Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710208410
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7710208410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. A. G., D.. XX. XX. XXXX, N. S.
Ž., R. XX/X, X. F. X., D.. XX. XX. XXXX, N. S. D., J. D.Á. XXX/XXX, zastúpeného: Bugala - Ďurček, s.r.o.,
Advokátskou kancelária so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 102, proti žalovaným 1. A. Z., D.. XX.
XX. XXXX, N. S. O., M.. C. XX, X. O.. G. O., N. S. O., V..Z.. A. X, X. O. Z., D.. XX. XX. XXXX, N. S. O.,
M.. C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku
8, o 6.638,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 28. 02. 2017 č.k. 12C/29/2011-255 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 2.608,83 eur s 9
%-ným ročným úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade 1.651,74 eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1.a v 2. rade 2.378,21 eur s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade
povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú oprávnení spoločne a nerozdielne 2.608,83 eur s 9 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí sú oprávnení spoločne a
nerozdielne 1.062,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia. Žalovanému

v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.a v 2. rade, ktorí sú oprávnení spoločne a nerozdielne
2.378,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí sú oprávnení spoločne a nerozdielne trovy konania, a to žalovanému v
1. rade vo výške 100 % žalobcami vynaložených trov, žalovanej v 2. rade 28 % žalobcami vynaložených
trov a žalovanému v 3. rade 100 % žalobcami vynaložených trov.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 32 ods. 2, § 33
ods. 12, § 37 ods. 2, § 50a ods. 1, 2 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že
dňa 28. 06. 2006 uzavreli žalobcovia ako budúci kupujúci s O.. A. C., právnym predchodcom žalovaných
ako budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovanýmv tejto zmluve. Za O.. A. C. ako splnomocnenec konal O.. O. Ž. na základe generálnej plnej moci z 22.
05. 2006, ktorou O.. A. C. splnomocnil O. Ž. ku všetkým právnym úkonom súvisiacim s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v kat. úz. mesta N., Z. O. a ktoré sa stali predmetom zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve. Skutočnosť, že generálna plná moc bola O.. A. C. skutočne udelená O.. O. Ž. vyplýva z
osvedčenia pravosti podpisu O.. A. C. zo dňa XX. XX. XXXX, ale aj z výpovede svedkyne O. C., ktorá
potvrdila, že spolu s O.. A. C. poprosili O.. O. Ž., aby im vybavil pozemky v N.. Obranu žalovaných,
že generálnou plnou moc splnomocnil O.. A. C. O.. O. Ž. (len) na úkony súvisiace s reštitučným
konaním ohľadom predmetných nehnuteľností súd považoval za nedôvodnú. Z jazykového vyjadrenia

tejto plnej moci v súlade s ust § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka za použitia gramatického a logického
výkladu totiž jednoznačne súdu vyplynulo, že O.. A. C. splnomocnil O.. O. Ž. ku všetkým právnym
úkonom, teda aj k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k predmetným nehnuteľnostiam. O.. A.
C. z dôvodu jeho úmrtia síce nebolo možné k týmto skutočnostiam vypočuť, avšak svedok O.. O. Ž.
vo svojej výpovedi potvrdil, že k takémuto právnemu úkonu bol splnomocnený a plnú moc v celom
rozsahu aj prijal. Rozsah plnomocenstva sa vzťahoval na všetky právne úkony súvisiace s predmetom

občianskoprávnych vzťahov - pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Bratislava - Staré
mesto. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že vôľa O.. A. C. nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom
obsiahnutým v generálnom plnomocenstve. Žalobcovia na základe predloženej plnej moci z 22. 05. 2006
nemali žiaden dôvod pochybovať, že O.. O. Ž. koná v mene O.. A. C..

3. Žalovaní pri uzavretí predmetnej zmluvy odovzdali O.. A. C. cestou jeho splnomocneného zástupcu
O.. O. Ž. sumu 200.000,- Sk, ktorá v zmysle článku 5. bod 5.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
predstavovala časť kúpnej ceny. Z článku 2. bod 2.3 tejto zmluvy vyplynulo, že pokiaľ nedôjde k uzavretiu
kúpnej zmluvy do 15. 06. 2009, záväzky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zanikajú a povinnosťou
zmluvných strán je vydať si všetko, čo podľa nej bolo plnené. Z toho súdu prvej inštancie vyplynulo,

že povinnosťou žalovaných je vydať žalobcom sumu 200.000,- Sk, ktorá predstavuje nárok titulom
bezdôvodnéhoobohatenia(6.638,78eurpoprepočtekonverznýmkurzom).Pokiaľišlootvrdeniesvedka
O.. O. Ž., že suma 200.000,- Sk predstavovala náklady, ktoré mu vznikli pri vybavovaní reštitúcií O.. A.
C., tieto súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivé. Suma 200.000,- Sk v zmysle článku 5. bod 5.1
zmluvy totiž jednoznačne predstavovala zálohu na kúpnu cenu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku totiž vyslovil, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
je potrebné považovať za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť
predmetu kúpy. Z ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že podstatnými náležitosťami
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je dohoda o kúpnej cene a predmete kúpy. Danej zmluve chýba

presnáidentifikácianehnuteľnostízodpovedajúcaplatnýmkatastrálnympredpisom,keďžepredmetkúpy
vyjadrený v článku 1. bod 1 písm. b/ je vyjadrený v stave pozemnoknižnom, preto tento údaj spomenutú
zákonnú požiadavku nespĺňa.

5. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že nárok žalobcov je premlčaný, túto súd prvej inštancie

nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že k jej zániku malo dôjsť najneskôr 15. 06.
2009, preto žalobcovia mohli prvýkrát žiadať o vrátenie uhradenej sumy dňa 16. 06. 2009. Vychádzajúc
z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa 16.
06. 2009. Preto pokiaľ žalobcovia uplatnili nárok na súde dňa 24. 06. 2010, urobili tak v zákonom
stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci

ide o nedbanlivostné bezdôvodné obohatenie, pretože obe strany mali záujem naplniť účel sledovaný
zmluvou a v konaní nevyšlo najavo, že by žalobcovia dôvody neplatnosti zmluvy poznali pred 15. 06.
2009. Zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobca v 1. rade
mal vedomosť o tom, že predmet plnenia - predmetné pozemky nemôžu byť predmetom kúpnej zmluvy
z dôvodu späťvzatia reštitučného podania. V konaní totiž nevyšlo najavo, že by konanie o reštitučných

nárokoch týkajúcich sa predmetných nehnuteľností bolo zastavené. Z vykonaného dokazovania teda
nevyplynula vedomosť žalobcu o tom, že predmet kúpy je nemožný, skôr ako ku dňu 15. 06. 2009.

6. Vykonaným dokazovaním sa nepotvrdilo ani tvrdenie žalovaných, že žalobcovia sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedeli z listu O.. A. C. zo dňa XX.XX.XXXX. Týmto listom totiž O.. A. C. odvolal

plnomocenstvo zo dňa 07. 06. 2006 udelené žalobcovi v 1. rade. Z obsahu tohto listu nemožno vyvodiť
záver o vedomosti žalobcov, že O.. A. C. sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ ide o výzvu žalobcov zo dňa 28.
04. 2008 adresovanú O.. A. C. za účelom vrátenia zálohových platieb, touto výzvou žalobcovia reagovalina odvolanie plnomocenstva O.. A. C., preto jej obsah nemá žiadnu právnu relevanciu v súvislosti s
riešením otázky premlčania uplatneného nároku.

X. O.. A. C., ako vyplynulo z obsahu jeho listov zo dňa 26. 05. 2008 a zo dňa 24. 11. 2009 mal vedomosť
o vyplatení sumy 200.000.- Sk žalobcami O.. O. Ž.É., o čom sa mal dozvedieť v priebehu roku 2007. A
j z výpovede svedkyne O.. C. vyplynulo, že „niekedy pred 2 alebo 3 rokmi“ telefonoval nejaký muž z N.,
ktorý sa pýtal na O.. Ž., pretože mu bolo vyplatených 200.000.- Sk. Podľa názoru súdu prvej inštancie O..
O. Ž.I. neprekročil oprávnenia vyplývajúce z plnomocenstva, pričom povinnosťou žalovaného bolo bez

„zbytočného odkladu“ úkon schváliť vo vzťahu k žalobcom ako osobám, s ktorými O.. O. Ž. konal. O.. A.
C. tak neurobil, pretože prvýkrát sa o obmedzenom plnomocenstve pre O.. O. Ž. dozvedel listom zo dňa
26. 05. 2008. Od konca roku 2007 tak uplynulo minimálne 6 mesiacov, preto nemožno ani konštatovať,
že by O.. A. C. konal bez zbytočného odkladu.

8. Z osvedčenia o dedičstve po O.. A. C. sp. zn. 12D/489/2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že dedičmi

po ňom sú A. Z., G. O. V. O. Z.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 21. 06. 2016, preto v
zmysle § 175zca ods. 4 O.s.p. nadobudlo aj účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Podľa názoru
súdu prvej inštancie však toto osvedčenie o dedičstve obsahuje tak závažné vady, pre ktoré nie je možné
zistiť skutočnú výšku nadobudnutého dedičstva po započítaní výplatnej povinnosti žalovaných. Z bodu
V. osvedčenia o dedičstve vyplýva výška výplatnej povinnosti žalovaných v 1. a 3. rade v prospech

žalovanej v 2. rade, ktorá sa týka nehnuteľností zapísaných na LV XXXX k.ú. O., pričom táto uvedená
nie je. Súd nemohol zistiť výšku výplatnej povinnosti žalovanej v 2. rade v prospech žalovaných v 1.
a 3. rade z nadobudnutých nehnuteľností na LV XXX k.ú. O. Č.. V osvedčení o dedičstve je povinnosť
žalovanej v 2. rade formulovaná ako „26 % z reálnej hodnoty pozemku“. Výšku reálnej hodnoty pozemku
osvedčenie o dedičstve neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že ani po odročení pojednávania žalobcovia na

výzvu súdu nereagovali a opravené osvedčenie o dedičstve nepredložili, súd prvej inštancie vychádzal z
tohto vadného súdneho rozhodnutia. Nemohol však zohľadniť nadobudnutie dedičstva žalovanými 1, 3
a žalovanou 2, ktoré by zodpovedala sume výplatnej povinnosti žalovaných 1- 3 a žalovanou 2, pretože
tieto povinnosti boli vo výroku uvedené neurčito. A. Z. nadobudol majetok po poručiteľovi - nehnuteľnosti
v celkovej výške 54.038,46 eur (hodnota nehnuteľností na LV XXXX G..Ú.. O., U. XXXX, U. XXXX G..Ú..

Z., osobné motorové vozidlo Š. P.), O. Z. nadobudol nehnuteľnosti (LV XXXX G..Ú.. O., U. XXX, U. XX,
U. XXX, U. XXX, U. XXX, U. XXX, U. XXX, U. XXX, U. XXX G..Ú.. W. D. H., U. XXXX, U. XXXX G..Ú.. N.
Z. O., U. XXX G..Ú.. S.Š.) v celkovej výške 49.757,78 eur. G. O.P. nadobudla nehnuteľnosti v hodnote
19.426,57 eur (LV XXX G..Ú.. O. Č.). Celková hodnota dedičstva činí 123.222,81 eur. Podiel A. Z. na
celkovej hodnote dedičstva predstavuje 44 % z celku, Michala Sačurovského 40 % z celku a Kataríny

Méhešovej 16 % z celku. Preto je povinnosťou vrátiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu, ktorá sa odvíja od
hodnoty dedičstva, ktoré nadobudli žalovaní. Žalovanému v 1. rade tak uložil povinnosť zaplatiť 2.608,83
eur, žalovanej v 2. rade 1.062,21 eur a žalovanému v 3. rade 2.378,21 eur, všetkým s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia vychádzajúc z § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. 16.
06. 2009 bol prvý deň, kedy žalovaní mohli žalobcom predmetnú sumu vrátiť, preto do omeškania sa

dostali od 17. 06. 2009. Žalobcovia požadovali priznanie úroku z omeškania od 16. 06. 2009, preto v
zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobu zamietol aj o zaplatenie sumy 589,53 eur s prísl. vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v celom nároku voči žalovaným

úspešní. Voči žalovanej v 2. rade mali úspech len čiastočný, preto žalovanú zaviazal nahradiť žalobcom
trovy konania vo výške 28 % (64 % -36 %).

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade

túto zaviaže zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú oprávnení spoločne a nerozdielne sumu 2.608,83
eur s 9 % úrokom z omeškania od 17. 06. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôvodoch odvolania vytkli súdu prvej inštancie, že žalovaných, ktorí sú právni nástupcovia po pôvodne
žalovanom O.. A. C. nezaviazal na úhradu pohľadávky žalobcov podľa pomeru toho, čo z dedičstva
nadobudli k celému dedičstvu. Súdu prvej inštancie vytkli, že žalobcov nikdy nevyzval na predloženie

opravydotknutéhoosvedčeniaodedičstve. Nestotožnilisasnázoromsúdu
prvej inštancie, že v danom prípade ide o vadné osvedčenie o dedičstve. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam v
k.ú.O.,zapísanýchnaLVč.XXXXvspomínanomosvedčeníodedičstvejejednoznačneurčenávýplatná
povinnosť žalovaného v 1. a 3. rade v prospech žalovanej v 2. rade, napriek tomu súd prvej inštancie máza to, že v tomto rozhodnutí je neurčito uvedená výplatná povinnosť. Tento nesprávny záver súdu prvej
inštancie pritom mal vplyv na určenie výšky dedičských podielov jednotlivých žalovaných. S poukazom
na § 511 ods. 2 a § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa názoru žalobcov možno uzavrieť, že

ak niektorému z dedičov vzniklo voči ostatným dedičom právo na výplatu, resp. povinnosť vyplatiť
ostatných dedičov a ak sa dedičia nedohodli inak, výplatná povinnosť, resp. výplatné právo je v takej
výške, aby každému z dedičov pripadol rovnaký podiel na dedičstve, resp. jeho dotknutej časti. Každý
veriteľ môže požadovať len svoj podiel a každý dlžník je oprávnený plniť tak, aby veritelia nadobudli svoj
podiel. Osvedčenie je dedičstve je dohodou v zmysle § 482 Občianskeho zákonníka a z tejto je zrejmý

úmysel strán určiť, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinný vyplatiť žalovanú v 2. rade. V
tejto časti je dohoda určitá, nemôže byť preto neplatná. V dohode síce nie je uvedená výška výplatnej
povinnosti,avšaktútojemožnéurčiťvsúladesospomínanýmiustanoveniami.Výškuprislúchajúcejčasti
dedičstva žalovanej v 2. rade je možné a potrebné určiť za pomoci zákonných ustanovení. Vo vzťahu
k nehnuteľnosti zapísanej v k.ú. O. Č.Č., zapísanej na LV č. XXX je stanovená výplatná povinnosť „26
% z reálnej hodnoty pozemku“. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že v spomínanom rozhodnutí nie je

uvedená reálna hodnota pozemku, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť osvedčenia o dedičstve.

11. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
Uplatnili náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkli súdu prvej

inštancie, že nesprávne rozhodol o veci, pokiaľ vychádzal z toho, že na strane žalobcov ide o nerozlučné
spoločenstvo. Vzhľadom na obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľnosť mali nadobudnúť
žalobcovia do podielového spoluvlastníctva, každý o veľkosti 1/2 a zaplatiť kúpnu cenu za týchto
podmienok. Žalobcovia vystupovali ako samostatné subjekty - fyzické osoby, pričom z výpovede žalobcu
v 1. rade vyplynulo, že každý zo žalobcov dal p. Ž. po 100.000,- Sk. Súd prvej inštancie tiež pochybil

pri hodnotení „generálnej plnej moci“ zo dňa 22. 05. 2006 a dospel k nesprávnym právnym a skutkovým
zisteniam. Žalovaní spochybňujú platnosť tejto plnej moci vzhľadom na jej neurčitosť, keďže ňou mal
podľa názoru žalovaných M.. A. C. splnomocniť O.. O. Ž. ku všetkým právnym úkonom súvisiacim s
reštitučnými nárokmi pôvodného žalovaného. Nesúhlasili preto so záverom súdu prvej inštancie, že
O.. O. Ž. bol oprávnený uzavrieť aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Poukázali na neurčitosť citácie

obsahu „generálnej plnej moci“, ktorej výklad, k akému dospel súd prvej inštancie, nemožno považovať
za správny. Mesto N. je rozdelené na viacero katastrálnych území, preto nie je zrejmé, o aké parcely
má ísť a či sú tieto vedené ako pozemnoknižné parcely reg. E KN alebo C KN. Svedkyňa O.. C.
nebola pri podpisovaní plnej moci, a táto pri svojej výpovedi potvrdila, že vôľa pôvodného žalovaného
a ani jej, nebola tieto pozemky odpredať, ale naopak po úspešnosti reštitučného konania, ponechať v

prospech svojich potomkov. Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o budúcej kúpnej
zmluve je pre svoju neurčitosť neplatná. Súd prvej inštancie aj napriek správnemu záveru o neplatnosti
zmluvy dospel pri hodnotení dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci
s ohľadom na začatie plynutia objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku
žalobcov. K plneniu z neplatnej zmluvy došlo dňa 28. 06. 2006, kedy bola vyplatená záloha na kúpnu

cenu vo výške 200.000,- Sk, preto k bezdôvodnému obohateniu pôvodného žalovaného mohlo dôjsť
dňa 28. 06. 2006 prijatím zálohy z neplatného právneho úkonu. Od tejto právnej skutočnosti začala
plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 28. 06. 2009. Žaloba tak bola podaná po
uplynutí tejto lehoty. Pokiaľ bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve vyhodnotená súdom ako neplatný
právny úkon pre jej neurčitosť, ide o absolútnu neplatnosť od počiatku (ex tunc). Objektívna trojročná

lehota preto začala plynúť dňom 28. 06. 2006. O vedomosti žalobcov o nemožnosti plnenia svedčí, že
žalobca v 1. rade ako splnomocnený zástupca pôvodného žalovaného O.. A. C. listom zo dňa 05. 09.
2007 adresovaným Obvodnému pozemkovému úradu v N. sa pokúsil o späťvzatie reštitučného nároku.
Žalobca v tomto liste uviedol, že uplatnenie nespĺňa požiadavky na reštitúciu. Najneskôr 05. 09. 2007 tak
žalobcovia boli uzrozumení a nadobudli presvedčenie o tom, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom

ich záujmu o kúpu, nemôžu nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ by bola zmluva
o budúcej kúpnej zmluve platná, subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr odo dňa 05. 09.
2007. Tiež poukázali na list právneho zástupcu žalobcov zo dňa 28. 04. 2008, ktorým vyzval pôvodného
žalovaného na vrátenie zálohových platieb, čo svedčí tiež o vedomosti žalobcov o nemožnosti plnenia
na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní sú toho názoru, že na daný právny stav je

potrebné aplikovať ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri konaní splnomocnenca, ktorý prekročil
svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, sa na platnosť takéhoto konania splnomocnenca vyžaduje
dodatočné schválenie úkonu zo strany splnomocniteľa. Zo strany pôvodného žalovaného však nedošlo
k dodatočnému schváleniu konania splnomocnenca. Pasívne legitimovaný podľa názoru žalovaných bolsplnomocnenec O.. O. Ž., voči ktorému si žalobcovia mohli nárok na náhradu škody uplatniť v zmysle
§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zotrvali na svojej odvolacej argumentácii. Stotožnili sa
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako neplatnú pre jej
neurčitosť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov pod bodom 2, 3, 4 odvolania sa nevyjadrili.

13. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných a k vyjadreniu žalovaných uviedli, že navrhujú,

aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobcovia nie sú oprávnení spoločne a nerozdielne,
ale každý v polovici nároku. Poukázali na to, že žalovaní neplatnosť generálnej plnej moci počas
konania nenamietali. Uvedené pozemky na plnomocenstve boli identifikované prostredníctvom čísla
pozemnoknižných parciel, iná identifikácia neprichádzala do úvahy vzhľadom na to, že skutočné
umiestnenie a označenie prostredníctvom dnes používaných identifikátorov vtedy nebolo známe.
Ani takáto vedomosť žalobcov by však nebola na ujmu určitosti označenia pozemkov. Navyše v

plnomocenstve sú označené tie isté parcely, ktoré sú označené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. V
N. existovalo len jedno katastrálne územie. Zúčastneným stranám bolo zrejmé, o aké pozemky ide. V
konaní nevyšlo najavo, aby konanie o reštitučných nárokoch bolo zastavené.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov je čiastočne opodstatnené a odvolanie žalovaných opodstatnené nie je.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 4. 2018 o 09.35 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
12. 4. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o danosti nároku žalobcov voči žalovaným z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej

inštancie, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 219 ods. 2 C.s.p.).

17. Žalobcovia sa žalobou v tomto konaní domáhali voči právnemu predchodcovi žalovaných O.. A. C.
zaplatenia sumy 6.638,78 eur s prísl. titulom vrátenia plnenia, ktoré mu uhradili na základe zmluvy o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a ktoré plnenie súvisí s kúpnou zmluvou, ktorú mali zmluvné strany

medzi sebou v budúcnosti uzavrieť.

18. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve neuzavrel budúci predávajúci (pôvodný žalovaný O.. A. C.) priamo, ale prostredníctvom
splnomocneného zástupcu O.. O. Ž., ktorý bol oprávnený ho zastupovať na základe generálnej plnej

moci z 22. 05. 2006 „pri všetkých právnych úkonoch, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami v kat. úz. mesta
N., a to konkrétne s parcelami č. ...............“.

19. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

20. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonného ustanovenia plná moc je jednostranným právnym úkonom
splnomocniteľa, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval splnomocnenec. Plná
moc predstavuje akési osvedčenie o existencii a rozsahu zastúpenia, ktorú splnomocniteľ vystavuje

splnomocnenému pre účely jeho konania s tretími osobami, preto je pre vymedzenie rozsahu oprávnenia
splnomocniteľa konať za splnomocnenca rozhodujúci obsah plnej moci. Pokiaľ má byť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa obmedzený, musí byť toto obmedzenie
výslovne vyjadrené v plnej moci. Táto úprava je prejavom princípu ochrany dobrej viery tretích osôb.
Akékoľvek interné pokyny, príkazy, zákazy, obmedzenia či výhrady, nevyjadrené v samotnej plnej moci,

nemajú voči tretím osobám žiadne právne účinky, ibaže im boli známe (§ 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).21. Niet pochýb, že pri uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, prípadne zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve ohľadom prevodu nehnuteľností sa môže jej účastník (splnomocniteľ) dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou (splnomocnencom), ktorému za týmto účelom udelí písomnú plnú moc.

Predpokladom určitosti takejto plnej moci je, vedľa nezameniteľného označenia osôb splnomocniteľa
a splnomocnenca, tiež presné vymedzenie rozsahu splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 veta
druhá, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plná moc môže byť z hľadiska rozsahu splnomocnencovho
oprávnenia všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje zástupcu ku všetkým právnym úkonom, alebo
zvláštna (špeciálna), ktorá sa obmedzuje len na niektoré právne úkony, či len na jediný právny úkon.

V oboch prípadoch môže byť plná moc formulovaná ako neobmedzená, ktorá dáva splnomocnencovi
právo konať voľne podľa najlepšieho vedomia a svedomia, alebo obmedzená, v ktorej sú stanovené
hranice, v ktorých má ako zástupca konať.

22. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade O.. A. C. ako
splnomocniteľ splnomocnil O.. O. Ž. ako splnomocnenca k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

týkajúce sa nehnuteľností, ktoré sa stali jej predmetom.

23. Ako vyplynulo z názoru odvolacieho súdu vysloveného už v skoršom rozhodnutí, ktorým bol zrušený
predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie aj obsah plnej moci môže byť predmetom výkladu v
zmysle § 35 Občianskeho zákonníka.

24. Správne súd prvej inštancie pri výklade predmetnej plnej moci vychádzal predovšetkým z jazykového
vyjadrenia právneho úkonu zachyteného v zmluve, tento správne vyložil použitím gramatických,
logických a systematických hľadísk, pričom prihliadol aj k vôli účastníkov. Vykonaným dokazovaním
nebolo zistené, že by vôľa účastníkov bola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia daného

právneho úkonu - plnej moci.

25. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z písomne formulovaného splnomocnenia možno jednoznačne
vyvodiť, že splnomocnený zástupca bol oprávnený uzavrieť v mene zastúpeného aj zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaným v plnej moci. Pokiaľ bol totiž

splnomocnenec splnomocnený ku všetkým právnym úkonom týkajúcim sa predmetných nehnuteľností,
nemohlo konaním splnomocneného zástupcu pri uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dôjsť ani k
prekročeniu oprávnenia zastupovať pôvodného žalovaného ako splnomocniteľa.

26. Pokiaľ ide o predmet plnej moci, teda určenie nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bol oprávnený

splnomocnenec v mene splnomocniteľa konať, tento je v plnej moci špecifikovaný tak, že ide o
„nehnuteľností v kat. území mesta N., a to konkrétne pozemky - parc. č.: XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X V. XXXX/X“.

27. Takto špecifikovaný rozsah nehnuteľností je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určený,

keďže ide o nezameniteľné určenie nehnuteľností, i keď chýba údaj o liste vlastníctva. V danej veci totiž
ani neprichádzala do úvahy prípadná zámena týchto nehnuteľností za iné, ktoré by O.. A. C. vlastnil.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je odvolací súd toho názoru, že v danej veci nemohlo dôjsť
ani k prekročeniu oprávnenia splnomocniteľa (O.. O. Ž.) zastupovať pôvodného žalobcu O.. A. C. pri

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

29. Nakoľko bol splnomocnenec splnomocnený zo strany splnomocniteľa ku všetkým právnym
úkonom, týkajúcim sa predmetných nehnuteľností, bol splnomocnený aj na uzavretie zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve a v kontexte daných úvah, preto ani neprichádza do úvahy prekročenie oprávnenia

splnomocnenca vyplývajúceho z danej plnej moci.

30. Pokiaľ z listu pôvodného žalovaného O.. A. C. zo dňa 26. 05. 2008 adresovaného žalobcom
vyplynulo, že ním oznámil udelenie plnej moci O.. O. Ž.I. (len) na reštitučné konania vzťahujúce sa k
predmetným nehnuteľnostiam, obsah tohto listu nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k právnemu

úkonu, k uzavretiu ktorého došlo predtým, teda zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

31. Pokiaľ žalobcovia pri uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uhradili O.. O. Ž.O. ako splnomocnenému
zástupcovi O.. A. C. sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) titulom zálohy na kúpnu cenu (ako vyplýva z čl.5 bod 5.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), túto úhradu je potrebné považovať za preddavok budúcej
kúpnej ceny. Išlo o plnenie na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Vychádzajúc z ust. § 498
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa

ako na preddavok, možno dospieť len k záveru, že pokiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, vznikla
žalovaným povinnosť vrátiť tento preddavok titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho
dôvodu.

32. Ako správne vyvodil súd prvej inštancie, z obsahu čl. 2 bod 2, 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

vyplynulo, že zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 15. 06. 2009, inak sú
zmluvné strany povinné vydať si všetko, čo si dovtedy plnili.

33.Správnepretosúdprvejinštanciezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobystanovilododňa16.
06. 2009, teda odo dňa nasledujúceho po tom, ako obom stranám budúcej kúpnej zmluvy bolo zrejmé,
že k jej uzavretiu do dňa 15. 06. 2009, nedošlo. Premlčacia doba totiž v danom prípade mohla začať

plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia, teda keď oprávnená strana získala vedomosť o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Subjektívna lehota v danom prípade nemohla
začať plynúť skôr, než vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných došlo získaním

plnenia bez právneho dôvodu, pričom pre stanovenie okamihu určenia začiatku tejto premlčacej doby
je rozhodujúca vedomosť, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle dojednania uvedeného v čl.
2 bod 2, 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Dovtedy plnenie predstavujúce sumu 6.638,78 eur tvorilo
preddavok na budúcu kúpnu cenu.

35. Neobstoja preto odvolacie námietky žalovaných, prezentované už v priebehu konania na súde prvej
inštancie, že nárok žalobcov je potrebné považovať za premlčaný, keďže nebol uplatnený v zákonom
stanovených premlčacích dobách.

36.Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovdospelkzáveru,ženárokžalobcovjepotrebnépovažovať

za opodstatnený.

37. Nesprávne však postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ pri stanovení povinnosti žalovanej v 2. rade
vo vzťahu k žalobcom nezohľadnil výplatnú povinnosť žalovaných v 1. a 3. rade v prospech žalovanej
v 2. rade ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX G..Ú.. O. a výplatnú povinnosť žalovanej v

2. rade v prospech žalovaných v 1. a 3. rade ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX G..Ú..
O. Č. vyplývajúcu z dedičského rozhodnutia.

38. V tejto časti považuje odvolací súd odvolacie námietky žalobcov za opodstatnené, nakoľko z obsahu

osvedčenia o dedičstve zo dňa 21. 06. 2016 č.k. XXD/XXX/XX, W. XXX/XXXX, právoplatného dňa 21.
6. 2016 nemožno vyvodiť, že by obsahovalo závažné vady, pre ktoré by nebolo možné zistiť skutočnú
výšku nadobudnutého dedičstva žalovaných, po započítaní ich výplatnej povinnosti.

39. Pokiaľ je povinnosť žalovanej v 2. rade v danom osvedčení o dedičstve v súvislosti s nehnuteľnosťou

vedenou na LV č. XXX G..Ú.. O. Č., formulovaná ako „26 % z reálnej hodnoty pozemku“, súd prvej
inštancie prehliadol, že na strane 2 tohto uznesenia pod „Aktíva“ je daná nehnuteľnosť na LV č. XXX
S. G.. Ú. O. Č. vyjadrená v hodnote 19.426,57 eur. Nie je teda pravdou, že by výšku reálnej hodnoty
pozemku osvedčenie o dedičstve neobsahovalo. Na základe týchto úvah odvolací súd dospel k záveru,
že žalovanej v 2. rade vznikla povinnosť zaplatiť žalobcom namiesto sumy 1.062,21 eur s prísl. sumu

1.651,74 eur s prísl.

40. Za opodstatnené považuje odvolací súde námietky žalovaných, že žalobcovia v danej veci nie sú
oprávnení spoločne a nerozdielne, nakoľko žalobcovia tvoria samostatné spoločenstvo v zmysle § 76
C.s.p.

41. Z obsahu budúcej kúpnej zmluvy totiž vyplýva, že žalobcovia v nej vystupovali ako samostatné
subjekty a predmetné nehnuteľnosti mali nadobudnúť do svojho podielového spoluvlastníctva s presne
vymedzenou výškou podielov po 1/2. Preto pokiaľ žalobcovia vyplatili titulom preddavku kúpnej cenyspolu sumu 200.000,- Sk, vyplatil každý z nich po 100.000,- Sk. Z toho dôvodu každému z nich vo vzťahu
k žalovaným vznikla povinnosť na vrátenie 1/2 z vyplatenej sumy.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil rozsudok tak, ako
vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

43. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v celom rozsahu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).