Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011756
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117011756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich L. R.

a M.. O. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. ml. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,
F.. XX. G. XXX, prechodne bytom
O., F.. U. M. XX,

2. ml. Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.,
F.. XX. G. XXXX/XXX,

sú vinní, že

- dňa 01. 07. 2016 v presne nezistený čas od 00.30 hod. do 05.30 hod. na presne nezistenom mieste pri
jazere v katastrálnom území obce O., okres O., zneužili bezbrannosť mladistvej L..L.., nar. XX.XX.XXXX
tým spôsobom, že po tom, čo sama požívala alkoholické nápoje, ju núkali, aby pila ďalší alkohol,
následne si k nej ľahli tak, že ona ležala v spacáku v strede medzi nimi, obvinený ml. C. C. ju potom
odkryl a ako ležala na chrbte, stiahol jej legíny aj spodné prádlo, potom vyzliekol aj seba a vykonal na
nej súlož, počas ktorej ju otočil na brucho a vnikal do nej, po skončení súlože ho vystriedal obvinený
ml. Ľ. B., ktorý na nej vykonal súlož počas toho, ako ležala na bruchu, obaja ejakulovali mimo tela

poškodenej, pričom poškodená vzhľadom na stav opilosti, v ktorom sa nachádzala, toto ich konanie
čiastočne vnímala, no nedokázala sa tomu adekvátne brániť, bezvládne ležala, oči mala zatvorené a
nedokázala nič povedať a k plnému vedomiu sa prebrala až po tom, čo pocítila prenikavú bolesť v
konečníku, následne otvorila oči, pričom ležala na chrbte, nohy mala roztiahnuté, legíny a spodné prádlo
mala stiahnuté dole, kde po tomto zistení vykopla jednu nohu, na čo sa obvinený ml. C. C., ktorý na nej
vykonával análny styk, uhol a ona vstala, rýchlo sa obliekla a odišla od nich preč a začala plakať; podľa
gynekologickej lekárskej správy páchatelia maloletej L. L. v oblasti vonkajších rodidiel, pošvy, rekta a

vnútornej i vonkajšej strany stehien nespôsobili žiadne poranenie,

teda

Obžalovaný ml. C. C.

- spoločným konaním donútil ženu k súloži, zneužitím jej bezbrannosti a čin spáchal na
chránenej osobe - dieťati,- donútil iného k análnemu styku, zneužitím jeho bezbrannosti a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

Obžalovaný ml. Ľ. B.

- spoločným konaním donútil ženu k súloži, zneužitím jej bezbrannosti a čin spáchal na
chránenej osobe - dieťati,

čím spáchali

Obžalovaný ml. C. C.

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

Obžalovaný ml. Ľ. B.

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §

139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

Za to i m súd ukladá:

Obžalovaný ml. Ľ. B.

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný ml. C. C.

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 30.8.2017 obžalobu, sp. zn. 1Pv415/16 na ml.

C. C. a ml. Ľ. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a na obžalovaného ml. C. i pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý im bol kladený za vinu priznali
v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo skutku kladenému
im za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257
ods. 7 Trestného poriadku ich vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi

obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného
poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním listinných dôkazov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené bolo preto potrebné u obžalovaných skutok obžaloby posúdiť ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona a u obžalovaného ml. C. i ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,

písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaní spoločným konaním donútili ženu k súloži zneužitím jej
bezbrannosti a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati a ml. C. donútil iného k análnemu
styku zneužitím jeho bezbrannosti a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaní konali v priamom

úmysle,keďžechcelispôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťzáujemchránenýtýmtozákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného ml. C. C. súd zistil, že je slobodný, v čase skutku mladistvý. Obžalovaný v
minulosti nebol súdne trestaný, ale priestupkovo bol 2x riešený, raz v roku 2014 a druhýkrát v roku 2015,
kde sa mal spolu s C. C. vyhrážať ujmou na zdraví matke N. C.. Obžalovaný navštevuje A. U. Š. E.
Z. O., pričom škola uviedla, že obžalovaný bol v školskom roku 2016/2017 podmienečne vylúčený pre
mimoriadne hrubé porušenie školského poriadku (202 neospravedlnených hodín),

pričom v roku 2017/2018 vymeškal 173 vyučovacích hodín. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Prešov vyplýva, že obžalovaný matku po vylúčení zo školy (k 25.7.2016 bol vylúčený z A. F. Š.
Z. O.) nerešpektoval a jeho správanie v domácom prostredí bolo drzé a arogantné.

K osobe obžalovaného ml. Ľ. B.Š. súd zistil, že je slobodný, v čase skutku mladistvý. Obžalovaný v

minulosti bol raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T75/2014 zo dňa
16.12.20015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To/8/2016 pre prečiny ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1,
2 písm. a/ Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s
podmienečným odkladom na 1 rok do 1.5.2017. Priestupkovo bol 1x riešený v roku 2017 v správnom

konaní pre nezloženie skúšky z odbornej spôsobilosti. Obžalovaný navštevuje Strednú
odbornú školu obchodu a služieb v Prešove, pričom škola uviedla, že obžalovaný v druhom ročníku mal
spolu 257 neospravedlnených hodín, avšak v treťom ročníku navštevuje školu už
pravidelne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplýva, že
obžalovaný bol v minulosti v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu vedený ako žiak so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pre vývinové poruchy pozornosti a správanie.

Obžalovanému ml. C. C. bol v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona ukladaný úhrnný trest odňatia
slobody vo vzťahu zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá
možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 5 do 10 rokov. Keďže u obžalovaného ide o mladistvého

súd následne v zmysle § 117 Trestného zákona upravoval trestnú sadzbu tak, že ukladal trest v trestnej
sadzbe od 2 rokov do 7 rokov. Súd by mal aplikovať ustanovenie o tzv. asperačnej zásade, avšak
vzhľadomnato,žebypripadalodoúvahyuloženietrestuod2apolrokaažna7apolrokaprichádzalodo
úvahy uloženie trestu maximálne v rozmedzí od 2 do 7 rokov ako to upravuje ustanovenie § 117 ods. 1
Trestnéhozákona.Súdzistiljednupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l/Trestnéhozákona(priznal

s a úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal
viac trestných činov - uvedenú priťažujúcu okolnosť súd priznal, keďže v plnej miere nebolo použité
ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona pre obmedzenie § 117 Trestného zákona - viď
vyššie, ba práve naopak mu bol v zmysle § 117 Trestného zákona znížená hranica preuloženie trestu na 2 roky namiesto 2 a pol roka, čiže bolo použité zmäkčovacie ustanovenie pre uloženie
trestu). Iné poľahčujúce okolnosti napr. vedenie riadneho života súd nepriznal vzhľadom na priestupky
obžalovaného. Za ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, súd

ukladal trest v trestnej sadzbe 2 roky až 7 rokov.

Obžalovanému ml. Ľ. B. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 5
do 10 rokov. Keďže u obžalovaného ide o mladistvého súd následne v zmysle § 117 Trestného zákona

upravoval trestnú sadzbu tak, že ukladal trest v trestnej sadzbe od 2 rokov do 5 rokov. Súd zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal a úprimne oľutoval) a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už v minulosti súdne trestaný).
Iné poľahčujúce okolnosti súd nepriznal vzhľadom na priestupok obžalovaného a jeho predchádzajúce
odsúdenie. Za ustálenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, súd ukladal trest v trestnej
sadzbe 2 roky až 5 rokov.

Súd pri ukladaní trestu nemohol nebrať do úvahy závažnosť konania obžalovaného C., a to spáchanie až
dvoch vážnych zločinov a ťažko napraviteľný následok vo vzťahu k obeti jeho trestného činu
(trauma maloletej). Na základe uvedeného súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov a zaradil ho do výkonu trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia, keďže v čase rozhodovania mladistvý dovŕšil 18 rok svojho veku. Súd
mal za to, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného (evidentne problémový mladistvý
v zmysle správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a školy) je nevyhnutné pre dosiahnutie
účelu trestu uložiť mu trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom a to aj napriek tomu, že
nebol doposiaľ súdne trestaný. Uvedený trest je aj výsledkom generálnej prevencie ako

účelu trestu - odradiť iných páchateľov od páchania trestný činov a najmä rovnosť pred
zákonom (rovnaký trest ako spoluobžalovaný ml. B.).

Rovnako ako v prípade posudzovania účelu trestu súd pri jeho ukladaní vyhodnocoval u obžalovaného
ml. B. závažnosť zločinu a najmä skutočnosť, že síce sa dopustil „len“ jedného zločinu na rozdiel od

spoluobžalovaného ml. C., avšak sa ho dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia (viď vyššie). Na základe uvedeného súd uložil obžalovanému
ml. B. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 a pol roka avšak spojený s
jeho okamžitým výkonom. Rovnako súd zaradil obžalovaného ml. B. do výkonu trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, keďže rovnako ako obžalovaný ml. C. mal v čase uloženia trestu vek

presahujúci 18 rokov, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali, rovnako ako u obž.
ml. C., jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom

súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre
nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti
alebo sa odvolania výslovne vzdať.