Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205600
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6916205600.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so Malinovo, Ul. slnečná č. 765/3, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr.
Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, proti žalovanej: S. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Č..XX, štátna občianka SR, zast. JUDr. Dana Ďalaková, advokátka so
sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova č. 2 o zaplatenie 1 951,80 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 951,80 Eur s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 951,80 eur od 24.02.2006 do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 27.05.2016 domáhal zaplatenia
sumy 1 951,80 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 951,80 Eur
od 24.02.2006 do zaplatenia a náhrady vzniknutých trov

9C/150/2016

-2-

konania z dôvodu, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 995,82- Eur ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným
poplatkom vo výške 955,98 Eur, spolu teda 1 951,80 Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o
úvere a to v 12 mesačných splátkach po 162,65 Eur, počnúc dňom 19.01.2006. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaná

dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

1.1. Žalobca zaslal žalovanej niekoľko upozornení na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré
žalovaná nereagovala. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle
dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok
a dňa 24.02.2006 sa dlh stal splatným.

1.2. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru V. N. vo veci
podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože
mal podozrenie, že žalovaná uzatvorila Zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenémupodozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia Zmluvy o úvere ku dňu podania
trestného oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a
to aj napriek skutočnosti, že mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver

v časti "Mesačné príjmy a výdavky". Žalobca má teda za to, že žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy
o úvere vedela, že nebude úver splácať, čím uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu.

1.3. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom sp. zn.. 2T/228/06 zo dňa 06.02.2007 uznal žalovanú
vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do

01.01.2006 a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím
nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2T/228/09 zo dňa 06.02.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2007 a
vykonateľnosť toho istého dňa. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby nezaplatila žalobcovi žiadnu sumu.

2. Súd postupom podľa ust. § 138 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) výzvou

zo dňa 07.04.2017 vyzval žalobcu na oznámenie, či bude trvať na podanej žalobe, pretože súdu sa po
predbežnom právnom posúdení veci javí uplatnený nárok s poukazom na ust. § 106 ods. 1 Obč. zák,
premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval vyjadrením zo dňa 29.04.2017, v ktorom uviedol, že má zato, že

v danom prípade je na plynutie premlčacej doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Obč. zák., v
zmysle ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Plynutie objektívnej
premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti žalobcu a jej začiatok sa viaže na objektívne
stanovenú skutočnosť vzniku škody. Premlčanie práva na náhradu škody však aj napriek špecifickému

charakteru úpravy treba posudzovať v súvislosti so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi právny
režim premlčania. Do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 Obč. zák., v prípade ak bolo právo na
náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne v prípade ak

9C/150/2016
-3-

povinný uzná svoju povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch sa neuplatnia kombinované
premlčacie doby, ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom plynutia ustanoveným v ust. § 110 ods.
1 Obč. zák. Ďalej uviedol, že úmyselné konanie žalovanej (naplnenie skutkovej podstaty úverového
podvodu) a jej následné konanie, ignorovanie výziev žalobcu na uhradenie dlžnej sumy a narastanie
úrokov z omeškania malo za následok zvyšovanie škody spôsobenej žalobcovi, preto sa nemožno

ustáliť na tvrdení, že žalobca sa z trestného rozsudku dozvedel výšku spôsobenej škody, ktorá je jedným
z predpokladov plynutia subjektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Udalosť, z ktorej škoda vznikla nemožno stotožňovať iba
s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia
doba začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípade škoda by mohla vzniknúť až po

uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Má zato, že žalobu podal v
objektívnej lehote na náhradu škody. Na záver uviedol, že nie je možné ex offo prihliadnuť na premlčanie
v zmysle ust. § 5b Zák.č. 250/2007 Z.z., pretože ide o sporové konanie o nároku na náhradu škody, ktoré
nemožno subsumovať pod konanie o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca sa totiž nedomáha
zaplatenia sumy vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym

konaním žalovanej.

4. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanej. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa
10.07.2017,vktoromuviedla,žerozsudkomstálehorozhodcovskéhosúduBratislavasp.zn.SR1758/06
zo dňa 31.05.2006, právoplatným dňa 26.06.2006 bolo rozhodnuté v právnej veci, ktorá je skutkovo

a právne totožná s predmetnou vecou. Následne bolo voči žalovanej vedené exekučné konanie pod
sp. zn. 4Er/1859/2006, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorá exekúcia bola
vyhlásená za neprípustnú. Preto z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci navrhuje konanie
zastaviť.Ďalejuviedla,žezaplatilanaúčetžalobcucelkovúsumu4813,11Euratovtrochsplátkach:dňa02.02.2007 sumu 995,81 Eur, dňa 05.02.2008 sumu 3 319,39 Eur a dňa 30.12.2008 sumu 497,90 Eur.
Na záver uviedla, že vznáša námietku premlčania na celú žalobcom uplatnenú sumu s príslušenstvom.

5. Vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo doručené žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca reagoval vyjadrením
zo dňa 20.09.2017, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti.

6. Súd určil termín pojednávania na deň 09.01.2018. na pojednávanie sa ustanovila zástupkyňa
žalovanej. Žalobca ako aj právna zástupkyňa žalobcu sa e- podaním doručeným súdu dňa 22.12.2017

ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal v spore dokazovanie oboznámením sa s pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 2T/228/06, konkrétne prečítaním rozsudku zo dňa 06.02.2007 č. 2T/228/06-171, zápisnice
o výsluchu svedkyne - poškodenej zo dňa 06.09.2006, zápisnice o výsluchu svedkyne poškodenej,
splnomocnenca zo dňa 11.10.2006, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 08.02.2006, s pripojenými

fotokópiami listín vyhotovenými z exekučných spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/2141/14 a sp. zn.
4Er/1859/06, prečítaním rozhodcovského rozsudku zo dňa 31.05.2006 sp. zn. SR 1758/06, návrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 26.08.2006, dokladov o platbách žalovanej zo dňa 02.02.2007, dňa
05.02.2008 a dňa 30.12.2008.

9C/150/2016
-4-

8. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

9.Podľa ust. § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Podľa ust. § 193 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

11. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

14. Podľa ust. § 112 Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.04.2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca si podanou žalobou
uplatňujenároknanáhraduškody,ktorámubolaspôsobenáprotiprávnymkonanímžalovanej,ktorábolaprávoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin úverového podvodu. Výška uplatnenej škody predstavuje
celkovú sumu finančných prostriedkov, ktoré bola žalovaná ako dlžníčka povinná vrátiť žalobcovi ako
veriteľovi na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi nimi dňa XX.XX.XXXX, pod č. XXXXXXX.

16. Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil takto:

17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalovaná
ako dlžníčka uzavrela so žalobcom ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 995,82 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
spolu s príslušným poplatkom vo výške 955,98 Eur, spolu sa teda zaviazala vrátiť 1 951,80 Eur, ktorá
suma predstavuje žalovanú sumu.

9C/150/2016
-5-

17.1 Ďalej medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 06.02.2007 č. 2T/228/06-171 uznaná vinou zo spáchania trestného činu
úverového podvodu, pričom žalobca (v trestnom konaní ako poškodený) bol s nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2007.
Zástupkyni poškodeného bol rozsudok doručený dňa 08.03.2007. Keďže ide o právoplatné rozhodnutie

o tom, že bol spáchaný trestný čin, súd je v zmysle ust. § 193 C.s.p. týmto rozhodnutím viazaný.

17.2 Žalovaná v priebehu sporu vzniesla námietku premlčania celého žalobou uplatneného nároku
vrátane príslušenstva. Preto sa súd v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či žalobou uplatnený
nárok nie je premlčaný a to v celom rozsahu, alebo sčasti.

17.3. Keďže ide o nárok uplatnený z titulu náhrady škody, súd aplikoval na daný právny vzťah ust.
§ 106 ods. 1 Obč. zák.

17.4 Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,

aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a súčasne zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
tak zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť

stav, že oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej
osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí procesný súd viesť k tomu,
aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade
jej oprávnenosti, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby

vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody.

17.5 Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného:
a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej

alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s
protiprávnym konaním,
b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže

byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Obidve tieto
podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde
(actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť dvojročná premlčacia doba.17.6 Ustanovenie § 112 Obč. zák., upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v
premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby treba považovať úkon

oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté

9C/150/2016
-6-

o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou
(v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).

17.7 Pri posudzovaní otázky kedy sa poškodený o škode dozvedel, treba v zmysle uvedeného
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol
vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou
jejdodatočnéhoupresnenia,t.j.ktorúbolomožnénatoľkoobjektívnevyčísliťvpeniazoch,abypoškodený
svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť o vzniku a existencii škody,

ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu kedy poškodený získal
informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok , ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R
38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom
konaní jednak riadne, t.j. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (podľa súčasnej
právnej úpravy do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania), prípadne už v trestnom

konaní vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych
dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu
škody) a včas, t.j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto
uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3300/2010 zo dňa
27.04.2011). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú

náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom
konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako
poškodený upovedomený, až do jej úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj
vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní.
Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu

(rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 43/2010 zo dňa 29.02.2012).

17.8 Žalobca si náhradu škody uplatnil ako poškodený v trestnom konaní dňa 06.09.2006 (č.l.
73 trestného spisu). Trestné konanie prebehlo na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.
2T/228/2006, v ktorom bola žalovaná uznaná vinou zo spáchania trestného činu úverového podvodu

(rozsudkom zo dňa 06.02.2007 č.k. 2T/228/06-171) a žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom
na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
06.02.2007 a poškodenému bol doručený dňa 08.03.2007. V deň doručenia rozsudku teda žalobca ako
poškodený v trestnom konaní bezpochyby získal vedomosť o osobe škodcu a o rozsahu škody. Po
doručení trestného rozsudku, t.j. 08.03.2007 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na

náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný (viac ako 9 rokov) rozhodne nemožno považovať
za primeranú a preto takéto konanie, resp. nekonanie poškodeného nemožno považovať za riadne
pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne
konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 27.05.2016, t.j. po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 09.03.2007 a uplynula dňa

09.03.2009 a žalovaná v konaní dôvodne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože premlčané právo už žalobcovi nemožno v súdnom
konaní priznať. Tu súd poznamenáva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie vždy v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorá keďže išlo o škodu spôsobenú úmyselným trestným činom, bola9C/150/2016
-7-

desaťročná. Ak však právo nebolo uplatnené v priebehu plynutia subjektívnej premlčacej doby, je už
irelevantné, že či bolo uplatnené v objektívnej premlčacej dobe.

18. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nezaoberal sa už
ďalšou obranou žalovanej. Len pre úplnosť k námietke žalovanej ohľadne právoplatne rozsúdenej veci

(res iducata) v súvislosti s rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.05.2006 sp. zn. SR/1758/06 vydaným
Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s so sídlom v Bratislave,
Trnavská cesta 70, ktorý rozsudok sa týka totožnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neplnením ktorej
žalobcovi vznikla škoda, ktorú si uplatňuje v predmetnom konaní, súd uvádza, že z pripojenej fotokópie
exekučnéhospisuOkresnéhosúduRimavskáSobotasp.zn.4Er/1859/06súd zistil,žeexekúciavedená
na základe exekučného titulu, ktorým bol uvedený rozhodcovský rozsudok bola uznesením Okresného

súdu Rimavská Sobota zo dňa 21.03.2012 č. 4Er/1859/2006-36 vyhlásená za neprípustnú a súčasne
zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2013. Z odôvodnenia tohto uznesenia
súd zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve súd považoval za neprijateľnú
podmienku, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný. Keďže exekučný súd posúdil rozhodcovskú doložku ako
neplatnú, rozhodcovský súd nemal právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý potom

predstavuje nulitný právny akt a preto ani nemôže zakladať vo vzťahu k žalobe na plnenie prekážku
právoplatne rozsúdenej veci.

19. Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že žalovaná uhradila dňa 02.02.2007 žalobcovi z titulu
v trestnom konaní uplatneného nároku na náhradu škody sumu 30 000,- Sk (995, 82 Eur), t.j. istinu

poskytnutého úveru, čo mal súd preukázané fotokópiou peňažnej poukážky na sumu 30 000,- Sk zo dňa
02.02.2007 predloženou žalovanou spolu s vyjadrením k žalobe (l.č. 42 spisu) a tiež tým istým dokladom
predloženým aj v trestnom konaní (l.č. 167 trestného spisu).

20. Súd nad rámec odôvodnenia ešte pre úplnosť uvádza, že zo Zmluvy o úvere zistil, že žalovaná

suma 1 951,80 Eur pozostáva z istiny poskytnutého úveru vo výške 995,82 Eur (30 000,- SK ) a z
poplatku vo výške 955,98 Eur (28 800,- Sk). Keďže Zmluva o úvere bola uzavretá na strane veriteľa
dodávateľom, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a na strane dlžníčky fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ide
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v zmysle právnej úpravy Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy t.j. k 16.12.2005, konkrétne ust. § 4 ods. 2 písm. g/ neobsahovala ročnú percentuálnu
mieru nákladov v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný bez poplatkov. V danom prípade
tým, že žalovaná už uhradila žalobcovi istinu úveru vo výške 995,82 Eur a zvyšok žalovanej sumy z
titulu náhrady škody predstavuje už len poplatok za poskytnutie úveru, na ktorý by žalobca v zmysle
uvedeného nemal právny nárok, by žalobca už nemal nárok na náhradu škody, čo by predstavovalo

ďalší dôvod na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej.

21. K právnej argumentácii žalobcu ohľadne premlčania uvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 29.04.2007
súd uvádza, že sa s ňou nestotožňuje, pretože v danom prípade nie je na mieste aplikovať ust. § 110
Obč. zák. a desaťročnú premlčaciu dobu, keďže žalobcovi nebolo právo priznané právoplatným súdnym

rozhodnutím (bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie) a žalovaná právo
žalobcu písomne neuznala čo do dôvodu

9C/150/2016
-8-

a výšky. Taktiež sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa tohto, že na daný spor nie

je možné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva, pretože aj hoci ide o nárok na náhradu škody,
tento vyplýva bezpochyby zo spotrebiteľskej zmluvy.22 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že priznal žalovanej ako strane, ktorá mala plný úspech vo veci a uplatnila si nárok na
náhradu vzniknutých trov konania, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako strane, ktorá

nemala úspech vo veci a to vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3)