Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210357
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6710210357.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie
Podhoerovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo
D., D. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ B U Č I N A, a. s., IČO: 31 562 558, so sídlom vo Zvolene, Lučenecká
cesta 1335/21, zast. Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o., IČO: 47 236 655, so sídlom vo Zvolene,
Štefana Moyzesa 9877/43, 2/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo D., N. XXXX/XX, o zaplatenie náhrady

škody - ušlej mzdy, doplatku do plného platu, odškodného 100 000 € a náhrady trov konania, o náhrade
trov konania, o odvolaní žalobkyne a žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.
01 2016 č. k. 13C/105/2010-455, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 60 %.

II. Žalovaný 1/ má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy
konania v sume 526,13 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a to na účet jeho právneho
zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom
prípade aj po zohľadnení okolností hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá OSP

na strane žalobkyne, je daný dôvod na čiastočné priznanie náhrady trov konania pre žalovaného 1/ a
to vo výške 526,13 €. Poukázal na to, že priznaná suma trov právneho zastúpenia predstavuje podiel
16,43 % zo sumy trov konania 3 202,68 €.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie tak žalobkyňa ako aj žalovaný 1/.

3. Žalobkyňa v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým jej bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému 1/, pričom aj po výzve k upresneniu obsahu ňou
podaného odvolania zotrvala na odvolaní a uviedla, že podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie
odvolanie a nesúhlasí s tým, aby platila žalovanému 1/ trovy konania s ohľadom na svoje sociálne
pomery ako aj na to, že v dôsledku týchto sociálnych pomerov jej bolo priznané oslobodenie od platenia
súdneho poplatku vo veci samej. Žiadala preto v zmysle ňou podaného odvolania rozhodnúť.

4. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať žalovanému 1/ plnú náhradu trov konania. V dôvodoch
podaného odvolania poukazoval na to, že vo veci samej žalovaný 1/ mal úspech v plnom rozsahu, a
teda v plnom rozsahu mu podľa ust. § 142 ods. OSP patrí náhrada trov konania. Podľa jeho názoru
neboli zistené také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť nepriznané žalovanému 1/

a to aj čo len čiastočne, s ohľadom na ust. § 150 OSP. Bola to práve žalobkyňa, ktorá podala žalobu
aj voči žalovanému 1/, avšak v konaní úspešná nebola a preto musí znášať dôsledky toho, že v konanívo vzťahu k žalovanému 1/ úspech nemala. Pokiaľ ide o uplatnené trovy, tak poukazoval na to, že boli
uplatnené len účelne vynaložené trovy v súvislosti s daným súdnym konaním a všetky úkony, ktoré boli
uplatnené, zodpovedajú uplateneniu podľa platného predpisu. Rozhodnutím súdu tak bolo zasiahnuté

do práva žalovaného 1/ na súdnu ochranu, pretože ako úspešný účastník v konaní má právo v plnom
rozsahu na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP) preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania

podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle ust. § 388 CSP zmenil.

6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nastúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - OSP. Do ustanovení
§ 470 ods. 1, 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania aj na
konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by

nová právna úprava zhoršila postavenie strán a tieto rieši v prechodnom ust. § 470 ods. 2 vete druhej
CSP.

8. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona 99/1963 Zb., kedy vo veci bolo
rozhodnuté vo veci samej a následne aj vydané rozhodnutie o trovách konania nadväzujúce na vec

samú bolo vydané ešte za účinnosti zákona 99/1963 Zb., pričom aj odvolanie proti tomuto rozhodnutiu
bolo podané za účinnosti zákona 99/1963 Zb. - OSP.

9. Krajský súd pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie už za nového

procesného predpisu. Pri posudzovaní rozhodovania o trovách konania musel vychádzať z nového
procesného predpisu, teda zákona 160/2015 Z. z., pretože ust. § 470 ods. 1 a 2 vety prvej nemá osobitné
ustanovenie vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, teda neodkazovalo na konanie a rozhodnutie
podľa ustanovení zákona 99/1963 Zb. - OSP.

10. V ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP bol upravený nový spôsob rozhodovania o trovách konania.

11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Vzhľadom na to, že podaným odvolaním zo strany žalovaného 1/ bolo napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré sa dotýkalo trov konania, jednak čo do základu ale aj čo do výšky, tak krajský súd v
čase svojho rozhodovania sa musel pridržiavať už procesného postupu podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

13. V čase svojho rozhodnutia tak mohol posudzovať už len nárok na náhradu trov konania a nemohol
sa zaoberať už posudzovaním výšky trov konania, ktoré boli uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že vo veci samej žalovaný 1/ mal v plnom

rozsahu úspech, pretože žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Tak ako správne uviedol
v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, tak v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP platného v
tom čase, by patrila žalovanému 1/ v plnom rozsahu náhrada trov konania. Vzhľadom aj na zrušujúce
rozhodnutie krajského súdu sa súd prvej inštancie správne zaoberal potom aj posudzovaním otázky, či
v danom prípade neboli v danom konaní na strane žalobkyne aj okolnosti hodné osobitného zreteľa pre

čiastočné či úplné nepriznanie trov konania žalovanému 1/. Ako vyplýva z dôvodov rozhodnutia, touto
okolnosťou sa súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že v danej veci sú splnené čiastočné
okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému 1/, pričom mal za dôvodné,
že je dôvod na priznanie trov konania žalovanému 1/ len v rozsahu 16,43 %.15. Takto stanovený pomer priznania trov konania žalovaného 1/ nepovažuje krajský súd za správny,
pretože aj keď na strane žalobkyne existovali určité dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie

trovkonaniauvádzanévdôvodochuzneseniasúduprvejinštancienastrane5,tedaokolnostitýkajúcesa
sociálneho postavenia žalobkyne ako aj zdravotného stavu žalobkyne, keď okolnosti z psychologického
nálezu na strane žalobkyne nasvedčovali u nej zníženej schopnosti posúdiť všetky dôsledky súdneho
konania, tak išlo síce o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prvej inštancie správne prihliadol,
avšak nemohli byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ v rozsahu až 87,05

%. Nesporne okolnosti na strane žalobkyne spočívajúce jednak v jej sociálnych pomeroch, ale aj v
zdravotnomstave,určitýmspôsobomsíceovplyvňovalikonanienastranežalobkyne,avšaknevylučovali
jej schopnosť byť účastníčkou súdneho konania a mali potom len čiastočne vplyv pre existenciu dôvodu
na nepriznanie trov konania pre úspešného účastníka v danom konaní, teda žalovaného 1/.

16. Z hľadiska daného skutkového stavu veci a podkladov doložených v spise tieto posúdil krajský súd

ako dôvody hodné osobitného zreteľa v rozsahu 40 % na strane žalobkyne. Keďže to bola žalobkyňa,
ktorá podala žalobu aj proti žalovanému 1/ a tento sa v konaní musel náležitým spôsobom ako žalovaný
brániť, a v konaní žalobkyňa vo veci samej úspešná nebola, tak potom je dôvod, aby po zohľadnení
okolností, pre ktoré tu je dôvod pre čiastočné nepriznanie trov konania, nahradila žalovanému 1/ trovy
konania v rozsahu 60 %.

17. Náhrada trov konania žalobkyňou v prospech žalovaného 1/ v rozsahu 60 % je tak primeraná
jednak dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré nastali na strane žalobkyne, ale na druhej strane
nepoškodzuje ani žalovaného 1/, pretože primeraným spôsobom prichádza u neho do úvahy náhrada
trov konania.

18. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a v súlade s
postupom podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a v spojení s § 388 CSP tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 %.

19. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Vo výroku
krajský súd mohol rozhodnúť len o priznaní nároku na náhradu trov konania v súlade s právnou úpravou.
O povinnosti platiť trovy nie je možné rozhodnúť, lebo postupom podľa § 262 ods. 2 CSP musí byť
najskôr rozhodnuté o výške trov, aby vznikol právny dôvod na pohľadávku z trov a jej plnenie.

20. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, tak krajský súd dospel k záveru, že uvedený pomer, ktorý
sa dotýka trov prvoinštančného konania v rozsahu 60 %, sa vzťahuje na náhradu aj trov odvolacieho
konania, pretože podanému odvolaniu zo strany žalovaného 1/, tak ako sa domáhal náhrady trov
konania, nebolo vyhovené v celom rozsahu ani vo vzťahu k otázke trov prvoinštančného konania. Za
daných okolností potom žalovanému 1/ patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. §

255 ods. 2 CSP v rozsahu 60 %.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).