Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203898065
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4203898065.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: D. U., nar. XX. XX. XXXX, D. G. XXXX, U.,
o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 634,67 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/338/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 2020/2003, o odvolaní oprávneného zo dňa 11. 03.
2014 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 11. 2013 č. k. 13Er/338/2003-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 11. 03. 2014 na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 2020/2003 za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalej rozhodol, že o
náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok a ustanovení § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica zo dňa 29. 04. 2003 pod sp.
zn. N 1558/2003, NZ 32149/2003 napísaná na notárskom úrade notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom v

Bratislave.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Preto preskúmal exekučný
titul, ktorým je notárska zápisnica N 1558/2003, NZ 32149/2003 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom
Vlhom v Bratislave dňa 29. 04. 2003. Zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 21. 10. 2002 zmluvu
o úvere, ktorej súčasťou bolo i splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil spoločnosť PDSS, s. .r.o. na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo
jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
Povinný neplnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 29. 04. 2003 bola na notárskom
úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír na

základe plnomocenstva udeleného obchodnou spoločnosťou PDSS s. r. o., IČO: 35 828 170 zo dňa 02.
12. 2002, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 21.722,- Sk. Zároveň v menepovinného vyhlásil, že dlh v sume 21.722,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z
dlžnej sumy splatí v lehote do 06. 05. 2003, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasil s exekúciou, s tým
aby bola zápisnica použitá ako exekučný titul.

Súd prvej inštancie konštatoval, že podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie
je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej
zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere je
koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vniknúť až v budúcnosti) namietať

akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Povinnému bolo už v čase,
kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom
rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v
budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v

čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o
splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať
svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohla byť spoločnosť PDSS, s. r. o. platne splnomocnená
na takéto právo.
5. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinného a

„ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej
zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21. 12. 2011 súd prvej inštancie poukázal na ďalšiu

zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola
zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej
vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho

splnomocnenca. V zmysle § 24 Občianskeho zákonníka zástupca má povinnosť konať osobne a dať sa
zastúpiť ďalším zástupcom môže iba v prípade, ak to predpokladajú právne predpisy alebo ak to vyplýva
z dohody účastníkov. Takáto dohoda medzi povinným a „splnomocneným zástupcom“ chýba, preto sa
spoločnosť PDSS, s. r. o. nemohla dať zastupovať ďalším zástupcom na spísanie notárskej zápisnice a
Mgr. Tomáš Kušnír tak nebol platne splnomocnený na takýto úkon.

6. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré
uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre
osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať. Teda, ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým exekučným titulom

buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného
rozhodnutia.
7. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodne po predložení vyčíslenia trov
exekúcie súdnym exekútorom osobitným uznesením.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.
9. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že
zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu a táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na
súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov

práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný
zaoberaťsaskúmaním,činotárskazápisnicabolavydanávsúladesplatnýmipredpismi.Platnánotárskazápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Bol toho

názoru, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné
zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie
so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišnéhozaobchádzania.Nazákladeuvedenéhotvrdil,žeboluvedenýdotakéhopostavenia,ktorébolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.

Žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci.

Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej

zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od
vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
10. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm.

c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil
prejudiciálne otázky, a to, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný
právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil
fyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,teda,abyvjehomeneuznalvrámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť

exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17
a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 11. 2013 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako

vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň
odvolací súd ako nedôvodný zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, ktorý bol súčasťou
podaného odvolania.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18. 06. 2003,

kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice N 1558/2003, NZ 32149/2003 spísanej
notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v Bratislave dňa 29. 04. 2003. Následne súdny exekútor
podaním zo dňa 18. 06. 2003 (doručeným súdu prvej inštancie 25. 06. 2003) požiadal príslušný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa

18. 09. 2003 poveril súd prvej inštancie vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 22. 11. 2010 bol súdu prvej inštancie od oprávneného
doručený návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010. Výzvou zo dňa 18. 03. 2011 súd
prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a na vyjadrenie k návrhu nazmenu súdneho exekútora Na uvedenú výzvu súdny exekútor reagoval v podaní zo dňa 05. 05. 2011 a
vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 146,60 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13Er/338/2003-18
zo dňa 16. 06. 2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie

poverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého.Vpodanízodňa03.10.2011sasúdnyexekútorJUDr.
Rudolf Krutý vyjadril o jeho pomere k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený). Dňa 28. 11. 2013
súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, s tým, že o náhrade trov súdneho exekútora rozhodne v
osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

13. Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu

pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

14. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v

jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe zastavenia konania
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku potvrdiť. Na doplnenie však

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08.
2003, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 18. 06. 2003.

17. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 29. 04. 2003 spísanú notárom
JUDr. Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. N 1558/2003, NZ 32149/2003, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41
ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnený zástupca spoločnosti
PDSS, s.r.o. vystupujúcej ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mudlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 21.722,-
Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 19.120,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania
vo výške 0,25 % denne od 01. 02. 2003 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného

úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola
spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21. 10. 2002, súčasťou
ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS, s.r.o. na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho

súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
18. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej
notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná

zákonom a notárska zápisnica má teda obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym
inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní
dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného

zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného
práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o
jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v

dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný
dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na
základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou
mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
19. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o. vystupujúcej ako zástupca povinnej
osoby na základe splnomocnenia udeleného jej dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený

súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto
plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.

musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre spoločnosť PDSS, s.r.o. v zmluve
o úvere zo dňa 21. 10. 2002 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh,
resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Plnomocenstvo zo dňa 21. 10. 2002 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno

na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho
názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocneného
zástupcu spoločnosti PDSS, s.r.o. (ako zástupcu povinného) uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a
súhlasiť s jej vykonateľnosťou.
20. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 21. 10. 2002 je predtlačený formulár, ktorý

sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už
obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS, s. r. o.. Už táto skutočnosť
preukazuje, že spoločnosť PDSS, s. r. o. ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musela jednať so
spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcuspoločnostiPDSS,s.r.o.niesú vrozporesozáujmamipovinného,ktoréhobypodľaplnomocenstva
mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný

(§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu
vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento
súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
21. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 29.

04. 2003 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnený
zástupcaspoločnostiPDSS,s.r.o.vystupujúcejakozástupcapovinnejosobynazákladesplnomocnenia
udeleného jej dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002 nemohol pri jej spisovaní konať s
dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade
zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom

stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a
zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní.

23.Knávrhomoprávnenéhozodňa11.03.2014(ktorébolisúčasťoupodanéhoodvolania)naprerušenie
konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného
poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným
sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 28. 11. 2013, t.j. ešte za

účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd
rozhodujúcvoveciužvčaseúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku,postupovalvsúladesustanovením
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
25. S poukazom na návrhy oprávneného na prerušenie konania uvádzané v podanom odvolaní sa
odvolací súd zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm.

b/, c/ OSP, čomu od 01. 07. 2016 zodpovedá ust. § § 162 ods. 1, písm. a/, c/ CSP. Vychádzajúc z ust. § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5
Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorésavpredmetnejvecipoužije,ktorévylučuje
aplikáciu § 162 ods. 1 písm. a/, c/ CSP odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako

nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej
exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie
konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie
je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie
tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je
potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v znení

účinnom do 30. 06. 2016 nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor
Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku
tohto uznesenia a návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli.28. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.