Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžk/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200303
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200303.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. B., 2. X., právne zastúpení advokátom:
Mgr. Monika Dubská, so sídlom Šoltésovej 13, Ružomberok, proti žalovanému: Obec Ždiar, Obecný úrad
č. 202, Ždiar, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/15/2016-60 zo dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/15/2016-60 zo dňa 31.

januára 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP" alebo „Správny súdny poriadok") zamietol žalobu žalobcov proti nečinnosti

orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby Krajský súd v Prešove uložil žalovanému
povinnosťkonaťarozhodnúťonávrhužalobcovnavydanierozhodnutiavkonaníododatočnompovolení
stavby spojenom s kolaudačným konaním pre stavbu: Prestavba a prístavba rekreačnej chalupy súp. č.
41vŽdiari,postavenejnapozemkuparc.č.KNC591/2vk.ú.Y.,vedenompodsp.zn.V+PK/102/2/2013-
Kf.

1.2 Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia konštatoval, že napriek skutočnosti, že sa žalovaný
ako stavebný úrad dopustil niektorých procesných chýb ako je neuvedenie lehoty vo výzve na podanie
žaloby, ďalej keď prihliadol na stanovisko vlastníkov susediacich pozemkov až po uplynutí lehoty, je
nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného odkázať účastníkov konania na podanie žaloby podľa §
88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v
znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „stavebný zákon") a v tej súvislosti konanie o žiadosti

žalobcov na vydanie dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia prerušiť. Zároveň
bez rozhodnutia civilného súdu o žalobe podľa § 88a ods. 3 veta druhá stavebného zákona, konanie o
stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Teda žalovanému nezostávalo
nič iné, ako vyčkať na rozhodnutie súdu o žalobe vlastníčok susediacich pozemkov.

2.

2.1Včaspodanoukasačnousťažnosťousažalobcoviadomáhali,abykasačnýsúdnapadnutéuznesenie
Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S/15/2016-60 zo dňa 31. januára 2017 zrušil a uložil žalovanému
povinnosťkonaťarozhodnúťvkonaníonávrhužalobcovnavydanierozhodnutiaododatočnompovolení
stavby spojenom s kolaudačným konaním pre stavbu: Prestavba a prístavba rekreačnej chalupy súp.
č. 41 v k. ú. Y., postavenej na pozemku parc. č. KN C 591/2 v k. ú. Y., vedenom pod sp. zn. V

+PK/102/2/2013-Kf, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, a to z dôvodov podľa §
440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.2.2 Žalobcovia videli nesprávnosť právneho posúdenia v tom, že žalovaný opakovane prinavrátil lehotu
na podanie občianskoprávnej námietky. Žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti namietali, že stavebný

úradvrozhodnutíoprerušeníkonaniaododatočnompovolenístavbyspojenomskolaudačnýmkonaním
a odkázaní vlastníkov susednej nehnuteľnosti na civilný súd, neurčil žiadnu lehotu, v rámci ktorej tak
majú urobiť, hoci ju určiť mal. Žalobcovia zdôraznili, že uvedené konanie bolo v rozpore s ustanovením §
137ods.3stavebnéhozákona,podľazneniaktoréhostavebnýúradurčílehotu,vktorejsamusípredložiť
dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci.

Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a
rozhodnúť vo veci.

2.4 Podľa názoru žalobcov z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva
povinnosťstavebnéhoúraduurčiťlehotu,vrámciktorejboliúčastnícipovinnípredložiťdôkaz,žepodanie
na súde, resp. inom príslušnom orgáne bolo urobené. Žalobcovia mali za to, že lehota, ktorá má byť

určená, je svojou povahou lehotou prekluzívnou a po jej márnom uplynutí právo zaniká. Z tohto dôvodu
dospel žalobca k záveru, že Krajský súd v Prešove mal rozhodnutie stavebného úradu vyhodnotiť ako
nezákonný správny akt.

2.5 Krajský súd v Prešove sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril ani k námietke žalobcov, že

sporný presah strechy neprekračuje 1,50 m. Žalobcovia sa v rámci svojej argumentácie odvolávali na
ustanovenie § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa znenia ktorého sa vystupujúca časť
stavby zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Žalobcovia prostredníctvom priloženého

geometrického plánu deklarovali, že presah ich strechy je najviac 0,70 m nad pozemok parc. č. KN C
574/1.

2.6 Žalobcovia v kasačnej sťažnosti ďalej namietali, že Krajský súd v Prešove sa nevysporiadal ani s
námietkou porušenia zásady koncentrácie stavebného konania. Žalovaný účastníkov konania v súlade

s § 88a ods. 7 v spojení s § 61 stavebného zákona správne poučil o ich oprávnení uplatniť svoje
námietky najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak na ne prihliadať nebude, avšak následne sa svojim
poučením neriadil. Stavebný úrad listom č.j. ZK/102/2013-Kf zo dňa 25.01.2013 oznámil účastníkom
začatie konania a na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním,
ktoré bolo vykonané dňa 19.02.2013. Spoluvlastníčka susedného pozemku, p. W. K. doručila svoje

stanovisko dňa 04.03.2013, teda až po uplynutí stanovenej lehoty. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že
na oneskorene podané námietky s poukazom na svoje vlastné poučenie nemal prihliadať, nariadil na
ich prejednanie ústne pojednávanie.

2.7 Žalobcovia uviedli, že Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia nezaujal žiadne stanovisko

k námietke hospodárenia so spoločnou vecou. O hospodárení so spoločnou vecou vlastníci rozhodujú
podľa § 139 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov väčšinou
počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia zdôraznili, že záporné stanovisko bolo
podané iba jednou spoluvlastníčkou susedného pozemku, p. W. K., pričom pozemok parc. č. KN C 574/1
v k. ú. Y. bol v rozhodujúcom čase v podielovom spoluvlastníctve štyroch spoluvlastníkov, z ktorých

každý vlastnil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1. Žalobcovia argumentovali, že pokiaľ p. K. nesúhlasila,
zvyšní podieloví spoluvlastníci ju svojimi rozhodnutiami prehlasovali.

2.8 Vzhľadom na vyššie uvedené mali žalobcovia za to, že opakovaným prinavracaním lehoty,
vydávaním paaktov a svojou nečinnosťou spôsobil žalovaný prieťahy v konaní. Žalobcovia dospeli k

záveru, že Krajský súd v Prešove sa s vyššie uvedenými námietkami dostatočne nevysporiadal, iba
stroho konštatoval, že žalovaný sa ako stavebný úrad dopustil niektorých procesných chýb.

3.

3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcov uviedol, že žalobcovia prvýkrát
podali žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením ešte v roku 2009. Z dôvodu nedoloženia niektorých
potrebných dokladov zo strany žalobcov a skutočnosti, že žalobcovia so stavbou v zmenenej podobe
začali pred rozhodnutím žalovaného, žalovaný konanie zastavil a vyzval žalobcov, aby podali žiadosť ododatočné povolenie stavby. Už v predmetnom konaní z roku 2009 podali účastníci konania námietky
voči vydaniu povolenia na realizovanú stavbu vo vzdialenosti 2 m od spoločnej hranice.

3.2 Skutočnosť, že žalovaný prihliadol v novom konaní aj na pripomienky podané po lehote stanovenej
v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, žalovaný odôvodnil tým, že mu boli známe
pomery a námietky ešte z predchádzajúceho konania v roku 2009.

3.3 Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by aj účastníci konania nepodali námietky, stavebný

úrad by žiadal od stavebníkov v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona preukázanie iného práva
k pozemkom, do ktorých svojou stavbou neoprávnene zasiahli, resp. zdokladovanie práva na presah
stavebnej konštrukcie nad susedný pozemok. Ak by toto právo žalobcovia nezdokladovali, konanie by
bolo v konečnom dôsledku aj tak prerušené a účastníci konania by boli odkázaní na súd.

3.4 K námietke žalobcov ohľadom presahu strechy, ktorý neprekračuje 1,50 m, čo je podľa názoru

žalobcov v súlade s § 6 ods. 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavbyužívanéosobamisobmedzenouschopnosťoupohybuaorientácie,žalovanýuviedol,žezostrany
žalobcov sa jedná o nesprávne vysvetlenie si znenia textu vyhlášky. Ustanovenia § 6 ods. 7 predmetnej
vyhlášky stanovuje, že vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi

vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie.
Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Nevzťahuje sa to
na presahujúce časti konštrukcie (presah strechy, presah balkónovej dosky). Práve z tohto dôvodu je
určený odstup stavby od hranice minimálne 2 m, aby presahujúce konštrukcie boli vždy nad pozemkom
stavebníka, aby bol v budúcnosti zo svojho pozemku schopný postaviť lešenie, vykonať opravu a údržbu

stavby, atď.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté

uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§
440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť je dôvodná.

4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.4 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil

nasledovný skutkový stav: Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, a to pozemok parc. č. KN C 591 o výmere 512 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a stavba - rekreačná chalupa, súp. č. 41, ktorá je postavená na pozemku
parc. č. KN C 591/2.

4.5Dňa23.01.2013žalobcoviapodaližiadosťnavydaniedodatočnéhostavebnéhopovoleniaspojeného
s kolaudáciou na stavbu „Prestavba a prístavba rekreačnej chalupy súp. č. 41 v Ždiari", ktorá je
postavená na pozemku parc. č. KN C 591/2 v k. ú. Y. podľa priloženého geometrického plánu.

4.6 Žalovaný listom, č.j: Ozn/102/2013-Kf zo dňa 25.01.2013 oznámil účastníkom konania a dotknutým

orgánom začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby, ktoré je spojené s kolaudáciou stavby
a na prejednanie žiadosti žalobcov nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré
sa uskutočnilo dňa 19.02.2013. Žalovaný súčasne poučil účastníkov konania, že svoje námietky a
stanoviská môžu uplatniť najneskôr na tomto pojednávaní, inak bude mať žalovaný za to, že so zmenoustavby súhlasia. Pri miestnej ohliadke žalovaný zistil, že stavba svojou časťou konštrukcie zasahuje nad
susedný pozemok a časť stavby, NN prípojka, bola zrealizovaná na susednom pozemku.

4.7 Dňa 04.03.2013 bolo žalovanému doručené záporné stanovisko p. W.J., jednej zo štyroch
spoluvlastníčok susedného pozemku parc. č. KN C 574/1, zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. Y., v
ktorom vyjadrila nesúhlas s povolením stavby a jej kolaudáciou až do doby odstránenia nedostatkov a
porušení zákona, bližšie špecifikovaných v jej stanovisku.

4.8 Stavebný úrad listom zo dňa 08.04.2013 oznámil účastníkom konania, že nariaďuje ústne
prejednanie námietok, pričom termín tohto pojednávania určil na 23.04.2013. Keďže sa pojednávania
nikto nezúčastnil, žalovaný určil nový termín pojednávania, a to na 14.05.2013, na ktorom sa v súlade
s § 137 stavebného zákona pokúsil o dosiahnutie dohody medzi žalobcom a vlastníčkami susedného
pozemku.

4.9 Vzhľadom na skutočnosť, že k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo, žalovaný vydal dňa
20.05.2013 rozhodnutie č. j.: V+PK/102/2/2013-Kf o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby
spojenom s kolaudačným konaním a vlastníkov susedného pozemku parc. č. KN C 574/1 v k. ú.
Y. A. F., W.J., X. I. a C. W. (ďalej len „vlastníci susedného pozemku") odkázal, aby sa obrátili vo
veci občianskoprávnej námietky nesúhlasu presahu časti konštrukcie nad ich pozemok a nesúhlasu s

umiestnením NN prípojky na súd.

4.10 Žalobcovia dňa 24.03.2014 adresovali žalovanému list označený ako „Vec: kolaudácia stavby súp.
č. 41", v ktorom namietali správnosť rozhodnutia žalovaného o prerušení konania a odkázaní účastníkov
konania na súd, a to z dôvodu absencie určenia lehoty, v rámci ktorej sa majú účastníci konania obrátiť

na súd, resp. iný príslušný orgán, oprávnený v spornej veci rozhodnúť. Žalobcovia ďalej deklarovali,
že na základe súhlasu k oznámeniu drobnej stavby č.j.: DS/654/2013 bola NN prípojka preložená na
pozemok v ich vlastníctve, a to ešte v roku 2013. Keďže do onoho času, t.j. skoro po roku od vydania
rozhodnutia o prerušení konania, nebol predložený žiadny dôkaz o podaní návrhu na súd, žalobcovia
vyzvali žalovaného, aby v danej veci pokračoval v konaní a rozhodol.

4.11 Následne dňa 02.04.2014 výzvou č. j. 102/2013-K.f žalovaný vyzval vlastníkov susedného
pozemku, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy oznámili žalovanému stanovisko k predmetu veci -
presah strechy nad pozemok parc. č. KN C 574/1 a predložili doklad o tom, že bolo urobené podanie
na príslušný súd, ak nesúhlasia s presahom strechy.

4.12 X. I., W.J. a A. F. doručili Obci Ždiar písomnú odpoveď k výzve Obce Ždiar, v ktorej oznámili,
že naďalej nesúhlasia s presahom strechy nepovolenej stavby na pozemok v ich vlastníctve, pričom
nesúhlasia ani s navrhovanou výmenou alebo predajom časti pozemku, ani zriadením vecného bremena

na ich pozemku. Zároveň požiadali žalovaného o predĺženie lehoty na predloženie dokladu o realizácii
podania na súd z 15 dní na tri mesiace za účelom vyhľadania právnej pomoci pre vyhotovenie a podanie
žaloby na príslušný súd.

4.13 Vlastníci susedného pozemku podali dňa 23.09.2014 na Okresnom súde v Poprade návrh na

začatie konania o ochrane vlastníckeho práva. Uznesením zo dňa 8. apríla 2015 Okresný súd v Poprade
prerušil konanie vo veci navrhovateľov A. F. a spol. proti odporcom B. a spol., sp. zn. 11C/244/2014-25
o ochrane vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, a to až do právoplatného ukončenia
dedičského konania po neb. navrhovateľke W. K..

4.14 Na základe podnetu žalobcov, prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 06.08.2015 vydal v
súlade s § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov upozornenie
prokurátora, v ktorom uviedol, že stavebný úrad Obce Ždiar nepostupoval v súlade so stavebným
zákonom. Porušenie stavebného zákona prokurátor videl v nerešpektovaní procesnej úpravy konania
o dodatočnom povolení stavby spojeného s kolaudačným konaním (§ 88a ods. 3, § 88a ods. 7

v spojení s § 61 ods. 1 Stavebného zákona) zo strany stavebného úradu, vrátane porušenia tzv.
„koncentračnej zásady". Prokurátor ďalej zistil porušenie § 137 ods. 3 Stavebného zákona tým, že
stavebný úrad neurčil lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Zmätočný postup stavebného úradu, vrátanenesprávnej aplikácie ustanovenia § 88a ods. 3 Stavebného zákona prispel podľa názoru prokurátora
k tomu, že neboli dodržané lehoty na rozhodnutie vo veci ustanovené v § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok"). Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol prejednať vydané upozornenie na pracovnej
porade zamestnancov obce a do budúcna zabezpečiť dôsledné dodržiavanie dotknutých ustanovení
stavebného zákona.

5.

5.1 Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

5.2 Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka

stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

5.3 Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

5.4 Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

5.5 Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

5.6 Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a

konanie preruší.

5.7 Podľa § 137 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,
že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť

vo veci.

5.8 Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

5.9 Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na
podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.5.10 Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto

lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny
orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením
dôvodov upovedomiť.

5.11 Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,

rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.-

5.12 Podľa § 468 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

6.

6.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní priloženého administratívneho spisu dospel k
záveru, že žalovaný svojim postupom v konaní o návrhu žalobcov na vydanie rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním pre stavbu: Prestavba a prístavba rekreačnej

chalupy súp. č. 41 v k. ú. Y., postavenej na pozemku parc. č. KN C 591/2 v k. ú. Y., vedenom pod sp.
zn. V+PK/102/2/2013-Kf porušil viaceré ustanovenia stavebného zákona.

6.2 Konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby spojenom s kolaudáciou stavby bolo začaté dňa
23.01.2013, kedy bola žalovanému doručená žiadosť žalobcov o vydanie dodatočného stavebného

povolenia spojeného s kolaudačným konaním. Následne dňa 25.01.2013 žalovaný oznámil účastníkom
konania a dotknutým orgánom začatie konania a na prejednanie žiadosti žalobcov nariadil ústne
pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktorého termín stanovil na 19.02.2013. Žalovaný v
oznámení súčasne v súlade s ustanovením § 88a ods. 7 v spojení s § 61 stavebného zákona správne
poučil účastníkov konania, že svoje námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskôr na tomto miestnom

zisťovaní, inak na ne nebude prihliadať.

6.3 Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný vzal do úvahy aj stanovisko spoluvlastníčky susedného
pozemku, p. W.J., ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.03.2013, teda až po uplynutí stanovenej
lehoty, pričom za účelom prejednania predmetných oneskorene podaných námietok nariadil ústne

pojednávanie. Uvedeným postupom došlo k porušeniu jednej z kľúčových zásad stavebného konania,
a to zásady koncentrácie.

6.4 V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že
po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada

a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí
zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie
ich pripomienok a námietok. R 105/2012 (sp. zn. 6 Sžp 1/2011)

6.5 Za ďalšie procesné pochybenie zo strany žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

opomenutie určenia lehoty, v rámci ktorej bolo nutné predložiť dôkaz o tom, že spoluvlastníci susedného
pozemku sa vo veci občianskoprávnej námietky nesúhlasu presahu časti strechy žalobcov nad
ich pozemok a nesúhlasu s umiestnením NN prípojky majú podať civilnú žalobu na okresný súd.
Vymedzenie lehoty, v rámci ktorej sa vyžaduje preukázanie aktivity účastníkov konania smerujúcej k
rozhodnutiu spornej veci civilným súdom alebo iným príslušným orgánom, je obligatórnou náležitosťou

rozhodnutia správneho orgánu o prerušení konania a odkázaní týchto osôb na súd alebo iný príslušný
orgán.

6.6 Uvedená podstatná náležitosť napriek jej explicitnému vymedzeniu v ustanovení § 137 ods. 3
stavebného zákona v rozhodnutí žalovaného zo dňa 20.05.2013 o prerušení konania o dodatočnom

povolení stavby spojenom s kolaudačným konaním absentovala, čo malo za následok, že vlastníci
susedného pozemku podali návrh na začatie konania o ochrane vlastníckeho práva na Okresný súd v
Poprade až 23.09.2014, čiže po viac ako roku od prerušenia konania žalovaným.6.7 Opierajúc sa o vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že žalovaný svojim
konaním porušil nielen koncentračnú zásadu, ale aj ďalšie zásady správneho konania, a to zásadu
rýchlosti a hospodárnosti.

6.8 V priebehu konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo zistené, že konanie vedené
na Okresnom súde v Poprade, sp. zn. 11C/244/2014 medzi žalobcami: A. a spol. proti žalovaným:
1. B.., 2. X., o ochrane vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom, bolo uznesením zo dňa
8. septembra 2017 zastavené z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcov. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. októbra 2017.

6.9 Zastavením konania na Okresnom súde v Poprade odpadla procesná prekážka, ktorá žalovanému
bránila konať a rozhodnúť o návrhu žalobcov na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby,
ktoré je spojené s kolaudačným konaním pre stavbu: Rekonštrukcia a prístavba rekreačnej chalupy súp.
č. 41 v kat. území Y., postavenej na pozemku parc. č. KN C 591/2 v k. ú. Y., vedenom pod sp. zn. V

+PK/102/2/2013-Kf. Napriek tejto skutočnosti žalovaný podľa informácií dostupných Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, vo veci žalobcu do dnešného dňa meritórne nerozhodol, čím došlo k porušeniu §
49 ods. 2 správneho poriadku.

6.10 Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že konanie odporcu

je možné vyhodnotiť ako nečinnosť orgánu verejnej správy. Po dôkladnom zvážení všetkých aspektov
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove,
č. k. 4S/15/2016-60 zo dňa 31. januára 2017 zrušuje podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vracia na ďalšie
konanie, pričom úlohou Krajského súd v Prešove bude vydať nové rozhodnutie, v ktorom vzhľadom
na odpadnutie procesnej prekážky spočívajúcej v prebiehajúcom súdnom konaní, uloží žalovanému

povinnosť konať a rozhodnúť vo veci návrhu žalobcov na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení
stavby spojenom s kolaudačným konaním pre stavbu: Prestavba a prístavba rekreačnej chalupy súp.
č. 41 v k. ú. Y., postavenej na pozemku parc. č. KN C 591/2 v k. ú. Y., vedenom pod sp. zn. V
+PK/102/2/2013-Kf, a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

7.

7.1 Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

7.2Vzhľadomktomu,žekasačnýsúdzrušilkasačnousťažnosťounapadnutéuznesenieKrajskéhosúdu
v Prešove č. k. 4S/15/2016-60 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, potom v kontexte s vyššie citovaným
ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne
Krajský súd v Prešove.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.