Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/199/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810214666
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3810214666.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 05 Bratislava proti žalovaným: 1/ B. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom G. X/XXX, C. a 2/ T. P., narodený X.X.XXXX, bytom Na O. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Milanom Josefom Bešťákom, bytom Fialková 521/2, Kamenec pod Vtáčnikom o zaplatenie
16.445,33 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 2/ s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ podľa platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza z 11.11.2010, č.k. 17Ro/209/2010-48, je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

15.533,49 eur s úrokom s omeškania v sadzbe 9 % ročne z 14.483,52 eur od 5.1.2010 do zaplatenia, z
999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a v sadzbe 8,75 % ročne z 50,83 eur od 16.11.2012 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie 962,67 eur s príslušenstvom sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov konania proti žalovanému 2/ n e p r i z n á v a.
Štátu sa náhrada trov konania proti žalobcovi a žalovanému 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.10.2010 prostredníctvom advokáta proti žalovaným 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia 16.445,33 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne

z 15.446,19 eur od 5.1.2010 do zaplatenia a z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uznesením z 13.12.2012 súd pripustil zmenu žaloby proti žalovanému 2/ tak, že žalobca sa
proti žalovanému 2/ domáhal zaplatenia 16.496,16 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z
15.446,19 eur od 5.1.2010 do zaplatenia, z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a z 50,83 eur od
7.8.2012 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ na motorovom vozidle žalovaného 1/ spôsobil
dopravnú nehodu, pričom nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
tohtomotorovéhovozidla,apretovdôsledkutejtoskutočnostimuselzažalovanýchzaplatiťpoškodeným

náhradu škody v žalobe uplatnenej výške.
2.Súd vydal 11.11.2010 platobný rozkaz č.k. 17Ro/209/2010-48, ktorý bol žalovanému 1/ doručený
1.12.2010, pričom žalovaný 1/ proti tomuto platobnému rozkazu odpor nepodal, a preto platobný rozkaz
nadobudol 17.12.2010 proti žalovanému 1/ právoplatnosť. Žalovaný 2/ podal proti platobnému rozkazu
odpor, žalobu žiadal zamietnuť, pričom tvrdil, že vozidlo si vypožičal od žalovaného 1/, ktorý mu odovzdal
doklady k motorovému vozidlu, medzi ktorými boli aj doklady preukazujúce to, že prevádzka tohto
motorového vozidla je riadne poistená. Ďalej spochybnil výšku odplaty, ktorá mala byť zaplatená za

opravu jedného z poškodených motorových vozidiel.
3.Súd vykonal dokazovanie stranami navrhnutými dôkazmi, a to lekárska správa (čl. 5 - 6) likvidačné
správy s prílohami (čl. 7 - 26), výpis z účtu (čl. 27 - 29), výzvy na náhradu poistného plnenia (čl. 30 - 38),
pokusy o zmier (čl. 42 - 43), rozsudok Okresného súdu Nové Zámky (čl. 61 - 63), likvidačné správy sprílohami (čl. 64 - 98), fotografie (čl. 101 - 102, 148 -152), rozpočet opravy (čl. 103), listiny týkajúce sa
spôsobenej škody a jej náhrady (čl. 112 - 125, 130 - 143, 163 - 168), znalecký posudok znalca Ing. M. A.
a doplnok znaleckého posudku (čl. 184 - 220, 304 - 323), oznámenie poisťovne a poistná zmluva (čl. 287

- 289), výsluch znalca, výsluch žalovaných 1/ a 2/. Z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný
skutkový stav veci:
4.Žalovaný2/14.2.2009o15.05hod.namotorovomvozidlenajednucestupožičanomodžalovaného1/,
pričomžalovaný1/honesprávnepredaponehodeuistilotom,žejepoistenáprípadnáškodaspôsobená
prevádzkou tohto motorového vozidla, o čom mu aj predložil doklad, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim

schopnostiam a situácii cestnej premávky, narazil do pred ním idúceho motorového vozidla, ktoré sa
posunulo do ďalšieho vozidla, čím mala byť spôsobená škoda, ktorú zaplatil žalobca poškodeným
osobám v celkovej výške 16.496,16 eur. Skutočnosť, že žalovaný 1/ ubezpečil žalovaného 2/ o tom,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riadne poistená vyplynula z
výsluchu oboch žalovaných, pričom pravdivosti tohto tvrdenia nasvedčovalo i to, že žalovaný 1/ zabudol
zaplatiť ročné poistné za obdobie od 31.12.2008, a preto 14.2.2009 si nebol vedomý toho, že poistenie

v dôsledku nezaplatenia poistného zaniklo.
5.Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom žalovaného 1/ vzniklo na základe
zmluvy uzavretej 13.11.2006 žalovaným 1/ s poisťovňou, pričom žalovaný 1/ podľa tejto zmluvy zaplatil
poistné za dve ročné obdobia a poistné za ročné obdobie od 31.12.2008 nezaplatil, hoci v poistnej
zmluve bolo dohodnuté, že ročné poistné je splatné prvý deň príslušného poistného obdobia. Preto

poistenie zaniklo k 31.1.2009. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli tvrdenia žalovaného 2/ o tom,
že by žalovaný 1/ motorové vozidlo prenechal žalovanému 2/ za odplatu v rámci výkonu svojej
podnikateľskej činnosti autopožičovne. Takto tvrdená skutočnosť vyplynula len z výsluchu žalovaného 2/
a žalovaný 1/ túto skutočnosť vo svojom výsluchu poprel, keď uviedol, že motorové vozidlo žalovanému
2/ prenechal v rámci rodinných vzťahov bezodplatne. Tejto skutočnosti nasvedčoval aj vykonaný listinný

dôkaz - poistná zmluva, z ktorej bolo zrejmé, že motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda bolo poistené žalovaným 1/ ako fyzickou osobou bez akéhokoľvek údaju o tom, že by bolo určené
na podnikanie žalovaného 1/.
6.Čo sa týka skutočností potrebných na zistenie výšky nároku medzi žalobcom a žalovaným 2/
bolo sporné len to, aká škoda bola spôsobená na jednom z motorových vozidiel poškodených v

dôsledku dopravnej nehody. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že táto škoda
predstavoval čiastku 7.567,67 eur a bola tvorená nákladmi na opravu 7.022,21 eur, ktoré vznikli
opravou motorového vozidla značkovým servisom TT-CAR, s.r.o. a znehodnotením motorového vozidla
v dôsledku poškodenia vo výške 514,46 eur.
7.Súd na zistenie tejto spornej skutočnosti nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého

posudku po jeho doplnku vyplynulo, že škoda na tomto motorovom vozidle predstavovala čiastku
6.605,- eur, hoci žalobca výšku škody na tomto motorovom vozidle poškodenému preplatil vo výške
7.576,67 eur. Žalobca navrhol, aby súd vychádzal zo škody, ktorá bola určená havarijnou poisťovňou a
ktorú on akceptoval pri náhrade tejto poisťovni. Voči námietkam žalobcu sa znalec vyjadril vo svojom
výsluchu, pričom jasne uviedol, čo bolo základom jeho ohodnotenia, keď do ceny opravy motorového

vozidla nezahrnul všetky položky, ktoré boli vyúčtované vo faktúre, ktorú zaplatila tretia poisťovňa
za opravu motorového vozidla a z ktorej bez bližšieho preskúmania vychádzal aj žalobca. Znalec
vychádzal z objektivizovaného poškodenia motorového vozidla, pričom program, ktorý pri ohodnotení
použil, zohľadňuje to, že niektoré práce potrebné na opravu nemožno započítať dvakrát, keďže tieto
práce pri oprave rôznych dielov sú totožné. Znalec vysvetlil aj ďalšie námietky žalobcu, pričom zotrval

na svojich záveroch v znaleckom posudku. Napriek tomu súd opätovne znalca vyslúchol, pričom
znalec vo svojom výsluchu uviedol, že pri ohodnocovaní znaleckým programom sa nevychádza z
faktúry za odstránenie poškodenia vozidla, teda predmetom jeho znaleckej činnosti nie je preskúmanie
správnosti faktúry, ale vychádza sa z poškodení, ktoré sú objektivizované ohliadnutím likvidátorom
poisťovne. Vzhľadom na to súd nariadil doplnenie znaleckého posudku tak, že úlohou znalca nebolo

určiť výšku škody, ale dôvodnosť vyúčtovania jednotlivých položiek vo faktúre za opravu poškodeného
motorového vozidla. Znalec v doplnení znaleckého posudku vychádzal z faktúry za opravu motorového
vozidla, pričom na rozdiel od žalobcu dospel k záveru, že ak by vychádzal z faktúry, tak by dôvodne
vyúčtovaná suma opravy predstavovala čiastku 6.323,- eur a vplyv na hodnotu motorového vozidla
čiastku 282,- eur, teda celkom by výška škody predstavovala čiastku 6.605,- eur. Vychádzajúc z toho, že

znalec podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa odchýlil od výšky škody na motorovom vozidle tvrdenej
žalobcom, súd dospel k tomu, že nepovažoval za preukázané tvrdenia žalobu o škode na poškodenom
motorovom vozidle vo výške 7.576,67 eur, ale len vo výške 6.605,- eur, keďže takto určená výškaškody zodpovedala výsledkom znaleckého dokazovania, ktoré boli riadne zdôvodnené a vychádzali z
poškodenia motorového vozidla tak, ako bolo objektivizované po poškodení motorového vozidla.
8.Žalobcom tvrdená hodnota poškodenia motorového vozidla vychádzala zo subjektívnej hodnoty

určenej ohodnotením opravy u tretieho subjektu. Znalec v znaleckom posudku a vo svojom výsluchu
vysvetlil, z akého dôvodu sa odchýlil od tvrdení žalobcu. Dôvodom bolo to, že sa odchýlil od všeobecnej
cenymotorovéhovozidla,ktorábolatvrdenážalobcom,pričomtátoodchýlkavyplývazjehoohodnotenia,
keď dospel k záveru, že hodnota motorového vozidla v čase jeho poškodenia predstavovala nie
7.690,- eur, ale 6.970,- eur. Okrem toho znalec vyjadril, z akého dôvodu sa odchýlil od výšky škody

tvrdenej žalobcom, ktorá spočívala v nákladoch na opravu motorového vozidla, keď zo znaleckého
posudku vyplynulo, že nedôvodne boli účtované dve položky, a to koberce kufra a drobné diely zadnej
časti. Ostatné rozdiely boli spôsobené tým, že znalec použil pri výpočte škody autorizovaný program
zohľadňujúci potrebu náhradných dielov a práce potrebnej na vykonanie opravy poškodenia tak, ako
bolo objektivizované obhliadkou likvidátora. Tieto závery znalca neboli konkrétnymi námietkami žalobcu
spochybnené, pričom škoda, ktorú tvrdil žalobca vyplývala zo subjektívneho ohodnotenia ceny opravy

faktúrou vystavenou autorizovaným servisom.
9.Doplnok znaleckého posudku bol advokátovi žalobcu doručený 15.6.2016 s výzvou na vyjadrenie k
znaleckému posudku v lehote 10 dní od doručenia. Žalobca sa k takto doručenému doplnku znaleckého
posudku vyjadril až podaním doručeným súdu 21.9.2016, a to potom ako mu 23.8.2016 bolo doručené
predvolanie na pojednávanie s tým, že navrhol vypracovanie ďalšieho doplnku k znaleckému posudku.

Na tento návrh na vykonanie dokazovania súd podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, keďže žalobca mal
dostatok času na to, aby návrh na doplnenie znaleckého posudku podal v lehote stanovenej súdom, a
nie až potom, ako mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie. Nariadenie doplnenie znaleckého
posudku by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, a preto súd na tento návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania neprihliadol.

10.Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom bola v priebehu konania preukázaná
výška dôvodne zaplatených čiastok poškodeným osobám 15.533,49 eur a nie v žalobe po jej zmene
tvrdených 16.496,16 eur, pričom rozdiel vyplynul z toho, že nebolo dôvodné vyčíslenie škody na
poškodenom motorovom vozidle vo výške 7.597,67 eur, ale len vo výške 6.605,- eur.
11.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca výzvami z 4.12.2009 (čl. 33) a z 10.12.2009 (čl. 34)

žalovaného 2/ vyzval k tomu, aby mu zaplatil škodu vo výške 15.447,- eur do 4.1.2010 a škodu vo výške
999,- eur do 10.1.2010, pričom žalobca zásielku s týmito výzvami dňa 15.12.2009 odoprel prijať (čl. 35).
Žalobca si zmenou žaloby, ktorá bola advokátovi žalovaného doručená 15.11.2012 proti žalovanému 2/
uplatnil náhradu škody spôsobnej na zdraví 50,83 eur, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by žalobca na náhradu tejto škody žalovaného vyzval tak, aby táto výzva bola doručená žalovanému

2/.
12.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom
poistení“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13.Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom poistení kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti.
14.Podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom poistení kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za
škodu podľa odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti

poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
15.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
17. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
18. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci je zrejmé, že nesprávny je právny názor súdu prvého

stupňa, podľa ktorého nie je daný základ nároku žalobcu proti žalovanému 2/ a treba vychádzať z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/134/2009, podľa ktorého má žalobca
podľa § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení právo na náhradu
poistných plnení aj voči žalovanému 2/, teda osobe, ktorá za škodu spôsobenú poškodeným osobámzodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný 2/ 14.2.2009 o 15.05 hod. na motorovom vozidle, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou nebola poistená, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a situácii cestnej

premávky, narazil do pred ním idúceho motorového vozidla, ktoré sa posunulo do ďalšieho vozidla. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca za škodu spôsobenú protiprávnym konaním žalovaného
2/ zaplatil poškodeným osobám dôvodne 15.533,49 eur a nie v žalobe tvrdených 16.496,16 eur. Preto
súd žalobe sčasti o zaplatenie istiny 15.533,49 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti o zaplatenie istiny
942,67 eur žalobu zamietol.

19. Súd žalobcovi proti žalovanému 2/ podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka
priznal v sadzbách podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka úrok s omeškania v sadzbe 9 % ročne z 14.483,52 eur od 5.1.2010
do zaplatenia, z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a v sadzbe 8,75 % ročne z 50,83 eur od
16.11.2012 do zaplatenia, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca výzvami z 4.12.2009
a z 10.12.2009 žalovaného 2/ vyzval k tomu, aby mu zaplatil škodu vo výške 15.447,- eur do 4.1.2010

a škodu 999,- eur do 10.1.2010, pričom žalobca zásielku s týmito výzvami 15.12.2009 odoprel prijať.
Žalobca si zmenou žaloby, ktorá bola advokátovi žalovaného 2/ doručená 15.11.2012 proti žalovanému
2/uplatnilnáhraduškodyspôsobnejnazdraví50,83eur,pričomzvykonanéhodokazovanianevyplynulo,
že by žalobca na náhradu tejto škody žalovaného vyzval tak, aby táto výzva bola doručená žalovanému
2/. Preto súd žalobcovi úrok z omeškania z tejto čiastky priznal len od 16.11.2012, a nie od 7.8.2012,

keďže žalovaný 2/ sa do omeškania dostal až potom, ako mu bola doručená žalobcom zmenená žaloba.
20. Vzhľadom na to, že na rovnaké plnenie bol vo vzťahu k žalobcovi právoplatným platobným
rozkazom zaviazaný i žalovaný 1/ súd povinnosť žalovaného 2/ vyjadril tak, že jeho povinnosť zaniká
v rozsahu plnenia žalovaného 1/ podľa platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza z 11.11.2010,
č.k. 17Ro/209/2010-48.

21. O náhrade trov konania žalobcu a štátu proti žalovanému 2/ súd rozhodol podľa § 257 CSP
tak, že náhradu trov konania im nepriznal, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade
žalovaného 2/ ide o osobu s príjmom na hranici minimálnej mzdy, ktorá v čase začatia konania mala
vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom a ktorá za protiprávne konanie, ktoré zakladá jej zodpovednosť
vo vzťahu k žalobcovi bola postihnutá v trestnom konaní. Osobitne súd prihliadol na to, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, to že žalovaný 2/ bol dobromyseľný v tom, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú jeho protiprávnym konaním bola poistená žalovaným 1/ a primárnym dôvodom toho, že
žalobcovi vznikol nárok proti žalovanému 2/ bolo to, že žalobca 1/ zabudol zaplatiť poistné, čo malo za
následok zánik poistenia. Žalobca mal v prevažnej časti svojho návrhu procesný úspech. Preto súd štátu
proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáhal.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.