Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. august 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208046
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817208046.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04, Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: V. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z., V. XXX/XX, o zaplatenie 108,82 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108,82 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 108,82 EUR od 28.5.2014 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.4.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 108,82 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2012 uzatvoril
so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 1.284,25 EUR. Poskytnutý úver sa žalovaný sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v
42 mesačných splátkach vo výške 80,37 EUR, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára
dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č.
7, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. od okamžitej splatnosti úveru
napokon zaplatil len sumu 1.040,43 EUR a napokon zaplatil len sumu 780,35 EUR. Vzhľadom k tomu,

že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 10 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma vo výške 108,82
EUR predstavuje nesplatenú sumu úveru. Na účet žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1284,25
EUR, z ktorého do dňa vyhotovenia žaloby uhradil 1.175,43 EUR. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na úrok
z omeškania v sadzbe 8,25% ročne zo žalovanej sumy od 28.5.2014 až do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.9.2017, ktorým žalobu zamietol. Súd v

tomto rozsudku vzhľadom na povinnosť, ktorú súdu ukladalo ustanovenie §5b zákona č. 250/2007
Z.z o ochrane spotrebiteľa, skúmal, či žalovaný nárok nie je premlčaný. Podľa názoru súdu, v zmysle
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka druhá veta začala plynúť premlčacia doba už odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Podľa názoru súdu teda
premlčacia doba ohľadom celého žalovaného nároku začala plynúť už odo dňa zročnosti splátky
pre ktorú sa stal splatný celý dlh, t.j. odo dňa 22.10.2013. Keďže medzi stranami sporu ide o
občianskoprávny vzťah, premlčacia doba bola trojročná a uplynula dňa 22.10.2016. Žaloba bola podaná

až dňa 27.04.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu
zamietol.3. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd
uznesením č.k. 4Co/14/2018-32 zo dňa 21.6.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia

žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie
prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.Dňa7.2.2018všakÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvoveciPL.ÚS11/2016vyhlásilnález,
podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s

ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods.
3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto
ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený
od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem
toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania

nálezu v Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto
prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než
ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že
prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú
pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu

prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy
účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj
keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

4. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyvodiť z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom
rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle
podanej žaloby žalobcu a v novom rozhodnutí zároveň rozhodnúť aj o trovách konania.

5.Súdprvejinštanciedoručilstranámsporuuznesenieodvolaciehosúduavovecinariadilpojednávanie.
Strany sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil a
odkázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia. Žalovaný mal predvolanie riadne doručené, svoju
neprítomnosť vopred neospravedlnil.

6. Strany sporu už v spore nenavrhli žiadne nové dôkazy. Keďže odvolací súd neuložil súdu prvej
inštancie povinnosť opakovať už raz vykonané dôkazy ale len vec opätovne skutkovo a právne posúdiť,
súd už neopakoval vykonané dokazovanie.

7. Súd mal za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke

uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu
účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah
medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (odporca) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského
práva. Zmluva je zároveň zmluvou so spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanému úver. Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť v

splátkach a zaplatiť z nich zmluvný úrok. Túto svoju povinnosť však riadne a včas nesplnil a to ani potom,
čo žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

17. Súd mal z dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy
prostriedky v celkovej sume 1.284,25 EUR. Žalovaný žalobcovi z požičanej sumy vrátil len 1.175,43

Žalobca si následne žalobou uplatnil len zvyšnú, neuhradenú istinu poskytnutého úveru bez úrokov,
poplatkov, či prípadných sankcií, t.j. sumu 108,82. Keďže žalovaný nevzniesol námietku premlčania,
súd nebol oprávnený, vzhľadom na právny stav existujúci v čase vyhlásenia druhého rozsudku súdu
prvej inštancie, zaoberať sa otázkou prípadného premlčania žalovanej pohľadávky. Súd preto považoval
žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

18. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa 28.5.2014. Keďže vtedy už bol žalovaný
nepochybne v omeškaní súd žalobe vyhovel a j tejto časti nároku a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi
zaplatil aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 108,82 EUR od 28.5.2014 do zaplatenia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

22.Vzhľadomnato,žežalobcabolvkonaníplneúspešný,súdmupriznalnárok nanáhradutrovkonania
v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.