Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206206493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4206206493.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, V., o vymoženie
sumy 561,64 eura s príslušenstvom, trov notára v sume 81,76 eura, trov právneho zastúpenia v sume

54,77 eura, poplatku za zaslanie upomienok v sume 3,98 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/785/2006 - 19 zo dňa 12. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/785/2006 - 19 zo dňa 12. apríla 2012 v
časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Zároveň rozhodol, že ukladá
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,20 eura, a to do troch

dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a § 34, § 39, § 54 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 196,
§ 200 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 12.05.2011
č. k. IV. ÚS 181/2011-16 je toho názoru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Ex. poriadku,
podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok, a v ktorej
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd prvej inštancie považoval za dôležité
poukázať aj na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve
súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Súd je tiež toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe
udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že

plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo
obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosťovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred
vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa
predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný.
Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade
povinný, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť

obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia
z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd
prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené v II. výroku napadnutého uznesenia. Preto taktiež zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.

4. Súd prvej inštancie priznal exekútorovi odmenu v sume 55,20 Eur vrátane 20 % DPH a na jej
úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a to tým, že podal návrh na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný a to vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď
zhľadiskaformálnehoalebozhľadiskamateriálneho,exekúciajeneprípustná,čojedôvodnazastavenie
exekučného konania, a preto rozhodol tak ako je to uvedené v IV. výroku napadnutého uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

6. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nepozornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy
je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na
základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár

neodmietnevykonaťúkon,zanikáprávomocvšeobecnéhosúdurozhodovaťosúladeúkonusozákonom
a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny,
ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov
notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s
exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť
jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal
na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa
práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek

tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných

zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal
že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základeplnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. S poukazom na vyššie uvedené preto
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Taktiež v podanom odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a žiadal súd, aby
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Mal
za to, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy,

k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh
na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

8. Následne v písomnom podaní zo dňa 26.07.2012 doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.08.2012
okremdoplnenejprávnejargumentáciekpodanémuodvolaniuzároveňnavrhol,abysúdkonaniepodľa§
109ods.1písm.c/OSPprerušilaSúdnemudvoruEurópskejúnienazákladečl.267Zmluvyofungovaní

EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne
splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie,

či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabránivymožiteľnostireálnejpohľadávkyveriteľavočispotrebiteľovi.Tovšetkokonštatovalspoukazom
na slovenskú a európsku judikatúru.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.05.2006,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 07.06.2006 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.06.2006 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č. k. N

432/2006, NZ 5282/2006, NCRLs 5274/2006 zo dňa 12.02.2006. Následne súd prvej inštancie vydal
napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

12. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade je nutné sa zamýšľať nad otázkou
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá je spôsobilým exekučným titulom, t.
j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba v prípade, ak bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitostiupravené v Notárskom poriadku. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska

zápisnica ako verejná listina musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

16. Najmä s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní v tomto smere
vyvstáva otázka týkajúca sa oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť tohto
právneho úkonu na účely exekučného konania. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú

listinu, ktorá ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto nie je oprávnený neposudzovať správnosť
skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici, ale je oprávnený posudzovať iba naplnenie
formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Uvedené naznačuje, že vykonateľná môže
byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru,
že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako

notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený
predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1
písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

18. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

21. Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie
sa správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. V predmetnej exekučnej
veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z

omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte
nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici
o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to
splnomocnený dlžníkom.

23. Navyše odvolací súd konštatuje, že povinná zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrela
dňa 11.07.2005, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho
advokáta, bez možnosti výberu povinnou. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinná
splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom
odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš

Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj
ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z rozhodovacej
činnosti súdu je zrejmé aj to, že vo viacerých exekučných veciach podával ako právny zástupca
práve oprávneného návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Aj z toho je možné usúdiť, že sa
o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade

jednalo o osobu známu práve oprávnenému (keďže práve oprávnený ho zakomponoval do svojej zmluvy
o úvere), splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi v prospech oprávneného za účelom uznania
dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe
takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2Občianskehozákonníkatotižvyžaduje,abyzáujmyzástupcunebolivrozporesozáujmamizastúpeného.
V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon
takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o

tom účastníci právneho úkonu vedeli.

24.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoznamenáva,žesúdprvejinštanciebolpovinnýnazákonnéprekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.

V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez
návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č. k. IV. ÚS

151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

25. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie (v tomto prípade splnomocnenia na spísanie
notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z

ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

26. Súd prvej inštancie preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm.
g)Exekučnéhoporiadkuvyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekučnékonaniezastavil,nakoľkonotárska

zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie
účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie vecne správne.
28. Vo vzťahu k návrhom na prerušenie konania odvolací súd konštatuje, že nie je možné
povinnosť vnútroštátneho súdu požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke vykladať
absolútne. Predpokladom tejto povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre danú konkrétnu
vec, nakoľko zmyslom a cieľom predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad a používanie
komunitárneho práva a nie vyriešenie konkrétneho sporu. Vyžaduje sa teda bezprostredný súvis so
sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, nie otázku akademickú, nesúvisiacu s vecou.

29. Odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v
zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno
odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, resp. CSP, ktoré

umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne
určuje osobitný predpis, t. j. v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto
prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto odvolací súd návrh na
prerušenie konania zamietol.

30. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti splnomocnenia a následne aj notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Odvolací súd sa s uvedenou právnou argumentáciou stotožňuje
a navyše poznamenáva, že predloženie vyššie citovanej prejudiciálnej otázky by okrem neprípustnosti
prerušenia exekučného konania v tomto prípade ani nesúviselo s vecou vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie konanie zastavil z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo splnomocnenie

udelené v zmluve o úvere a následne na jeho základe samotné uznanie dlhu, ktoré boli podkladom pre
vydanie exekučného titulu. Súd prvej inštancie tak rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku
a Občianskeho zákonníka (ktoré danú problematiku riešia) bez potreby aplikácie komunitárneho práva
a smernice Rady č. 93/13/EHS.31. Odvolací súd dospel na podklade uvedeného (v prípade, ak by aj pripustil možnosť prerušenia
exekučného konania) k záveru o neexistencii potreby predkladať citované otázky Súdnemu dvor EÚ,

nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej judikatúry vie súd vyriešiť
sám a odvolací súd stotožniac sa s jeho právnym názorom jeho rozhodnutie ako vo výroku vecne
správne aj potvrdil. Predbežné otázky citované odvolateľom preto nemajú právnu relevanciu pre danú
vec, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Rozhodnutie o predbežnej otázke totiž nenahrádza
rozhodnutie vo veci samej, jeho úlohou je zabezpečiť jednotný výklad a používanie komunitárneho práva

a nie vyriešenie konkrétneho sporu.

32. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
nie je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Navyše podľa
predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

33. V časti trov exekúcie a v časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v
tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP v
znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje
proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie a o zmene súdneho exekútora (nakoľko

súd v tomto prípade nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, napadnuté sú výroky aj odvolaním
nenapadnuté, ak sú závislé od hlavného výroku), ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo
zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a o
zmene súdneho exekútora totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník,
pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6

a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nebolo prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne
rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu
nebude prípustné odvolanie.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.