového kalendára dlžníkom. Vypracovala aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 4 ZoSÚ, vychádzajúc z prílohy k tomuto zákonu. Zákonodarca nepodmienil platnosť
uvedeného dokumentu podpisom obidvoch zmluvných strán. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na

48 mesiacov, pričom tento údaj bol obsiahnutý v čl. 1 zmluvy a na ňu nadväzuje konečná splatnosť
úveru, daná splatnosťou poslednej splátky uvedenej v splátkovom kalendári. K prevzatiu motorového
vozidla žalovaným došlo dňa 10. januára 2014 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 10.
januára 2018. Súd prvej inštancie tiež nesprávne právne vyhodnotil VOP (ako neplatné). Žalovaný
svojím podpisom na zmluve súhlasil s obsahom zmluvy a jej prílohami a zaviazal sa dodržiavať

dohodnuté podmienky. VOP boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia
Obchodného zákonníka. Záväzok žalobkyne poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok
žalovaného vrátiť ich a zaplatiť úrok je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Na podporu svojej argumentácie označila rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obo 12/2010. Použitie Obchodného zákonníka na vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov

z úverovej zmluvy nemožno dohodou vylúčiť (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ďalej len „NS SR“ sp. zn. 1Cdo 120/2010). Skutočnosť, že zmluva o úvere bude vždy absolútnym
obchodnoprávnym záväzkov judikoval aj Ústavný súd Českej republiky (sp. zn. II. ÚS 3711/11). Podľa §
273 ods. 1, 2 ObZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP, ktoré sú stranám uzavierajúcim
zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V zmysle § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok, poplatky, alebo iné plnenie, ktoré nie sú stanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. Výška úrokovej sadzby bola percentuálne vyjadrená priamo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami konania. VOP predstavujú prílohu k zmluve a
sú platne dojednané. Podľa § 53 ods. 7 O. z. je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvyprostredníctvomzabezpečovaciehoprevoduprávaprespotrebiteľskézmluvyneprípustné.Podľa

§ 553 ods. 1, 3 O. z. pri takomto zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza
vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou. Podľa
bodu 10.1.1 písm. h/ VOP ak spoločnosť odstúpi od úverovej zmluvy alebo uplatní právo na okamžitú
splatnosť, je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie súhrnu nezaplatených platieb poistného, ktoré
je spoločnosť povinná splatiť (či už na základe zákona alebo zmluvy s poistiteľom), odo dňa ukončenia

úverovej zmluvy do dňa prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na tretiu osobu. Zabezpečovací prevod
práva bol upravený priamo v zmluve. Vlastníkom motorového vozidla sa dočasne stala žalobkyňa a
bola preto povinná zaplatiť nedoplatok z povinného zmluvného poistenia. V zmysle bodu 10.1.1 písm.
i/ VOP ak spoločnosť odstúpi od úverovej zmluvy alebo uplatní právo na okamžitú splatnosť úveru, je
oprávnená spoločnosť požadovať od klienta zaplatenie súhrnu nasledujúcich platieb, 5% z neplatenej

časti istiny (minimálne 200 eur a prípadná DPH, maximálne 1.200 eur + DPH), poplatok za spracovanie
vo výške úrokov odo dňa predčasného ukončenia zmluvy do dňa predpokladaného riadneho ukončenia.
Podľa bodu 11.7 VOP za poskytované služby je spoločnosť oprávnená od klienta vyberať poplatky podľa
sadzobníka platného v deň vykonania spoplatňovaného úkonu (odoslanie písomnej upomienky/výzvy
na zaplatenie dlžných záväzkov 10 eur). Poplatky sú uvedené vo VOP, ktoré sú prílohou k zmluve. V

zmysle § 553d ods. 2 O. z. má veriteľ právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s
výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Súd prvej inštancie len konštatoval ich neúčelnosť, avšak
ak by žalovaný uhrádzal splátky riadne a včas, nemuselo by vôbec dôjsť k výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva. Znalecký posudok môže vypracovať v zmysle príslušnej právnej normy znalec zapísanýv zozname znalcov. Žalobkyňa ho vypracovať nemohla. V prípade nákladov spojených so skladovaním
a predpredajnou prípravou žalobou uplatnených vo výške 118,80 eur je potrebné poukázať na to, že
v tejto sume boli zahrnuté náklady spojené so skladovaním motorového vozidla denne až do predaja

vozidla, náklady spojené s predpredajnou prípravou (vyčistenie interiéru, tepovanie poťahov, hĺbkové
čistenie, voskovanie). Predmetné vozidlo bolo skladované v spoločnosti Klán Slovakia s.r.o.. Suma
za skladovanie by vyšla 1,57 eur na deň aj bez zahrnutia tzv. umytia auta. Uplatňované náklady nie
sú neprimerane vysoké a v prípade zabezpečovania skladovania na vlastnom parkovisko, príp. inom
parkovisku, by prípadné náklady súvisiace so skladovaním boli podstatne vyššie (len hodinová sadzba

parkovného v Bratislave je vyššia ako žalobou uplatnená suma za jeden deň). Uplatnené náklady
spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva boli považované za dôvodné. V zmysle bodu 5.1
písm. b/ VOP si žalobkyňa mohla uplatniť zmluvnú pokutu za nesplnenú povinnosť, ktorá je uvedená
v zmluve alebo vo VOP. Žalobkyňa nesúhlasila s kvalifikovaním zmluvnej podmienky za neplatnú pre
neurčitosť, pretože nie je možné žiadnym výpočtom dospieť k jednoznačnej sume zmluvnej pokuty.
Výška pokuty bola uvedená v zmluve určito (200 eur). Žalobkyňa namietala aj konštatovanie súdu, že

zmluvná podmienka o dojednaní zmluvnej pokuty spôsobuje nerovnováhu v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa v tom, že neberie do úvahy, že rovnako aj dodávateľ môže porušiť zmluvné povinnosti.
Predajcom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania prostredníctvom úverovej zmluvy
bola obchodná spoločnosť AUTO DISKONT s. r. o. Nitra. Aj napriek tomu, že žalobkyňa si splnila svoju
povinnosť z úverovej zmluvy, poskytnutím finančných prostriedkov žalovanému, nie je zabezpečená

spravodlivá ochrana jej práv. Žalobkyňa poskytla úver žalovanému za účelom financovania motorového
vozidla (bližšie špecifikované v zmluve) a nezodpovedá za stav vozidla, ako ani za vady na vozidle,
pretože dodávateľa motorového vozidla aj samotné vozidlo si vybral žalovaný sám. Zmluvná podmienka
obsiahnutá v bode 5.1 písm. b/ VOP nespôsobuje preto značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah
založený predmetnou zmluvou medzi stranami konania ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala
definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52

ods. 1 O. z.). Právna predchodkyňa žalobkyne uzatvárala zmluvu ako osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný vystupoval v
postavení fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 O. z.).8.Úpravaspotrebiteľskejzmluvytvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
je potrebné považovať úver, poskytnutý žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy, za bezúročný a
bez poplatkov, pre absenciu obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, neuvedením výšky, počtu a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.

k/ ZoSÚ).

10. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) vymedzuje
prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v uvedenom rozsahu. Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ
musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých

obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu
k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť
právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla
od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu, nie

je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany slabšej
strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav). Z
uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy
bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie

ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z
uzatvorenejúverovejzmluvy.Niektoréustanovenénáležitosti,atoprávetie,ktorésúuvedenév§11ods.
1 písm. b/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa

vystavuje nerovnému postaveniu (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/127/2015).

11. Súd prvej inštancie rozhodol preto správne po zistení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
medzi účastníkmi konania neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2

písm. k/ ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) a z tohto dôvodu je treba úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

12. Účelom náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (v relevantnom znení) je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu

tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda i na
odplatužalobkyne.Tonemožnonahradiťuvedenímlenvýškymesačnejsplátky.Zmysluzákonnejúpravy
zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,

teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Stanovenie rozsahu splácania istiny,
úrokov a iných poplatkov (tzv. rozčlenenie splátky), bolo možné napr. vymedzením percentuálnej časti
označenej splátky, ktorá pripadá na jednotlivé jej súčasti (istinu, úrok a iné poplatky), prípadne spôsob
(pravidlá) jej zmeny.

13. Predmetná obligatórna náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) predstavuje údaj dôležitý pre
spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom
uhrádzané. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že pre splnenieobsahových zákonom stanovených náležitostí zmluvy postačovalo uspokojiť sa s uvedením výšky
mesačnej splátky.

14. Možno súhlasiť so žalobkyňou, že ZoSÚ používa pojem splátka ako celok, ktorý je však zložený
z istiny, úrokov a iných poplatkov a požiadavka zákonodarcu (v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ)
vyjadrila potrebu jej rozčlenenia (nie na samostatné splátky ale jednotlivé časti splátky). Práve uvedené
rozčlenenie malo pre spotrebiteľa predstavovať zrozumiteľnú informáciu o splácaní istiny, ale i nákladov.
Výklad odborných pojmov v bankovnom sektore (anuitné splátky, amortizácia) uvádzané žalobkyňou

v odvolaní preto nemohli mať vplyv na vyššie uvedené závery. Rovnako ani analýza pojmu splátka, či
poukaz na iné ustanovenia ZoSÚ týkajúce sa amortizácie istiny a amortizačnej tabuľky.

15. V ustanovení § 1 ods. 3 ZoSÚ sú vymedzené úvery, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. V
konaní bolo nesporné, že aplikácia ZoSÚ na predmetnú zmluvu je daná, z čoho vyplýva i požiadavka
obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, t. j. rozčlenenie jednotlivej splátky.

Zákonodarca vychádzal z odlišností pojmov rozčlenenie (rozpis) splátky a amortizácia úveru, vzhľadom
na ich odlišnú podstatu. Cieľom rozčlenenia splátok je informovanie spotrebiteľa o nákladovosti úveru, s
cieľomrozpoznaniapodmienoksplácaniaúrokovapoplatkov,akodôležitéalegitímneprávospotrebiteľa
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Požiadavka poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ako i jej obsah (§ 9 ods. 3, 5 ZoSÚ) sa vzťahujú na dohodu o amortizácii

istiny (amortizačná tabuľka má obsahovať rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov,
dodatočných nákladov a iné). V prípade ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, zmluva
o spotrebiteľskom úvere vyžaduje naplnenie aj ďalšej obligatórnej zmluvnej náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. m/ ZoSÚ (súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich
pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny).

Uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. m/, ako aj ustanovenie § 9 ods. 3, 5 ZoSÚ sa týkajú amortizácie,
avšak bez vylúčenia nutnosti oboznámenia spotrebiteľa s rozpisom jednotlivej splátky podľa § 9 ods. 2
písm. k/ ZoSÚ. Pokiaľ by sa rozčlenenie splátok malo meniť, tak z hľadiska zrozumiteľnosti poznania
nákladovostiúveru,spotrebiteľmáprávopoznaťpodmienkytakejtozmeny,pretožesatotýkaschopnosti
dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.

16. Poukaz žalobkyne na ustanovenie bodu 4.1 VOP ako súčasť zmluvy o úvere, ako aj na splátkový
kalendár, tiež súčasť zmluvy, bol bez právneho významu vo vzťahu k právnym záverom týkajúcim
sa obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Predložený splátkový
kalendár (podľa predmetnej úverovej zmluvy odovzdávaným treťou osobou, predajcom motorového

vozidla), uvedenú obligatórnu náležitosť (t. j. rozčlenenie splátky) neobsahoval, ako ani ostatné prílohy
zmluvy. Práve rozčlenenie tejto splátky, z hľadiska nákladovosti úveru, a teda rozsahu samotného
záväzku spotrebiteľa, nadobúda na význame v prípadoch, na ktoré žalobkyňa poukázala (omeškanie
dlžníka,prípadneúhradamimoriadnejsplátky,kedysameniapôvodnépredpokladyprevýpočetzloženia
splátky). V uvedených prípadoch by rozčlenenie splátky malo obsahovať pravidlá zmeny a ďalší postup

veriteľa v súvislosti so splácaním istiny, úrokov, poplatkov.

17. Odvolacia námietka žalobkyne vo vzťahu k obligatórnej náležitosti zmluvy a to doby jej trvania a
termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/) bola dôvodná, keďže splátkový kalendár, podpísaný
žalovaným, obsahuje tak dobu trvania zmluvy, ako i termín konečnej splatnosti úveru (10.1.2018).

Uvedený záver však nebol spôsobilý privodiť pre žalobkyňu odlišné (priaznivé) rozhodnutie v odvolacom
konaní, keďže ZoSÚ sankcionuje absenciu i len jednej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (ako
tomu bolo v danom prípade), bezúročnosťou úveru, ako i posudzovaním úveru za úver bez poplatkov.

18. K aplikácii ustanovení ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov)

je potrebné uviesť, že ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia O. z. už normatívne vyriešilo prednostnú
aplikáciu O. z. pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ).
Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla
2015, novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O. z. (účinné od 1. mája 2014) sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších

súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri
výkladenárodnéhopráva,vsúvislostiskonaním,vktoromsauplatňujeprávoprotispotrebiteľovi,ustálila
aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O. z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajskéhosúdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia
bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako
tzv. obchodnoprávnym vzťahom (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára

2011).

19. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa dohodnutých všeobecných obchodných podmienok
(tvoriacich súčasť zmluvy) je potrebné uviesť nasledovné. Poukaz, že spotrebiteľ je slobodný v
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie (potom, čo sa oboznámi s jej obsahovými náležitosťami) nie je

namieste. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie nebude uvedené v zmluve a vo
všeobecných podmienkach, je len zdanlivá, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje zmluvný
partner spotrebiteľa a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa
je zjavné, že spotrebiteľ sa len s ťažkosťou môže domôcť zmeny vopred predpripravených zmluvných
dojednaní. Vzťah medzi účastníkmi je však vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická
rovnosť strán (§ 2 ods. 2 O. z.). Znamená to, že žiadny účastník právneho vzťahu nemôže inému

účastníkovi jednostranne uložiť povinnosť alebo zriadiť oprávnenie. Vzťah medzi účastníkmi konania v
danom prípade je založený na princípe dôvery spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa. Žalobkyňa
ako osoba podnikajúca na trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje
a preto od nej možno očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude chovať poctivo. Ak nepostupuje týmto
spôsobom, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného

vzťahu a takémuto správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie vychádza systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicami z myšlienky, že
spotrebiteľ sa nachádza v nerovnakom postavení voči dodávateľovi a preto mu je nutné poskytnúť vyššiu
mieru ochrany ako slabšej strane (všeobecná zásada spotrebiteľského práva).

20. Ustanovenie § 9 ods. 9 ZoSÚ uvádza, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úveru, alebo jej prílohách, ktoré prílohy však musia taktiež spĺňať štandard ochrany
spotrebiteľa.

21. Podľa § 544 ods. 2 O. z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Aplikačná prax už štandardne
zotrváva na závere, že táto kvalifikovaná (písomná) forma je zachovaná len vtedy, ak je príslušný
údaj o zmluvnej pokute (už vzhľadom na jej význam a dôsledky) obsiahnutý v dokumente podpísanom
adresátom (príjemcom) informácie, nie odkazom na všeobecné obchodné podmienky, sadzobníky a
prílohy. V spotrebiteľských zmluvách je tiež možné využiť všeobecné obchodné podmienky, avšak takáto

aplikácia má formálne i obsahové obmedzenia. VOP majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, ale
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložito formulovanej (malým písmom) podobe,
dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že jeho
pozornosti uniknú. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu

nemožno priznať právnu ochranu. Dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy preto
zásade nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale priamo v samotnej zmluve,
teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripojí svoj podpis (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11). Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval
neplatnú dohodu o zmluvnej pokute pre nedostatok písomnej obligatórnej formy (podľa § 40 ods. 3 O.

z.). Ide o dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach úverov poskytovaných žalobcom v čl.
5 bod 5.1 písm. b/, c/.

22. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute pre nedostatok obligatórnej
písomnej formy, nebol daný dôvod zaoberať sa ďalej takýmto dojednaním z hľadiska neprijateľnosti

zmluvných podmienok, v dôsledku čoho nebol daný ani dôvod na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b/ VOP vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa zmluvnej pokuty boli preto bez právneho
významu.

23. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad
spotrebiteľského práva, konkrétne obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako
i náležitou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré nebudú pre spotrebiteľa
predstavovať zložitý a náročný súbor údajov, ktoré vo svojom súhrne narušia zmluvnú rovnováhuv neprospech spotrebiteľa. Jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť
silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa sa domáhala i
zaplatenia nákladov spojených s vymáhaním nesplnených záväzkov žalovaného, s poukazom na

zmluvné dojednanie podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. a/ VOP, podľa ktorého mohla žalobkyňa požadovať
od žalovaného zaplatenie preukázateľných nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že sa nejednalo o dohodu o konkrétnej výške vynaložených
nákladov spojených s vymáhaním (a podmienkach ich plnenia) a teda nebola splnená požiadavka
určitosti takejto dohody (podľa § 37 ods. 1 O. z.). Podľa § 2 ods. 2 O. z. majú v občianskoprávnych

vzťahoch účastníci rovnaké postavenie. Znamená to, že žiadna zo zmluvných strán, teda ani žalobkyňa
nemôže žalovanému jednostranne ukladať povinnosť. Vzťah medzi stranami konania je vzťahom
súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán. Možnosť vymáhania jednostranne a
všeobecne veriteľom stanovených nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti dlžníka,
bez ich konkretizácie v zmluve, predstavuje neprípustné dojednanie, značne narúšajúce rovnováhu
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vosvojejpodstatebypredstavovalorefundáciuakýchkoľvek

nákladov, ktoré má veriteľ v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, na základe spolupráce so
svojimi zmluvnými partnermi (v súvislosti s dlhom žalovaného). Vyššie uvedené závery sa vzťahujú
aj na zmluvné dojednanie o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorého boli opäť (neurčité)
„akékoľvek pohľadávky“, pričom k dojednaniu malo dôjsť automaticky podpisom úverovej zmluvy, ktorú
žalovaný nemal možnosť odmietnuť, prípadne inak ovplyvniť obsah tejto formulárovej úverovej zmluvy.

Preto nebolo možné priznať žalobkyni náklady, označované žalobkyňou aj ako náklady v súvislosti s
výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.

24. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou zmluvou o úvere. Keďže oprávnená nepreukázala, že zmluvná podmienka nebola
navrhnutávopredaspotrebiteľbolschopnýovplyvniťpodstatuzmluvnejpodmienky,zmluvnúpodmienku
nebolo možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú (tzv. dôkaz opaku).

25. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval nedôvodnosť vymáhania nákladov spojených s

vymáhaním nesplnených záväzkov klienta ako zmluvného plnenia. V prípade, ak v súvislosti s
vymáhaním nesplnených záväzkov žalovaného vznikla žalobkyni ujma, škoda, ako poškodenému
subjektu by prislúchalo právo domáhať sa náhrady škody, len za predpokladu tvrdenia a preukázania
atribútov zodpovednostného vzťahu (protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi, zavinenie),
prípadne iného zodpovednostného nároku. Faktúra pritom predstavuje len jednostranne vyhotovený

účtovný doklad, ktorý nenahrádza preukázanie atribútov zodpovednostného vzťahu.

26. Vyššie uvedený záver, týkajúci sa jednostranného ukladania preukázateľných nákladov spojených
s vymáhaním splnenia povinnosti žalovaného, sa vzťahuje predovšetkým na dojednanie podľa čl. 5 bod
5.1 písm. a/ VOP. Súd prvej inštancie správne poukázal na naplnenie cieľov ustanovenia prílohy bod

1 písm. i/ Smernice Rady č. 9/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorej je nekalou podmienkou neodvolateľné zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s
ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Ide o porušenie elementárnej zmluvnej
rovnováhy účastníkov zmluvy.

27. Vzhľadom na sankčný následok absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, predmetný úver
bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto nebolo možné uplatňované poplatky
žalobkyni priznať. Patrí sem poplatok za predčasné ukončenie zmluvy, ako i poplatky za jednotlivé
oznámenia a upomienky. Žalobkyňa poukazovala tiež na dojednanie vo VOP podľa čl. 10 bod 1.1 písm.
h/, obsahujúce jednostranne stanovené oprávnenie žalobkyne požadovať od žalovaného zaplatenie

poistného, ktoré je povinná platiť (na základe zákona alebo podľa zmluvy) odo dňa ukončenia úverovej
zmluvy do dňa prevodu vlastníckeho práva k vozidlu na tretiu osobu. Konkrétne podmienky platby
poistného však preukázané v konaní neboli a teda ani nedoplatok z povinného zmluvného poistenia
(podľa platobných podmienok úverovej zmluvy z 10. januára 2014 všeobecné poistné podmienky
poistenia mali byť prílohou úverovej zmluvy, medzi ktorými však uvedené neboli). V dôsledku uvedeného

nárok na zaplatenie poistného nebol žalobkyňou preukázaný (žalovaný poskytol žalobkyni plnenie
2.785,55 eur, po zohľadnení sumy získanej predajom vozidla, prevyšujúc výšku poskytnutého úveru
2.299 eur).28. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný mal úspech v spore v plnom rozsahu, vzniklo mu preto právo na náhradu

trov konania, ktoré si však neuplatnil a vznik trov konania žalovaného súd prvej inštancie nemal ani
preukázaný. Náhrada trov konania žalovanému preto priznaná nebola.

29. V časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d/, keďže na takéto rozhodnutie vo

výrokovejčastidôvodynebolidané(bolakonštatovanáabsolútnaneplatnosťdohodyozmluvnejpokute).

30. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bola úspešný aj v odvolacom konaní (určenie neplatnosti zmluvnej
podmienky navrhované nebolo), podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

31. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.