Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010105
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010105.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanej Denise Golianovej, pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.
decembra 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza
Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovanej N. I., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 17.06.2015, sp.zn. 4T/8/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej N. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

OznačenýmrozsudkomOkresnéhosúduZvolenzodňa17.06.2015sp.zn. 4T/8/2015bolaobžalovaná
N. I. uznaná vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že
dňa 22.06.2013 v čase okolo 17.35 h v priestoroch murovanej chaty v N. T., časť L. číslo XXX, okres N.

počas stretnutia s G. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý sedel na drevenom zábradlí verandy chaty, v miernom
predklone smerom do vnútra po predchádzajúcom verbálnom konflikte ho strčila rukami do oblasti
ramien v dôsledku čoho táto sila posunula ťažisko tela G. W. náhle a nečakane dozadu, v dôsledku čoho
tento prepadol cez zábradlie a spadol z verandy z výšky cca 3 metre na vybetónovanú plochu, čím utrpel
G. W., nar. XX,XX.XXXX, trvalé bytom T. zranenia hlavy a to kombináciu zlomením lebky a poškodením
ciev a následným vnútrolebečným krvácaním, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s

dobou liečenia v trvaní až 12 mesiacov.
Za to obžalovanej uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a
§ 50 ods. 1 Tr. zákona jej výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil s určením
skúšobnej doby na 18 mesiacov. O uplatnených nárokoch na náhradu škody zároveň rozhodol tak, že
podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodeným, a to:

G. W., nar. XX.XX.XXXX vo Q., trvale bytom T., H.
XXXX/XX, prechodne bytom N. T., L. XXX, škodu vo výške 15.536,50 €
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova 17,
IČO: 35 937 874, škodu vo výške 4.256,98 €.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do

zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2015 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná, pričom také
svoje odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 09.11.2015,
ktoré bolo doručené priamo krajskému súdu v rovnaký deň. V jeho dôvodoch primárne zvýraznila
skutočnosť, že poškodeného G. W. v inkriminovanej dobe rukami do oblasti ramien nestrčila a teda
nie jej zavinením tento spadol z verandy chaty. Ide tu tak o tvrdenie proti tvrdeniu. Okresný súd jej
obhajobu zhodnotil len jednou vetou, a to „ Súd však takto postavenú obranu obžalovanej považoval za

účelovú so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý jej hrozil." Pokiaľ
nedala vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) (vyhlásenie obžalovaného), tak uvedená citovanáveta sa takto dá použiť vo všetkých trestných konaniach, od platnosti Trestného zákona a Trestného
poriadku a takéto zjednodušované formálne odôvodnenie súdu. obhajca musí odmietnuť. Okresný súd v
odôvodnení rozsudku sa zásadným spôsobom nevysporiadal s jej zásadnými obhajobnými tvrdeniami,

neuviedol, prečo neuveril jej ako osobe, ktorá riadne pracuje, osobe, ktorá má dokončená stredoškolské
vzdelanie s maturitou, nikdy sa nedostala do konfliktu so zákonom. Práve naopak, svoje získané
vzdelanie smerovala k tomu, aby sa mohla stať policajtkou, to znamená okrem iného, aby mohla stáť na
strane zákona. Na druhej strane okresný súd nekriticky vyhodnotil výpovede poškodeného G. W. ml.,
svedkov G.. G. W. a G. E.. Poškodený G. W. ml. je recidivista, viackrát právoplatne odsúdený za závažnú

trestnú činnosť a tohto času vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako svedok G. E. je recidivista,
opakovane páchal závažnú trestnú činnosť, tohto času vo výkone trestu odňatia slobody. G.. G. W., otec
poškodeného, je údajne dôvodne podozrivý z obzvlášť závažnej trestnej činnosti, tohto času vo výkone
väzby. Na základe hore uvedených skutočností vedie polícia tieto osoby ako kriminálne závadové.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku ani pri jednom korunnom svedkovi obžaloby neuviedol, prečo uveril
kriminálne závadovým osobám alebo odsúdeným a prečo neuveril jej ako osobe bezúhonnej. Svedkovia

uvádzaní v rozsudku, a to G. E., G. W., G.. G. W., ktorí obvinenú majú usvedčovať zo ,,strčenia", vedia
o „strčení" len z počutia. Údajne som im to mala povedať ja. Túto skutočnosť však dôrazne popieram
ako hlúposť a úmyselnú schválnosť. Keďže vo veci ide prakticky o tvrdenie proti tvrdeniu, je nútená
len poukazovať na neobvyklosť konania poškodeného a svedkov a na rozpory v ich výpovediach. Od
začiatku tvrdila, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu (lebo poškodený a svedok E. popíjali)

a domnievala sa. že poškodený pil alkohol do liekov (F.), ktoré mal dostávať od svojho otca G.. W.
(obvodný lekár), čo vedela, pretože s poškodeným žila v spoločnej domácnosti. Poškodený od počiatku
popieral,žebypilalkohol,aždovtedy,keďbolusvedčený,žeklameapritombolriadnepoučenývzmysle
Trestného poriadku. Znalec sa vo svojom posudku nemohol zaoberať aj možnosťou vplyvu alkoholu a
omamnýchlátoknachovanieareakciupoškodeného,lebomalkdispozíciilenvýpovede,kdepoškodený

poprel pitie alkoholu a užívanie liekov. Podľa názoru odvolateľky je neobvyklé, že po príchode sanitky
na miesto činu, poškodený a korunný svedok obžaloby E. nepovedia, že poškodený bol ňou strčený
a preto sa stal úraz. Je neobvyklé, že po úraze sa poškodenému nezoberie krv na zistenie alkoholu,
drog, liekov v nemocnici vo Zvolene. Je neobvyklé, že v sanitke, aj po príchode do nemocnice vo
Zvolene,nepoviepoškodenýlekárom,žehostrčilaonaapretosastalúraz.Jeneobvyklé,ževnemocnici

v Banskej Bystrici sa nezoberie pred operáciou krv, či pacient nie je pod vplyvom alkoholu, drog,
liekov, že poškodený lekárom v Banskej Bystrici nepovie, že úraz mu spôsobila ona. Je však obvyklé,
aby ona, ktorá mala údajne strčiť poškodeného a spôsobiť mu ujmu na zdraví, zostala na chate vo
vlastníctve otca poškodeného G.. W., pretože poškodeného nestrčila. Je obvyklé, aby zobrala na druhý
deň z chaty otca poškodeného veci poškodeného a zaniesla mu ich do nemocnice v Banskej Bystrici,

pretože poškodeného nestrčila. Na druhej strane je neobvyklé pri takomto ťažkom úraze, aby trestné
oznámenie na jej osobu sa podávalo s takým veľkým časovým odstupom, pričom z trestného spisu
je zistiteľné, že podanie trestného oznámenia si prial otec poškodeného. Dá sa dôvodne domnievať,
že do prípravného konania bolo pravdepodobne zasahované vysokými policajnými dôstojníkmi. OR PZ
vo Zvolene - vyšetrovateľka odmietla viac ako jeden rok vzniesť obvinenie voči nej, lebo pri podávaní

vysvetlení neboli zistené také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vzniesť obvinenie podľa § 33 Tr. por.
Jednoducho a skrátene neuverila tvrdeniam kriminálne závadových osôb. Obhajca v tom čase bol
upozornený, že v Hriňovej sa hovorí o tom, že G.. W. všetko vybaví a spis bude zo Zvolena presunutý
do Žiaru nad Hronom. KR PZ v Banskej Bystrici našlo vyšetrovateľa na OR PZ v Žiari nad Hronom,
ktorý na základe tých istých zistených skutočností nekriticky vzniesol obvinenie voči nej. Nebola jej daná

možnosť, aby sa mohla brániť aj inými dôkazmi a to, že na oblečení poškodeného nemôže byť jej pach.,
lebo ho nestrčila, nemôžu byť jej odtlačky prstov, lebo sa ho nedotkla, ani iná vecná stopa, lebo neboli
vo fyzickom kontakte (napr. vlasy atď.).
Odvolateľka ďalej poukázala na obsah ustanovení § 2 ods. 10, 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por., ktorými
sa podľa jej názoru prvostupňový súd dôsledne neriadil. Vôbec sa nezaoberal a nehodnotil jej obhajobu

v hore uvedených súvislostiach a nehodnotil absolútne nelogické a neobvyklé chovanie poškodeného po
úraze a chovanie korunného svedka obžaloby. Záchranárom tvrdili, že spadol, nie že bol „strčený“. Ďalej
súd nehodnotil ani komunikáciu medzi poškodeným a svedkom E. na sociálnej sieti FACEBOOK, ku
ktorej mala prístup aj ona, lebo heslo jej dal poškodený, z ktorej komunikácie jednoznačne bez všetkých
pochybností vyplýva inteligenčná úroveň poškodeného a svedka E.. Urážky na políciu, sudkyňu,

komunikácia o jej možnom zabití, neoprávnené držanie krátkej guľovej zbrane, páchanie inej trestnej
činnosti ale hlavne, že sa poškodený a svedok E. dohadovali, ako majú vypovedať v prípravnom konaní
vo svetle ich výpovedí z prípravného konania, kde tvrdili až do predloženia uvedenej komunikácie
OČTK, že sa nestretávajú, spolu nekomunikujú, ako majú vypovedať. Okresný súd nekriticky uveriltvrdeniam poškodeného aj ohľadom vzťahu medzi ňou a poškodeným, lebo konštatoval, že poškodený
tvrdil, že sa s ním chce ona údajne udobrovať, ale to vôbec nie je pravda. Nevedela, že poškodený
bude v čase skutku na chate a bola to ona, ktorá sa s poškodeným rozišla, tak ako uvádzala pre

povahu poškodeného (alkohol, lieky, agresivita, násilie, kriminálne správanie, vyhýbanie sa v práci,
nedokončenia stredoškolského vzdelania, žitie na úkor spoločnosti atď".). Záverom svojho odvolania
krajskému súdu navrhla prakticky zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci
rozhodol sám a ju spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovanou v zmysle §

317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
táto odvolateľka podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovanej vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovanej Denisy I. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku už má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
prejednávanému prípadu už venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2015
vykonal podrobný výsluch obžalovanej Denisy I., svedkov G. W. ml. (poškodeného), G.. G. W. (otca

poškodeného), G.. K. Q., B. U., G.. Q. L., na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2015 vykonal výsluch
svedkyne G. W. a nakoniec na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2015 doplnil dokazovanie výsluchom
svedkov G. E., G.. D. G. a znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie G.. C. I.. V
rámci dokazovania na podklade ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä lekárske
správy, zápisnicu o previerke výpovede na mieste, zápisnicu o rekonštrukcii, zápisnicu o ohliadke miesta

činu, vyčíslenie škody, facebookovú komunikáciu medzi G. W. a G. E., správy na osobu obžalovanej
a odpis z registra trestov, a to aktualizovaný, týkajúci sa jej osoby. Na podklade takto vykonaného
dokazovania dospel prvostupňový súd k správnemu, nielen skutkovému, ale i právnemu záveru, že
obžalovaná zisteným konaním poškodenému G. W. úmyselne ublížila na zdraví a spôsobila ním ťažkú
ujmu na zdraví.

Zpohľadukrajskéhosúdusažiadapoukázaťinahodnotenievykonanýchdôkazovsúdomprvéhostupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď konštatované obhajobné tvrdenia obžalovanej považoval za
účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného skutku. Jej obhajoba bola
v celom rozsahu vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného G. W., ktorý opísal konanie obžalovanej

v inkriminovaný deň, keď si spomenul, že po tom, čo obžalovaná, s ktorou už boli rozídení, prišla na
chatu jeho otca, táto sa s ním chcela rozprávať, udobrovať sa, nakoľko on nemal záujem, poslal ju
z chaty preč. Obžalovaná sa však na chatu znovu vrátila, tu po tom, čo na neho dlhšie rozprávala
a on ju ignoroval, táto na to vulgárne reagovala s tým, aby ju počúval, následne k nemu pristúpila a
ako sedel zohnutý mierne dopredu a opretý časťou zadnice o zábradlie, sotila ho rukami do oblasti

ramien, pričom na tieto skutočnosti sa rozpamätal vzhľadom na závažnosť spôsobeného zranenia až
neskôr, postupne. Na viac si už nespomenul, spomenul si len na to, ako sa potom prebral v nemocnici
v Banskej Bystrici. Jeho výpoveď potvrdil svojou výpoveďou aj svedok G. E., keď okresný súd u tohto
svedka nezistil žiadny dôvod, prečo by mal tento vypovedať v neprospech obžalovanej, pričom tento
potvrdil aj pred súdom, že sa obžalovaná s poškodeným G. W. po jej príchode na chatu začali hádať,

preto on z uvedeného dôvodu od nich odišiel. Tento svedok bol ako prvý po inkriminovanom skutku v
osobnom kontakte s obžalovanou, ktorá po páde poškodeného G. W. prišla za ním, pričom mu povedala,
že poškodeného strčila ona. Na čo on išiel hneď za poškodeným, ktorý ležal na zemi pod zábradlím
chaty. Svedok zároveň potvrdil, že asi on poslal obžalovanú, aby išla volať záchranku a tiež, že on
záchranárov nenavigoval na miesto, kde sa poškodený nachádzal. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol

poškodený pod vplyvom alkoholu, potvrdil, že s ním bol na jedno pivo. On nemal večer po skutku
žiadny konflikt s obžalovanou. Zavinenie obžalovanej bolo preukázané aj ďalšími nepriamymi dôkazmi,
a to výpoveďami svedkov G. W. a G.. G. W., hoci títo neboli prítomní tomu, keď sa skutok stal, avšak
podľa obsahu výpovede svedkyne G. W. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,tejto samotná obžalovaná povedala po tom, čo sa jej pýtala, ako syn spadol, že sa pohádali, syn
ju vyprovokoval, tento sedel na zábradlí chaty, že do neho strčila a tento spadol. Svedok G.. G. W.
dokazoval, že sa od svedka G. E. dozvedel, že jeho syn mal byť sotený obžalovanou. Svedok potvrdil,

že synovi po skutku predpisoval na odporučenie neurológa liek - Rivotril. Okresný súd ďalej zvýraznil
i obsah ďalšieho dôkazu a to písomného znaleckého posudku autora G.. C. I., najmä jeho záverov, a
to aj v doplnku k tomuto posudku, pričom tento znalec vo svojej výpovedi potvrdil, že poškodený utrpel
dňa 22.06.2013 zranenia, ktoré vyhodnotil ako veľmi ťažké, pričom poškodený bol v obvyklom spôsobe
jeho života výraznejšie obmedzený a doba liečenia a práceneschopnosti bola znalcom stanovená na

minimálne deväť mesiacov až jeden rok. Znalec opísal vážne obmedzenia poškodeného v bežnom
spôsobeživota,ktorémuzapríčiniliutrpenézranenia.Upoškodenéhoboliohrozenéjehoživotnedôležité
orgány, jednoznačne bol vzhľadom k spôsobeným zraneniam v nebezpečenstve smrti a okamžite javil
vážnu poruchu zdravia. Podľa znalca sa u poškodeného jednalo o nechránený a nečakaný pád prevažne
na hlavu z výšky cca 3 metre na veľmi tvrdú kamenno-betónovú plochu, vyvolaný sotením poškodeného
do pliec stredne vysokej intenzity. Nejednalo sa podľa neho o samopád dozadu a ani o pád ako následok

EPI záchvatu. Verzia skutku podľa obžalovanej je podľa znalca nereálna, keď podľa jeho názoru došlo
k pádu poškodeného z terasy tak. že sila pôsobiaca na prednú plochu trupu poškodeného vyvolala
akútnenarušeniestability,čoužnebolomožnékorigovaťobrannoureflexnoustehnobedrovoustratégiou
organizmu.

Okresnýsúdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiazaoberalajobsahomfacebookovejkomunikáciemedzi
G. W. a G. E., ku ktorej mala obžalovaná prístup. Podľa názoru prvostupňového súdu táto nevyznieva
v neprospech poškodeného G. W. a ani svedka G. E., táto sa v celom rozsahu netýka predmetnej veci,
pričom z nej práve okrem iného vyplýva, že podľa vyjadrenia poškodeného je na svedkovi, čo vo svojej
výpovedi povie, pričom on od neho žiadal, aby povedal len pravdu, keď svedok G. E. sám poškodenému

v tejto komunikácii po svojom výsluchu oznámil, že pri výsluchu povedal normálne len to, čo si pamätá,
dokonca podľa jeho vyjadrení prejavil záujem o konfrontáciu s obvinenou. A hoci táto komunikácia je
medzi nimi vedená prevažne za použitia množstva vulgarizmov, a to aj na osobu samotnej obžalovanej,
išlo o ich osobné názory, keď z obsahu tejto komunikácie vyplýva aj ich zlosť z postoja obžalovanej k
predmetnému skutku a proti prípadnému jej nepotrestaniu, keď títo sa dožadovali spravodlivosti. Pokiaľ

ide o prípadný vplyv požitého alkoholu poškodeným na celý priebeh úrazového deja tak, ako to vyplýva
z výsluchu znalca, ako aj z výsluchu jednotlivých svedkov, najmä členov Rýchlej lekárskej pomoci N. -
G.. K. Q., B. U. a G.. Q. L. a svedka G.. D. G. - chirurga Chirurgickej ambulancie Nemocnice Zvolen, a.
s., ako aj z listinného dôkazu - správy Nemocnice Zvolen, a s. (z č. 1. 395-398) poškodenému nebola
tak pred hospitalizáciou, ako ani po hospitalizácii odobratá krv na zistenie alkoholu, keď podľa znalca pri

podozrení na ethylickú ebrietu sa krv odoberá. Z výpovede svedkyne G.. L. vyplýva, že táto stav opilosti
u poškodeného skonštatovala na základe toho, že z pacienta tiahlo, cítila z neho alkohol, tomuto sa
pri komunikácii plietol jazyk, pričom však následne uviedla, že nakoľko pacient spadol z 2 až 3 metrov
na zem, nejaké pletenie jazyka a dezorientácia napr. v čase môžu byť u pacienta s takýmto zranením
sprievodným javom, mohol u pacienta z dôvodu tohto zranenia nastať aj otras mozgu. Svedkovia G..

K. Q. a B. U. zhodne potvrdili len toľko, že boli vyslaní na výjazd z dôvodu pádu, a to podľa G.. Q.
"zo strechy" a podľa svedka B. U. "cez zábradlie". Podľa týchto svedkov bol poškodený v čase ich
príchodu pri vedomí, ale bol spavý. Na ďalšie podrobnosti týkajúce sa okolností, za ktorých malo k
úrazu poškodeného dôjsť a k stavu poškodeného sa títo svedkovia nevedeli vyjadriť. Podľa svedkyne
G.. K. Q., ako aj svedkyne G.. Q. L. na ich príchod čakal a na miesto, kde sa nachádzal poškodený, ich

doprevádzal muž, pričom táto ich výpoveď je v samotnom rozpore tak s výpoveďou obžalovanej, ako
aj svedka G. E.. Podľa svedkyne G.. L. táto najskôr uviedla, že keď sa poškodeného pýtala, čo sa mu
stalo, povedal jej, že spadol z balkónika na chate, pričom ona sa ho nič viac k úrazu nepýtala a ani on
sám a ani žiadna z tam prítomných osôb jej nič neuviedla. Následne uviedla, že tak ako vyplýva z jej
záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (na č. 1. 142 spisu) si pacient nepamätal, ako sa stal

úraz, ako spadol, náhodou prepadol z balkóna na zem. vraj porucha vedomia, sám sa prebral. Nakoľko
u pacienta nezistila až také ťažké poranenia, aby šiel do nemocnice do Banskej Bystrici, bol iba spavý,
preto s ním šli do nemocnice vo Zvolene.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že vo veci nezistil žiadnu významnú

skutočnosť, ktorá by výpoveď poškodeného G. W. ml. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Podporne
bol pritom vykonaný dôkaz výsluchom svedkov G. E., G. W. a G.. G. W., pričom k utrpeným zraneniam
sa po odbornej stránke v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, najmä však vo svojom písomnomposudku vyjadril znalec G.. C. I.. K prvotným kontaktom s poškodeným sa vyjadril tiež ošetrujúci lekár
G.. D. G..

Z pohľadu krajského súdu sa pritom žiada zdôrazniť, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na možnosť
uplatnenia práva obžalovanej na obhajobu. Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade
s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na

rozhodnutie vo veci. Rozsah vykonaného dokazovania je v preskúmavanej veci dostatočný a nie je
ani zrejmé, ktoré ďalšie dôkazy by bolo potrebné ešte procesne relevantne vykonať. V tomto smere
totiž odvolanie obžalovanej absentuje akékoľvek významné návrhy či podnety na potrebu ďalšieho
dokazovania. Podstata podaného odvolania obžalovanej prakticky smeruje len proti hodnoteniu dôkazov
okresným súdom. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v intenciách ust. § 2
ods. 12 Tr. por., pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá aj obsahu ust. § 168 ods. 1

Tr. por. Z obsahu tohto odôvodnenia je zistiteľné, že okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo,
vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nie je
možné nič vytknúť. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov je vlastne nevyhnutným prostriedkom
pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Práve táto procesnoprávna zásada vyžaduje, aby súd

oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty a nie
iba o pravdepodobnosť či domnienku. Hodnotiac obsah odvolania obžalovanej je v tejto súvislosti
nutné zdôrazniť, že iba v prípade, v ktorom nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového
riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je
pre obžalovaného priaznivejšia. V posudzovanom prípade však tomu tak nie je. Okrem konštatovaného

priameho dôkazu, a to výpovede poškodeného, v posudzovanom prípade bolo možné oprieť výrok o
vine obžalovanej aj o ďalšie nepriame dôkazy, ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú a ničím nenarušenú
sústavu. Táto sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, tzn., že dôkazy musia vo svojom súhrne
viesť k jedinému záveru a vylučovať iný záver. Okrem výpovedí svedkov G. E., G. W., G.. G. W., v tejto
súvislosti krajský súd zvýrazňuje výsledky previerky výpovede na mieste s fotodokumentáciou (č.l. 143

až 159), obsah zápisnice o rekonštrukcii s fotodokumentáciou (č.l. 160 až 189) a obsah zápisnice z
ohliadky miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 192 až 204). Čo je podstatné, a to krajský súd zdôrazňuje,
obsah písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, G..
C. I., obsah doplnku k tomuto znaleckému posudku (č.l. 208 až 246 a 257 až 277) ako i obsah výpovede
tohto znalca v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní je v posudzovanom prípade zásadný. Znalec

z hľadiska svojej odbornosti vyslovil jednoznačný záver, že u poškodeného šlo o nechránený a nečakaný
pád prevažne na hlavu z výšky cca 3 m na veľmi tvrdú kamenno - betónovú plochu, vyvolaný sotením
poškodeného do pliec stredne vysokej intenzity. Poškodený sedel v predklone s hlavou na hrudi a díval
sa na zem, pričom zo strany obžalovanej šlo o neuvážené konanie pravdepodobne v emocionálnom
strese, keďže ju poškodený ignoroval. Prijatie takého záveru znalcom je podrobne vysvetlené na

stranách 8 až 11 doplnku k znaleckému posudku (č.l. 264 až 269 spisu). Pokiaľ odvolateľka opakovane
zvýrazňovala vplyv alkoholu požitého poškodeným na jeho pád z verandy chaty, aj touto skutočnosťou
sa znalec podrobne zaoberal (č.l. 269). V stručnosti sa žiada uviesť, že po úraze poškodenému krv
na alkohol odobratá nebola a pokiaľ bol v nemocnici intubovaný, nikde v chorobopise znalec nenašiel
zmienku, že by mu bol býval zistený alkoholový pach z úst a dýchacích ciest, čo pri opitosti bežne cíti

aj laik, nie že intubujúci lekár a dokonca anestéziológ. V chorobopise, ktorý mal znalec k dispozícii sa
nenachádza žiadna zmienka po príznakoch ethylickej ebriety pri prijatí a nie je to uvedené ani v závere
prepúšťacej správy. O samospád poškodeného dozadu podľa záverov znalca rozhodne nešlo a nešlo
ani o pád poškodeného ako následok EPI záchvatu. Odvolateľke vzhľadom na obsah jej odvolania je
tiež nutné pripomenúť, že pochybnosti o záveroch znalca v znaleckom posudku sa musia zakladať na

konkrétnychokolnostiach,ktorétietopochybnostivyvolávajú.Pokiaľspochybňovalavýpovedeviacerých
svedkov ohľadom ich kriminálnej minulosti, bez ďalšieho dôkazného tvrdenia nemožno vysloviť strohý
záver uvádzaný odvolateľkou, že kriminálne závadová osoba nevypovedala v procesnom postavení
svedka vzhľadom na takú jej vlastnosť pravdu. Títo svedkovia boli zákonom predpísaným spôsobom
poučení v konaní pred súdom pred podaním svedeckej výpovede zložili prísahu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa zistené konanie obžalovanej po právnej stránke posúdil v súlade s obžalobou
prokurátora ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. Tento prečin vo vzťahu
k ods. 1 § 156 Tr. zák. spáchala obžalovaná v nepriamom úmysle, pretože vedela, že zisteným konaním
môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená

(§ 15 písm. b) Tr. zák.). Ťažší následok v zmysle ods. 3 písm. c) § 156 Tr. zák. spôsobila z vedomej
nedbanlivosti,keďževedela,žespôsobomuvedenýmvTrestnomzákonemôžeporušiťzáujemchránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie nespôsobí. Okresný
súd dospel pritom k správnemu záveru, že poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a to s poukazom
na obsah ust. § 142 ods. 1 Tr. zák. a § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. Tu stručne krajský súd poukazuje
na obsah odborného záveru vysloveného znalcom G.. I.. Týmto právnym posúdením zisteného konania

obžalovanej sa prvostupňový súd podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia (strana 12
rozsudku), také jeho závery si krajský súd osvojil.

Pokiaľideouloženýtrestobžalovanej,žiadasazpohľadukrajskémusúdupripomenúť,žeTrestnýzákon
umožňuje páchateľovi prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. uloženie trestu odňatia

slobody od dvoch do piatich rokov. Prvostupňový súd správne ukladal trest obžalovanej v upravenej
trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od dvoch do štyroch rokov, vzhľadom na existenciu poľahčujúcej
okolnosti spočívajúcej v tom, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Uložil jej trest odňatia
slobodyvstredetaktoupravenejtrestnejsadzbyvovýmere24mesiacov,ktorýajkrajskýsúdpovažujeza
primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona pri úvahách o druhu, no najmä výmere

trestu povinný prihliadnuť. Prvostupňový súd nepochybil, pokiaľ obžalovanej dvojročný trest odňatia
slobody podmienečne odložil za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom jej tiež uložil
primeranú skúšobnú dobu na osemnásť mesiacov. Takto uložený skôr mierny trest obžalovanej musí
byť pre ňu dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhla akémukoľvek protiprávnemu konaniu,
v opačnom prípade by už mohla byť postihnutá nepochybne prísnejším trestom.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani v jednotlivých výrokoch o náhrade škody, poškodený G. W. a
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava si svoje nároky včas a zákonom predpísaným spôsobom
uplatnili, nevznikli pritom žiadne pochybnosti o výške takto uplatnených nárokov, krajský súd odvolanie
obžalovanej, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr.

por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.