Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213455
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213455.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd návrh na začatie konania z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovi bola uložená súdom

povinnosť zaplatiť mu sumu 175 eur z titulu náhrady škody ako aj sumu 387,24 eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Takýto návrh odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu
nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. pričom v exekučnom konaní vedenom
na tunajšom súde EX 13461/2011 proti povinnej C. C., nar. XX.X.XXXX, kde navrhovateľ ako oprávnený
podal súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku,
s tým že takáto pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere uzavretej medzi
navrhovateľom ako oprávneným a povinnou. Súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad

Hronom o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie a to na podklade rozsudku rozhodcovského súdu.
Tunajší súd vydal v predmetnej veci poverenie na vykonanie exekúcie, pričom písomným podaním
zo dňa 28.10.2009 navrhovateľ požiadal o zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ ďalej poukázal na
skutočnosť, že očakával, že tunajší súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v
zákonnej lehote čo sa však nestalo. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku s tým, že súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní. Následne

exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatne ovplyvniť
čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol v zákonnej lehote. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe a to uznesením zo dňa 04.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2010. Navrhovateľ si
tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako

aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvompracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,

adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania. Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 387,24 €,
pričom sa uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V
danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 219 dní.

Odporca žiadal takýto návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný, pretože s ním nesúhlasí a
to z dôvodu, že celý návrh je zmätočný s tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní
pred všeobecným súdom o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má
ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012
bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba a je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a
preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti za škodu

v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie
verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Odporca poukázal na to, že pri posudzovaní otázky nesprávneho
úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutievzákonomstanovenejlehote,pričomžalobcadoposiaľdôkazy,potrebnépreposúdenietejto
otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil, že v niektorých jednotlivých

prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, avšak najmä v tých
prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. Odporca poukázal
na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody sa vychádzať len
z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003

Z. z. pričom však takáto podmienka nebola splnená. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú
skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej
súvislosti ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

O takomto návrhu na začatie konania súd rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2014 takým spôsobom, že

zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Proti takémuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s
tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 18.3.2016 takýto rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konania
z dôvodu, že rozsudok tunajšieho súdu bol nepreskúmateľný.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa ako aj zástupcu odporcu s tým, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa
a odporca mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené, pričom sa nedostavili a preto súd v
zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca
navrhovateľa zaslal súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie na Okresnom
súde Prešov pod č. k. 7C 6/2010, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom

takéto rozhodnutie môže mať vplyv na konanie. Okrem toho požiadal o odročenie pojednávania a to
do času kým nebude rozhodnuté o jeho návrhu na prerušenie konania. Zástupca odporcu požiadal o
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er 629/2007, EX 454/2007 ako
aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: z exekučného spisu

vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej C. C., bola súdnym
exekútorom doručená na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 20.03.2007, k čomu bol pripojený návrh
na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., Trnavská cesta č. 70, Bratislava, sp. zn.
SR 6727/06 zo dňa 13.12.2006. Následne tunajší súd dňa 23.3.2007 vydal poverenie na vykonanie

exekúcie číslo XXXXXXXXXX s tým, že navrhovateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 02.11.2009 požiadal o zmenu súdneho exekútora. Súd vyzval exekútora na predloženie spisu,
ako aj vyčíslenie trov konania a predloženie exekučného spisu a pôvodný súdny exekútor na takúto
výzvu nereagoval, a preto musel byť opätovne urgovaný. Pôvodný súdny exekútor I.. I. Ď. písomným
podaním zo dňa 07.4.2010, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 09.4.2010 si vyčíslil trovy exekúcie
a zároveň navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku. Tunajší súd uznesením zo dňa 4.6.2010 návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora I.. O. T. s tým, že pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi priznal trovy exekúcie. Takéto uznesenie pokiaľ ide o výrok na
zmenu súdneho exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2011.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnýmrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.
2 sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na prerušenie konania tak právny zástupca navrhovateľa doručil

súdu písomné podanie, ktorým žiadal aby súd prerušil konanie z dôvodu, že pred Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, ktorého
sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu
transpozície smerníc EU zameraných na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V takomto konaní

vystupujú na strane odporcov v 1. rade Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti, v 2.
rade POHOTOVOSŤ s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS.
Okresný súd Prešov v danej veci uznesením zo dňa 7.10.2013 podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Osp rozhodol
o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EU o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť
odporca v 1 rade - SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a to:

- či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia. Vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského
- štátu pred samotným ukončením konania o výkone rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti

navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodné obohatenie?
- v prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov
nápravy umožnených právom členského štátu?

- ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?- má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?
Zodpovedanie takýchto prejudiciálnych otázok vo vyššie uvedenom konaní, ktorého účastníkmi sú

zhodne navrhovateľ ako aj odporca je pre ďalší priebeh a rozhodnutie zásadný význam, nakoľko
pre vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Uvedený záver bol podľa názoru navrhovateľa potvrdený rozhodnutiami
všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak žiadal navrhovateľ prerušiť konania podľa

§ 109 ods. 2 písm. c) Osp.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. 7C 6/2010 tak podľa
názoru súdu nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania nakoľko v predmetom konania je

náhrada škody resp. nemajetková ujma, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi postupom súdu z titulu
nedodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o vydanie poverenia v exekučnom konaní, pričom v konaní
vedenom na Okresnom súde v Prešove ide o náhradu škody fyzickej osoby - spotrebiteľa, ktorá jej mala
vzniknúť nezákonným postupom okresného súdu v rámci exekučného konania podkladom ktorej bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. V konaní Okresného

súdu
Prešov sa tak rieši iný zodpovednostný vzťah a to vzťah navrhovateľky - spotrebiteľa a štátu resp.
navrhovateľa ako právnickej osoby v dôsledku ktorého malo dôjsť ku škode spôsobenej exekučným
konaním na základe iných dôvodov ako v takomto konaní. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh
na prerušenie konania.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha voči odporcovi náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade
s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou

činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho
nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho

činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 387,24 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo
síce rozhodnuté v 30-dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa
ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález

Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej
rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti,
že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02).
Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť

oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorým žiada nahradiť
pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží žiadosť
pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, pretože súčasne
s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd musí rozhodnúť v uznesení aj o trovách

doterajšieho exekútora. Súd musí vyzvať exekútora aj na zaslanie príslušného exekučného spisu,
aby mohol realizovať postup v zmysle § 44 Exekučného poriadku, pričom v rámci rozhodnutia o
zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného
exekučného spisu tak, ako je vyššie konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol podaný
2.11.2009, pričom súd vyzval exekútora na predloženie spisu, ako aj vyčíslenie trov konania s tým,

že pôvodný súdny exekútor na takúto výzvu nereagoval a preto musel byť opätovne urgovaný, pričom
trovy konania spolu s exekučným spisom predložil súdu až dňa 09.04.2010. Až v tomto okamihu
súd mal kompletné podklady, aby mohol o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť. Súd
rozhodol v danej veci dňa 04.06.2010. Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov na

jeho strane a súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho
nesprávny úradný postup. Okrem toho navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v
rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný
súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym
zdržaním. Okrem toho súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal

z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a to z pojmu právo
na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet zásadných odlišností. Ako vyplýva z
ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej
je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom
konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a pojem
zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej
škody, tak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody a nebola tiež splnená
zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Keďže

navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že rozhodol o zmene súdneho exekútora po
uplynutí 30-dňovej lehoty súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal v súdnom
konaní úspech v celom rozsahu, avšak aj keď si trovy konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote
nevyčíslil a ani mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci
konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené(§205a),rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.