Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115226197
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115226197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu C.. U. V., bývajúceho X. B. XX,
Z., zastúpeného Mgr. Ivanom Centkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Popradská 64/I, proti
žalovanémuNOVPLAST,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Vodomeračská1,IČO:36607380,zastúpenému
JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, o zaplatenie 7.000 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7. októbra 2016
č.k. 12C/295/2016-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 7. októbra
2016 č.k. 12C/259/2016-49 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 7.000 € s príslušným úrokom z omeškania od 30. apríla 2015 do zaplatenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na základe dohody
uzavretej so žalobcom dňa 22. augusta 2014 sa zaviazal dodať žalobcovi hliníkové okná v zmysle

cenovej ponuky. Žalobca zaplatil dňa 4. septembra 2014 žalovanému na základe dohody - zálohu vo
výške 7.000 € a žalovaný následne dodal žalobcovi hliníkové okná. Výzvou zo dňa 26. marca 2015 bol
žalovaný vyzvaný na odstránenie vád dodaných okien. Zároveň bol vyzvaný odstrániť vady do 15. apríla
2015 s tým, že žalobca upozornil žalovaného, že ak tak neurobí, od zmluvy odstúpi.

3. Z písomného podania - odstúpenie od dohody zo dňa 21. apríla 2015 právny zástupca žalobcu v
mene žalobcu odstúpil od dohody - o realizácii hliníkových okien.

4.Pocitácii§48Obč.zák.(ďalejlen„OZ“),§644OZ,§457OZ,§560OZsúdkonštatoval,ževykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22. augusta 2014 osobitný druh
zmluvy o dielo - zmluvu o zhotovení veci na zákazku, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať
žalobcovi podľa jeho objednávky hliníkové okná na rodinný dom a žalobca sa zaviazal zaplatiť cenu
za zhotovenie týchto okien. Medzi sporovými stranami tak vznikol synalagmatický záväzkový vzťah.
Ide o odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť

druhého účastníka právneho vzťahu. Žalobca zaplatil žalovanému zálohu v sume 7.000 € a od
žalovaného prevzal predmet zmluvy - hliníkové okná, čo potvrdil na pojednávaní dňa 7. októbra 2016,
kde uviedol, že okná sa nachádzajú v sklade žalobcu na Južnej triede č. 78 v Košiciach. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné. Žalobca naformuloval svoju žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazalžalovaného zaplatiť mu 7.000 € s príslušnými úrokmi z omeškania od 30. apríla 2015 do zaplatenia.
Žalobca žalovanému predmet zákazky - hliníkové okná nevrátil.

5. Svoju žalobu ale žalobca nepodmienil aj vzájomným plnením, a to vrátením predmetu kúpy
žalovanému, lebo predmet kúpy sa nachádza u žalobcu. Už len z tohto dôvodu, že žalobcom navrhovaný
žalobný petit neobsahoval vzájomné plnenie, t.j. synalagmatický záväzok podľa § 457 OZ nebolo možné
jeho žalobe vyhovieť.

6. Samotný fakt, že petit žaloby nie je formulovaný spôsobom, ktorý by zohľadňoval synalagmatický
charakter záväzku medzi stranami sporu (zhotoviteľom zákazky a objednávateľom) a teda žalobca vo
výroku nevyjadril synalagmatický záväzok oboch strán zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch
strán, je v zmysle právoplatného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.marca
2014 sp.zn. I.ÚS 119/2014 dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd skonštatoval, že závery
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19.marca 2014 sp.zn. I.ÚS 119/2014 sú nepochybne

aplikovateľné aj na prejednávaný prípad.

7. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že je viazaný žalobným petitom podľa § 216 ods.1 CSP, a
v prípade vrátenia plnenia z neplatnej (zrušenej) zmluvy podľa § 457 OZ nejde o prípad, v ktorom
by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu, ako to

predpokladá § 216 ods.2 CSP, ktorý by umožňoval prekročiť žalobný petit.

8. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 262 ods.1 CSP a § 255 ods.1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 1 písm. b/
CSP. Uviedol, že hlavným dôvodom zamietnutia žaloby je nesprávna formulácia petitu žaloby. Podľa
rozhodnutí najvyššieho súdu treba rozlišovať, čo bolo predmetom zmluvy o dielo a kto mal vlastnícke
právo k zhotovenej veci. Ak bolo predmetom diela zhotovených vecí, a vlastnícke právo k zhotovenej
veci mal zhotoviteľ, nároky zhotoviteľa sú uspokojené tým, že je a zostáva naďalej vlastníkom veci, čo

žalobca nikdy nepopieral a nijako ho v tomto práve neobmedzuje. Poukázal na to, že dielo malo byť
prevzaté na základe protokolu o odovzdaní, čo nebolo učinené. Dielo bolo reklamované ešte pred jeho
odovzdaním a to z hľadiska kvality a z hľadiska množstva. Zhotoviteľovi bola poskytnutá dostatočná
lehota na splnenie, ale ani po uplynutí dodatočnej poskytnutej lehoty, tieto vady diela neboli odstránené,
a na základe toho dielo nebolo ani nikdy prevzaté, a preto nemôže byť ani petit žaloby formulovaný

na vrátenie poskytnutého plnenia. Nesúhlasil s konštatáciou súdu v rozsudku, že žalobca prevzal dielo
od žalovaného, lebo všetky reklamácie predchádzajúce odstúpeniu od zmluvy poukázali na vadnosť a
neúplnosť dodávky diela, a preto k prevzatiu diela zo strany objednávateľa nikdy nedošlo.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces u žalobcu. Žalobcovi nebolo v konaní bránené uplatniť jemu patriace práva podľa súčasných ale
ani podľa predchádzajúcich právnych predpisov. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď rozhodol
s ustálenou praxou najvyšší súdnych autorít napĺňajúc takto princíp právnej istoty, a o to viac, že
k takémuto záveru dospel nielen Ústavný súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo veci sp.zn. 3Cdo/115/2008 a ďalšie krajské súdy Slovenskej republiky.

11. Žalobca v duplike k stanovisku žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nedošlo
k porušeniu § 470 ods. 2 CSP. Poznamenal, že žalovaný sa nevyjadril k jednotlivým tvrdeniam v odvolaní
zo dňa 21.novembra 2016, a preto ich žalobca považuje za nesporné.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods.1
CSP.14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.októbra 2017 o 13.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 25.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP.

15. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesné vady v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sú a/ zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a b/nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenie.

17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnych

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednanom spore tento odvolací dôvod nie je naplnený.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, ak žalobu zamietol. Nebolo
zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Vecne správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu,
a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

a neumožňujú prijať ani iné závery.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania o uzavretí zmluvy o zhotovení veci na zákazku dňa 22.8.2014, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal dodať žalobcovi hliníkové okná na rodinný dom a žalobca sa zaviazal zaplatiť

žalovanému cenu na zhotovenie týchto okien. Medzi stranami sporu tak vznikol synalagmatický
záväzkový vzťah. Ide o odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom právu jednej zmluvnej strany zodpovedá
povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu.

23. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 7.000 € (zálohu), pričom od žalovaného prevzal predmet zmluvy

(hliníkové okná). To, že došlo k prevzatiu hliníkových okien, svedčí aj tvrdenie zástupcu žalobcu na
pojednávaní, že predmetné okná sa nachádzajú u žalobcu, v sklade na Južnej triede č. 78, v Košiciach.

24. Medzi stranami sporu nie je spor o tom, že žalobca odstúpil od zmluvy, o čom svedčí písomné
odstúpenie od zmluvy zo dňa 21.4.2015, z ktorého vyplýva, že právny zástupca žalobcu v mene žalobcu

odstúpil od dohody o realizácii hliníkových okien, nakoľko žalovaný nedodal dielo riadne a včas.

25. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.26. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ust. § 457 OZ upravuje okrem spôsobu aj rozsah
povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy k vráteniu vzájomného plnenia a uplatní sa v

prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili.

27. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je aj zmluva o dielo - zmluva o zhotovení veci na zákazku,
kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, rovnako tak sú podmienené
i nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola zrušená.

28. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného
obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah
vyplýva priamo zo zákona.

29. Z uvedeného pre preskúmavaný prípad potom plynie, že pokiaľ si účastníci plnili podľa zmluvy o

dielo - zhotovenie veci na zákazu zo dňa 22.8.2014, lebo žalobca prevzal predmet zmluvy - hliníkové
okná a žalovaný prevzal sumu 7.000 €, vznikol medzi nimi synalagmatický záväzok zo zákona podľa §
457 OZ a obe strany boli povinné toto plnenie vzájomne vrátiť, keďže žalobca tvrdil, že od tejto zmluvy
odstúpil z dôvodov, že žalovaný nedodal dielo riadne a včas.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.8.2014 sa žalobou
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 7.000 €, čo predstavovalo kúpnu cenu - zálohu na náklady
spojené s vyhotovením predmetného diela.

31. Žalobca svoju žalobu nepodmienil aj vzájomným plnením, a to vrátením hliníkových okien

žalovanému, nakoľko hliníkové okná sa nachádzajú u žalobcu, v sklade na Južnej triede 78, v Košiciach.

32. Správne súd prvej inštancie rozhodol už len z dôvodu, že žalobcom navrhovaný žalobný petit
neobsahuje vzájomné plnenie, t.j. synalagmatický záväzok podľa § 457 OZ, a tak nebolo možné žalobe
vyhovieť, a nebolo potrebné ani vo veci vykonávať dokazovanie na to, či predmet zmluvy - hliníkové

okná, mali vady alebo nie.

33. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že žalobca by sa mohol domáhať vrátenia svojho
samostatnéhoplnenia,t.j.sumy7.000€ibavtedy,akbysámnemalpovinnosťvrátiťžalovanémuplnenie,
t.j. hliníkové okná.

34. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že hliníkové okná žalobca nevrátil, a za tohto stavu súd prvej
inštancie nemohol prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť
si poskytnuté plnenia.

35. Argumentácia žalobcu, že nedošlo k prevzatiu diela žalobcom, lebo dielo malo vady, je právne
irelevantná, lebo, ako sám žalobca tvrdil, hliníkové okná sa nachádzajú v sklade žalobcu na Južnej triede
78 v Košiciach.

36. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd

napadnutý rozsudok v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

38. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto odvolací súd priznal
žalovanému nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorom
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).