Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214000006
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2214000006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov

JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením
rozsudku konanom 25. septembra 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. N., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/, 3 písm. b/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.
zn. 0 T 5/2014, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 2. júna 2015, sp. zn.
3 To 124/2014, v zmysle § 382a Tr. por. takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 2. júna 2015, sp.
zn. 3 To 124/2014 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 23. júna 2014, sp. zn. 0T 5/204,

vo výroku o treste, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, pri zistení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.
1 písm. i/ Tr. por.,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach §§ 37 písm. m/, 38 ods. 1, 4 Tr. zák., § 319 Tr. por. v neprospech obvineného Y. N..

II. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu s a zrušuje.

III. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. s a zrušuje aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 23. júna
2014, sp. zn. 0 T 5/2014, vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

IV. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Dunajská Streda sa prikazuje, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 23. júna 2014, sp. zn. 0 T 5/2014, bol obvinený uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

5. januára 2014 v čase okolo 11.45 hod. v U., okres H., na ulici E., v predajni zv. F. z predajných regálov
bez použitia násilia odcudzil tovar, a to 1 ks syr Borina 20 % v hodnote 3,43 Eur, 1 ks syr Borina 20 % v
hodnote 2,62 Eur, 1 ks syr Leerdammer orig. v hodnote 3,53 Eur, 1 ks syr Leerdammer orig. v hodnote
3,75Eur,1kssyrLeerdammerorig.vhodnote4,35Eur,1kssyrLeerdammerorig.vhodnote4,08Eura1

ks morčacia debrecínka v hodnote 3,33 Eur v celkovej hodnote 25,09 Eur a z objektu predajne vyšiel cez
pokladne bez platenia, pričom horeuvedené odcudzené veci ukryl pod kabát, kedy bol prichytený SBS
službou a tovar bol vrátený v nepoškodenom stave, čím spoločnosti F. nebola spôsobená žiadna škoda,
pričom bolo zistené, že menovaný bol dňa 26.7.2013 postihnutý za obdobný priestupok v blokovomkonaní pokutou nezaplatenou na mieste č. 11068116 na Obvodnom oddelení PZ Petržalka sever, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26.7.2013, pričom bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k.
1 T 67/2013 13.6.2013 právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák.

Za to mu súd podľa §§ 212 ods. 3, 38 ods. 4 a 37 písm. m/, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody šestnásť mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Krajský súd v Trnave uznesením z 2. júna 2015, sp. zn. 3 To 124/2014, odvolanie obvineného podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa) podal obvinený dovolanie
smerujúce proti výroku o treste z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Naplnenie dovolacieho
dôvodu videl v nesprávnom dvojnásobnom pričítaní tej istej okolnosti, keď v kolízii stojí právna

kvalifikácia skutku podľa § 212 ods. 2 písm. f/, 3 písm. b/ Tr. zák. na jednej strane a nesprávna aplikácia
ustanovenia §§ 37 písm. m/, 38 ods. 1, 4 Tr. zák. na strane druhej. Súčasné použitie všeobecnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej
sadzby „bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený" neprichádza
do úvahy. Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú aplikáciu

určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Recidíva odsúdeného je osobitne sankcionovaná
v ustanovení § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. vyššou trestnou sadzbou a je v rozpore so zásadou
zákazu dvojnásobného pričítania, ak sa jeho recidíva zohľadňuje aj priznaním priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. Navyše kvalifikačný znak podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. má byť aj
prednostne aplikovaný (pred aplikovaním priťažujúcich okolností). Právny nedostatok v tomto prípade

spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovení Trestného zákona, ktoré sú kogentnej povahy a ktoré sa viažu
k rozhodovaniu o treste, konkrétne §§ 37 písm. m/, 38 ods. 1, 4 Tr. zák. V dôsledku toho absentuje
prevalencia priťažujúcich okolností a bolo možné mu vymerať trest odňatia slobody v sadzbe šesť
mesiacov až tri roky. Teda trest kratšieho trvania. Navrhol vysloviť, že uznesením krajského súdu došlo
k porušeniu zákona v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., §§ 212 ods. 2 písm. f/, 3 písm. b/, 37

písm. m/, 38 ods. 1, 4 Tr. zák. v jeho neprospech, zrušiť toto i naň nadväzujúce rozhodnutia a krajskému
súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda uznala dôvodnosť dovolania v prospech
obvineného. Navrhla vysloviť porušenie zákona v namietaných ustanoveniach a zrušiť napadnuté

rozhodnutie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné
podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je
prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom

mieste (§§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm. b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie
spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por., a
nie je dôvod na postup podľa §§ 382 ani 392 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku alebo nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho
ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu

objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371
ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom
rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o
iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, ak teda skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu

trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Rovnako tak môže ísť o nesprávnu právnu aplikáciu iného
hmotnoprávneho ustanovenia. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd pri preskúmavaní
uvedeného dovolacieho dôvodu a priori nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného
skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por.Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého,
prípadne druhého stupňa, a dovolací súd nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať,
ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia

(ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená
z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného podľa §
371 ods. 1 Tr. por. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto
okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní
trestu a pri úprave trestnej sadzby tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť,

ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., v smere nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho
ustanovenia (R 18/2015).

Podľa Tr. zák.
§ 212 ods.

1 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky;
2 písm. f/ rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý;
3 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený;
§ 37 písm. m/ priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať;
§ 38 ods.

1 na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby;
2 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností;

4 ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú právne významné skutočnosti, ktoré sú podstatným prvkom
pri určovaní druhu a výmery trestu, a sú spôsobilé významnou mierou ovplyvniť trestnú sadzbu u

konkrétneho obvineného. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. zohľadňuje opätovné
páchanie trestnej činnosti, t. j. recidívu. Toto ustanovenie sa aplikuje v prípade všeobecnej recidívy,
kde stačí, aby páchateľ už bol pred spáchaním trestného činu právoplatne odsúdený pre akýkoľvek
iný trestný čin, vrátane nedbanlivostného, v prípade rovnorodej (druhovej) recidívy, kde sa vyžaduje,
aby išlo o odsúdenie za trestný čin toho istého druhu, a napokon aj v prípade špeciálnej recidívy, pri

odsúdení pre rovnaký trestný čin. Ako priťažujúcu okolnosť podľa tohto ustanovenia možno hodnotiť
predchádzajúce odsúdenie páchateľa vždy len za predpokladu, že ide o odsúdenie tuzemským súdom
a nebolo zahladené.

Ustanovenie § 212 ods. 3 Tr. zák. pod písmenom b/ naproti tomu zohľadňuje výlučne špeciálnu recidívu

páchateľa,tedavyžaduje,abypáchateľbolvpredchádzajúcichdvadsiatichštyrochmesiacochzatrestný
čin krádeže, prípadne za iný obdobný čin takejto povahy, ktorým si páchateľ prisvojil cudziu vec alebo
jeho úmysel k tomu smeroval, právoplatne odsúdený. Je rovnako neprípustné zohľadniť tento druh
recidívy, ak je odsúdenie zahladené alebo o ňom z iného dôvodu platí fikcia neodsúdenia.

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obvinený uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/, 3 písm. b/ Tr. zák. V zmysle §§ 212 ods. 3, 38 ods. 4, 37 písm. m/ Tr. zák. mu súd
uložil trest odňatia slobody šestnásť mesiacov. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že po objektívnej
a subjektívnej stránke má naplnenie skutkovej podstaty trestného činu za preukázané. Poukázal na
vykonané dôkazy a tiež rozhodnutie vydané v konaní 1 T 67/2013, z ktorého vyvodil existenciu okolností

pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ako
existenciu predchádzajúceho odsúdenia za taký čin. Pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovenia §
34 Tr. zák. a zo skutočnosti, že obvinený bol súdne trestaný dvakrát, naposledy rozhodnutím z 25. apríla
2013, sp. zn. 1 T 67/2013, právoplatným 13. júna 2013, pričom skutok spáchal v dobe podmienečnéhoodkladu výkonu trestu odňatia slobody. Uzavrel, že pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností
nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby je jediným do úvahy
prichádzajúcim trestom.

Krajský súd rozhodnutie o zamietnutí riadneho opravného prostriedku odôvodnil správnosťou právnych
úvah súdu prvého stupňa, ktoré vo vzťahu k uloženému trestu považoval za súladné s ustanovením §
34 Tr. zák., pričom poľahčujúcimi ani priťažujúcimi okolnosťami sa osobitne nezaoberal.

Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodovania okresného a krajského súdu mal obvinený dva
záznamy v registri trestov. Prvým o konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Dunajská Streda,
ukončenom vydaním rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou
na dvanásť mesiacov z 26. júna 2012, sp. zn. 2 Pv 858/11, právoplatného 17. júla 2012, s tým, že
obvinený sa osvedčil; druhým odsúdenie pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. trestným rozkazom

Okresného súdu Dunajská Streda z 25. apríla 2013, sp. zn. 1 T 67/2013, právoplatným 13. júna
2013. V rozhodujúcom čase mal obvinený len jediný relevantný záznam o právoplatnom nezahladenom
odsúdení súdom Slovenskej republiky. Napriek tomu okresný súd obvinenému zohľadnil tú istú okolnosť,
teda predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 25. apríla 2013,
sp. zn. 1 T 67/2013, jednak ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby (§ 212 ods.

3 písm. b/ Tr. zák.), jednak ako priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Použitie jednej a tej
istej okolnosti na vyvodenie dvoch pre obvineného negatívnych dôsledkov pri rozhodovaní o vine a
treste odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, v zmysle ktorého platí,
že prednosť má použitie určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu (znaku základnej či
kvalifikovanej skutkovej podstaty) pred iným jej použitím, napríklad i vo forme priťažujúcej okolnosti. V

zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. je takéto duplicitné použitie neprípustné (R 45/1972, R 3/1999).

Rezultujúc vyjadrené dovolací súd konštatuje, že okresný súd pochybil, keď obvineného uznal vinným
zo spáchania prečinu krádeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. f/, 3
písm. b/ Tr. zák. (bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený) a súčasne

pri ukladaní trestu prihliadol na priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/
Tr. zák.), keďže obsahovo išlo o totožné okolnosti a iné právoplatné odsúdenie obvineného v tom čase
neexistovalo. Súd nesprávne aplikoval hmotnoprávne ustanovenie § 37 písm. m/ a v nadväznosti na to i
§ 38 ods. 4 Tr. zák., čím došlo k nezákonnému zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a
takýto nesprávny postup mal na postavenie obvineného výrazný vplyv (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Následne

krajský súd bez toho, aby podrobil tieto závery okresného súdu dôslednému prieskumu a pochybenie
napravil, konštatoval ich správnosť a s druhom a výškou uloženého trestu sa stotožnil.

Je nutné konštatovať, že v rozsahu dovolacích námietok je dovolací dôvod naplnený, lebo okresný
a krajský súd porušili zákon v ustanoveniach §§ 37 písm. m/, 38 ods. 1, 4 Tr. zák. a krajský súd i v

ustanovení § 319 Tr. por. v neprospech obvineného, a preto bolo potrebné zrušiť uznesenie krajského
súdu v celom rozsahu a rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste a vec v tejto časti vrátiť na nové
prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Podľa Tr. por. § 391 ods.

1 orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,
a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil;
2 ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného,
nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Povinnosťou okresného súdu bude rozhodnúť v súlade s rozsudkom dovolacieho súdu a v zmysle
citovaných ustanovení tak, aby nové rozhodnutie vyznelo v prospech obvineného.

Najvyšší súd zároveň upozorňuje na potrebu formálneho zosúladenia nepresností skutkovej vety v
časti týkajúcej sa právoplatného odsúdenia vo veci 1 T 67/2013 (ide o odsúdenie trestným rozkazom

Okresného súdu Dunajská Streda z 25. apríla 2013, sp. zn. 1 T 67/2013, právoplatným 13. júna 2013,
nie o odsúdenie rozsudkom z 13. júna 2013).Dovolací súd nerozhodoval o väzbe obvineného podľa § 380 ods. 2 Tr. por. s ohľadom na zistenie, že
tento bol 29. septembra 2017 z výkonu trestu podmienečne prepustený a v súčasnosti je na slobode.

V zmysle týchto úvah najvyšší súd postupom podľa § 382a Tr. por. na neverejnom zasadnutí spojenom
s verejným vyhlásením rozsudku rozhodol spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.