Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200275
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8818200275.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX/XX, F., zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária, Námestie SNP 7, 091 01
Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanému: W. v likvidácii, so sídlom U. O. XX, XXX XX V. X., IČO:
XX XXX XXX, likvidátor N. Z. XX/D , V. - mestská časť E. XXX XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia

a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/9/2018-51 zo dňa
13.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že ukladá žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Vranov nad Topľou peňažnú
sumu vo výške 3.490 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zložiť do úschovy Okresného

súdu Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 3.490,- eur pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. c); 326 ods. 1; 328
ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.

3. Konštatoval, že žalobkyňa síce osvedčila existenciu úverového vzťahu medzi ňou a žalovaným,
avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nebol naplnený predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to konkrétne nevyhnutnosť neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a dôvodnosť
obavy žalobkyne, že v prípade jej úspechu vo veci samej bude exekúcia ohrozená. Neodkladné
opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo
obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia a to že žalovaný realizuje úkony smerujúce k ukončeniu jeho podnikateľskej
činnosti zatváraním pobočiek, znížením počtu zamestnancov, zbavuje sa svojho majetku postúpením
živých pohľadávok, nemá dostatok majetku, žalobkyňa osvedčovala výročnou správou žalovaného za
rok 2016 a informáciami nachádzajúcimi sa na rôznych internetových stránkach. Žalobkyňa zároveň
poukázala aj na rozhodnutia iných súdov v podobných veciach, ktorými návrhu žalobcov vyhoveli.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia a ktoré sú uvedené vyššie, neboli v konaní osvedčené. Z predloženýchdôkazov nevyplýva, že by žalovaný končil s podnikateľskou činnosťou na území F. republiky a taktiež
postupovanie pohľadávok žalovaného na iné spoločnosti nemožno považovať vo všeobecnosti za
konanie smerujúce k znižovaniu majetku žalovaného a rovnako to nemožno označiť za činnosť

neobvyklú najmä v prípade bankových a nebankových subjektov. Zároveň spoločnosť M. I. a F.
republika, s.r.o., ktorú žalobkyňa uvádza vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako
spoločnosť, na ktorú žalovaný postupuje svoje pohľadávky neosvedčuje tvrdenie žalobkyne o odchode
žalovaného zo slovenského trhu, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že viacero dodávateľov
( vrátane bánk) postupuje na túto spoločnosť svoje pohľadávky voči spotrebiteľom, pričom uvedené

neznamená, že končia so svojou podnikateľskou činnosťou. Tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia o zbavovaní majetku sa žalovaným a o jeho odchode zo slovenského trhu,
tak nie sú ničím osvedčené a zostávajú len v domnienkach žalobkyne, ktoré pre vydanie neodkladného
opatrenia nepostačujú. Naviac z portálu http://www.finstat.sk> súd prvej inštancie zistil, že žalovanému
za rok 2016 oproti predchádzajúcemu roku vzrástli tržby a to na sumu 5286 eur, taktiež porástol jeho
zisk, ktorý dosiahol výšku 11.956.972 eur. Takáto finančná situácia neodôvodňuje vyhoveniu návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia

5. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,

že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v snahe zabezpečiť ochranný
účel dostatočne a vecne uviedla rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce existenciu dôvodnej obavy, že
prípadná budúca exekúcia môže byť ohrozená. Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je už len samotná obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Konštatovanie prvoinštančného
súdu, že tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú ničím osvedčené

a zostávajú len v domnienkach, sú vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia nesprávne. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukazuje na tržby a zisk žalovaného za rok 2016, uviedla, že žalovaný má
v predmete podnikania zapísané ku dňu 26. 01. 2018 už len administratívne služby, pričom iné
činnosti predstavujúce hlavný predmet činnosti žalovaného (poskytovanie pôžičiek), ktoré boli jediným
predmetom podnikateľskej činnosti počas celej jeho činnosti a z tejto podnikateľskej činnosti dosahoval

takmer všetky svoje príjmy, už boli v obchodnom registri žalovaného zrušené. Z tohto dôvodu už naďalej
žalovaný nebude v žiadnom prípade dosahovať zisk a tržby ako tomu bolo v minulosti. Ako žalobkyňa
uviedla v návrhu, existuje a kontinuálne narastá odôvodnená obava, že výkon rozhodnutia, resp. budúca
exekúciavprospechžalobkynebudepoprávoplatnomskončeníveciohrozenáprenedostatok,prípadne
úplnú neexistenciu majetku žalovaného vzhľadom na doposiaľ realizované úkony žalovaného (výrazné

obmedzenie podnikateľských činností, záporné vlastné imanie, zbavovanie sa pohľadávok, znižovanie
počtu pobočiek a zamestnancov).

7. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 09. 2017 sp. zn.
14Co/327/2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú

správu spoločnosti Provident Financial s. r. o. Bratislava za rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že
vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách a to -16.205.010 eur, pričom z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného
je len v sume 6.155.802,20 eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko
prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné

vyvodiť dôvodnosť obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za
uplynuléobdobieamajetokžalovanéhonedávajúdostatočnúzárukubudúcejvymožiteľnostijehonároku
uplatneného v danom spore."

8. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a rozhodol

tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni
zložiť do úschovy na Okresnom súde Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 3 490,00 eur do 7 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konaniemu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 CSP).

12. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.Neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabyzložilapeňažnúsumualebovecdoúschovy
na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) CSP).

14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného

opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).

15. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP).

16.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu

tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M

Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota

na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.

18. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť

okamžitej úpravy pomerov strán sporu.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a to že žalobkyňa v danom
prípade neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

20. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú
správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra
žalovanej.

21. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k

zmene obchodného mena na W. V. a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na rozdiel
od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.22. Z vyššie uvedeného sa dá dôvodne domnievať, že ide o zrušenie spoločnosti žalovaného,
čomu podľa odvolacieho súdu, žalovaný nepochybne smeruje. Môže ísť o likvidáciu spoločnosti, resp.
ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

23. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila
žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými
spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.

Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od
roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.

24. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

25. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na

úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur).
Z uvedeného je nutné vyvodiť, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej
základného imania.

26. Možno konštatovať, že žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní

žiadny majetok a jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak
ako správne uviedla žalobkyňa, ich počet je neurčitý.

27. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť
žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú

záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom
prípade nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny. Žalobkyňa osvedčila,
že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného

svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide
o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno
výkonomrozhodnutiapostihnúť,aleboinékonanie,ktorépodstatnoumierounepriaznivoovplyvňujejeho
majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.

29. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný a žalobkyňa uviedla aj vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná
obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie
podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie

úverov jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

30. Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenie v celom rozsahu, lebo peňažná suma, ktorú navrhla zložiť do súdnej úschovy
predstavuje hodnotu žalovanej pohľadávky v súhrnnej výške 3.087,91 eur a vzniknuté trovy konania ku

dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si žalobkyňa vyčíslila sumou cca 400 eur,
po zaokrúhlení teda 3.087,91 + 400 = 3.487,91 eur, teda 3.490,- eur.

31. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku zmenil

a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Neodkladné
opatrenie je dočasným rozhodnutím, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.32.Otrováchprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdtak,ževsúlades§396ods.
1, 2, § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).