Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205885
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817205885.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu V. K. V., I.. XX. X. XXXX, Z. XXX XX Z. XX, zastúpený

V.. W. O., F. F. M. M. O. L., Č. X. X, XXX XX L., proti žalovanému X/ B. X. O. L., R.: XX XXX XXX,
zastúpený V.. V. X., F. F. M. M. O. L., I.. Z. XX/XX, XXX XX L., a 2/ L. Z. L.. Y., I.. XX. X. XXXX, Z. G.
XXX, XXX XX V., zastúpená V.. B. K., F. F. M. M. O. L., I.W. M. X, XXX XX L., o nahradenie prejavu
vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd zamieta návrh na prerušenie konania.

III. Súd žalovaným 1/, 2/ priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.05.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2017
domáhal, aby súd uložil žalovanému ad I) ako predávajúcemu uzavrieť so žalobcom ako
kupujúcim, kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam v k. ú. Z. zapísaných na LV č. XX pod B7 v podiele 5/248
parcely registra „C“ č. 972/15, výmera 947 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria; na LV č. XX
pod B6 podiel 36/576, parcely registra „E“ č. 891/1, výmera 3282 m2, druh pozemku - lesné pozemky,
na LV č. XX pod B7 podiel 36/1152, parcely registra „E“ č. 29/1, výmera 1330 m2, druh pozemku - trvalý

trávnatý porast; na LV č. XXX pod B 5 podiel 36/576: parcely registra „E“ č. 840 výmera 5842 m2, druh
pozemku - trvalý trávnatý porast, parcely registra „E“ č. 841 výmera 13 310 m2, druh pozemku - trvalý
trávnatý porast, za tých istých podmienok ako sú uvedené v NZ: XXXX/XXXX-X/XX povolenej pod V
500/16 uzavretej medzi žalovanou ad 2) ako predávajúcou a žalovaným ad 1) ako kupujúcim.
2. Žalobca tento svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. Z.,
zapísaných na LV č. XX, LV č. XX, LV č. XX, LV č. XXX, Okresného úradu Rožňava - katastrálny odbor.
Žalovaný ad. 1) ako kupujúci a žalovaná ad.) 2 ako predávajúca, uzatvorili Kúpnu zmluvu vo forme

notárskejzápisniceNZ:XXXX/XXXX-X/XX,ktorábolapredmetomvkladovéhokonaniaOkresnéhoúradu
Rožňava, katastrálneho odboru pod V 500/16, na základe ktorej sa žalovaný ad.) 1 stal vlastníkom
nehnuteľností v k.ú. Z. zapísaných na LV č. XX pod B7 v podiele 5/248, parcely registra „C“ č. 972/15,
výmera 947 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, na LV č. XX pod B6 podiel 36/576, parcely
registra „E“ č. 891/1, výmera 3 282 m2, druh pozemku - lesné pozemky na LV č. XX pod B7 podiel
36/1152, parcely registra „E“ č. 29/1, výmera 1330 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast, na LV č.
XXX pod B 5 podiel 36/576, parcely registra „E“ č. 840 výmera 5842 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý

porast, parcely registra „E“ č. 841 výmera 13 310 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast.
3. O zmene vlastníckeho práva zo žalovanej ad. 2) na žalovaného ad. 1) sa žalobca dozvedel z verejne
prístupného portálu katastra nehnuteľností, pričom o takejto skutočnosti nebol nikým informovaný.
Žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, LV č. XX, LV č. XX, LV č. XXXprináleží zákonné predkupné právo, v zmysle ust. § 140 OZ, ktoré bolo uzatvorením kúpnej zmluvy
medzi žalovanou ad. 2) ako predávajúcou a žalovaným ad. 1) ako kupujúcim porušené, s poukazom
na citované ustanovenie, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú

spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, §117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov.
Žalovaný ad. 1) sa ohľadom tohto úkonu môže odvolávať na jeho predošlý nadobúdací titul a to:
Kúpne zmluvy, ktoré boli predmetom vkladového konania pod V 1870/15, V 27/16. Tieto právne úkony
boli však urobené za tých istých okolností ako napadnutý právny úkon, preto ide podľa žalobcu od

počiatku o neplatné právne úkony, na ktoré sa má takto aj pozerať, preto nemohli založiť zákonom
stanovené predpoklady na ďalšie nadobúdanie nehnuteľností v prospech žalovaného ad. 1). V takto
špecifikovanom prípade je potrebné zabrániť možnosti prevodu predmetných nehnuteľností na tretie
osoby, čo pôvodne predstavovalo podmienku naliehavosti právneho záujmu pre vydanie navrhovaného
neodkladného opatrenia. Naliehavosť právneho záujmu taktiež žalobca odôvodnil svojím zámerom a
to predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa na vyššie vymedzených listoch vlastníctva žalovanej

ad. 2) kúpiť. Z uvedeného dôvodu žalobca pôvodne podanou žalobou sa zároveň domáhal aj vydania
neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého súd žalovanému ad. 1) mal uložiť povinnosť zdržať sa konaní,
scudziť, predať, previesť, prenajať alebo zaťažiť právami tretích osôb vyššie uvedené nehnuteľnosti
v k. ú. Z.. Žalobca však návrh na vydanie neodkladného opatrenia ešte pred začatím pojednávania
zobral späť, keď súd uznesením zo dňa 23.06.2017 konanie o vydanie neodkladného opatrenia zastavil,

a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetné uznesenie, sp. zn.
8C/34/2017 - 21 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2017.
4. Žalobca v predmetnej žalobe zároveň poukázal na to, že konaním žalovaných ad) 1. a ad) 2.
mu bolo odňaté právo kúpi nehnuteľností, o ktoré žalobca dlhodobo prejavil svoj záujem za účelom
následného obhospodarovania predmetných nehnuteľností. Žalovaná ad. 2) zabránila jeho možnosti

využiť zákonné predkupné právo, čím zároveň založila dôvod pre vadnosť napádaného právneho
úkonu. Zmluvná voľnosť nakladať (scudziť, previesť) spoluvlastnícky podiel je obmedzená zákonným
predkupným právom. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu všetkým spoluvlastníkom. V ponuke sa má navrhnúť uzavretie zmluvy za
určitých podmienok, s uvedením ceny podielu a času, do ktorého sa má návrh prijať. Žalobca svoj

právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že nemá inú možnosť ako zákonným spôsobom
dosiahnuť také právne pomery, aké by neohrozovali jeho záujem na nadobudnutí predmetných
nehnuteľnostíprirešpektovaníjehopredkupnéhopráva,zpohľaduostatnýchspoluvlastníkov.Žalobcaje
samostatne hospodáriacim roľníkom v k.ú. Z.. Žalovaný ad. 1) skupuje tieto nehnuteľnosti na účely svojej
podnikateľskej činnosti, ktorá tvorí obdobný predmet podnikania ako je aj žalobcov, títo účastníci sú si

navzájom konkurenciou a preto tvrdiť, že žalobcovi zostane zachované predkupné právo aj po prechode
vlastníckeho práva na žalovaného ad. 1) je zavádzajúce. Na základe vyššie uvedeného žalobca preto
trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
5. Žalovaný ad. 1) so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení
poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ďalej

len (CSP) sa ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrhu - petit a to v rámci formalizácie
sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovateľný,
aby zodpovedal skutkovým odôvodneniam. Samotný žalobný návrh musí byť formulovaný tak aby ním
bola v konečnom dôsledku splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Žalobca, keďže sa
predmetnou žalobou dožaduje, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný ad. 1) je povinný ako

predávajúci uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu k označeným nehnuteľnostiam, za tých
istých podmienok ako sú uvedené v NZ:XXXX/XXXX - 5/16 povolenej pod V 500/16, uzatvorenej medzi
žalovanou ad. 2) ako predávajúcou a žalovaným ad. 1) ako kupujúcim, žalovaný ad. 1) je toho názoru,
že žalobcom podaná žaloba nespĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení § 137 CSP ako
ani ustanovenia § 132 ods. 1 CSP. Samotný žalobný návrh je podľa názoru žalovaného ad. 1) neurčitý

a tým aj nezrozumiteľný. Navyše takýto petit ako je uvedený v žalobe je podľa názoru žalovaného ad.
1) nevykonateľný. Žalovaný ad. 1) navyše zastáva názor, že žaloba žalobcu a samotný žalobný návrh
nemá oporu ani v hmotnoprávnych predpisoch, aj keď sa žalobca odvoláva na ust. § 140 Občianskeho
zákonníka. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný ad. 1) nadobudol bol žalovaný ad. 1)
riadnym podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktorú skutočnosť nakoniec vo svojej

žalobe v podstate uznal aj žalobca. Preto ani z uvedeného dôvodu nemôže byť žaloba dôvodná.
Žalovaný ad. 1) zároveň popiera tvrdenia žalobcu v predmetnej žalobe, že právne úkony, na základe
ktorých sa stal vlastníkom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vkladu
V 1870/15, V 27/16, sú od počiatku neplatnými právnymi úkonmi a že tieto nemohli založiť zákonomstanovené predpoklady pre ďalšie nadobúdanie nehnuteľností žalovaným ad. 1). Okrem uvedeného,
žalovaný ad. 1) poukazuje aj na to, že žalobca opomenul, že okrem strán sporu, t.j. žalobcu a žalovaného
ad.1)súspoluvlastníkminehnuteľnostíajďalšíspoluvlastníciaajztohopohľaduvzhľadomnajudikatúru

súdov SR sa javí žaloba ako nedôvodná. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný ad. 1) mu vytvára akúsi
konkurenciu v súvislosti s jeho podnikaním nie je pravdivé tvrdenie. Pri dodržaní predpisov, vzťahujúcich
sa na podnikateľskú činnosť, platí zásada voľnosti a slobody v podnikaní. Navyše žalovaný ad. 1), ako
podnikateľský subjekt vznikol ešte v roku 1956 a takmer od tej doby vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť. Zároveň žalovaný ad. 1) spochybňuje aj tvrdenia žalobcu o naliehavom právnom záujme a

tiež aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej ad. 2) pre tento spor. Z uvedených dôvodov považuje
žalovaný ad. 1) žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu. Pre prípad úspechu v
konaní si žalovaný ad. 1) uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaná ad. 2) rovnako ako žalovaný ad. 1) so žalobou nesúhlasila a tiež ju žiadala v celom
rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú a nedôvodnú. Žalovaná ad. 2) namietala hlavne nedostatok
svojej vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní. Žalobcom uplatnený nárok neuznáva a to ani

čiastočne. Žalovaná ad. 2) uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol žalovaný ad. 1) podielovým
spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, v dôsledku čoho žalobou uplatnený nárok na nahradenie
prejavu vôle uzavrieť so žalobcom, ako kupujúcim kúpnu zmluvu nie je dôvodný. Žalovaná ad. 2)
poukázala na výpisy LV č. XX, č. XX, č. XX a č. XXX pre k. ú. Z., z ktorých vyplýva, že žalovaný ad.
1 bol podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, pričom veľkosť tohto spoluvlastníckeho

podielu a jeho nadobudnutie vyplýva zo zápisov V 1870/15, V 27/16. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe
uvádza, že právne úkony, na základe ktorých sa žalovaný ad. 1) stal vlastníkom spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XX, č. XX, č. XX a č. XXX pre k. ú. Z., rozhodnutiami
o povolení vkladu č. V 1870/15, V 27/16 sú od počiatku neplatnými právnymi úkonmi a tieto nemohli
založiť zákonom stanovené predpoklady pre ďalšie nadobúdanie nehnuteľností v prospech žalovaného

ad. 1), tieto tvrdenia žalobcu žalovaná ad. 2) popiera. Žalovaná ad. 2) previedla na žalovaného ad. 1)
spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrej viere, že žalovaný ad. 1) je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom svedčil v čase uzavretia zmluvy, a svedčí mu aj doposiaľ, zápis v
katastri nehnuteľností. Pokiaľ by právne úkony, na základe ktorých žalovaný ad. 1) nadobudol vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom dotknutých nehnuteľností na základe rozhodnutí o povolení vkladu

č. V 1870/15, V 27/16, boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor skúmajúc plnenie formálnych i obsahových náležitostí týchto právnych úkonov ako mu to ukladá
ust. § 31 Katastrálneho zákona, by vklad nepovolil. Žalovaná ad. 2) pre úplnosť ešte uviedla, že ani v
hypotetickom prípade, že by právne úkony, na základe ktorých žalovaný ad. 1) nadobudol vlastnícke
právokspoluvlastníckympodielomdotknutýchnehnuteľností,nazákladerozhodnutíopovolenívkladuč.

V 1870/15, V 27/16 boli relatívne neplatnými právnymi úkonmi, nemalo by to žiaden vplyv na skutočnosť,
že žalovaný ad. 1) sa stal podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, takáto - doposiaľ len
tvrdená a nijakým spôsobom nepreukázaná neplatnosť právnych úkonov, by musela byť vyhlásená
právoplatným rozhodnutím súdu a i v takomto prípade by išlo o právne relevantnú skutočnosť len o od
okamihu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Žalobca pri tom ani netvrdí, že takéto rozhodnutie bolo

vydané, ba dokonca ani to, že vôbec bolo začaté súdne konanie o určenie neplatnosti týchto právnych
úkonov. Žalovaná ad. 2) z opatrnosti, pokiaľ by súd považoval skutkové a právne tvrdenia žalobcu za
dôvodné a zakladúce jeho právo domáhať sa požadovaného petitu, namietala petit žalobného návrhu,
ktorý považovala za nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. I v hypotetickom prípade, že
by súd žalobe vo veci samej vyhovel, žalovaná ad. 2) považovala žalobu vo vzťahu k nej samotnej ako

nedôvodnú a preto navrhla, aby súd žalobu i v takomto prípade vo vzťahu k nej zamietol, keďže nie je
ani pasívne legitimovaná v tomto spore a priznal jej plnú náhradu trov konania, pretože predmetný spor
nezavinila ani neiniciovala.
7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na ktorom žalobca naďalej trval na predmetnej žalobe, zároveň
navrhol, aby súd prípadne prerušil predmetné konanie do právoplatného ukončenia veci, vedenej

na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/33/2017 a to z dôvodu, že má za to, že výrok v uvedenom
konaní, bude mať dopad na samotné rozhodnutie v predmetnej veci. V prejedávanej veci, pod sp. zn.
8C/33/2017 je napadnutý právny úkon pod vkladovým konaním č. V 1870/15 - 8215 z ktorého vadnosť,
či bezvadnosť má nasledujúci vplyv na vady právneho úkonu, predstavujúci predmet tohto konania.
Opakovane žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný ad. 1) je podnikateľský subjekt dlhodobo

pôsobiaci v oblasti poľnohospodárstva a od svojho vzniku sa zaoberá nákupom, nadobúdaním a
užívaním pôdy, spôsobilej na poľnohospodárske účely. Inštitút podielového spoluvlastníctva je z jeho
dlhoročnej činnosti dobre známy a preto žalobca má za to, že účelovo od prvého úkonu, ktorým sa
stal podielovým spoluvlastníkom nadobúda ďalšie podiely, tak aby obišiel zákonné predkupné právoostatných podielových spoluvlastníkov. Má za to, že takýto prejav vôle nemôže požívať súdnu ochranu a
v tejto súvislosti namietal aj platnosť takýchto právnych úkonov, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

8. Žalovaný ad. 1) a žalovaná ad. 2) nesúhlasili s návrhom žalobcu na prerušenie konania a to s
poukazom na to, že takýto procesný návrh mohol byť uplatnený skôr a
naviac prerušenie konania v predmetnom spore nie je potrebné, keďže obdobné konanie vedené na
tunajšom súde, pod. zn. 8C/33/2017 je samostatné konanie a nemá dopad na samotné rozhodnutie
v predmetnej prejednávanej veci.

9. Žalovaný ad. 1) aj na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení s tým, že žalobu žiadal zamietnuť ako
nedôvodnú, poukázal na neurčitosť samotného žalobného petitu a v tej súvislosti aj na koncentračnú
zásadu a to v podstate námietky, ktoré boli vyslovené v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/33/2017.
Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný ad. 1) konal účelovo a v rozpore s dobrými mravmi, považoval
len za tvrdenie žalobcu, ničím nepodložené. Potvrdil, že žalovaný ad. 1) dlhodobo v predmetnej lokalite
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a v tej súvislosti užíva nehnuteľnosti, ku ktorým má riadny právny

vzťah. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná v ad. 2) ani nemala vedieť, čo vlastne predáva a že je
dlhodobo odsťahovaná, sú taktiež nepodložené a z ničoho nevyplývajúce tvrdenia. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že má súhlas od ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie sporných spoluvlastníckych podielov k týmto
sporom, táto skutočnosť podľa názoru žalovaného ad. 1) samo osebe nie je preukázaná a keby tomu
tak aj bolo, jeho naliehavý právny záujem neodôvodňuje podanie žaloby v takom znení ako je podaná.

Žalovaný ad. 1) zároveň poukázal na to, že z verejných listín vyplýva, že už pred uzavretím predmetného
právneho úkonu bol žalovaný ad. 1) vedený ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností, čo nakoniec
ani nie je sporné medzi stranami, pretože podľa názoru žalovaného ad. 1) táto skutočnosť vyplýva aj
z tvrdenia samotného žalobcu a zároveň žalovaný ad. 1) poukazuje na to, že tomu nebolo tak len v
súvislosti s vkladovým konaním pod V 1870/15.

10. Žalovaná ad. 2) zotrvala na svojej obrane a pripojila sa k všetkým námietkam prezentovaným
žalovaným ad. 1) a to aj v písomnom podaní. Žalovaná ad. 2) opätovne poukázala na nedostatok
svojej vecnej pasívnej legitimácie v tomto spore ako aj na fakt, že žalobca ani netvrdil a medzi
stranami sporu nie je ani sporný fakt, že žalovaný ad. 1) bol v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu
podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vo vzťahu k namietanej nejasnosti a neurčitosti

žaloby poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2004 publikovaný v časopise
zo súdnej praxe pod č. 33/2005, podľa ktorého súd nemôže nahrádzať nedostatky petitu žaloby o
nahradenie prejavu vôle. Vo vzťahu k možnosti žalobcu zabezpečiť dôkaz - kúpnu zmluvu, ktorý dôkaz
žalobca navrhol obstarať prostredníctvom súdu, poukázala na ust. § 68 ods. 5 Katastrálneho zákona,
v zmysle ktorého žalobca ako podielový spoluvlastník mal možnosť ako aj právo nahliadnuť do Zbierky

listín. Vzhľadom ku koncentračnej zásade, nevidela dôvod na odročenie pojednávania za účelom
doplňovania dôkazov, ktoré mohli byť predložené samotným žalobcom už skôr a zároveň navrhla, aby
súd vo vzťahu k nej žalobu zamietol a v prípade úspechu v konaní si uplatnila náhradu trov konania.
11. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, výpisom z obchodného registra, výpisom z LV č. XX
k.ú. Z., výpisom z LV č. XX k. ú. Z., výpisom z LV č. XX k. ú. Z., výpisom z LV č. XXX k. ú. Z.,

uznesením o zastavení konania o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 23.06.2017, právoplatným dňa
14.07.2017, písomnými vyjadreniami žalovaného ad 1), žalovanej ad 2) pripojeným spisom tunajšieho
súdu 8C/33/2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
12. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
13. Podľa § 603 ods. 1 OZ predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na
predaj. Podľa ods. 2, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči
nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpi vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované

predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Podľa ods. 3, ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované.
14. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po

ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
15. Každý so spoluvlastníkov môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne
ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právomostaných spoluvlastníkov. Z predkupného práva vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce
svoj spoluvlastnícky podiel previesť na iné osoby, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým
ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe.

Predkupné právo spoluvlastníkov je založené priamo zákonom. Jeho existencia, však neobmedzuje
dispozíciu vecou, pretože kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné
právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ) treba na tento úkon hľadieť ako na platný so
všetkým dôsledkami s tými súvisiacimi.
16. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo

neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu, preto je potrebné aplikovať
ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve. Vzhľadom na ustanovenie § 853 ods. 1/ OZ sa na tieto
vzťahy používa všeobecná úprava o predkupnom práve v ustanoveniach § 602 až § 606 OZ.
17. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľností musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému
navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých podmienok s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času,
do ktorého má byť návrh prijatý. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné

právo zanikne. Predkupné právo sa realizuje len raz a to v pomerne krátkych prekluzívnych lehotách (8
dní pri hnuteľných veciach a 2 mesiace pri nehnuteľných veciach, ak si účastníci nedohodli inú lehotu),
ako je aj vyššie uvedené).
18. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka
možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na

tretiu osobu alebo sa má možnosť domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel
ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od spoluvlastníka.
19. Povinný z predkupného práva musí vyčkať, kým márne uplynie lehota uvedená v § 606
OZ (nemôže ju skrátiť), v ktorej oprávnený môže ponuku prijať.
20. Právnu podstatu predkupného práva možno vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne

určený subjekt, t. j. konkrétna oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od
druhé individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka) t. j. od konkrétne povinnej osoby ako prvý
za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Ide teda o
vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby ponúknuť vec tejto
oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so

svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou
vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov
(spoluvlastníka). Podľa súčasnej právnej úpravy (§ 140 OZ) platí, že predkupné právo sa vzťahuje na
prevod spoluvlastníckeho podielu a nie na jeho prechod napr. dedením - § 460 OZ a podobne. Inštitút
predkupného práva uprednostňuje doterajších spoluvlastníkov pred tretími osobami, ktoré by vstúpili

do nového spoluvlastníckeho vzťahu. Zákon teda obmedzuje povinného spoluvlastníka v jeho práve
nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius dispodenti) univerzálne vo všetkých formách scudzenia
(predaj, darovanie, zámena). Podielový spoluvlastník pri výkone svojho vlastníckeho práva k svojmu
podielu je obmedzený v možnosti rozhodnúť sa, akým spôsobom prevedie na iného svoj spoluvlastnícky
podiel. Pri odplatnom prevode platí jednoznačne pre neho zákonné obmedzenie, vyplývajúce z

predkupného práva. V danom prípade aj nevyčkanie uplynutia zákonnej 2-mesačnej lehoty uvedenej v
ustanovení § 605 OZ sa považuje za porušenie predkupného práva.
21. Ponuka je jednostranný právny úkon zaviazaného spoluvlastníka, adresovaný spoluvlastníkovi
oprávnenému. Keďže ide o návrh na uzavretie zmluvy, musí spĺňať všeobecné náležitosti vyplývajúce
pre právne úkony v zmysle § 37 OZ (prejav vôle slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný) a tiež

podľa § 43a/ ods. 1/ OZ vyjadriť vôľu navrhovateľa, aby bol návrhom viazaný prípadne jeho prijatia.
Nakoniec podľa § 605 vety tretej OZ musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých
navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu to znamená, popri podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy
ako predmet kúpy a cena veci aj ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má dôjsť k predaju a
musí byť dodržaná písomná forma. Prijatie ponuky je jednostranným právnym úkonom oprávneného

spoluvlastníka adresovaný spoluvlastníkovi zaviazanému, ktorý ku svojej platnosti vyžaduje všeobecné
náležitosti stanovené v § 37 OZ. Podľa § 43c/ ods. 1/ OZ, ktorý upravuje prijatie návrhu, včasné
prehlásenie vykonané osobou, ktorému bol návrh robený, alebo iné ich včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jeho súhlas, je prijatím ponuky. V § 605 vety prvej OZ je však vymedzená doba, v
ktorej môže oprávnený spoluvlastník svoje právo prednostnej kúpy vykonať a zároveň spôsob, akým

musí reagovať na ponuku k predaju, či si chce úspešne uplatniť svoje predkupné právo a vec kúpiť,
t. j. musí ponúknutú vec vyplatiť. Z toho vyplýva, že k prijatiu ponuky k výkupu spoluvlastníckeho
podieludochádzavyplatenímtohtopodieluoprávnenouosobouvzákonnej2-mesačnejlehote,keďželen
prehlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať za účinné prijatieponuky (nález ústavného súdu z 10. 5. 2006 publikovaný v ASPI pod číslom 36600) t. j. ponuka urobená
v rámci predkupného práva nepredstavuje klasický návrh na uzavretie zmluvy vychádzajúci zo zásady
občianskoprávnej zmluvnej voľnosti, v ktorom navrhovateľ môže vymedziť svojim prejavom vôle lehotu

pre prijatie návrhu. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj ukončený, musí rešpektovať i ustanovenie
§ 605 OZ (pokiaľ by nebola dohodnutá doba iná) čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo
nielen pre zákonné predkupné právo - § 140 OZ. Pokiaľ spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej 2-
mesačnej lehoty a ponúkaný spoluvlastník podiel prevedie, porušuje tým predkupné právo ostatných
podielových spoluvlastníkov.

22. Podľa ustanovenia § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti dovolá.
23. Vo vyššie uvedenom ustanovení sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne
neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto
účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej
neplatnosti. Práva a povinnosť z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden

z spoluvlastníkov chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú ako blízku osobu. Tento spoluvlastník
je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostaným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám.
V ponuke, ktorá je jednostranným právnym úkonom adresovaným oprávnenému musia byť okrem
všetkých náležitostí vyžiadaných zákonom pre právne úkony (§37 OZ) a pre návrh na uzavretie
zmluvy (§43aOZ) obsiahnuté aj všetky podmienky za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, to

je vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci i ďalšie podmienky,
či požiadavky, za ktorých má vec predať a pri nehnuteľnosti musí byť dodržaná písomná forma. Teda
obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky za ktorých má dôjsť medzi povinným a oprávneným z
predkupného práva a ktorý z plnení môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať, pričom označenie
konkrétnej osoby ktorá prejavila záujem prípadne vec kúpiť nie je podmienkou ponuky vedľa ceny.

Pokiaľ aj čas do ktorého má byť návrh prijatý uvedený nie je, v zmysle ust. § 605 OZ platí, že pri
nehnuteľnostisamápredajuskutočniťdodvochmesiacovpoponuke.Akoprávnenáosobapodmienkam
ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú
osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému
spoluvlastníkovi. Pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka sa môže oprávnený

spoluvlastník z predkupného práva domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastníka na tretiu osobou, môže sa domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorý ich kúpil od zaviazanej osoby a ak tak
nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde
vydania rozhodnutia ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradil prejav vôle nadobúdateľa alebo si môže

predkupné právo ponechať a predkupné právo začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu. Porušenie
predkupného práva môžu napadnúť aj ostatní podieloví spoluvlastníci, preto sa má za to, že pokiaľ by
súd žalobe vyhovel, bol by prípadne uspokojený žalobca ale nie je zrejmé keďže ostatní spoluvlastníci
nie sú účastníkmi tohto konania, či nebolo porušené predkupné právo aj voči ostaným spoluvlastníkom,
ktorou otázkou sa súd v tomto konaní, ale nezaoberal.

24. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkom je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom a to v možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na
tretiu osobu. Podľa súčasnej právnej úpravy predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi,
ktoré vyplýva priamo zo zákona a má vecnú právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch
najvýznamnejších zložiek obsahu vlastníckeho práva - právo nakladať so svojou vecou, konkrétne

previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci a jeho právnym nástupcom a pre
spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj podiel na veci scudziť tento ponúkol
na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah v ktorom právo jednej strany na prednostnú
ponuku ku kúpe a možnosti jeho využitia, zodpovedá povinnosť druhej strany. Pretože ustanovenia o
spoluvlastníctve neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného vzťahu

vychádza sa v zmysle § 853 OZ z analytickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ust.
o zmluvnom predkupnom práve (602 a nasl. OZ), ktoré sú obsahom a účelom najbližšie zákonnému
predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov.25. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Súd z dôvodov vyššie uvedených, s poukazom na citované ustanovenie, na základe vykonaného

dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a neopodstatnená.
Hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný.
Pre prípad, pokiaľ by súd aj považoval skutkové a právne tvrdenia žalobcu za dôvodné, na základe
požadovaného petitu by nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože predmetný petit súd považuje za
neurčitý a hlavne nevykonateľný. Žalobca mal možnosť nahliadnuť do Zbierky listín za účelom doplnenia

dôkazov, za účelom upresnenia petitu žaloby, t. j. zistenia podmienok uzavretých v kúpnej zmluve
medzi žalovaným ad. 1) ako kupujúcim a žalovanou ad. 2) ako predávajúcou, keďže žalovaný ad.
1) bol už v čase kúpy podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Žaloba voči žalovanej
ad. 2) je rovnako nedôvodná, hlavne s poukazom na to, že žalovaná ad. 2) nie je vecne pasívne
legitimovaná v predmetnom spore. Žalovaná ad. 2) predviedla na žalovaného spoluvlastnícke podiely
k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrej viere, že žalovaný ad. 1) je podielovým spoluvlastníkom týchto

nehnuteľností, keďže žalovanému v čase uzavretia zmluvy svedčil i doposiaľ svedčí jeho zápis v katastri
nehnuteľností. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, aktuálne platná právna úprava CSP ukladá
žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh - petit, a to v rámci formalizácie sporového civilného
procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný, aby zodpovedal skutkovým
odôvodnenia. Samotný žalobný návrh musí byť formulovaný tak, aby ním v konečnom dôsledkom bola

splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Žalobcom podaná žaloba nespĺňa kritéria
vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože samotný žalobný návrh je neurčitý, nevykonateľný
a nemá oporu v hmotnoprávnych predpisoch. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. Pokiaľ žalobca žiadal v konaní doplniť dokazovanie, a to vyžiadaním si katastrálneho spisu pod č.

V 500/2016, resp. vyžiadaním si listu vlastníctva pred účinnosťou vkladového konania, súd predmetný
dôkaz nevykoval, resp. ho zamietol, pretože je povinnosťou žalobcu, aby predkladal súdu dôkazy na
svoje tvrdenia, hlavne dôkazy, ku ktorým má prístup, ktoré ma možnosť si zabezpečiť, keďže súd nemá
povinnosť nahrádzať listiny za žalobcu, resp. súd nemôže nahrádzať nedostatky petitu žaloby. Žalobca
mal možnosť za účelom zistenia si dôkazov nahliadnuť do Zbierky listín, ktoré sú zverejnené.

27. Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sa opiera o ustanovenie § 162 ods. 3 CSP, keď
súd nemal preukázané, že konanie vedené pod sp. zn. 8C/33/2017 na tunajšom súde by malo vplyv na
rozhodnutie predmetu tohto konania.
28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je
úspechu vo veci.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a úspešným
žalovaným ad 1) a ad 2) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením súdnym

úradníkom, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.