Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516206313
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3516206313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, so
sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, D.S.
O. D. S., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 19.469,59 Eur s príslušenstvom, t
a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 12.283,71 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 12.283,71 Eur od 08.09.2014 do zaplatenia a to všetko do troch

dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žalobný návrh zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 26,18 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
19.469,59 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.938,31 Eur od 07.10.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 05.10.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 14.000,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať formou 120-tich mesačných splátok vo výške 243,40 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s
dohodnutým úrokom 14,90 % ročne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 14.175,04

Eur. Celkovú čiastku sa žalovaný zaviazal zaplatiť vo výške 28.175,04 Eur, s konečnou splatnosťou
do 20.10.2021. Úver bol čerpaný v plnej výške. Žalovaný úver neplatil v zmysle zmluvne dohodnutých
podmienok, a preto sa dostal do omeškania. Právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval výzvou zo
dňa 08.09.2014 k úhrade s upozornením na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaný na
výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Právny predchodca žalobcu dňa 03.10.2014 v zmysle 7.6.1 VOP
pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 1.716,29 Eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu

postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Istina predstavovala 13.938,31 Eur
a príslušenstvo 5.741,24 Eur (zmluvný úrok 4.994,22 Eur, zmluvný úrok z omeškania 412,71 Eur,
zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 209,96 Eur a pôvodné poplatky 124,35
Eur). Zmena veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Žalobca výzvou zo dňa15.06.2016 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, avšak
bezvýsledne.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu, napriek jeho riadnemu doručeniu, nevyjadril.

3. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, za účasti jeho
právneho zástupcu, v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie riadne vykázané. Nebol daný
dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomným vyjadrením, Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2011, Všeobecných obchodných podmienok SLSP,
a.s., platobnej histórie, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 s doručenkou,
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014 s prílohou, Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.11.2014, predžalobnej výzvy zo dňa 15.06.2016, výpisu z obchodného registra

žalobcu a zistil skutkový a právny stav veci.

5.Právnypredchodcažalobcu-Slovenskásporiteľňa,a.s.ažalovanýuzatvorilidňa05.10.2011Zmluvuo
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutýbezúčelovýspotrebný
úver vo výške 14.000,- Eur, poskytnutý ako spotrebný úver na čokoľvek, poskytnutý jednorazovo, s

dohodnutouvýškoumesačnejsplátky243,40Eur sosplatnosťouk20.dňuvmesiaci,pripočtesplátok
120, počnúc dňom 20.11.2011 s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2021, dohodnutou výškou úroku z
omeškania 8 % ročne, fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 14,90 %. RPMN bola vo výške 17,07 %,
priemerná hodnota RPMN 12,27 %. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 28.175,04 Eur.
Úver bol žalovanému poskytnutý okamžite a v plnej výške s tým, že žalovaný sa zaviazal plniť svoje

povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve.

6. Žalovaný sa s úhradou splátok dostal ku dňu 07.09.2014 s úhradou sumy 6.386,21 Eur do omeškania,
a preto ho právny predchodca žalobcu listom zo dňa 08.09.2014 vyzval na úhradu predmetnej
sumy v lehote do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jej neuhradenia pristúpi

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Listom zo dňa 06.10.2014 právny predchodca žalobcu.
oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 VOP. Ku dňu 03.10.2014 došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala
splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka predstavovala sumu
19.469,59 Eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia.

Oznámenie žalovaný prevzal dňa 10.10.2014.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 29.10.2014 postúpil postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovanému na žalobcu. Právny predchodca žalobcu zaslal
žalovanému listom zo dňa 11.11.2014 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s výzvou na

úhradu v lehote do 15 dní v celkovej výške 19.679,55 Eur. Oznámenie bolo žalovanému doručené.

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.11. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

14. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed

Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky
z úradnej povinnosti.

15. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

16. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka,

ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo

dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí
o tom podať dôkaz.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

20. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva

bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.21. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“) - spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

23. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa

§ 19.

24. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

25. Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 129/2010

Z.z..

27. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach

odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú
náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho
zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

28. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro

konformným výkladom.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa
05.10.2011 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to medzi právnym predchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich

uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko
spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá
medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom
- žalovaným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej

zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné
prostriedkynazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevinejprávnejforme-voformeúveruaspotrebiteľ
sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna miera
nákladov. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov definovanej v § 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a hodnota RPMN
sú vyjadrené v hodnote 17,07 %, pričom z kontrolného výpočtu vyplýva hodnota RPMN 18,40 %, teda

výška RPMN nie je vyčíslená správne, ako ani celkové náklady, ktoré sú vo výške 29.208,- Eur.

33. Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva
neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné
ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky
mal právny predchodca žalobcu v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov
a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za

naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie
o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú
sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

34. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovaťaj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto
konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa,

najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára
ekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrokzaúverjepreňhovýhodný,prijateľný,
resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za
poskytnutý úver. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn.
6Co/345/2015)

35. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

36. Keďže vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu

poskytnutého úveru, preto žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.283,17,- Eur (úver
bol poskytnutý vo výške 14.000,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 1.716,29 Eur), pričom v tejto časti
súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a uplatnený riadne a včas. Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh
ako nedôvodný zamietol.

37. Keďže žalovaný riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol
žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 0,05%)
zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12.283,71 Eur od
08.09.2014 do zaplatenia (deň nasledujúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie), na

zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal.
38. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli
zistené zákonné podmienky pre určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.

1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
danom prípade mal žalobca úspech vo veci v rozsahu 26,18 %, (úspech žalobcu bol vo výške 63,09 %
vypočítaný 12.283,17 Eur / 19.469,59 Eur x 100 - úspech žalovaného vo výške 36,91 %) a preto súd
žalobcovi priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 26,18 %. O výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie okrem výroku I. rozsudku o zrušení platobného rozkazu v lehote
15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačoho saodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia.