Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220753
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316220753.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného AK: JUDr. Barbora Korenecová, so
sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanej: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie
1.043,64 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.

35Csp/246/2016-40 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi

sumu 231,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 331,10 Eur od 7.2.2017
do 7.3.2017, zo sumy 281,10 Eur od 8.3.2017 do 10.4.2017, zo sumy 231,10 Eur od 11.4.2017 do
zaplatenia, to všetky v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur po hrozbou straty výhody splátok,
kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a každá nasledujúca
vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 497, Obchodného zákonníka, § 420
ods. 1, § 442 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia § 193 tretia
veta, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie s tým, že uvedené predpoklady musia byť
splnené kumulatívne. Vychádzal z ust. § 193 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je súd
okrem iných rozhodnutí v civilnom sporovom konaní viazaný aj rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal. Keďže žalovaná bola právoplatne rozsudkom uznaná za vinnú z prečinu

úverového podvodu, v príčinnej súvislosti s ktorým bola v trestnom konaní konštatovaná škoda vzniknutá
žalobcovi ako poškodenému, súd v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu boli naplnené. Žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie, preto je v civilnom sporovom konaní potrebné posúdiť výšku spôsobenej
škody. Aj keď v trestnom rozhodnutí je uvedená výška škody ako kvalifikačný moment a vo výroku je
vyčíslená, toto vyčíslenie nie je záväzné pre súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní o nároku na

náhradu škody (R 22/1979). Podľa judikatúry citované ustanovenie § 193 CSP znamená, že súd je
viazaný iba výrokom, a to v rozsahu, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodnéso skutočnosťami rozhodnými pre náhradu škody. Výrok trestného rozhodnutia nerieši pre civilný súd
záväzne otázku rozsahu a výšky škody, a to ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom
trestného činu. V tomto prípade bolo nepochybné, že skutočnú škodu predstavuje suma 531,10 Eur,

teda suma, ktorú žalobca reálne poskytol žalovanej v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobca si
podanou žalobou však uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 512,51 Eur ako poplatku dohodnutého v
zmluve, ktorý má predstavovať z jednej tretiny úrok a dvoch tretín náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Požadovaná výška poplatku je však iba tvrdením
žalobcu, ale podľa názoru okresného súdu nie je preukázaným nárokom, ktorý by súd mohol posúdiť ako

ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na naplnenie subjektívnej stránky trestného činu
úverového podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavierania zmluvy o úvere konal v úmysle
vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal aspoň s
vedomím, že ich v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na
škodu jeho majetku obohatil. Škoda vznikla následkom trestného činu podvodu v situácii, keď žalovaná
už pri uzatváraní zmluvy nemala úmysel úver (istinu) vrátiť a ak nemala úmysel vrátiť istinu, potom

nemohla mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca
by nezískal poplatok v uvedenej výške, ak by žalovaná poskytla pri uzatváraní zmluvy správne
informácie o svojich príjmoch a výdavkoch, teda ak by poskytnutie úveru protiprávne nevylákala, pretože
v takom prípade by zmluva nebola uzavretá a žalobca by nebol uvedený do omylu ohľadom splnenia
podmienoknaposkytnutieúveru.Uvedenímdoomyluvotázkesplneniapodmienoknaposkytnutie,resp.

splácanieúveru,jepotrebnéchápaťsituáciu,kedysaveriteľmylnedomnieva,žedlžníkspĺňapodmienky
na poskytnutie (splácanie) úveru, ale v skutočnosti to tak nie je. Pri uvedení pravdivých údajov by nebol
žalovanej úver poskytnutý a žiadna zmluva by nebola uzavretá. Ak by nedošlo k uzavretiu zmluvy o
úvere, žalobca by nemohol mať nárok ani na žiadny poplatok. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd
žalobu v sume 512,51 Eur predstavujúcej poplatok ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovo tvrdenie, že

žalovaná neuhradila ani časť dlhu bolo zo strany žalovanej popreté a zároveň bolo listinnými dôkazmi
doložené, že žalovaná vykonala na splatenie dlhu úhrady minimálne vo výške 300,- Eur. Celkovo boli
preukázané úhrady žalovanej nasledovne 30.11.2015 vo výške 30,- Eur, 8.12.2015 vo výške 20,- Eur a
5 x po 50,- Eur dňa 16.3.2016, 12.5.2016, 25.1.2017, 10.4.2017, 7.3.2017, pričom posledné tri úhrady
boli vykonané po podaní žaloby. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške rozdielu

medzi poskytnutou sumou 531,10 Eur a vykonanými úhradami vo výške 300,- Eur, t.j. 231,10 Eur.
Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného
právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7MCdo 15/2011). Ak predmetom konania
jepohľadávkažalobcuspočívajúcavjehoprávenanáhraduškodyspôsobenejtrestnýmčinom,ajprávna

povaha úrokov z omeškania ako príslušenstva tejto pohľadávky sa spravuje ustanoveniami o náhrade
škody. Keďže Občiansky zákonník pri náhrade škody neustanovuje čas plnenia, treba uplatniť § 563
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný zaplatiť náhradu škody prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Nakoľko v danom prípade sa jednalo o náhradu škody spôsobenej
trestným činom, súd vychádzal aj z R 27/1977, podľa ktorého „úroky z omeškania možno

žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku
pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 78 (teraz § 563) treba
vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čoho veriteľ požiadal o
splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu;
dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde,

ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“ V nadväznosti na uvedené okresný súd poukázal
na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú pred podaním žaloby vyzval na plnenie z titulu náhrady
škody, keď v trestnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konania, žalobca uplatňoval voči žalovanej
škodu vyššiu. Žalovaná bola preukázateľne vyzvaná na plnenie z titulu náhrady škody v konkrétnej
výške 1.043,64 Eur s príslušenstvom až dňa 6.2.2017, kedy jej bola okresným súdom doručená žaloba

s prílohami. Preto priznal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 7.2.2017, s
prihliadnutím na čiastkové úhrady vykonané 7.3.2017 a 10.4.2017. Celková výška uplatneného
nároku bola 1.043,64 Eur, žalobca bol úspešný v časti nároku 231,10 Eur, t.j. v rozsahu 22 %
a žalovaná v rozsahu 78 %. Žalovanej ako v prevažnej miere úspešnej strane vzniklo právo na

náhradu trov konania, nakoľko jej však doposiaľ žiadne nevznikli, okresný súd jej ich náhradu nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na odvolaciedôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že k absencii
podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/187/2017-88 zo dňa 4.10.2017 a rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.9.2017, z ktorého vyplýva, že civilný súd je
viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou
skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o
výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Okresný súd sa mal zaoberať
výškou náhrady škody (skutočnou škodou a ušlým ziskom) a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere.

Záverom poukázal na rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 17C/277/2016-36 zo dňa 13.4.2017 a
rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 9C/128/2015-53 zo dňa 25.1.2017. Žaloba je dôvodná, konaním
žalovanej došlo na strane žalobcu ku škode, ktorá bola spôsobená žalovanou úmyselne.

5. Žalobkyňa odvolanie nepodala.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo

podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho
odmietnuť.

7. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku

skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň
lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o
zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je
potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.

8. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni
žalobcu riadne doručený do vlastných dňa 17.7.2017 (doručenka na č.l. 43). Zákonná 15-dňová lehota
na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom (18.7.2017) a posledný
deň takejto lehoty pripadol na 1.8.2017 (utorok). Pretože tento deň bol utorok a bežný pracovný deň,
1.8.2017 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobca mohol

podať včasné odvolanie. Žalobca využil možnosť formy podania odvolania v elektronickej podobe,
pričom z elektronickej doručenky (č.l. 56) vyplýva, že odvolanie bolo okresnému súdu doručené (až)
dňa )29.1.2018 o 17:47 hod.

9. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o

právach, právom chránených záujmoch povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť
orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko,
ohláseniealeboinýdokumentaleboakjunaichpodanieoprávňuje,považujesatátopovinnosťzariadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods.1.

10. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej
správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v
elektronickej schránke adresáta.

11. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, elektronická úradná správa,
vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej
moci, uložením elektronickej úradnej správy.

12. Vzhľadom na to, že podanie uskutočnené elektronickou formou podľa vyššie citovaného zákona

č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente sa považuje za doručené súdu uložením správy, t.j. okamihom,
odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, v danom prípade to
bolo dňa 29.1.2018, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 1.8.2017, odvolanie
podal žalobca oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle §386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie
odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.

13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 256 ods. 1
per analogiam a § 262 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 CSP, keďže výsledok odvolacieho konania
obdobný jeho zastaveniu zavinil žalobca oneskoreným odvolaním sa. Za situácie, keď žalovanej trovy
v odvolacom konaní podľa obsahu spisu nevznikli, doposiaľ jej nebolo doručené odvolanie, teda o
predmetnom odvolacom konaní žalovaná ani nemá vedomosť a predmetným rozhodnutím odvolacieho

súdu sa toto konanie i končí, odvolací súd žalovanej, o ktorej úspechu tak v danom prípade tiež nie
je možné hovoriť, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (tu odvolací súd vychádzal i z
princípu hospodárnosti konania).

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).