Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010759
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313010759.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.2.2018, v
trestnej veci obžalovaného B. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 124/2013
zo dňa 12.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného B. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkom uznalsúdprvéhostupňaobžalovanéhoB.A.zavinnéhozozločinusexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci C. nad R., okres I., v rodinnom dome so súpisným

číslom XXX/XXX, nachádzajúci sa na ul. U., využil v izbe na prízemí domu bezbrannosť M. L. na
vykonanie orálneho sexu a iných sexuálnych praktík, do ktorej bola privodená nadmerným požitím
alkoholu ním podávaného.

Za to mu podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,3, § 39 ods. 1,3 písm. d/ Tr.
zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej
M. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. nad R., U. XXX/XX.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania obžalovaný, ako aj okresný
prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný B. A. prostredníctvom obhajcu namietal, že v konaní
nebolo preukázané, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa vôbec stal, a preto bolo namieste použiť
zásadu „in dubio pro reo“, na základe čoho mal byť oslobodený spod obžaloby. Poukázal na problémové
otázky, na ktoré sa v tomto konaní nepodarilo zodpovedať, resp. na skutočnosti, ktoré sa nepodarilo
preukázať. V prvom rade nebola v konaní preukázaná bezbrannosť poškodenej M. L., pričom poukázal
na výpoveď obžalovaného. V obci, kde sa žalovaný skutok mal udiať, sa spoluobčania poznajú, a ak

by poškodená povedala, že sa na incident pamätá, v obci by klesol jej morálny kredit, bolo pre ňu
jednoduchšie povedať, že sa na daný večer nepamätá a vyviniť sa pred obcou a svojim druhom. Podľajeho názoru boli značné rozpory vo výpovediach svedka M. M. a B. M., keď M. M. povedal, že jeho
otec mu oznámil, že mama ostala u obžalovaného a má sa tam ísť pozrieť, mama tam ešte chcela
ostať, on išiel domov, lebo bol unavený. Touto výpoveďou M. M. bolo, podľa názoru obhajoby, potvrdené,

že poškodená v čase odchodu svojho druha bola v bdelom stave, resp. nebola v stave bezbrannosti.
Tieto rozpory sa súdu nepodarilo odstrániť a práve naopak, rozpory sa preukázali po zrušení a vrátení
veci okresnému súdu ešte hmatateľnejším spôsobom. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na výpovede
svedkov T.. P. C. a M.. I., členov hliadky PZ, na ktorých výpoveď v čase, keď opisujú čo videli v dome,
by sa nemalo prihliadať, nakoľko nemali súhlas od vlastníka nehnuteľnosti vstúpiť do obydlia, svojimi

výpoveďami potvrdili len to, že v čase, keď vošli do domu obžalovaného a pristúpili k poškodenej,
táto spala. Podľa názoru obhajoby, vzhľadom na dispozičné riešenie domu, výšku okna, cez ktoré mali
nahliadnuť do domu, vzhľadom k ich výškam a miestu, kde sa poškodená nachádzala, policajti nemohli
vidieť to, čo tvrdili, že videli. Nedokázalo sa a ani sa nevyvrátilo tvrdenie obžalovaného, že na búchanie
na dvere hliadkou PZ upozornila obžalovaného práve poškodená, a preto v čase žalovaného skutku
nebola bezbranná, pretože aj, ako tvrdia títo svedkovia, prešiel istý čas od doby, keď obžalovaný od

L. vstal a otvoril dvere do momentu, keď sa títo svedkovia dostali k osobe poškodenej. Ich výpovede
sú, podľa názoru obhajoby, v príkrom rozpore s tvrdením prvostupňového súdu, že došlo k orálnemu
styku, preto má jednoznačne za to, že minimálne v tejto otázke, v otázke bezbrannosti obžaloba trpí
dôkaznou núdzou a aj preto by mal súd použiť zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Ďalej poukázal v otázke orálneho styku a iných sexuálnych praktík na to, že skutočnosť, že došlo k

orálnemu styku, v prípravnom konaní nebola preukázaná a rovnako tak nebola preukázaná ani v konaní
pred súdom, keďže niet absolútne žiadneho dôkazu, ani len nepriameho, že k orálnemu styku došlo.
Skutočnosť, že došlo k sexuálnym praktikám preukázaná v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom
nebola. V kontexte súvislostí poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného KEÚ PZ, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ČES PPZ-KEÚ-KE-EXP-XXXX/XXXXX, ktorý

vosvojichzáverochtvrdí,ženaslipochobžalovanéhonebolazistenáprítomnosťinýchbiologickýchstôp,
na výtere z pošvy poškodenej nebola zistená prítomnosť spermy, na nohavičkách poškodenej nebola
zistená prítomnosť iných biologických stôp. Logicky to v danom prípade podľa obhajoby nasvedčuje
tomu, že obžalovaný nemohol vykonať žiaden orálny sex ani žiadne iné sexuálne praktiky s poškodenou.
Toto je, podľa názoru obhajoby, jednoznačný a neodškriepiteľný dôkaz toho, že sa nemohol stať skutok,

pre ktorý bol obžalovaný. Ak by aj vychádzali z názoru, že pre naplnenie znakov uvedeného trestného
činu netreba, aby pri pohlavnom zneužití došlo u páchateľa k pohlavnému ukojeniu a že stačí, ak
páchateľ koná v pohlavnom vzrušení v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom uspokojiť, uviedol,
že toto konanie sa nestalo a ani toto tvrdenie sa obžalobe preukázať nepodarilo akýmkoľvek spôsobom,
pretožetomutakjednoduchonebolo.Vďalšompoukázalnato,ževýsluchomznalcazodborutoxikológie

v konaní pred súdom sa rozplynul tzv. ustálený stav koľko promile alkoholu sa nachádzalo v krvi
poškodenej. Znalkyňa túto hladinu alkoholu v čase spáchania skutku vyrátala metódou vylučovacou,
aj keď sama znalkyňa nevedela vysvetliť prečo vychádzala práve z faktu, že alkohol poškodenej sa
vylučoval a nie vstrebával, pretože ak by znalkyňa vychádzala zo skutočnosti, že alkohol sa v krvi
poškodenej vstrebával, výška hladiny alkoholu v krvi poškodenej by bola úplne, priam diametrálne iná.

Rovnako znalec z oblasti toxikológie a znalec z oblasti psychiatrie v konaní pred súdom nedokázali
odpovedať na otázku, či bola poškodená v čase spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, v stave
bezvedomia, resp. kedy možno len teoreticky mohla do tohto stavu upadnúť. Týmto takisto vznikol stav,
kedy sa nie je možné ani len domnievať v nadväznosti aj na nesprávne znalecké dokazovanie z oblasti
toxikológie koľko promile alkoholu v krvi mala, resp. v akom stave opitosti bola poškodená a či vôbec

bola v bezvedomí, teda v stave bezbrannosti, ktorý mal údajne obžalovaný zneužiť. Zároveň poukázal
na absenciu subjektívnej stránky - úmyselné zavinenie obžalovaného, ktoré, podľa jeho názoru, nebolo
dokázané. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec
vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Podaním zo dňa 16.2.2018 obžalovaný
doplnil dôvody odvolania, kde uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, kde

sa uvádza, že MVDr. L. A. predložila súdu doplnok č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX, kde
konštatovala, že poškodená mala v krvi koncentráciu alkoholu 3,39 ‰, čo sa hodnotí ako ťažký stupeň
opitosti, ale rovnako uviedla, že nemožno určiť, či v čase spáchania skutku bola táto vo fáze vylučovacej
alebo vstrebávacej, avšak koncentrácia alkoholu v krvi pôsobí na každú osobu individuálne a znalec
nedokáže posúdiť a zhodnotiť ako toto množstvo alkoholu pôsobilo na poškodenú. Poukázal na to, že z

praxe vieme, že či už muži, ako aj ženy s oveľa vyšším obsahom alkoholu v krvi riadili osobné motorové
vozidlá, toto množstvo alkoholu v krvi preto nemožno paušalizovať na individuálnu mieru ovládania
schopností jednotlivcov. Z vyžiadanej správy od OR PZ zo dňa 26.2.2016 vyplynulo, že dňa 21.7.2013
v presne nezistenom čase na linku 112 volal M. M.. Obžalovaný nemôže túto správu považovať zarelevantnú, pretože tieto tiesňové linky by mali byť zaznamenané a archivované a domnieva sa, že táto
správa je zmätočná. Rovnako sa súd dozvedel, že 21.7.2013 v čase o 01.29 hod. vyrozumeli políciu na
linku 158. Táto skutočnosť, je však v rozpore s tvrdením M. M., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol,

že po tom, ako jeho otec prišiel domov okolo pol dvanástej ho tento poslal do obydlia obžalovaného
a následne keď sa vrátil, zavolal na číslo 158. Tieto časové rozpory, podľa názoru obhajoby, vnášajú
chaos a neistotu o ustálenie skutkového stavu a objektivizovanie toho, čo sa v daný deň stalo. Výpoveď
svedka M. Ďaka je rozporná s jeho predchádzajúcimi výpoveďami a nie je možné ustáliť, ktoré jeho
výpovede sú pravdivé, vnášajú zmätok do objasnenia skutku. Poškodená M. L. na ostatnom hlavnom

pojednávaní uviedla, že druh odišiel na WC a už sa nevrátil, čo je jednak v rozpore s tvrdením druha
poškodenej a jednak v rozpore s tým, čo uviedol svedok M. M., že otec odišiel od obžalovaného a
povedal mu, že mame je zle a treba volať záchranku. Toto tvrdenie poškodenej o tom, že si pamätá, že
druh odišiel, len podčiarkuje ten fakt, že poškodená nebola v bezvedomí. Vzájomné rozporné tvrdenia
poškodenej, jej druha a M. M. nasvedčujú tomu, že nie je zrejmé, čo sa vlastne v daný deň stalo,
aké časové horizonty prešli od času odchodu druha poškodenej a príchodu hliadky polície a či sa za

daný čas odchodu poškodeného do príchodu polície, mohla dostať do prípadného stavu bezbrannosti,
resp. či v ňom vôbec bola, či dôvodom týchto rozporov a výpovede poškodenej nie je len akási obrana
poškodenej a jej rodinných príslušníkov v tom zmysle, aby z celej tejto situácie vyšla ako obeť, že
si nič nepamätá, aby pred svojim okolím nevyzerala ako spoluautor udalosti. Podľa názoru obhajoby
vyvstávajú pochybnosti a možné otázky k náležitému objasneniu, poprípade k dôkaznej núdzi obžaloby,

prečo druh poškodenej odišiel preč a nechal svoju družku u obžalovaného doma, ak na tom bola údajne
tak zle, prečo poškodená zostala u obžalovaného sama zo svojej vôle, prečo popíjala, ak ju nikto
nenútil, či mohla vôbec poškodená za čas, pokiaľ odišiel jej druh, po príchod hliadky OO PZ upadnúť do
bezvedomia, poprípade sa dostať do stavu bezbrannosti a aký dlhý čas to bol. S poškodenou L. a jej
druhom sa obžalovaný pozná 11 rokov, nikdy neutužovali susedské vzťahy, ako prvého obžalovaného

oslovili práve poškodená L. so svojim druhom tak, že sa pristavili a pozvali ako prví na konzumáciu
alkoholu. Druh poškodenej opustil domácnosť obžalovaného sám, bez intervencie obžalovaného, ktorú,
ak by bola naplnená subjektívna stránka trestného činu, tomu tak nebolo, pretože obžalovaný, ak by mal
úmysel konať v rozpore s Trestným zákonom, by tohto druha k jeho odchodu akýmkoľvek spôsobom
intervenoval, k čomu však nedošlo. Svedok M. C. podľa obhajoby uviedol, že po ich príchode bola

poškodená pri vedomí, a že až keď ju kolega vyšetroval, vôbec nereagovala, ktorého tvrdenie je v súlade
s tvrdením obžalovaného, že v čase, keď boli spolu sami dvaja, bola poškodená celý čas pri vedomí.
Rozporné sú, podľa názoru obhajoby, aj tvrdenia svedkov o tom, že poškodená bola nahá a tvrdenia,
že poškodená mala na sebe tričko. Nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že obžalovaný
naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu po stránke subjektívnej aj objektívnej. S tvrdením súdu,

že podľa výpovede príslušníkov polície niet pochýb o tom, že sa obžalovaný dostal do nimi opísanej
polohy s cieľom dosiahnuť svoje sexuálne uspokojenie obhajoba uviedla, že títo svedkovia policajti
nemohli vidieť, čo tvrdili a na základe polohy sa dá ustáliť záver o tom, že obžalovaný chcel dosiahnuť
sexuálne uspokojenie je špekulatívne, nesprávne a ničím nepodložené. Nebolo ani v teoretickej rovine
preukázané, že obžalovaný konal v pohlavnom vzrušení v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom

uspokojiť. Záver okresného súdu, že obžalovaný vyzliekol poškodenú nie je podľa obhajoby ničím
podložený. Obžalovaný nikdy netvrdil, že poškodenú vyzliekol, netvrdil to ani žiaden svedok, je to len
bezdôvodné konštatovanie súdu. Prvostupňový súd sa, podľa názoru odvolateľa, nesprávne vysporiadal
a právne posúdil tvrdenia obžalovaného o tom, že vzhľadom k výške postavy zasahujúcej policajtky
a výške okna od jeho parapetnej dosky nie je možné, aby zasahujúca policajtka vzhľadom na tieto

skutočnosti mohla vidieť dovnútra, čo sa tam deje. Tvrdenia zasahujúceho policajta o tom, že poškodená
mala pokrčenú jednu nohu, pričom zasahujúca policajtka videla dve pokrčené nohy, svedčia o tom,
že poškodená sa v tom čase hýbala a to len potvrdzuje to, že poškodená bola v pohybe a nebola v
stave bezvedomia a bezbrannosti. Ďalej poukázal na to, že znalkyňa z odboru psychológie a sexuológie
MUDr. Caisová jednoznačne uviedla, že obžalovaný nemá žiadne sklony k sexuálnej agresivite a tento

dôkaz súd, podľa názoru obhajoby, nebral do úvahy. Poškodená zo seba spravila obeť, nič si údajne
nepamätala, ale nebolo s určitosťou zodpovedané, že tomu tak naozaj bolo. Mohlo to byť aj tak, že si
to celé poškodená pamätá a len tvrdí, že si to nepamätá.

Z písomných dôvodov okresného prokurátora plynie, že odvolanie podáva len proti výroku o treste, ktoré

odôvodnil tým, že konajúci súd pri ukladaní trestu porušil ust. § 39 Tr. zák., čo je mimoriadne zníženie
trestu s tým, že poukázal na okolnosti prípadu, kde však má za to, že neboli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu. Samotná skutočnosť, že poškodená s druhom pozvali obžalovaného na
návštevu, ako aj to, že druh poškodenej ju nechal s obžalovaným napriek stavu, v akom sa nachádzala,nemôže byť podkladom na zneužitie § 39 Tr. zák. Má za to, že trest, ktorý bol obžalovanému mimoriadne
znížený, dostatočne neplní ani výchovnú ani preventívnu individuálnu ako aj generálnu funkciu, ako
ani ďalšie funkcie trestov a tieto funkcie zabezpečí iba nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby. Z tohto dôvodu navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste v rozsudku
okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil nasledovné.

Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a
ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. V podstate konštatoval, že vychádzal z výpovedí svedkov M.
M., poškodenej M. L., zasahujúcich záchranárov M. C. a E. I., no predovšetkým z výpovedí zasahujúcich
policajtov, T.. P. C. a M.. I., ktorým súd nemal dôvod neveriť, a ktorí vypovedali, že videli obžalovaného,

ktorý bol obnažený nad poškodenou, ktorá ležala nehybne na zemi, hlavu mal obžalovaný medzi nohami
poškodenej, ktorá bola úplne nahá, mala len vyhrnuté tričko nad prsia a nohavičky mala stiahnuté na
konci jednej nohy.

Po preskúmaní celého obsahu spisu dospel krajský súd k záveru, že odvolania podané tak obžalovaným

ako aj okresným prokurátorom sú nedôvodné.

Ku skutkovému stavu krajský súd zistil, že tak obžalovaný ako aj poškodená M. L. a jej druh B. M.
začiatok priebehu večera popísali v podstate zhodne, keď uvádzali, že sa pred inkriminovaným večerom
nenavštevovali, že sa obžalovaný pristavil pri ich dome, keď išiel okolo a oni ho ponúkli alkoholom,

následne ich obžalovaný, ktorý bol v tom čase doma sám, pozval na susedskú návštevu, pri ktorej všetci
požívalialkohol.Obžalovanýuviedol,žepoškodenásivyhrnulavprítomnostisvojhodruhatričko,kedyjej
bolo vidno prsník. Poprel však, aby sa dopustil nejakého sexuálneho násilia na poškodenej. Poprel, aby
niekoho nútil piť alkohol, nalieval, keď sa vypilo, druh poškodenej niekoľkokrát odišiel na WC a následne
nikomu nič nepovedal a odišiel preč, poškodená s ním normálne komunikovala aj po odchode svojho

druha, potom sa navzájom povyzliekali a flirtovali, hladkali sa po stehnách, poškodená ho upozornila,
keď zvonil jej syn, načo mu povedala, aby ju zatajil a upozornila ho aj keď búchali policajti na okno.
Priznal, že nemal svoj úd pri hlave poškodenej, mohol byť niekde v oblasti jej pŕs a nevedel sa vyjadriť,
či sa dotýkal údom niektorej časti tela poškodenej.

Poškodená M. uviedla, že si pred skutkom s obžalovaným netykali, večer prebiehal normálne, pamätala
si, že jej druh odišiel na WC a zapáliť si, potom sa prebrala až na JIS-ke v nemocnici. Poprela, aby sa
ona sama vyzliekala pred obžalovaným donaha.

Svedok B. M. na rozdiel od obžalovaného uviedol, že obžalovaný mal v jeho prítomnosti narážky na

prsia jeho družky poškodenej, ktorá to nevnímala, lebo už mala dosť vypité, on sa vtedy rozhodol ukončiť
návštevu, avšak poškodenú nevládal zodvihnúť, lebo aj on mal vypité, preto prišiel domov a povedal
synovi M., aby išiel pre mamu k susedovi, lebo táto mala čudnú farbu a modré ústa, nebola schopná
vstať,bolabezvládna,podriemkávala,alkoholužnepila.Obžalovanýnalievalalkoholrýchlo,viacnalieval
jeho družke a oni neboli zvyknutí piť whisky.

Svedok M., syn poškodenej uviedol, že v inkriminovanú noc prišiel jeho otec, B. M. domov od
obžalovaného pod značným vplyvom alkoholu a povedal mu, že mama zostala u obžalovaného a je opitá
a otec hovoril, či netreba zavolať záchranku, on išiel k domu obžalovaného, obžalovaný mu povedal, že
mama tam nie je, načo zavolal na č.112 a prišla polícia.

Zospáchaniaskutkutak,akojetentokladenýzavinuobžalovanémujetentousvedčovanýpredovšetkým
výpoveďou priamych svedkov T.. P. C. a M.. C. I., policajtov OO PZ I., ktorí boli vyslaní operačným
dôstojníkom na miesto činu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že kompetencie policajtov
ohľadom vstupu na súkromný pozemok upravuje ust. § 103 ods.1 Tr. por., podľa ktorého policajt môže

vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je
nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku,
ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany
prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.Nepochybne teda, ak má policajt vedomosť o tom, že v obydlí sa nachádza osoba pod takým vplyvom
alkoholu, že môže byť ohrozený jej život alebo zdravie, je potom vstup do obydlia vykonaný v súlade
s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Títo svedkovia potvrdili, že cez okno (o ktorom povedal

sám obžalovaný, že sa nachádza vo výške 140 cm, plus boli na okne kvety v kvetináči) jednoznačne
zo vzdialenosti asi dvoch metrov cez okno pozorovali pohyby obžalovaného hore a dole, pod ktorým
ležala nevládna žena, taktiež nahá a ktorá bola nehybná, pričom sa báli o jej život, či vôbec dýcha, v ich
prítomnosti sa žena neprebrala napriek zásahu záchranárov. Muž bol obnažený, mal zadok nad hlavou
poškodenej a hlavu medzi jej nohami. Svedkovia potvrdili, že išlo o pohyb ako pri pohlavnom styku.

Vypočutý svedok E. I., pracovník záchrannej služby v zhode so svedkami C. a I. potvrdil, že poškodená
v čase ich zákroku okolo 02.00 hod. sa neprebrala, mala poruchu vedomia, nereagovala na štípance.
Svedok I. uviedol, že poškodenú museli odniesť na nosidlách do sanitky. Svedok M. C., druhý pracovník
záchrannej služby uviedol, že poškodená sa samovoľne nehýbala, oči mala zavreté, spala, vôbec
nereagovala a to ani vtedy, keď jej chceli merať EKG.

A. B. M. a Z. V., susedia poškodenej sa ku skutku samotnému nevedeli vyjadriť, uviedli, že poškodená
niekedy na nich kričí ako aj že ju videli opitú po prijímaní jej vnučky. Svedkyňa V. uviedla, že poškodená
je opitá deň čo deň a vtedy je agresívna, počula ako p. Ďak kričal na poškodeného, aby im dal peniaze,
lebo inak pôjde sedieť do basy.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia bolo zistené,
že dňa 21.7.2013 v čase o 04.00 hod. mala poškodená v krvi nameranú hodnotu 3,39 g/kg (promile)
alkoholu, spätným prepočtom ak bola vo fáze vylučovacej (ak po odchode druha už alkohol nepožívala),
v čase o 02.00 hod. by mala 3,63 až 3,79 promile alkoholu v krvi, u ľudí nezvyknutých požívať alkoholické

nápoje koncentrácia alkoholu nad 3,50 promile predstavuje ťažký stupeň opitosti s možnosťou
bezvedomia až smrti.

Znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyhodnotil prvostupňový
súd tak, že z neho ako aj z výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní plynie, že obžalovaný bol

v čase skutku v stave jednoduchej opilosti v strednom stupni, v čase skutku boli jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti znížené vplyvom alkoholu podstatnou mierou, nie však vymiznuté, bol v
pokročilom sexuálnom motivačnom systéme, ktorému predchádzalo flirtovanie a nekoitálna akceptivita v
očakávaní s prechodom do koitálnej aktivity, o čom svedčí to, že sa obžalovaný vyzliekol, netrpí žiadnou
duševnou chorobou, či poruchou, v dôsledku ktorej by mu bolo treba uložiť ochrannú liečbu. Na hlavnom

pojednávaní sa znalkyňa vyjadrovala aj k stavu poškodenej, ktorej stav znalkyňa vyhodnotila ako stav
ťažkej opilosti, ktorý mal vplyv na kvalitu jej vedomia, porucha vedomia môže byť kvalitatívna, ktorá
nemusí byť nápadná ani u človeka, ktorý danú osobu pozná.

K záverom znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia prvostupňový

súd uviedol, že poškodenej bola odobratá vzorka krvi o 04.00 hod. v I., kde bolo zistené množstvo
etylalkoholu v krvi vo výške 3,39 ‰, spätným prepočtom bolo zistené, že poškodená v čase skutku, t.
j. okolo 02.00 hod. mala v krvi množstvo etylalkoholu vo výške 3,63 ‰ až 3,79 ‰, čo je ťažký stupeň
opitosti, ktorého prejavy sú individuálne, vo všeobecnosti je popisovaný ako stav bezmocnosti ba až
bezvedomia, uvedené údaje pritom platia za predpokladu, že poškodená bola vo fáze vylučovacej,

nie vstrebávacej. Z doplnku znaleckého posudku plynie, že poškodená požívala alkoholické nápoje vo
väčšommnožstveakoobžalovaný.Včasepopríchodepolicajnejhliadkynamiestočinu bolapoškodená
v stave vylučujúcom reagovať na akékoľvek podnety.

Zo znaleckého posudku KEÚ plynie, že na spodnej bielizni obžalovaného ani poškodenej, ako aj na

teplákoch poškodenej a vankúši ani vo výtere z pošvy poškodenej nebola zistená prítomnosti krvi,
spermy ani iného biologického materiálu.

Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného 21.7.2013 v čase o 03.36 hod. bola u neho
nameraná hodnota 0,84 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo zodpovedá 1,76 promile, čo

znalkyňa hodnotila ako stredný až ťažký stupeň opilosti.

Zo správy OR PZ v Humennom plynie, že M. B. (M.) volal na linku 112 v presne nezistenom čase dňa
21.7.2013, linka 112 potom vyrozumela políciu v čase o 01.29 hod.Zoznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetvieanesteziológiaaresuscitácia
plynie, že poškodená sa v čase zásahu rýchlej zdravotnej pomoci nachádzala v bezvedomí. Na otázku,

či by sa poškodená mohla po odchode druha prebrať a následne opäť upadnúť do bezvedomia,
za predpokladu, že v čase, keď jej druh odchádzal z domu obžalovaného, táto nekomunikovala a
nevnímala, tento znalec uviedol, že určite v tom období poškodená nemohla nabrať plné jasné vedomie,
kedy by si uvedomovala svoje činy.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod, prečo by neveril výpovediam
svedka B. M., ktorý po tom, čo nebol schopný svoju družku vziať domov z domu obžalovaného (napokon
aj nosítka s poškodenou dvíhali do sanitky podľa výpovede policajtov štyria muži) povedal synovi M.
M., aby išiel pre poškodenú a že bude zrejme treba privolať aj sanitku, svedok M. M. to potvrdil, otec
sám bol značne opitý, M. M. v tom čase štrnásťročný, si išiel najskôr overiť k obžalovanému, čo sa
deje, napokon aj obžalovaný potvrdil, že tento prišiel k nemu domov a následne zavolal bratovi a sestre,

následne zavolal na linku 112, ktorá oznámila polícii o 01.29 hod. potrebu zákroku, ktorý bol aj skutočne
vykonaný v čase okolo 02.00 hod., kedy policajti po príchode k domu obžalovaného a potom čo sa
rozprávalisoznamovateľom,M.M.jednoznačnevidelicezoknopohybyakopripohlavnomstyku,pričom
obžalovaný ako aj poškodená boli nahí, obžalovaný dokonca v čase zadržania mal na sebe oblečené
len tričko, dole nemal oblečenú ani spodnú bielizeň. V čase zákroku polície a RZP bola poškodená v

stave bezvedomia. Ani krajský súd nemal dôvod neveriť svedkovi B. M., že v čase jeho odchodu z domu
obžalovaného bola jeho družka v stave, kedy sa nemohla postaviť, driemala, keď aj následné jeho kroky,
kedy povedal synovi, že bude treba pre mamu ísť a zavolať sanitku boli verifikované RZP, ktorá naozaj
konštatovala stav bezvedomia, pričom poškodená nereagovala ani na akustické, taktilné, dokonca ani
na algické podnety a prebrala sa až v nemocnici. Znalec anesteziológ pritom potvrdil, že nebolo možné,

aby sa poškodená prebrala a následne zas upadla do bezvedomia. Výpoveď obžalovaného, že všetci
pili rovnako bola vyvrátená jednak objektívnym nálezom, čím bola dychová skúška a odber krvi, ktorý
potvrdil, u poškodenej väčšie množstvo alkoholu ako u obžalovaného a napokon aj znalkyňa z odvetvia
alkohológie potvrdila, že poškodená požila väčšie množstvo alkoholu ako obžalovaný. Krajský súd
nezistil dôvod neveriť svedkom policajtom zasahujúcim jednoznačne v súlade s ust. § 103 ods.1 Tr. por.,

ktorí jednoznačne a podrobne popísali konanie obžalovaného, ktoré pozorovali cez okno zo vzdialenosti
asi dva metre, pričom priestor bol osvetlený svetlom z televízora ako aj potvrdili nehybnosť poškodenej
v čase, keď ju pozorovali cez okno, čo bol aj dôvod, prečo vošli do domu, z obavy o jej život a zdravie.

K ďalším námietkam obhajoby týkajúcim sa rozporov vo výpovediach medzi svedkom B. M. a M.

M. krajský súd uvádza, že títo vypovedali v podstatných bodoch bezprostredne po skutku zhodne, s
odstupom času dochádzalo najmä u M. M. k nepresnostiam, ktoré však aj krajský súd pripisuje odstupu
času. Svedok M. C. jednoznačne potvrdil, že v čase ich zákroku poškodená nekomunikovala, nebola
pri vedomí. K časovým rozporom vo výpovediach je treba uviesť, že nikto z vypočúvaných netvrdil, že
o udalostiach vypovedá v presnom čase, ktorý by bolo možné verifikovať, ale vypovedali o udalostiach

v čase približnom tak, ako si udalosti pamätali.

Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania
obžalovaného. Obžalovaný tým, že zneužil bezbrannosť poškodenej, ktorá bola v čase skutku v ťažkom
stave opilosti,v dôsledku čoho nebola schopná rozhodovať o svojom sexuálnom živote, vykonával na

nej iné sexuálne praktiky, naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

Inýmisexuálnymipraktikamijetreba,akotoužkrajskýsúdvtejtovecikonštatoval,rozumieťtakékonanie
páchateľa, ktoré je zamerané na vlastné sexuálne uspokojenie, ktoré zasahuje do slobody rozhodovania

poškodenej osoby o svojom sexuálnom živote, a to prostredníctvom jej prinútenia k sexuálnej praktike
alebo zneužitím bezbrannosti na tento účel. Ide o široké spektrum alternatívneho ľudského sexuálneho
správania, okrem iného ním môže byť aj aktivita smerujúca na donútenie obete k sebaukájaniu. V
teoretickej rovine je irelevantné, či sa dotýkala obeť s páchateľom ústami na pohlavných orgánoch
alebo nie. Pre naplnenie znakov uvedeného trestného činu netreba, aby pri pohlavnom zneužití došlo

u páchateľa k pohlavnému ukojeniu, stačí, ak páchateľ koná v pohlavnom vzrušení v snahe svoje
vzrušenie akýmkoľvek spôsobom uspokojiť a nie je rozhodujúce, do akej miery uspokojenie dosiahne,
preto ani nie je nevyhnutné, aby bola na mieste činu nájdená biologická stopa obžalovaného, keďže
nemuselo dôjsť k jeho ukojeniu.Nepochybne, ak obžalovaný, ktorý bol nahý vykonával opakovane pohyby na obnaženej bezbrannej
poškodenej pripomínajúce pohlavný styk, konal v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom

dosiahnuť. Napokon aj zo znaleckého posudku znalkyne z odvetvia sexuológie plynie, že v čase skutku
sa obžalovaný nachádzal v pokročilom sexuálnom motivačnom systéme, pretože sa vyzliekol.

Aj výrok o uloženom treste v rozsudku prvostupňového súdu považoval krajský súd za zákonný a
správny, keďže v danom prípade išlo o jediné a jednorázové konanie obžalovaného. Tento navyše bol

v minulosti len raz súdne trestaný pre trestný čin nedovolenej výroby liehu, teda pre druhovo odlišnú
trestnú činnosť, keď navyše došlo k zahladeniu tohto jeho predchádzajúceho odsúdenia z roku 2006.
Ani od spáchania skutku nebol obžalovaný či už súdne alebo priestupkovo trestaný. Ukladanie trestu vo
výmere od 5 do 10 rokov by bolo pre obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísne
a na ochranu spoločnosti postačí aj podľa názoru krajského súdu podmienečný trest odňatia slobody
za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka. Zároveň aj dĺžka skúšobnej doby

uložená prvostupňovým súdom je primeraná. Aj krajský súd bol toho názoru, že boli splnené podmienky
pre mimoriadne zníženie trestu obžalovanému v súlade s ust. § 39 Tr. zák. Napokon aj z hodnotenia z
miesta bydliska plynie, že obžalovaný vedie riadny rodinný a občiansky život.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd nezistiac dôvody pre zmenu rozsudku v prospech

či neprospech obžalovaného, jeho odvolanie ako aj odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.