Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215295
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716215295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne
zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: O. E.,
V.. XX.X.XXXX, B. P. R., o zaplatenie 126,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 112 € spolu s ročným úrokom z omeškania
- 5,25 % zo sumy 14 € od 20.2.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.2.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.3.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.4.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % zo sumy 7 € od 21.5.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.6.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.7.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % zo sumy 7 € od 21.8.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.9.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.10.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.11.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.1.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.2.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % zo sumy 7 € od 21.3.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 % celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 15.12.2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer

Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala zaplatiť
sumu 126,- € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 20.2.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 18.9.2013 ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke č. 20513452, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytolpôžičku vo výške 126,- € na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný mal pôžičku
zaplatiť 18-timi mesačnými splátkami po 7,- €, z ktorých žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil nič.
Celkový dlh žalovaného tak pozostáva zo sumy 126,- €. Žalobca dňa 25.12.2013 listom, ktorý nazval

predžalobnou upomienkou, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.2.2014
úver zosplatnil. Od 20.2.2014 je potom žalovaný v omeškaní so zvyškom dlhu. Ku svojej žalobe žalobca
pripojil spomínanú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami sporu 18.9.2013 a jej prílohu - štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj všeobecné obchodné podmienky k zmluve o

pôžičke s platbou cez poštovú poukážku. Ďalej zaslal predžalobnú upomienku z 25.12.2013, kópiu
vrátenej doporučenej zásielky, prehľad o splácaní splátok a úhrad.

2. V priebehu konania súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil zmenu subjektu tak, že na strane
žalobcu z konania vystúpil pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so
sídlom v Kežmarku a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitica Slovakia, s.r.o. so

sídlom v Bratislave ako nový žalobca. Počas konania totiž došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného
žalobcu proti žalovanému, ktorá bola uplatňovaná v konaní. Obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví
tohto rozsudku sa tak postúpením pohľadávky stala novým veriteľom vo vzťahu k žalovanému. Táto
skutočnosť bola preukázaná jednak oznámením pôvodného veriteľa a postúpením pohľadávky, ale aj
zmluvou o postúpení pohľadávky. Nový žalobca so vstupom do konania súhlasil.

3. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 7.12.2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

4. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu pripojil pôvodný

žalobca. Skutočnosti tvrdené žalujúcou stranou žalovaný nerozporoval, k žalobe sa v určenej lehote
nevyjadril, a preto súd skutočnosti tvrdené žalobcom, pokiaľ ide o skutkové okolnosti prípadu, považoval
za nesporné v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. Pre súd bola nesporná skutočnosť, že na základe
v žalobe uvedenej zmluvy bola žalovanému pôvodným žalobcom poskytnutá pôžička vo výške 128,-
€, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými splátkami po 7,- € vždy k 20-temu dňu v mesiaci,

až do 20.3.2015 a pre súd bolo nesporné, že žalovaný mimo akontácie vo výške 2,- € zaplatenej pri
podpise zmluvy z celkovej pôžičky vo výške 126,- € nič nezaplatil. Súd mal preukázané, že predžalobnou
upomienkou z 25.12.2013 žiadal žalobca dlh zaplatiť a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti poskytnutej pôžičky.

5. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom
rozsahu. Predovšetkým nárok žalobcu na niektoré splátky pôžičky bol v čase podania žaloby premlčaný
v zákonnej trojročnej premlčacej dobe stanovenej v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
mal začať dlh splácať podľa zmluvy už k 20.10.2013. Žalobu však žalobca podal až 15.12.2016. Je teda
zrejmé, že v čase dlhšom ako tri roky pred podaním žaloby boli premlčané splátky, ktoré boli zročné

ku dňu 20.10.2013 a 20.11.2013. Vzhľadom na ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa súd
nárok žalobcu na zaplatenie 14,- € titulom týchto dvoch splátok považoval za nedôvodný a v tejto časti
žalobu zamietol.

6. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. Rovnako žalobca nepreukázal, že by so žalovaným bol dohodol jeho predchodca možnosť žiadať pre
nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, ktorá vyplýva z ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka. Rovnako nepreukázal, že by si bol počínal v súlade s ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto písomný úkon pôvodného veriteľa, a to predžalobná upomienka
z 25.12.2013, ale aj k žalobe nepripojený list zo dňa 19.2.2014, ktorým mal byť úver zosplatnený, podľa

presvedčenia súdu nemohli modifikovať zmluvu v tom smere, že by došlo k zmene spôsobu splácania
pôžičky tak, že by dlžník na výzvu veriteľa musel zaplatiť dlh naraz, ako to tvrdil žalobca. Právo veriteľa
žiadať zaplatenie celého dlhu naraz musí byť v zmluve dohodnuté a táto možnosť pre veriteľa v zmluve
dohodnutá nebola, či už v základnej časti zmluvy, alebo vo všeobecných obchodných podmienkachpôvodného veriteľa, ktoré boli súčasťou zmluvy. Za takýchto okolností preto súd dospel k presvedčeniu,
že žalovaný mohol dlh splácať tak, ako to bolo dohodnuté v pôvodnej zmluve o pôžičke z 18.9.2013, a
totiž mohol dlh splácať v splátkach tak, ako to vyplývalo zo zmluvy. Túto skutočnosť potom súd vyjadril

vo výrokovej časti tohto rozsudku, v časti, kde priznával žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to tak,
že ich priznal vždy od zročnosti tej-ktorej nepremlčanej splátky. Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania
až od 20.2.2014 a súd bol jeho žalobou viazaný, mohol od tohto dátumu priznať nárok na úroky z
omeškania z dvoch splátok, a to zo splátky, ktorá bola zročná 20.12.2013 a zo splátky, ktorá sa stala
zročnou 20.1.2014. Spolu tieto splátky tvoria sumu 14,- €. Od 21.2.2014 a potom vždy 21. dňom toho-

ktorého kalendárneho mesiaca sa žalovaný dostával do omeškania s úhradou ďalších splátok, a to až
do 21.3.2015 po tom, čo 20.3.2015 podľa zmluvy sa mal stať zročný celý dlh. Tento dátum bol stanovený
ako termín konečnej splatnosti pôžičky.

8. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je vždy o 5 % bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej Centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Súd preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku
uplatneného nároku na časť premlčanej istiny a časť úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania
úspešnejšieho žalobcu pomerne krátil v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v konaní. Žalobcov
úspech predstavoval 89 % celkovo uplatneného nároku a jeho neúspech 11 %. Čistý úspech žalobcu
potom predstavoval rozdiel medzi úspechom a neúspechom, čiže 78 % celkového uplatneného nároku.

Súd preto v rozsahu 78 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu mu priznal na ich náhradu právo.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.