Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117000094
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117000094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného
H.Y.,nar.:XX.XX.XXXX,preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.4Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod č. k. 0T/49/2017-76 zo dňa
27.06.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.02.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný H. Y., nar.: XX.XX.XXXX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3
(tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava pod č. k. 0T/49/2017-76 zo dňa 27.06.2017 uznal
obžalovaného H. Y., za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 07.03.2017 v čase okolo 22.00 hod., v meste Hlohovec na ulici Dukelskej, po predchádzajúcom
požití alkoholických nápojov, ako vodič nákladnej dopravy viedol nákladné motorové vozidlo značky
Renault Premium 430 DXi, bielej farby, evidenčné číslo TT311GG s pripojeným cisternovým prívesom

evidenčné číslo TT844YF, v ktorom sa nachádzal použitý kuchynský olej presne nezistenej hodnoty
hmotnosti 24.440 kg, kde bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Hlohovec, ktorá ho pri
následnej kontrole v čase o 22.06 hod. podrobila dychovej skúške na alkohol prístrojom AlcoQuant 6020plus, číslo A 408988, s výsledkom 0,96 mg/l alkoholu v jeho dychu, a následne po opakovanej skúške
prístroja v čase o 22.20 hod. s výsledkom 0,98 mg/l, pričom nevznikla žiadna škoda na majetku.

Za to obžalovanému H. Y. okresný súd uložil :

Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 (desať) rokov.

Samosudca okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 76-78 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2017
obžalovaný H. Y. v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie tak, že po poučení o

jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe uznesením prijal a vyhlásil,
že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa
nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vyhodnotením priznania sa obžalovaného, ako aj s poukazom na obsah spisu 0T/49/2017, v ňom
sa nachádzajúce listinné dôkazy a všetky ďalšie dôkazy z prípravného konania, mal okresný súd
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že obžalovaný H. Y. sa dopustil spáchania
skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu.

Skutok obžalovaného ako po objektívnej tak i po subjektívnej stránke naplňuje podľa okresného súdu
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 4 Trestného zákona a obžalovaného za spáchanie tohto skutku uznal v celom rozsahu vinným.

Pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd vychádzal z ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona, podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Pri určovaní druhu trestu okresný súd u obžalovaného H. Y. zohľadnil skutočnosť, že bol doposiaľ tri krát
súdne trestaný a pri úvahe o treste prihliadol k pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pre prípad
uloženia trestu odňatia slobody okresný súd vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 2 rokov
do 4 rokov, keď znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu (jeden rok) podľa § 38 ods.

3 Trestného zákona. Okresný súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu
trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom

obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel okresný súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je nevyhnutný, a preto v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a) výkon trestu obžalovanému odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vtrvaní 3 roky a 6 mesiacov, ktorú považoval za postačujúcu na sledovanie správania sa obžalovaného
a jeho schopnosť viesť riadny život.

Okresný súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na dobu 10 rokov, pretože
obžalovaný spáchal tento trestný čin v súvislosti s touto činnosťou - vedením motorového vozidla. Pri
ukladaní trestu zákazu činnosti okresný súd zohľadniť aj predchádzajúce odsúdenia obžalovaného pre
prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012, a to ja napriek tomu, že tieto odsúdenia má obžalovaný zahľadené.

Vzhľadom na to, že k prvému odsúdeniu obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky prišlo dňa 03.09.2009 okresný súd vyhodnocoval aplikáciu ustanovenia § 438d Trestného zákona,
podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z

trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší
trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011.

Zo rozhodujúcu skutočnosť pri vyhodnotení aplikácie § 438d Trestného zákona okresný súd považoval
ukladanie trestu zákazu činnosti trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa

10.01.2012, keď súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti aplikoval ustanovenie § 438d Trestného zákona
a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona a nie podľa § 61 ods.
3 Trestného zákona, hoci na jeho uloženie boli splnené zákonné podmienky.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka (č. l. 73 spisu),

ktoré písomne odôvodnila (č. l. 81 spisu).

Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania zhrnula obsah odvolaním napadnutého rozsudku.
Uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku o treste sa nestotožňuje. Výrok o treste v časti
ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 rokov považuje

za nezákonné. Podľa jej názoru okresný súd mal obligatórne uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti
na doživotie v zmysle ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona. Poukázala pritom na to, že
obžalovaný bol v minulosti tri krát súdne trestaný, pri všetkých troch odsúdeniach mu bol uložený trest
zákazu činnosti, pričom bol dvakrát odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 Trestného zákona. Nestotožňuje sa s právnym názorom okresného súdu pri vyhodnotení

ustanovenia § 348d Trestného zákona, kedy v danom prípade nie sú splnené podmienky na takýto
postup. Z vyššie uvedených dôvodov považuje uloženie trestu obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods.
2, ods. 3 Trestného zákona za nezákonný. Záverom namietla aj priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. n/ Trestného zákona okresným súdom, kedy podľa jej názoru samotné priznanie obžalovaného
nie je dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Poukázala pritom na stanovisko NS SR (Tpj

55/2016).

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry a
obžalovaný H. Y..

Prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal dôvodov odvolania a navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o
treste a vec vrátiť okresnému súdu na rozhodnutie.

Obžalovaný uviedol, že navrhovaný trest je pre neho likvidačný, podniká v doprave už 10 rokov a
navrhovanýtrestzákazučinnostibudeznamenať,žebudemusízrušiťživnosťaprepustiťzamestnancov.

Záverom uviedol, že doposiaľ nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a ako vodič najazdil 4 milióny
kilometrov.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §

317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to

oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
z časti dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Okresná prokuratúra Trnava podala dňa 09.03.2017 pod č. 2 Pv 172/17/2207-1 podľa § 234 odsek
1 Trestného poriadku obžalobu na H. Y., nar. XX.XX.XXXX v R., pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.

- Okresný súd dňa 10.03.2017 vydal vo veci trestný rozkaz pod č. k. 0T/49/2017-59, ktorým uznal H.
Y. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona a

uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečný odkladom a skúšobnou dobou na 3 roky a
6 mesiacov, zároveň uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 10 rokov. Predmetný trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, vzhľadom na riadne a včas
podaný odpor prokurátorom. Okresný súd podľa § 353 ods. 3 Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné
pojednávanie na deň 27.06.2017.

- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.06.2017 (č. l. 71-73) vyplýva, že obžalovaný H. Y. urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo súd prvého stupňa postupom
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného H. Y., že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe.

- Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil dve poľahčujúce okolnosti (§
36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona), bez zistenia priťažujúcej okolnosti a postupom podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jeden rok, ako aj správne ukladal
trest pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona v rámci

upraveného zákonného rozpätia od 2 rokov do 3 rokov. Uložený trest vo výmere 2 roky odňatia slobody
s podmienečným odkladom na 3 roky a 6 mesiacov považuje aj krajský súd za primeraný a spravodlivý.

K námietke prokurátora ohľadne nezákonného priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Trestného zákona, krajský súd poukazuje na stanovisko č. 44 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti
priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku, zktorého je zrejmé, že postup okresného súdu pri priznaní poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. n/ Trestného
zákona obžalovanému bol správny.

Z vyššie uvedeného stanoviska vyplýva, že poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm.
n/ Trestného zákona môžu byť obžalovanému priznané a zohľadnené aj kumulatívne. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a
zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, ktorá
je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku sa stáva v určitom zmysle

kvalifikovanou okolnosťou, majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu
na hlavnom pojednávaní. Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné
potom nepochybne považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36 písm.
n/ Trestného zákona.
Krajský súd ustálil, že okresný súd však nesprávne vyhodnotil skutočnosti potrebné pre ukladanie
sankcie a to v časti ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. I

keď v tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, nesprávne vyhodnotil
osobu obžalovaného, možnosť nápravy obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie
spravodlivého trestu.

Podľa § 289 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje

páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 <. neprimerane prísne.

Okresný súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 438d Trestného zákona, keďže k prvému odsúdeniu
obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky prišlo dňa 03.09.2009 (rozsudok
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/52/2009 zo dňa 03.09.2009) a k druhému odsúdeniu obžalovaného
prišlo dňa 10.01.2012 (trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012) a
vzhľadom na existenciu mimoriadných okolností uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61

ods. 3 Trestného zákona.

Krajský súd sa s takýmto postupom okresného súdu nestotožňuje a to vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného, kedy nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov,
ktoré by použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 Trestného

zákona boli pre obžalovaného neprimerane prísne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok
Okresného súdu Trnava, č. k. 3T/52/2009-62 zo dňa 03.09.2009, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy
viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom 1,27 mg/l alkoholu v krvi, čo je v prepočte 2,65 promile
(ťažký stupeň opitosti) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným

odkladom so skúšobnou dobou na 15 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Taktiež je potrebné poukázať na trestný rozkaz Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 0T/9/2012 zo dňa 10.01.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy viedol osobnémotorové vozidlo pod vplyvom 1,23 mg/l alkoholu v krvi, čo je v prepočte 2,56 promile (ťažký stupeň
opitosti) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom so
skúšobnou dobou na 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na dobu 3 rokov.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovanému boli ukladané v oboch prípadoch tresty na spodnej
hranici trestnej sadzby a nemožno hovoriť v týchto prípadoch o mimoriadnych okolnostiach. Zároveň
je potrebné poukázať na evidenčnú kartu vodiča u obžalovaného, ktorý má vykázaných 5 priestupkov,

za ktoré mu boli uložené blokové pokuty, 2 priestupky, pri ktorých mu bol vrátený vodičský preukaz bez
rozhodnutia o sankcií po zadržaní vodičského preukazu a 3 krát mu bol zadržaný vodičský preukaz. V
osobe obžalovaného odvolací súd vidí nedisciplinovaného vodiča, ktorý „nemá problém“ viesť motorové
vozidlo aj v ťažkom stupni opitosti. Je potrebné v danej veci ešte uviesť, že obžalovaný je profesionálnym
vodičom, ktorý jazdí na nákladnom motorovom vozidle s nákladom veľkej hmotnosti, ktorý v prípade
dopravnej nehody môže spôsobiť fatálne následky. V danom prípade teda nemožno hovoriť, že použitie

trestnej sadzby trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 5 Trestného zákona by bolo pre obžalovaného v
zmysle ustanovenia § 438d Trestného zákona neprimerane prísne.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo povinnosťou okresného súdu obligatórne uložiť obžalovanému trest
zákazu činnosti na doživotie v zmysle ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a/ Trestného zákona.

Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonuatovčastiotrestezákazučinnostiapodľa§61ods.1,ods.5Trestnéhozákonaaobžalovanému
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Podľa názoru krajského súdu vyššie uložený trest (aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúci spôsob
života) dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i
generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.