Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/411/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202581
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816202581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom a
členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu : KRUK Česká a
Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československej armády 954/7, Hradec Kráľove, Česká republika,
IČO: 247 85 199, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, v zast. JUDr.
Marína Gallová, prokurista proti žalovaným v 1.rade: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XX.E. XXX/XX, F.,

t. č. L. T. XX/XX, N. pod U., zast. T. & Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 46 962
000 a v 2.rade: C. L., nar. XX.XX.XXXX, F., t. č. aktuálny hlásený trvalý pobyt Mesto W. o zaplatenie
5.777,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. apríla
2017, č.k. 11C/40/2016-111 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a II, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný v 1. rade m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%.

III. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol , aplikujúc ust. § 1 ods. 1 , § 2, § 4 ods.
1,2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods.
8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách .

2. V odôvodnení uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovaným v
1.rade dňa 7.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere číslo: 37252993, na základe ktorej sa zaviazala
poskytnúť žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur. Žalovaný v 1.rade sa zaviazal splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach po dobu 118 mesiacov v sume 98,60 eur. Úver bol poskytnutý
žalovanému jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú i Všeobecné obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.. Žalovaný v 1.rade sa touto zmluvou okrem iného zaviazal splácať

poskytnutý úvervovyššieuvedenýchmesačnýchsplátkach,ďalejsazaviazalvrátiťposkytnuté finančné
prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.
Žalovaný v 2.rade Dohodou o ručení zo dňa 7.11.2005 sa zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa
vzniknutú z vyššie uvedenej zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas. Zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákona medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o. so sídlom Hradec Kráľove, Česká republika ako postupníkom postúpila spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovanému v 1.rade, vrátane príslušenstva na KRUK Česká
a Slovenská republika, s.r.o., o čom bol žalovaný v 1.rade upovedomený Oznámením o postúpenípohľadávky. Žalovaný v 1.rade porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné
splátky úveru riadne a včas, t. j. v súlade so Zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Právny
predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 6.10.2014 písomne oznámil, že v

súlade sustanoveniami ZmluvyaVšeobecných obchodnýchpodmienokvyhlasujepredčasnúsplatnosť
úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 9.1.2016 zaslal výzvu pred podaním
žaloby, vyzval žalovaného v 1.rade k úhrade celej dlžnej sumy, ktorú neuhradil. Celkový dlh žalovaných
ku dňu podania žaloby je vyčíslený v žalobe vo výške 5.777,34,- eur a predstavuje celkovú pohľadávku
postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 4.327,72,- eur, úroku vo výške 1.175,26,- eur,

úroku z omeškania vo výške 256,42,- eur a poplatkov vo výške 17,94,- eur.

3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

4. Dňa 7.11.2005 bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako
veriteľom a dlžníkom M. Q. (žalovaným v 1.rade), predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru

veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve o úvere. Výška úveru bola
poskytnutá v čiastke 200.000 Sk, išlo o spotrebný bezúčelový úver pri výške úrokovej sadzby 12,10 %
ročne v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru činil 3.000 Sk, poplatok za správu úveru 50
Sk, výška splátok 2.971 Sk, periodická splátka mesačne k prvému dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky
1.12.2006 a konečná splatnosť úveru 1.9.2015. V článku II. sa veriteľ zaviazať poskytnúť dlžníkovi úver

po splnení podmienok uvedených v Zmluve. V článku II. sa dlžník zaviazal splatiť pohľadávku veriteľa
z poskytnutého úveru, ktorá tvorí istinu, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa
spojené s úverom. Zmluva je opatrená podpismi zmluvných strán.

5. Dohodou o ručení záväzku ručil žalovaný v 2.rade Slovenskej sporiteľni a.s. ako veriteľovi za

poskytnutý úver na základe Dohody o ručení uzavretej dňa 7.11.2005. Dlžník označený v tejto zmluve
je žalovaný v 1.rade. V článku II. ručiteľ - žalovaný v 2.rade vyhlásil, že uspokojí následne pohľadávku.
Zmluva je opatrená podpismi žalovaného v 2.rade a veriteľom.

6. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému v 2.rade (ručiteľovi) listom zo dňa 8.9.2014, že

so splácaním pohľadávky je v omeškaní ku dňu 7.9.2014 vo výške 3.571,58 eur. Žiadala uhradiť túto
sumu do 15 dní od doručenia výzvy. Oznámila mu ďalej, že pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, ak uvedenú sumu neuhradí.

7. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila zo dňa 8.9.2014 žalovanému v 1.rade, že je v omeškaní ku dňu

7.9.2014 v sume 3.571,58 eur, žiadala uhradiť túto sumu do 15 dní od doručenia výzvy a upozornila
ho, že ak uvedenú sumu neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v 1.rade túto
výzvu v odbernej lehote neprevzal s poznámkou poštového doručovateľa, adresát neznámy.

8. Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila Oznámením mimoriadnu splatnosť a doručila ju žalovanému v

2.rade a to listom zo dňa 6.10.2014. V tomto Oznámení o mimoriadnej splatnosti uviedla, že nastala
situácia pre porušenie bodu 7.6.1 písm. a/ VOP, t. j. omeškanie so splácaním splátky úveru, ktorá
trvá viac ako 3 mesiace a preto oznamuje v zmysle bodu 7.6.1 VOP ku dňu 3.10.2014 vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ktorá činila 5.718,71 eur. Žiadala zaplatiť od žalovaného v
2.rade dlh do 15 dní od doručenia tohto oznámenia.

9. Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila Oznámením mimoriadnu splatnosť a doručila ju žalovanému v
1.rade a to listom zo dňa 6.10.2014. V tomto Oznámení o mimoriadnej splatnosti uviedla, že nastala
situácia pre porušenie bodu 7.6.1 písm. a/ VOP, t. j. omeškanie so splácaním splátky úveru, ktorá
trvá viac ako 3 mesiace a preto oznamuje v zmysle bodu 7.6.1 VOP ku dňu 3.10.2014 vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ktorá činila 5.718,71 eur. Žiadala zaplatiť od žalovaného v
1.rade dlh do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalovaný v 1.rade túto výzvu neprevzal v odbernej
lehote s poznámkou poštového doručovateľa, adresát neznámy.

10. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému v 1. aj v 2.rade listom zo dňa 11.11.2014 postúpenie

pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014, vtedy vo výške 8.777,34 eur
s príslušenstvom na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Hradec Kráľove,
Česká republika.11. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde právny predchodca žalobcu musel pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru splniť podmienky § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Z tohto dôvodu
opäť nemožno súhlasiť s právnym názorom, ktorý poukazuje na § 103 OZ, podľa ktorého, ak sa

pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Ak by mimoriadna splatnosť úveru mala nastať omeškaním splátky,
bolo by porušené ustanovenie § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Právny predchodca žalobcu upozornil
žalovaného výzvou zo dňa 8.9.2014 na možnosť zosplatnenia dlhu, v ktorom poskytol žalovanému
dodatočnú 15-dňovú lehotu na plnenie. Keďže plneniu zo strany žalovaného v 1.rade nedošlo a

neuhradil žiadnu úhradu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10.2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalobcu na úhradu celkovej dlžnej sumy do 15 dní od prevzatia
výzvy. Lehota na dobrovoľné plnenie začala plynúť od 11.10.2014 a skončila 25.10.2014. Právny
predchodca žalobcu mohol prvýkrát uplatniť nárok na súde 26.10.2014, kedy začala plynúť 3-ročná
premlčacia lehota, ktorá by uplynula 26.10.2017. Žaloba bola doručená na súd v marci 2016, teda v
rámci plynutia premlčacej doby a z uvedeného vyplýva, že nárok podľa právnej zástupkyne žalovaného

v 1.rade nie je premlčaný.

12. Žalobca súdu predložil aj výpis z účtu žalovaného (č.l.50 - 59), z ktorého okrem iného vyplýva, že
dňa 29.12.2012 žalovaný v 1.rade zaplatil poslednú splátku vo výške 100 eur.

13. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

14. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane

žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou
súdneho konania. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná a to za predpokladu písomnej výzvy potom, čo bol
klientbankynepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní.Uvedenépredpokladysúzákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

15. Súd prvej inštancie si preto najskôr ako základnú otázku musel vyriešiť, či žalobca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby a môže sa domáhať nárokov uvedených v žalobe. Súd mal v konaní za
nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere dňa
7.11.2005,vzmysle ktorejsažalovanýv1.radezaviazalsplácaťúvervovýške 200.000Skvmesačných

splátkach vo výške 2.971 Sk mesačne k prvému dňu v mesiaci od 1.12.2005 a posledná splátka mala
byť 1.9.2012. V zmluve je určená aj úroková sadzba 12,10 % ročne. Následne bola uzavretá Dohoda
o ručení dňa 7.11.2005, ktorou sa C. L. (žalovaný v 2.rade) zaviazal uspokojiť pohľadávky veriteľa za
podmienok uvedených v článku II. tejto zmluvy. Keďže žalovaní nesplácali tento dlh včas a riadne,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. vyzvala výzvou zo dňa 8.9.2014 žalovaného v

1.rade ako dlžníka a ručiteľa ako žalovaného v 2.rade k zaplateniu dlhu do 15-tich dní od doručenia tejto
výzvy, pričom ku dňu 7.9.2014 bol dlh 3.571,58 eur s tým, že bol žalovaný v 1.rade upozornený, že ak v
stanovenej lehote dlh neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Z obsahu spisu nevyplýva
a žalobca to ani nepredložil, že žalovaný v 1.rade prevzal výzvu, z obsahu spisu je zrejmé, že na tejto
adrese bol adresát neznámy. Teda žalovaný v 1.rade výzvu neprevzal, pričom žalobca nepredložil ani

podací hárok o zaslaní tejto výzvy doporučene. Žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že výzva
založená v súdnom spise bola zaslaná žalovanému v 2.rade, nepredložil ani závadu v doručení, ani inú
listinu preukazujúcu, že by táto listina bola daná do systému, resp. podací hárok že by bola zaslaná
poštou. Z uvedeného teda vyplýva, že fyzicky výzva zo dňa 8.9.2014 bola založená v súdnom spise,
avšak nebola doručená žalovanému v 1.rade, nakoľko adresát je neznámy a u žalovaného v 2.rade

nie je zrejmé, či vôbec bola zaslaná, nakoľko ani v jednom prípade neexistuje dôkaz - poštový hárok a u
žalovaného v 2.rade nie je predložená ani závada v doručení. Súd mal teda pochybnosť, či žalovanému
v 2.rade bola vôbec táto výzva doručovaná.

16. Rovnako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10.2014 nebolo doručené

žalovanémuv1.rade,spoznámkoupoštovéhodoručovateľaadresátneznámyaprežalovanéhov2.rade
nie je zrejmé, či vôbec toto oznámenie bolo zaslané, nakoľko neexistuje ani v jednom prípade podací
hárok a ani závada v doručení. Obdobne aj pre oznámenie o postúpení pohľadávok nie je žurnalizovanážiadna listina, že by bol právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky a že by si boli
žalovaní prevzali toto oznámenie.

17. Súd ďalej uvádza, že ak žalobca doložil do súdneho spisu výzvu, a to doložil v písomnej podobe,
je súčasne však s ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovaným v 1. a
v 2.rade. Žalobca predložil len výzvy zo dňa 8.9.2014, avšak nepreukázal jej doručenie ani jednému zo
žalovaných. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno z plnenia tejto povinnosti.

18. Keďže základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu a keďže nepreukázal platné
postúpenie pohľadávky, nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca. Tak ako súd uviedol už
vyššie, je síce pravdou, že žalobca doložil výzvu fyzicky vypracovanú a je založená v súdnom spise,
ale či skutočne banka zaslala túto výzvu obom žalovaným je potrebné zisťovať zo strany súdu, kedy
bola výzva žalovaným doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90- dňovej lehoty po splatnosti
záväzkov žalovaných, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o bankách.

19. Až následne právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalovaných na žalobcu a to Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, hoci do majetkovej sféry ani jednému zo žalovaných
sa táto výzva so splnením podmienok podľa § 92 ods.8 zákona o bankách nedostala. Z tohto dôvodu
mal súd za to, že postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo platné

podľa § 39 Občianskeho zákona a žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie si nárokov tak,
ako je to uvedené v žalobe. Preto, ak banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru dňa 6.10.2014, súd je
toho názoru, že Slovenská sporiteľňa a.s. zosplatnila v rozpore s ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho
zákona, tento postup odporuje uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je aj neplatný podľa § 39
Občianskeho zákona.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a hodnotením súdu dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach s prihliadnutím i na písomné stanoviská strán sporu súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na žalobcu, preto Zmluva o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným treba

považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákona za neplatný právny úkon v rozpore so zákonom. Nebolo
v konaní preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku v Slovenskej sporiteľni a.s. platne voči
žalovaným a preto žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods.1 CSP.

22. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie. Dôvodil, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je zmätočný. Žalobca naplnil všetky
zákonné predpoklady domáhať sa finančnej sumy, pričom v konaní predložil relevantné potvrdenia o
doručenílistín/výzvypredzosplatnením,zosplatnenieúveru/vovzťahukžalovanému1/.Nažalobcunie
je možné prenášať riziko možného nedoručenia zásielok. Žalovaný nenahlásil zmenu trvalého bydliska ,
resp. zmenu korešpondenčnej adresy . Predložené doklady preukazujú snahu právneho predchodcu

žalobcu o doručenie zásielok, teda aktívne konanie smerujúce k naplneniu zákonných predpokladov
spojených s postúpením pohľadávky. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 sám žalovaný 1/ potvrdil,
že obdržal finančnú sumu poskytnutého úveru a vykonal určité splátky. Na záver výsluchu uviedol, že
dlh zaplatí. Žalovaný vykonal poslednú čiastočnú úhradu dňa 29.12.2012. 90- dňová lehota má význam
len vtedy, pokiaľ by sa právne vyžadovanými listinami podarilo obnoviť platobnú disciplínu dlžníka.

Táto lehota je bez významu v situácii, kedy si je dlžník plne vedomý svojho dlhu a svoju platobnú
disciplínu neobnovil. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa
03.07.2008 vo vzťahu k neplatnému postúpeniu pohľadávky. Poukazom na ust. § 92 ods. 8 a § 89
ods. zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môže zmluvne
upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon

ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Pokiaľ si teda zmluvné strany dohody vymienili vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky
úpravu odlišnú od zákonného ustanovenia, takáto dohoda je podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách
prípustná. Žalobca preukázal dostupnými listinnými dôkazmi, že žalovaný bol v omeškaní viac ako90 dní. Poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/20/2016 zo dňa 02.05.2017
a sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, v ktorých sa odvolací súd vysporiadal s otázkou platnosti
postúpenia pohľadávok banky na nebankovú spoločnosť. Proces postúpenia pohľadávky je platný,

neodporuje zákonným ustanoveniam . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie . Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania.

23. Žalovaný v 1/ rade prostredníctvom právneho zástupcu, v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu a zo správneho

právnehoposúdeniaveci.Žalobcavkonanínepreukázalaktívnuvecnúlegitimáciu,nakoľkonepreukázal
doručenie výzvy jeho právnym predchodcom žalovaným. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
splnenia tejto povinnosti. Súčasne je potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či bola dodržaná 90-
dňová lehota po splatnosti záväzkov žalovaného , ako podmienky postúpenia .Žalobca v bode 19.16
Všeobecných zmluvných podmienok uvádza, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek

postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky. Vyššie uvedené ustanovenie je neplatné, nakoľko
je v rozpore s ust . § 92 ods. 8 zákona o bankách , pričom žalovanému nebolo pri podpise vysvetlené
toto ustanovenie. Toto ustanovenie nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Žalobca poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSR4Obo210/01zodňa11.06.2003,keďrelevantnéoznámeniepostupcuopostúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Uvedené však nie je možné aplikovať,

nakoľko banka je v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka povinná dodržiavať zákon o bankách.
Žalobcom uvádzaná rozhodovacia prax je však prekonaná/ viď rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 17Co/792/2015. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.01.2009, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 je Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá v rozpore s ust.
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom / § 39 Občianskeho

zákonníka / .Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia pohľadávky,
keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

24. Žalovaní 1/ a 2/ sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.

25. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/

v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovaným
z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď pri postúpení pohľadávky nebol dodržaný postup

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

27. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

28. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane
žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou

súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal
len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného
postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil
postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To

však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení
pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal
odklon súdnej praxe od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01,
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladáaktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento
odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník

by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

29. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 ods.
8 zákona o bankách: "Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

30. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti

banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniamObčianskehozákonníkaopostúpenípohľadávky(§524anasl.).Tomunasvedčujejednak
znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku...
postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a

bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj
ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez
súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak
podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta
nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8

zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má
súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,
bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané
podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

31. Podľa čl. 7.5, bod 7.5.1 písm. c/ klient je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť banke všetky
zmeny osobných údajov, ktoré sú potrebné pre plnenie zmluvy.

32. Podľa čl. 10.5 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je klient okrem iného povinný

oznámiť banke adresu a bezodkladne informovať banku o jej prípadnej zmene. Ak klient o takejto zmene
neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú známu.

33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 7.11.2005 právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade
uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej predchodca žalobcu

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len "právny predchodca žalobcu") poskytol žalovanému 1/
úver vo výške 200.000,- Sk a žalovaný 1/ sa zaviazal predmetný úver splatiť v mesačných splátkach
vo výške 2.971,- Sk, so splatnosťou prvej splátky dňa 01.12.2005 a s konečnou splatnosťou dňa
01.09.2015, s výškou úrokovej sadzby 12,10% ročne . Následne bola uzatvorená Dohoda o ručení dňa7.11.2005 , ktorou sa žalovaný v 2. rade zaviazal uspokojiť pohľadávky veriteľa. Súčasťou uvedenej
zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 nadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobca.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 právny predchodca žalobcu žalovanému 1/
a 2/ oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo
dňa 08.09.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zameškaných
splátok ku dňu 7.9.2014 vo výške 3.571,58,- eur najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalobca
žalovanému v 1. rade zaslal na adresu XX. augusta XXX/XX, XXX XX F. , čo preukázal kópiou zaslanej

obálky. Predmetná obálka obsahujúca uvedenú výzvu bola poštovým podnikom vrátená odosielateľovi s
poznámkou adresát neznámy. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 06.10.2014 oznámil
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu sumy vo výške
5.718,71,- eur do 15 dní od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo
žalovanému v 1. rade doručované na rovnakú adresu ako vyššie uvedená výzva zo dňa 08.09.2014 s
rovnakým výsledkom. Žalovanému 2/ výzva zo dňa 7.9.2014 ako i oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti nebola zaslaná, z obsahu tieto skutočnosti odvolací súd nezistil. Žalobca nepreukázal zaslanie
výzvy a oznámenia , resp. závadu v doručení.

34. Odvolací súd konštatuje, že výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 07.09.2014 možno
považovaťzavýzvupodľa§92ods.8zákonaobankách,ktorouprávnypredchodcažalobcužalovanému

v 1/ rade oznámil, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 07.09.2014, vyzval ho
na jej uhradenie a upozornil žalovaného v /1 rade na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Keďže súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu
žalobcu, odvolací súd poukazuje na bod 10.5 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých je
klient okrem iného povinný oznámiť banke adresu a bezodkladne informovať banku o jej prípadnej

zmene. Ak klient o takejto zmene neinformuje, považuje sa doručene vykonané na poslednú známu .
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ právnemu predchodcovi žalobcu oznámil
zmenu adresy podľa uvedeného dojednania, je zrejmé, že zo strany právneho predchodcu žalobcu
nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď výzvu zo dňa 07.09.2014
zasielal na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere, a preto aj odvolací súd ustálil, že predmetná

výzva bola žalovanému 1/ doručená. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na to, že žalobca
nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
všetkým žalovaným (obom dlžníkom a ručiteľovi), ale len žalovanému v rade 1/ (č.l. 10 a 12 súdneho
spisu), v dôsledku čoho podmienku zaslania výzvy nemožno považovať za splnenú. Plnením jedného z
dlžníkov (ručiteľa), by v rozsahu plnenia zanikla povinnosť ostatných dlžníkov (ručiteľa). Tým, že banka

výzvu neadresovala všetkým účastníkom zmluvy, neposkytla im dostatočný priestor na prípadnú úhradu
dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo možné pohľadávku postúpiť. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladovnapostúpeniesplatnýchpohľadávoktedanebolopreukázané.Aktívnalegitimáciažalobcu
nie je preto ani čiastočne daná.

35. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé splátky/ a len za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre

platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky
postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom
ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých
právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon a je preto neplatný.

36. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92
ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal zaslanie písomnej výzvy zo strany banky a to pred
postúpením pohľadávky. Žalobca teda nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

37. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

38. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

40. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný 2/ , preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovaný 2/ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).