Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: A. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. X, Š., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8,
Bratislava, o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Nitre z 08.08.2016, č. k. 23Sd/185/2016-15, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 08.08.2016, č. k.
23Sd/185/2016-15 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 10.02.2016
z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 08.08.2016, č. k. 23Sd/185/2016-15, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 10.02.2016, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o
zvýšenie invalidného dôchodku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe lekárskych správ posudkových lekárov pobočky

Sociálnej poisťovne Nitra z 21.01.2016 a ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre z 27.04.2016
mal krajský súd preukázané, že posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že nedošlo k zhoršeniu
zdravotného stavu, ktorý by u navrhovateľa odôvodňoval uznanie viac ako doteraz uznanej 55 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera poklesu“). Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie - slepotu pravého oka, uvedené v kapitole VII, oddiel A, položka 7 prílohy č. 4 zákona
prislúcha 45 % miera poklesu určená a táto bola zvýšená o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia
(stav po operácii bedrovej chrbtice v roku 2012 s chronickou radikulopathiou S1 bilaterálne, poruchy

močenia s neurogénnou zložkou, syndróm dráždivého kašľa, alergická rinitída) na celkových 55 %, ktoré
je vzhľadom na vyhodnotený zdravotný stav podľa prílohy č. 4 zákona maximálnym zhodnotením. Vo
vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekári uzavreli, že nemá význam
za rozhodujúce zdravotné postihnutie určiť ochorenie chrbtice po postihnutia o 10 % spolu taktiež 55
%. Posudky považoval krajský súd za náležite odôvodnené. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ
lekárskyminálezmi,predloženýmivsúdnomkonanínepreukázal,žebyjehozdravotnýstavodôvodňoval
vyššiu mieru poklesu. Rozhodnutie odporkyne preto považoval za vecne správne.

Rozsudok krajského súd napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Poukázal na to, že od operácie
chrbtice v roku 2012 má stále chronické bolesti s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny, axonálnu léziu
v koreňoch S1 v chronickom štádiu potvrdenú EMG vyšetrením, pričom magnetická rezonancia potvrdilaobraz reziduálneho vyklenutia disku, závažnú patologickú kompresiu durálneho vaku a koreňovej pošvy
L5 vľavo a čiastočnú kompresiu L4 vľavo a veľmi kritickú osteochondrózu, má pooperačné poruchy
močenia, čo bolo dokázané urodynamickým vyšetrením. Podľa jeho názoru preto jeho stav mal byť

hodnotený podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4 písm. c/ prílohy č. 4 zákona. Žiadal preto, aby mu
súd uznal invaliditu s mierou poklesu 70 % + 10 %.

Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu mal odvolací súd za to, že navrhovateľ sa domáha zmeny
rozsudku krajského súdu, zrušenia rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na to, že skutkové okolnosti týkajúce
sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli príslušnými posudkovými lekármi dostatočne
ozrejmené, dostatočne podložené odbornými lekárskymi nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov,
preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal zhoršenie
zdravotného stavu v rozsahu odôvodňujúcom zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského

súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 2, 3, 5
zákona).

Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 8 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre zvýšenie miery poklesu nestačí dlhodobosť zhoršenia
zdravotného stavu; musí ísť súčasne o také zhoršenie, ktoré vo svojich dôsledkoch dlhodobo, bez
možnostizlepšeniarehabilitačnoualebomedikačnouliečbou,vediekzvýšeniumierypoklesuschopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vykonáva ju posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 3

písm. a/ a ods. 5 zákona).Z dávkových spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol od 06.09.2011 uznaný invalidným s 55 %
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie
bolo určené postihnutie zraku (slepota pravého oka). Invalidný dôchodok mu bol priznaný od 06.09.2011.

V konaní o žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej považovali postihnutie zraku. Posudkový lekár
pobočky v posudku z 21.01.2016 poukázal na kontrolné MRI vyšetrenie, vyhodnotené neurológom
a neurochirurgom, ktorým nebola preukázaná recidíva hernie disku a celý spinálny kanál je bez

známok kompresie (útlaku). Keďže navrhovateľ neudáva ťažkosti v zmysle stresovej inkontinencie
a počas predošlého posúdenia sa ani raz nevyskytli údaje o poruche mikcie, priklonil sa k názoru,
že pri liečbe došlo k uspokojivej úprave ťažkostí a od posledného posúdenia nedošlo k zmene
zdravotného stavu. Posudkový lekár ústredia vo svojom posudku uviedol, že pre postihnutie chrbtice
po operácii by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola rovnako ako u postihnutia
zraku 45%. Žiadnym spôsobom však nereagoval na námietky navrhovateľa v opravnom prostriedku

a nevyhodnotil nálezy odborných vyšetrení navrhovateľa - neurologického, neurochirurgického,
urologického, algeziologického, resp. MR vyšetrenia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že skutočný
stav nebol zistený dostatočne a posudky nemožno považovať za úplné a presvedčivo odôvodňujúce
záver o nezvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z toho dôvodu rozsudok
krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods.

3 OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ OSP.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave navrhovateľa,
vypracovaný iným posudkovým lekárom ústredia za účasti odborných lekárov z odboru neurológie
a urológie, v ktorom sa posudkový lekára presvedčivo vysporiada so závermi odborných lekárskych

vyšetrení (vrátane novších lekárskych nálezov) ohľadom navrhovateľom tvrdených zdravotných ťažkostí
a ich pretrvávaním po operácii, resp. súvisom poruchy mikcie s poškodením chrbtice, i pooperačným,
a na účely určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia zdôvodní aj percentuálnu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za toto postihnutie, vysporiada sa v intenciách zákona č.
461/2003 Z. z. so záverom algeziológa o vplyve analgetickej liečby na pracovnú schopnosť. Na základe

nového posudku odporkyňa o nároku navrhovateľa na zvýšenie invalidného dôchodku rozhodne znovu.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k
ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.