Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/245/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228514
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7110228514.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: A. V., K.. L., X..

XX.X.XXXX, L. Y. F., F. X, zastúpenej: JUDr. Jaroslav Grandelis, advokát, so sídlom v Košiciach,
Plzeňská 10 proti odporcovi: E. V., X.. X.X.XXXX, L. Y. F., H. XX, v konaní o vylúčenie z užívania bytu
takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j e odporcu z užívania družstevného trojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
prízemí na F. N..Č.. X Y. F., ku ktorému vznikol nájomnou zmluvou zo dňa 29.3.1994 účastníkom konania
spoločný nájom k bytu.

Priznáva navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 276,57 EUR (trovy právneho
zastúpenia), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr.
Jaroslava Grandelisa, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 524,56 EUR na účet Okresného súdu Košice
I v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR na účet
Okresného súdu Košice I v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2010 domáhala, aby súd vylúčil odporcu z
užívania družstevného trojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na prízemí na F. N.. Č.. X Y. F., ku
ktorému vznikol účastníkom konania nájomnou zmluvou zo dňa 29.3.1994 spoločný nájom k bytu.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že s odporcom uzavreli dňa 15.9.1990 manželstvo, z ktorého
pochádzajú 3 deti: R., X.. XXXX, D., X.. XXXX C. V., X.. XXXX. Účastníci konania majú v spoločnom

nájme družstevný byt na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 29.3.1994 so Stavebným bytovým
družstvom III, Furčianska 60 v Košiciach. Odporca sa od roku 2008 voči navrhovateľke aj deťom dopúšťa
fyzického aj psychického násilia. Je voči nemu vedené trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na odporcu dňa 22.10.2010 obžalobu. V
snahe riešiť neúnosnú situáciu a z obavy o svoj život a životy detí podala návrh na vydanie predbežného
opatrenia,ktorémusúdvyhovelauznesenímč.k.36C/288/2010-35zodňa19.10.2010nariadilodporcovi
dočasne nevstupovať do bytu a zároveň uložil navrhovateľke podať na súde návrh na vylúčenie odporcu

z užívania bytu. Ďalšie spolužitie s odporcom sa stala z dôvodu fyzického a psychického násilia
neznesiteľným a s ohľadom na záujmy detí aj nepredstaviteľným. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce
násilné správanie odporcu a útoku na navrhovateľku a dcéry, má dôvodné obavy o život a zdravie svojeako aj svojich detí. Zo správania odporcu majú všetky strach a za jeho prítomnosti v byte sa boja, preto
ďalšie spolužitie s odporcom neprichádza do úvahy.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že na základe trestného oznámenia navrhovateľky bol dňa
15.6.2010 zaistený a vzatý do väzby, z ktorej bol prepustený 3.11.2010. Do spoločného bytu sa nevrátil.
Od tej doby býva u svojej matky. Za skutok nebezpečného vyhrážania bol trestným rozkazom uznaný
vinným. Nariadené psychiatrické liečenie pravidelne absolvuje. Problémy s agresivitou nemá. Sám seba
a ani jeho psychiatrička ho ako agresívneho človeka nevníma, o čom predkladá lekársku správu zo dňa

13.4.2011. Odporca pochopil, že navrhovateľka s ním nechce žiť v manželstve a dňa 7.3.2011 podal
návrh na rozvod manželstva. Tvrdenia navrhovateľky považoval za vykonštruované a žiadal návrh ako
nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením listinných
dokladov tvoriacich obsah spisu, ako aj znaleckým posudkom a na základe týchto dôkazných

prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 36C/288/2010-32 zo dňa 19.10.2010 súd na návrh
navrhovateľky, ktorý podala dňa 18.10.2010, zakázal odporcovi dočasne vstupovať do trojizbového bytu
č. XX X. F. N.. Č.. X Y. F., na J., ku ktorému vznikol nájomnou zmluvou zo dňa 29.3.21994 účastníkom

konania spoločný nájom k bytu a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň uložil
navrhovateľke, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh na začatie
konania o vylúčenie z užívania bytu. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka
popísala rovnaké skutočnosti ako v návrhu na začatie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.11.2010.

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu členské č. 10166 zo dňa 29.4.1994 súd zistil, že Stavebné
bytové družstvo III, Furčianska 60, Košice pridelilo odporcovi byt č. XX na F. N.. Č.. X X. J., pozostávajúci
z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva do osobného užívania.

ZnájomnejzmluvyuzavretejmedziStavebnýmbytovýmdružstvomaodporcomdňa29.3.1994súdzistil,
že družstvo prenechalo odporcovi do užívania vyššie špecifikovaný družstevný byt. Z článku III nájomnej
zmluvy vyplýva, že v zmysle ust. § 703 - 704 Obč. zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi,
pričom spoločným nájomcom je manželka A. V..

Z potvrdenia o prijatí trestného oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach súd
zistil, že navrhovateľka dňa 15.6.2010 podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

ZlekárskejsprávyH..B.Z.,M.,zodňa16.6.2010súdzistil,žebolaošetrenádcéraúčastníkovkonaniaR.

V., ktorá uviedla, že deň predtým, o 21,00 hod. ju odporca fyzicky napadol. Lekár ošetril dcére účastníkov
povrchové poranenie pery a ústnej dutiny a zmliaždenie drieku a panvy.

Zo znaleckého posudku č. 79/2010 vypracovaného súdnou znalkyňou J.. U. F., znalkyňou z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, poradenská psychológia a psychológia sexuality zo dňa

13.9.2010 na žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, Odbor justičnej polície v rámci vyšetrovania pod sp.zn. ČVS: ORP-1346/1-OJP-KE-2010, z
psychologického vyšetrenia navrhovateľky vyplynulo predráždenie nervového systému v dôsledku
intenzívnej a nadprahovej dlhodobej záťaže, prítomnosť anxiety z prejavov agresivity voči nej, syndróm
posttraumatickej stresovej poruchy v dôsledku osobného ohrozenia jej osoby v prostredí spoločnej

domácnosti jej dehonestáciou, vulgarizmami, bitím, urážkami, zanedbávaním starostlivosti o rodinu a
domácnosti a tiež dlhodobým inkoherentným rizikovým správaním sa obvineného voči poškodenej a
deťom. Navrhovateľka mala v čase znaleckého vyšetrenia dôvodnú a opodstatnenú obavu o svoj život a
život detí, ako aj o svoju bezpečnosť v blízkosti obvineného. U dcéry R. V. zaznamenala znalkyňa v čase
vyšetreniaprítomnúanxietuastrach,má tendenciubyťvprítomnostimatkyasúrodencov.Osobyotcasa

bojí, úplne odmieta kontakt s ním. Je chorý a celú rodinu ohrozoval na živote, bil ich, 2 roky museli utekať
z domu bez ohľadu na čas, teda rovnako cez deň ako aj v noci, nemohli aktívne agresii otca odporovať.
V stavoch jeho nepríčetnosti a záchvatoch zúrivosti bez akéhokoľvek dôvodu mal odporca mimoriadnu
silu a tak radšej ušli. Znalkyňa zaznamenala syndróm posttraumatickej stresovej poruchy a syndrómprežitého masívneho stresu z nebezpečeného vyhrážania a priameho ohrozovania života, tak ako sú
definované v medzinárodných právnych a politických dokumentoch. Vulgárne opakované urážky, fyzické
atakovanie a ohrozovanie na živote výrazne poznamenalo sebavedomie a sebareflexiu R. V.. Kontakt

s osobou otca v čase vyšetrenia úplne odmietala. U dcéry D. V., nar. 12.1.1993 zaznamenala výrazne
rezonujúce pocity strachu, obáv, anxiety a nadprahovej úzkosti z dlhodobých útokov a ohrozovania
života, z bitiek, tiež jej prítomnosťou pri ohrozovaní matky a sestry v prostredí rodiny zo strany
odporcu. Prítomné sú symptómy strachu z nadprahovej prežitej záťaže. V čase vyšetrenia je neistá,
vyčerpaná, bojí sa o matku a súrodencov. Osoby otca sa bojí, úplne s ním odmieta kontakt. Takisto

zaznamenáva syndróm posttraumatickej stresovej poruchy a syndróm prežitého masívneho stresu
z nebezpečného vyhrážania a priameho ohrozovania života, taktiež poznamenané sebavedomie a
sebareflexia. Dcéra odporcu udáva až sadistické prejavy otca voči nej, matke, súrodencom, ale aj
širšej rodine, tieto opisuje detailne a vierohodne vo svojej výpovedi. Súdna znalkyňa ďalej uviedla,
že počas vyšetrenia bol odporca masívne agresívny, stále sa pohybuje, nadáva, vyhráža sa rodine,
že on im ukáže, že on si to odsedí, ale im dá, čo im patrí. Všetko dianie v okolí vzťahuje na seba.

Odporcu z psychologického hľadiska hodnotila ako nebezpečného vo voľnom pohybe alebo pohybe
bez dozoru. Z psychologického hľadiska, v dôsledku organického masívneho poškodenia mozgu, je
výrazne zdecimovaná racionálna vedomá sebakontrola, nie je teda možné racionálne predvídať jeho
reakcie ani fatálne ohrozenie života bez akéhokoľvek podnetu. Má obsedantné myslenie, zúžené na
opakujúce sa obsahy, s výrazným rizikovým emocionálnym citovým prežívaním, s nedostatočným

racionálnym vhľadom a racionálnou korekciou. Rizikové správanie voči svojej bázovej rodine - manželke
a deťom, výrazne zľahčuje, zjednodušuje alebo neguje. Sadisticky sa vyžíval v ich utrpení, v strašení,
vyhrážaní smrťou, v telesnom ubližovaní (kopance, pľuvance, trhanie vlasov, bitie rukami a nohami).
Manželke a dcéram vulgárne nadáva aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vyhráža sa im
zabitím a týraním. Znalkyňa konštatovala dominanciu heteroagresie (agresia proti okoliu); autoagresia

(agresia voči sebe samému) nie je u neho saturovaná, sebe neubližuje. Ďalej konštatovala výraznú
malígnu agresivitu (chorobnú), charakterizovanú bezcitnosťou, zneužívaním osobnej sily a moci voči
osobe slabšej - ženám (manželke a dcéram). Je tu tendencia skracovania intervalov jednotlivých
afektov zúrivosti a pohotovosť k recidíve. Možnosti resocializácie sú limitované, reálne až v dlhodobom
časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení. Recidíva rizikového asociálneho správania, cez

diagnostikovaný osobnostný skener a index vnútorných kriminálnych sklonov a naučených sociálnych
zábran, je u neho vysoko pravdepodobná. Na záver znalkyňa neodporučila konfrontáciu poškodených
osôb s obvineným, z bezpečnostných dôvodov, z psychologického hľadiska upozornila na nutnosť
zvýšenej ostražitosti pri výsluchoch poškodených pred súdom v prítomnosti obvineného, keďže môže
dôjsť k jeho skratovému agresívnemu správaniu.

Zo znaleckého posudku č. 134/2010 vypracovaného v rámci trestného konania na žiadosť Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach súdnymi znalcami Doc. MUDr. A. G. a MUDr. Š. R., M..,
znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie súd zistil, že po úraze hlavy v roku
2008 bol odporca hospitalizovaný na neurochirurgii a psychiatrickej klinike; psychiatricky ambulantne

sa po prepustení z tejto kliniky neliečil, pretože sa cíti zdravý, s tým, že žiadne psychické problémy
nemá. Zo záveru posudku vyplýva, že odporca trpí na poruchu organický poúrazový psychosyndróm. V
afektivite odporcu bola zistená emočná labilita.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č.k. 7T/116/2010-141 zo dňa 3.11.2010 bol odporca

uznaný vinným, že v byte na F. X Y. F. sa po dlhší čas vyhrážal smrťou manželke a starším plnoletým
dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy dcéry cielene udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil
ju a nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.6.2010, keď boli v byte prítomné dcéry R. a mal.
V., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde v tom čase bola R. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil
ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo

15.6.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry. Manželka videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru R.
za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u
manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a/ a b/ Tr. zákona.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 17C/43/2011-94 zo dňa 15.11.2011 súd zistil, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené a súd zveril mal. V. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do
starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu zaviazalprispievať na jej výživu sumou vo výške 55,- EUR mesačne. Zároveň vyslovil, že nie je oprávnený stýkať
sa s maloletou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu manželstva dňa 10.1.2012.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že odporca nesúhlasil s tým, že je agresívny a
neprispôsobivý. Navrhovateľka uviedla, že dve staršie dcéry nemajú záujem o stretnutie s otcom a mal.
V. má vážne psychické ťažkosti v dôsledku správania odporcu.

Výrok rozsudku, že otec nie je oprávnený stýkať sa s maloletou, súd odôvodnil tým, že síce podľa

psychiatrického nálezu MUDr. C. R. zo dňa 13.4.2011 je odporca bez psychotických prejavov, bez
pozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie, avšak stále má pocit krivdy a impulzivitu alebo
sklon k agresivite neguje. Ďalej poukázal na znalecký posudok PhDr. F., podľa ktorého mal. V. bola
prítomná pri incidentoch, videla a vnímala utrpenie matky a sestier. Odporca vo fáze úplnej straty
kontroly nad agresívnym správaním môže ublížiť aj maloletej. Poukázal na hodnotenie jeho osobnosti
- neosobný, odmeraný, pre okolie ťažko dekódovateľný, nevvspytateľný v reakciách, emocionálne

nestály, dominujú negatívne emócie, pozitívne sú iba verbalizované, nie prežívané, pohotovosť k
asociálnemu správaniu, citovo tupý, výbušný, s výrazným oslabením racionálnej kontroly afektivity,
nereálne sebavnímanie, dominancia, heteroagresia, slovná agresia, konatívna agresia voči veciam i
ľuďom, výrazne znížená frustračná tolerancia, zneužívanie osobnej sily a moci voči osobám slabším,
pohotovosťkrecidíve,vysokýstupeňmalígnejagresivity,stým,žemožnostiresocializáciesúlimitované,

reálne až v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení a že recidíva rizikového
asociálneho správania je pravdepodobná. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol, že navrhovateľ
nateraz nie je oprávnený stýkať sa mal. dcérou. Od doby, kedy sa dopustil zločinu nebezpečného
vyhrážania, doposiaľ neuplynul dostatočne dlhý čas na posúdenie zmeny jeho správania a súdu
nebolo preukázané, že došlo k medicínskemu prehodnoteniu jeho osobnosti z psychického hľadiska.

Z rovnakých dôvodov nemohol súd stanoviť styk odporcu s maloletou ani za prítomnosti inej dospelej
osoby, poukazujúc na znalecký posudok, podľa ktorého u neho dochádza k podvedomej projekcii zlosti
voči osobe, ktorá mu spôsobila poranenie, na nevinnú dospelú obeť, pričom útočí aj na náhradné osoby.

Výrok rozsudku o zákaze styku odporcu s mal. V. nebol odvolaním napadnutý. Odvolanie podal odporca

len voči výroku o výške výživného.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že tvrdenia navrhovateľky, ako aj jeho dcér, uvedené v trestnom
konaní, sú nepravdivé, išlo o krivé obvinenia. V súčasnosti to pociťuje tak, že je mu to úplne jedno. Sú
mu v podstate ľahostajné, avšak necíti k ním žiadnu nenávisť ani zlosť. Chcel by však všetko dať na

pravú mieru a riešiť všetko súdnou cestou. Svoj zdravotný stav hodnotil kladne, cíti sa byť zdravý po
psychickej stránke. Odporca uviedol, že rešpektuje predbežné opatrenie a do bytu nevstupuje.

Z pripojeného trestného spisu, ako aj správ MUDr.C. R., psychiatričky mal ďalej súd za preukázané,
že dňa 12.11.2010 bolo odporcovi nariadený výkon ambulantného ochranného psychiatrického liečenia,

ktoré odporca absolvuje u MUDr.C..R..

Z lekárskej správy MUDr. C. R., psychiatria, zo dňa 13.4.2011, vydanej na vlastnú žiadosť odporcu,
súd zistil, že odporca nastúpil na nariadenú ambulantnú psychiatrickú liečbu na základe rozhodnutia
Okresného súdu v Košiciach 3.11.2010. Liečbu dodržiava podľa doporučenia, na kontroly chodí

pravidelne, stále prítomný pocit krivdy voči svojej osobe, impulzitivitu alebo sklon k agresii odporca
neguje, trápi sa nad prebiehajúcim rozvodovým konaním a deťmi. V úvode liečby mal ordinovanú
farmakologickú liečbu, ktorú už v súčasnosti nevyžaduje, orientovaný správne, kontakt dobrý, odpovede
primerané, vnímania a myslenie t.č. bez aktuálne patológie, bez zvýšenej intrapsychickej tenzie,
aktuálne bez psychotických prejavov.

Z lekárskeho nálezu MUDr. C. R. z kontrolného vyšetrenia odporcu zo dňa 6.6.2011 súd zistil, že
subjektívne sa odporca cíti dobre, lieky neužíva žiadne, spí dobre. Psychiatrička konštatovala, že
komunikuje bez latencie, verbálny kontakt spontánny, afektivita priliehavá, bez emočných výkyvov,
myslenie koherentné, obsahové poruchy myslenia neprítomné, bez formálnych porúch správania.

Z lekárskej správy MUDr. C. R. z kontrolného vyšetrenia odporcu zo dňa 9.8.2012 súd zistil, že odporca
dochádza na pravidelné kontroly, nesťažuje sa na ďalšie problémy. V apríli tohto roku, vzhľadom na
naznačenú tenziu, vnútorné napätie so sklonom k potláčaniu, mu doporučila liečbu, avšak odporca liekyodmieta s tým, že sa necíti subjektívne zle, nevidí dôvod na ich užívanie. Depresívne nálady neguje,
kontakt dobrý, odpovedá adekvátne. Vnútorná intrapsychická tenzia hlavne v súvislosti s udalosťami v
minulosti.

Súd požiadal MUDr. C. R. o zaslanie odborného stanoviska k aktuálnemu psychickému stavu odporcu,
za účelom posúdenia otázky, či v prípade spolužitia s bývalou manželkou a deťmi v jednom byte hrozí
nebezpečenstvo opakovania správania, pre ktoré bol právoplatne odsúdený a pre ktoré bola nariadená
ambulantná psychiatrická liečba, t.j. fyzická agresivita a psychická (slovná) agresivita, vyhrážanie sa,

ponižovanie, vyvolávanie strachu a podobne.

Z vyjadrenia MUDr. C. R. zo dňa 15.5.2013 súd zistil, že odporca sa podrobuje ambulantným kontrolám,
ale doporučenú medikamentóznu liečbu odmieta. V posledných mesiacoch sa vystupňovala tenzia,
napätie a vzťahovačné sklony. Je teda veľká pravdepodobnosť opakovania minulého správania v
prípade spolužitia s osobami, u ktorých sa aj v minulosti dopustil prečinu. Ambulantná liečba z dôvodu

odmietania farmakoterapie nespĺňa účel, doporučuje jej zmenu na ústavnú formu.

Z výsluchu D. V., dcéry účastníkov konania, súd zistil, že táto býva spolu so svojou mamou,
navrhovateľkou a dvoma a sestrami v byte č. XX X. F. N.. Č.. X. S otcom sa nestýka, bojí sa ho. Už
len tá skutočnosť, že prišla na pojednávanie, jej robí psychické problémy. Nevie si predstaviť spolužitie

s ním. Má nepredvídateľné správanie. Aj v súčasnosti napriek tomu, že už uplynuli dva resp. tri roky,
odkedy od nich odišiel, pociťuje nervozitu, zlosť a úzkosť a napätie. Aj keby mal otec záujem stýkať
sa s ňou, ona by o to záujem v súčasnosti nemala. Keď dostal v minulosti záchvat zúrivosť, nevedel sa
ovládať, škodil sebe ako aj svojmu okoliu.

Z výsluchu svedkyne R. V., dcéry účastníkov konania, súd zistil, že táto býva v byte spolu s
navrhovateľkou a ďalšími sestrami. Jej postoj voči otcovi sa ani po uplynutí času nezmenil. Stále
pretrvávajú pocity z minulosti, ktoré vyplývali z toho, ako sa správal, keď spolu žili, čo sa nedalo zniesť.
Vyslovila ľútosť nad celou situáciou. Nevedela si predstaviť, že by opäť spolu bývala v jednom byte
s otcom. Bol agresívny, nepredvídateľný, doma bol neustály nepokoj. Trpeli to dva roky, nedalo sa to

zniesť. Otec bol k nej agresívny a neustále sa nachádzal dôvody, aby do nej zapáral. Napriek tomu, že
sa snažili so sestrami aj s mamou, ako sa len dalo, končilo to tak, že sa radšej zdržiavali mimo bytu,
aby ich nemal na očiach.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu, že tento už nemá záujem vstupovať do bytu, pretože svoju bytovú

otázku má vyriešenú, uviedla, že ona ani dcéry nedôverujú už odporcovi vzhľadom na jeho minulé
správanie a pretrvávajúcu traumu a majú za to, že do bytu nevstupuje len preto, že existuje predbežné
opatrenie, ktorým mu bol zakázaný vstup do bytu. Poukázala na aktuálne vyjadrenie psychiatričky -
pravdepodobnosť opakovania minulého správania.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvia Klinickej psychológie,
Poradenskej psychológie a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu PhDr. U. F., ktorej
úlohou bolo diagnostikovať osobnostnú štruktúru odporcu so zameraním na posúdenie otázky, či aj
v súčasnosti hrozí nebezpečenstvo opakovania správania, pre ktoré bol právoplatne odsúdený a pre
ktoré bola nariadená ambulantná psychiatrická liečba najmä za situácie, že by bola obnovená možnosť

prístupu odporcu do spoločného bytu s navrhovateľkou, ďalej posúdiť, či sa z psychologického hľadiska
na poškodených - navrhovateľke a dcérach D. C. R., aj v súčasnosti prejavujú stopy resp. následky
skutkov, ktoré boli predmetom trestného konania.

Zo znaleckého posudku č. 8/2014 zo dňa 27.1.2014 súd zistil, že k vyšetreniu odporcu nedošlo. Tento

bol objednaný opakovane na znalecké vyšetrenie v termínoch 28.10.2013, 14.11.2013, 10.12.2013
a 10.1.2014, kam sa bez ospravedlnenia nedostavil. Z objektívnych dôvodov teda vypracovanie
znaleckého posudku vo vzťahu k nemu nebolo možné. Komplexným vyšetrením u navrhovateľky
znalkyňa zaznamenala neurotickú symptológiu, masívny nález strachu, úzkosti a obáv o svoj život,
tremor rúk aj celého tela, aktuálny úľakový reflex, kontinuitnú úzkosť, prítomné symptómy stresu z

nadprahovej prežitej záťaže. Navrhovateľka opakovane vyjadrila obavu aj o svoje deti a ďalších členov
rodiny. Znalkyňa u nej zaznamenala syndróm posttraumatickej stresovej poruchy, predráždený nervový
systém v dôsledku intenzívnej dlhodobej nadprahovej záťaže. V čase vyšetrenia mala stále dôvodnú a
opodstatnenú obavu o svoj život a život detí v blízkosti odporcu.Navrhovateľka ako aj dcéry účastníkov konania v čase vyšetrenia uvádzali spomienky na až sadistické
prejavy odporcu; stále s rovnakou intenzitou sa u nich vynárajú pri predstave osoby otca resp.

exmanžela. Zaznamenala konkrétne prejavy stresového syndrómu: masívne pocity ohrozenia, s
poruchamispánku,výraznezníženúfrustračnútoleranciunazáťažastres,zvlášťprioživovaníprežitého,
tiež pri akomkoľvek podnete na osobu odporcu s ich osobami, kedy sa celé roztrasú, nevedie tieto
pocity strachu samé eliminovať, v minulosti potrebovali aj medikamentóznu podporu, ďalej úzkostné
stavy, stavy strachu, znížené sebavedomie, stále sledujú okolie, či tam odporca nie je a pod., dlhodobý

pretrvávajúci strach z osoby odporcu, pocity bezmocnosti a paralyzovanej iniciatívy.. Tieto prejavy sa
spájajú iba s osobou odporcu, inú analogickú skúsenosť klientky vo svojej osobnej histórii nemajú.
Posttraumatická stresová porucha vzniká v situácii, keď je prekročená osobná hranica na zvládanie
stresu. V prípade násilia môže byť reakciou aj na predtým bežné životné situácie, keď ohrozená osoba
túto asociuje ako osobné ohrozenie, osobné riziko až fatálne ohrozenie, čo v prípade navrhovateľky
a poškodených dcér je zdiagnostikované zhodne v čase prvého aj druhého znaleckého vyšetrenia.

V čase vyšetrenia odmietajú akúkoľvek možnosť ďalšieho spolužitia s odporcom v spoločnosť byte,
naďalej majú z neho strach, nechcú o ňom nič vedieť ani počuť. Znalkyňa konštatovala, že vyšetrené
osoby sa dostali do tzv. špirály násilia, ktorej vznik všetky zhodne popísali tak, ako je definovaná v
odbornej literatúre, a teda, že spočiatku k násiliu dochádza len zriedka a po epizóde násilia nasleduje
obdobie mieru, kedy sa páchateľ ospravedlňuje, svoj čin verbálne ľutuje a sľubuje nápravu. V ďalšej fáze

násilník svoj čin bagatelizuje a popiera. Táto etapa postupne prechádza k stupňovaniu napätia, ktoré
vyvrcholí ďalším výbuchom násilia. Etapy kľudu poškodené označujú ako epizódy relatívneho kľudu a aj
očakávania, že sa situácia v rodine zlepší. Všetky mali záujem odporcovi pomôcť, tento pomoc odmietal,
odmietal brať aj lieky a opakovane prechádza do záchvatov zúrivosti, amoku, zlosti s nekontrolovanou
agresivitou. Frekvencia záchvatov sa zvyšuje. Súčasťou špirály násilia je aj úplné popieranie násilia

páchateľom, kedy tento používa alibistické vysvetlenia. Znalkyňa poukázala v tomto smere na výpoveď
odporcu na pojednávaní dňa 15.4.2013, keď veľmi nereálne a nekriticky hodnotil svoj zdravotný stav ako
dobrý, že sa cíti zdravý aj po psychickej stránke. Znalkyňa na záver obzvlášť zdôraznila poslednú správu
psychiatričky MUDr. R., ktorá poukázala na vystupňovanie tenzie, napätia a vzťahovačných sklonov a
teda, veľkú pravdepodobnosť opakovania minulého správania v prípade spolužitia s osobami, u ktorých

sa aj v minulosti dopustil prečinu, s tým, že ambulantná liečba nespĺňa účel.

Odporca odmietal preberať zásielky súdu, ani sa nedostavil na predvolanie na pojednávanie. Súd
sa pokúsil doručiť mu predvolanie a znalecký posudok prostredníctvom príslušnej zložky Policajného
zboru. Z jej správy zo dňa 25.6.2014 súd zistil, že pri požiadaní, aby si prebral zásielku a potvrdil ju

vlastnoručným podpisom, tento uviedol, že čo sú toto za spôsoby, aby mu chodili k bytu policajti a niesli
mu poštu, že máme odkázať tamtej žene a ukázal prostredný palec na pravej ruke, že on si toto vyprosí.
Následnesahliadkaspýtala,čisizásielkupreberieapoučilaho,žebezdôvodnéodmietnutiesapovažuje
za doručenie písomnosti, na čo odpovedal, že on takýmto spôsobom žiadnu zásielku nepreberie. Počas
celej komunikácie sa správal vulgárne, arogantne a drzo.

Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

Podľa ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a

povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 705 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.Podľa ust. § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému

užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Vyššie citované ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka slúži na ochranu týraných osôb v bytoch.

Ide o obmedzenie užívania bytu, ktorý je v spoločnom nájme manželov. Hlavným cieľom je to, aby z bytu
bolo možné vysťahovať osobu, ktorá psychicky alebo fyzicky týra manžela alebo aj bývalého manžela,
ktorý má aj po rozvode právo v byte bývať.

Manžel (resp. bývalý manžel), ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo
fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násila aj v budúcnosti. Podmienkou je, že konanie

jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v byte druhému
manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez
strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.

Súd môže právo užívať byt druhému manželovi obmedziť, alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť. Pokiaľ

pôjde o obmedzenie užívacieho práva, treba to chápať tak, že súd môže rozhodnutím určiť, ktorú časť
bytu nebude môcť druhý manžel užívať. Zakáže mu prístup do niektorých častí bytu, resp. do niektorých
miestností. Takéto obmedzenie, aby splnilo svoj účel, bude možné uplatniť vtedy, ak to bude z hľadiska
charakteru bytu možné. Vylúčenie z užívania bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel, a teda
spolunájomca, nemôže užívať byt a zakáže mu vstup do bytu. Opustenie bytu v takomto prípade zákon

neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady.

Právomusíchrániťslabšiustranuaajzacenuzásahudovýkonuvlastníckehoprávaposkytnúťmožnosť,
aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého
(druhých) na pokojný a zdravý život, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka

na užívanie, resp. spoluužívanie bytu.

Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť
zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny (najmä detí) bývajúcich v spoločnom byte.

Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania bytu neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia
pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad protialkoholickej
liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v byte, súd na návrh niektorého z manželov môže
zrušiť obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a počas trvania manželstva (na základe rozhodnutia o
pridelení družstevného bytu zo dňa 29.4.1994 a nájomnej zmluvy uzavretej s bytovým družstvom) im v
súlade s vyššie cit. ust. § 703 ods.2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo spoločného nájmu k vyššie
špecifikovanému družstevnému bytu. V priebehu tohto konania bolo manželstvo účastníkov rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.17 C 43/2011-94 zo dňa 15.11.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.1.2012. Keďže právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo
počas trvania manželstva, v zmysle ust. § 705 ods.2 Občianskeho zákonníka právo spoločného nájmu
účastníkov nezaniklo rozvodom manželstva. Účastníci konania sa po rozvode nedohodli o zrušení tohto
práva a o tom, kto z nich bude ako člen družstva výlučným nájomcom bytu a o tejto otázke na základe

návrhu niektorého z nich nerozhodol ani súd. Súd preto konštatoval, že v čase rozhodovania súdu právo
spoločného nájmu účastníkov k bytu naďalej trvalo.

Vykonaným dokazovaním, trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č.k. 7T/116/2010-141 zo dňa
3.11.2010 mal súd ďalej za nesporne preukázané, že odporca bol uznaný vinným, že v byte na F. X Y. F.

sa po dlhší čas vyhrážal smrťou manželke a starším plnoletým dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy
dcéry cielene udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil ju a nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry
aj nôž a 11.6.2010, keď boli v byte prítomné dcéry R. a mal. V., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde
v tom čase bola R. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ichpozabíja a že z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo 15.6.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry.
Manželka videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru R. za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne
a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich

život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a/ a b/ Tr. zákona.

Súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o žalobe na obmedzenie resp. vylúčenie užívacieho
práva podľa § 705a Občianskeho zákonníka je podľa ust. § 135 ods.1 O.s.p. viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný prečin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ak v čase rozhodovania súdu takéto rozhodnutie už
nadobudlo právoplatnosť. Z vyššie citovaného právoplatného rozhodnutia trestného súdu nepochybne
vyplýva základná podmienka pre rozhodnutie o obmedzení alebo vylúčení užívacieho práva a to
existencia fyzického aj psychického násilia, resp. aj hrozby takéhoto násilia zo strany odporcu a to
nielen voči navrhovateľke, ale aj ďalším blízkym osobám, ktoré podľa vykonaného dokazovania zdieľajú
spoločnú domácnosť s navrhovateľkou v predmetnom byte, dcéram účastníkov konania R. V., D. V. C.

V. V..

Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri
ktoromčlovekspôsobujeujmudruhémučloveku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci

páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaným bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto
bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o
podrobenie si obete.

Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu
nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v
konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo
chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože

zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spája s fyzickým násilím.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa

takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.

Ako ďalšiu podmienku pre obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva k bytu súd následne hodnotil

stav a stupeň narušenia vzťahov medzi dotknutými osobami z toho hľadiska, či ich spolužitie možno
charakterizovať ako neznesiteľné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že dňa 10.11.2010 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného
súdu Košice I č.k. 36C/288/2010-32 zo dňa 19.10.2010, ktorým súd zakázal odporcovi vstupovať do

bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci o vylúčenie z užívania. V konaní nebolo sporné,
že odporca citovaného uznesenie rešpektuje, do spoločného bytu sa nevrátil, býva u svojej matky.Z pripojeného trestného spisu, ako aj správ MUDr.C. R., psychiatričky mal súd za preukázané, že dňa
12.11.2010 bol odporcovi nariadený výkon ambulantného ochranného psychiatrického liečenia, ktoré
odporca absolvuje u MUDr.C..R..

Odporca sa bránil tvrdením, že nariadené psychiatrické liečenie pravidelne absolvuje a problémy s
agresivitou nemá, preto žaloba nie je dôvodná.

Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od právoplatnosti trestného rozsudku do rozhodovania súdu vo veci

samej, preto súd zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či aj v súčasnosti hrozí nebezpečenstvo
opakovania správania, pre ktoré bol odporca právoplatne odsúdený a pre ktoré bola nariadená
ambulantná psychiatrická liečba najmä za situácie, že by bola obnovená možnosť prístupu odporcu do
spoločného bytu s navrhovateľkou, vrátane otázky, či sa z psychologického hľadiska na navrhovateľke
a dcérach účastníkov konania D. a R. aj v súčasnosti negatívne prejavujú stopy resp. následky skutkov,
ktoré boli predmetom trestného konania.

Kladná odpoveď na vyššie uvedené otázky vyplynula z celého radu dôkazov:

1.Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/43/2011-94 zo dňa
15.11.2011, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov a upravené rodičovské práva a povinnosti

k maloletej D. V. na čas po rozvode. Súd citovaným rozsudkom zakázal styk odporcu s maloletou
dcérou. Svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil poukazom na závery znaleckého posudku PhDr.U.
F., vyhotoveného v rámci trestného konania, z ktorého vyplynulo, že možnosti resocializácie odporcu
sú limitované, reálne až v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení; recidíva
rizikového asociálneho správania je pravdepodobná. Od doby, kedy sa odporca dopustil zločinu

nebezpečného vyhrážania, neuplynul dostatočne dlhý čas na posúdenie zmeny jeho správania a súdu
Nebolo preukázané, že od doby, kedy sa odporca dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania, došlo k
medicínskemu prehodnoteniu jeho osobnosti z psychického hľadiska. Rozvodový súd poukázal tiež na
psychiatrický nález MUDr. C. R. zo dňa 13.4.2011, podľa ktorého je síce odporca bez psychotických
prejavov, bez pozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie, avšak stále má pocit krivdy a

impulzivitu, resp. sklon k agresivite, ktoré neguje.

2. Ďalej je potrebné poukázať na výpovede navrhovateľky a svedkýň D. V. C. R. V., dcér účastníkov
konania, bývajúcich v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, ktoré aj po uplynutí troch rokov od
odchodu odporcu z bytu, pociťujú v súvislosti s jeho osobou strach, nervozitu, úzkosť a napätie. Odporcu

charakterizovalo nepredvídateľné správanie, záchvaty zúrivosti, spojené s verbálnymi i fyzickými útokmi,
kvôli ktorým sa radšej zdržiavali mimo domova. Všetky sa vyjadrili, že sa odporcu naďalej boja a nevedia
si predstaviť spolužitie s ním. Ich pocity z minulého obdobia doposiaľ pretrvávajú.

3. Aktuálny psychický stav navrhovateľky a dcér účastníkov v čase rozhodovania bol zistený aktuálnym

psychologickým vyšetrením v rámci znaleckého dokazovania. Ich výpovede boli objektivizované závermi
znaleckého posudku PhDr.U. F. č. 8/2014 zo dňa 27.1.2014. U všetkých znalkyňa aktuálne zaznamenala
pretrvávajúci syndróm posttraumatickej stresovej poruchy, predráždený nervový systém v dôsledku
intenzívnej dlhodobej nadprahovej záťaže, prejavujúci sa masívnymi pocitmi ohrozenia, s poruchami
spánku, výrazne zníženou frustračnou toleranciou na záťaž a stres, zvlášť pri oživovaní spomienok

na prežité, pri akomkoľvek podnete na osobu odporcu, kedy sa celé roztrasú, neurotickú symptológiu,
masívny nález strachu, úzkosti a obáv o svoj život, tremor rúk aj celého tela, aktuálny úľakový reflex,
kontinuitnú úzkosť.

4. Aktuálny vývoj psychického stavu odporcu počas súdom nariadeného výkonu ochrannej ambulantnej

liečby vyplynul aj z lekárskych správ psychiatričky MUDr. C. R.. Zo správy zo dňa 9.8.2012 je zrejmé,
že síce odporca pravidelne absolvuje kontrolné vyšetrenia, avšak už v apríli 2012 mu vzhľadom na
zistené napätie, vnútornú intrapsychickú tenziu hlavne v súvislosti s udalosťami v minulosti, so sklonom
k potláčaniu, doporučila medikamentóznu liečbu. Odporca ju však odmietol s tým, že on nevidí dôvod na
užívanie liekov. Odporca negoval depresívne nálady. Z ďalšej správy psychiatričky zo dňa 15.5.2013 súd

zistil, že odporca naďalej doporučenú medikamentóznu liečbu odmieta, hoci v posledných mesiacoch
sa u neho vystupňovala tenzia, napätie a vzťahovačné sklony. Psychiatrička konštatovala, že existuje
veľká pravdepodobnosť opakovania minulého správania v prípade spolužitia s osobami, u ktorých sa
aj v minulosti dopustil prečinu. Ambulantná liečba z dôvodu odmietania farmakoterapie preto nespĺňaúčel. Doporučila jej zmenu na ústavnú formu. Na uvedenú správu dôrazne v závere znaleckého posudku
č.8/2014 zo dňa 27.1.2014 poukázala aj súdna znalkyňa PhDr.U. F., ktorá pri vysvetľovaní mechanizmu
tzv. špirály násilia uviedla, že jej súčasťou je aj úplné popieranie násilia páchateľom, kedy tento používa

rôzne alibistické vysvetlenia a kedy veľmi nereálne a nekriticky hodnotí svoj zdravotný stav ako dobrý.
Takýto postoj odporca prezentoval v rámci tohto, ako aj rozvodového konania, kde rovnako uvádzal,
že jeho psychický stav je dobrý, problémy s agresivitou nemá a tvrdenia navrhovateľky a dcér sú
vykonštruované.

5. Aktuálny vývoj psychického stavu odporcu dokumentujú aj tieto skutočnosti: opakovane bol
predvolaný na znalecké vyšetrenie k PhDr.U. F., kam sa bez ospravedlnenia nedostavil a preto, z
objektívnych dôvodov vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k nemu nebolo možné. Odporca tiež
odmietal preberať zásielky súdu a ani sa nedostavil na pojednávanie. Súd sa mu pokúsil doručiť zásielky
prostredníctvom príslušnej zložky Policajného zboru. Zo správy polície zo dňa 25.6.2014 vyplynulo, že
sa správal sa k príslušníkom policajného zboru vulgárne, arogantne a drzo a zásielku súdu odmietol

prevziať.

6. Napokon, na dokreslenie celkovej situácie súd pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že
odporca v priebehu tohto konania, dňa 4.4.2013 podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhal,
aby súd určil, že nie je otcom R. V.. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že pred rozvodom manželstva

nadobudol presvedčenie, že nie je biologickým otcom dcéry, ktorá sa k nemu správa odmietavo,
arogantne a ponižujúco. Dcéra R. uviedla, že dňa 25.2.2013 podala voči otcovi návrh na určenie
minimálneho výživného. O mesiac na to odporca podal návrh na zapretie otcovstva. Domnievala sa,
že ho podal zo špekulatívnych dôvodov, aby oddialil určenie výživného; má 22 rokov a až doposiaľ sa
jej otec nikdy nevyjadril, že by mal pochybnosti o svojom otcovstve. Okresný súd Košice I rozsudkom

č.k.24 C 95/2013 zo dňa 9.10.2014 návrh zamietol.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že sú naplnené všetky zákonné podmienky pre
vylúčenie odporcu z užívania spoločného bytu; aj v súčasnosti naďalej existuje hrozba použitia násilia
voči navrhovateľke a dcéram žijúcim v tomto byte, v dôsledku čoho nepochybne spolužitie s odporcom

nemožnocharakterizovaťakoznesiteľné.Ajkeďjenesporné,ženásilnésprávanieodporcujevsúčasnej
dobe v menšej intenzite, ako pred začatím trestného stíhania, je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že súdom už bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo odporcovi zakázané vstupovať do
predmetného bytu a je teda možné dôvodne predpokladať, že k zmenšeniu intenzity násilia došlo iba
z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia a tým k zmenšeniu kontaktu odporcu s navrhovateľkou a

deťmi. Preto súd návrhu vyhovel a vylúčil odporcu z užívania predmetného bytu.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľke,
ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov konania proti odporcovi.

Trovy navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže v spore bola zastúpená advokátom.

Súd posúdil výšku trov právneho zastúpenia podľa ust. § 11 ods.1 písm.a/, § 14 ods.1 a § 16 ods.3
vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v
znení účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods.1 písm.a) cit.vyhlášky

predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2013 činila 60,07
EUR a v roku 2015 činila 64,54 EUR. Odmena vo výške 60,07 EUR patrí za tieto úkony vykonané v roku
2013: 1.prevzatie a príprava zastúpenia 19.3.2013, 2. účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013, 3. účasť na
pojednávaní dňa 10.6.2013 Odmena vo výške 64,54 EUR patrí za úkon, vykonaný v roku 2015: 4.účasť
na pojednávaní dňa 9.4.2015. Spolu odmena činí 244,75 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí režijný

paušál vo výške 7,81 EUR za každý úkon vykonaný v roku 2013 a vo výške 8,39 EUR za úkon vykonaný
v roku 2015, spolu vo výške 31,82 EUR. Odmenu za úkon, vyúčtovaný ako Porada s klientkou dňa
6.6.2013, súd nepriznal z dôvodu, že o uskutočnení tohto úkonu právnej služby súdu nebol predložený
žiaden dôkaz.Spolu tarifná odmena a režijný paušál predstavujú 276,57 EUR.

Podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p. súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil k rukám právneho
zástupcu navrhovateľky.

Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého z nich predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Z obsahu spisu vyplýva, že z rozpočtových prostriedkov štátu bolo zaplatené znalečné (odmena a
náhrada hotových výdavkov) súdnej znalkyni PhDr.U. F. vo výške 524,56 EUR, o čom súd rozhodol
uznesením č.k.24C/245/2010-188 zo dňa 23.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2015.
Podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. má štát právo na náhradu týchto trov voči účastníkom, podľa výsledkov
konania. odporca v tomto konaní nemal úspech, preto mu súd uložil povinnosť nahradiť štátu vyššie

uvedené trovy.

Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania
návrhu na začatie konania, poplatníkom je:

a) navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ust. § 2 ods.2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený.

V predmetnej veci bola navrhovateľka uznesením č.k.24 C 245/2010-56 zo dňa 17.3.2011 oslobodená
odsúdnychpoplatkov.Poplatokzanávrhnazačatiekonaniatedaneplatila.Podľaust.§2ods.2zákonao
súdnych poplatkoch platí, že ak je navrhovateľ od poplatku oslobodený a v konaní bol úspešný, poplatok

je povinný zaplatiť odporca. V danej veci boli splnené obe podmienky pre uplatnenie tohto ustanovenia,
preto súd uložil odporcovi, aby zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR podľa položky 1b/
Sadzobníka, tvoriaceho prílohu cit.zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )