Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Er/358/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2711208278.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica,
Hollého1219,90501Senica,protipovinnému:P.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XX,XXXXXJ.,vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad Galanta so sídlom Bratislavská 23/11, 924
01 Galanta, pre vymoženie 990,38 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 51,83 Eur,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.PoverenímOkresnéhosúdu Skalicač.5206023062*zodňa19.12.2011bolsúdnyexekútorpoverený

podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu -
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 700-0710128507-GC04/07 zo dňa
12.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2007 a stal sa vykonateľným dňa 24.08.2007.
Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 08.12.2011.

2. Dňa 17.01.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet oprávneného na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. b) z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 (ďalej
len „Exekučného poriadku“), nakoľko predmetný exekučný titul nie je z dôvodu uplynutia času možné
vykonať.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

7. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko

len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. č. 700-0710128507-GC04/07 zo dňa 12.03.2007,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2007 a stal sa vykonateľným dňa 24.08.2007. Svojím
charakterom je lehota na plnenie prekluzívna a preto súd prihliada na jej plynutie z úradnej povinnosti,
súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný

titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Desaťročná
lehota v zmysle § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na vykonanie rozhodnutia, v
priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 24.08.2017.
Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí
lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.

8. V danom prípade predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2007 a stal sa
vykonateľným dňa 24.08.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 148
ods.2zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení,,kedyrozhodnutieovymáhanípohľadávkynapoistnom
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti

hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca
spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.

9. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť
exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo

veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu zastavil. Súčasne súd pri skúmaní podmienok pre zastavenie exekúcie prihliadal aj
na to, že k neúčinnosti exekučného titulu došlo ešte pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného (neúčinným sa stal exekučný titul 24.08.2017 a podnet na zastavenie
exekúcie bol podaný na tunajší súd až 17.01.2018).

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie
uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,

druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu
v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený

totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako
i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej
moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny
zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o

trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 a § 197
Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.14. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

15. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

16. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny

exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 6, § 16 ods. 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhlášky“) a § 196 Exekučného poriadku.

17.Podľa§14ods.1Vyhlášky,akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

18. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

19. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

21. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

22. Podľa § 23 ods. 2 Vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto

zákona o daň z pridanej hodnoty.

24. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 54,29 Eur, trovy exekúcie
vyčíslil v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou

sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura. Súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 Eur.

25. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné
vo výške 14,46 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj

ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich
dôvodnostiaúčelnosti.Včastirozhodovaniasúduopriznanínáhradyhotovýchvýdavkovpodľa§22ods.
1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané
v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súdvychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za
poštovné vo výške 12,- Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného pri ukončení
exekúcie vo výške 2,46 eur (za vrátenie poverenia a oznámenia o ukončení exekúcie) nakoľko tieto

úkony nesúvisia s výkonom exekúcie a preto si náhradu poštovného za tieto úkony súdny exekútor
nemôže uplatňovať.

26. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov

o 20 % DPH v sume 6,64 Eur.

27. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume
51,83 Eur.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.