Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116207269
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116207269.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: T.. M.. B. O., nar.
XX.XX.XXXX, štátneho občana A. republiky, bytom K. XXXX/XX, J., zastúpeného B.. M. U., advokátom
so sídlom C. C. 1, Rajecké E. proti plnoletému nesvojprávnemu dieťaťu: G. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianke A. republiky, bytom M. K. XX, E., zastúpenej opatrovníčkou T.. Q. M. O., štátnou občiankou

Slovenskej republiky, bytom M. K. XX, E., zastúpenou B.. M. K. a B.. A. K., advokátmi so sídlom O.
XXXX, E., o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní plnoletého
nesvojprávneho dieťaťa v zastúpení opatrovníčkou T.. Q. M. O. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 13. júna 2017, č.k. 16C/84/2016-405, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa (otca) na G. O., určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/194/2011-
219 zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/38/2012 - 273 zo
dňa 22.11.2012 na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 25.04.2016 do 31.08.2016. Vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia
výživného na plnoleté dieťa zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou
od 20.07.2013 a náhrady trov konania dôvodiac, že na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 32P/194/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

19CoP/38/2012 zo dňa 22.11.2012 mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na dcéru G. zo sumy 116,18
eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne. V marci 2016 mu bol doručený návrh matky na zvýšenie
výživného tiež v prospech mal. Q.. Pri vypočutí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že
dcéra G. poberá od 20.07.2013 invalidný dôchodok 326,- eur mesačne, a má tak stabilný príjem. Jeho
dcéra je mentálne postihnutá a nie je schopná sa zamestnať. Dlhodobo žije s opatrovníčkou - jej matkou
a jej manželom a dvoma deťmi. Vyplácanie invalidného dôchodku mu opatrovníčka dcéry zamlčala.

Opatrovníčkadcérynaďalejpožadujeplatenievýživného,hocisanastranedcérypodstatnýmspôsobom
zmenili pomery, keď jej vznikol pravidelný príjem vyplácaním dôchodku. Na jeho strane došlo tiež k
zmene pomerov, keď sa mu zvýšila s účinnosťou od 01.09.2015 vyživovacia povinnosť k synovi Q. zo
100,- eur na 190,- eur mesačne. V súvislosti s povolaním musel uzavrieť životné poistenie a poistenie
za škodu. Pracuje od roku 2003 ako hasič v špeciálnej jednotke na boj s radiačným a biologickým
materiálom, preto považoval poistenie za odôvodnený výdavok. Býva v byte s manželkou, ktorá pracuje

ako poistný maklér v spoločnosti N. s.r.o., v tejto je aj spoločníčkou. On nevlastní nehnuteľnosti, ani
motorové vozidlá. Manželka vlastní byt a chalupu v P. L., ktorá je neobývateľná, ktorú nadobudla kúpnouzmluvou od neho, za to, že mu požičala 10.000,- eur, ktoré potreboval na právnikov. Bývali s manželkou
v nájomnom byte a nesmeli vlastniť nehnuteľnosti v celosti ani jeden z nich. Preto previedol dom v P.
L. formálne na dcéru manželky v podiel 1/2 a na manželku v podiele 1/2. Manželka mu dala 15.000,-

eur na právnikov. Keď skončili bývanie v nájomnom byte, manželkina dcéra formálne previedla 1/2
na dome na svoju matku. Ohľadom nákladov za hypotéku poukázal na to, že bývanie je základnou
ľudskou potrebou. Podieľa sa na platbách za hypotéku, pretože jeho manželka má veľmi nízky príjem.
Poukázal aj na jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke, s ktorou je zosobášený od roku 2010. S
manželkou hospodária tak, že jeho mzda a mzda manželky chodí na spoločný účet, z ktorého hradia

všetky ich náklady, vrátane trvalých príkazov na byt a hypotéku. Dcéra G. navštevuje denný stacionár
od septembra 2016, dovtedy navštevovala školu. V tomto stacionári je jej poskytovaná strava od raňajok
až po olovrant, 4x denne. Neuznával výdavky na opotrebenie vozidla. Mal za to, že treba skúmať aj
pomery manžela opatrovníčky G., jeho príjmy a jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok, pokiaľ sa toto
skúma aj u súčasnej manželky navrhovateľa. Životné poistenie bolo uzavreté ako povinné poistenie z
dôvodu charakteru práce navrhovateľa. V rámci vyporiadania BSM nadobudla opatrovníčka G. byt v J.,

ktorý predala za sumu 50.000,- eur. Manželka navrhovateľa vlastní 8 ročné motorové vozidlo zn. KIA
SOUL a 11 ročné motorové vozidlo zn. TOYOTU RAV. Ohľadom zdravotného stavu G. poukázal na
závery z lekárskej správy M.. W. z ktorej vyplýva, že G. je sebestačná vo väčšine činností a posledný
epileptický záchvat mala vo februári 2015. Posielal navyše po 30,- eur mesačne na syna. Kým s
matkou detí komunikovali, tak sa deťmi stretávali. Na dcéru G. chce prispievať, nežiada zrušenie

vyživovacej povinnosti. Namietal niektoré náklady prezentované opatrovníčkou dieťaťa. Opatrovníčka
dieťaťa namietala uplatňované spätné zníženie výživného s poukazom na § 71 ods. 1 Zákona o rodine
a mala za to, že prípadné zníženie výživného je možné priznať až s účinnosťou od podanej žaloby.
Vzhľadom na zdravotný stav G. vyživovacia povinnosť rodičov k nej nikdy nezanikne. Naposledy bola
vyživovacia povinnosť k G. upravovaná pred piatimi rokmi. Rozhodnutím právoplatným dňa 14.12.2013

bolaG.vyhlásenázanesvojprávnu.VýdavkyG.saoprotiposlednejúpravezvýšilivzhľadomnajejrastúci
vek. Táto trpí ochorením od narodenia, o čom navrhovateľ vedel a vedel aj o tom, že G. nebude schopná
sa sama o seba starať a bude potrebné ju vyhlásiť za nesvojprávnu. Navrhovateľ od úpravy styku
23.02.2012 matke detí nenapísal, že ich chce vidieť a ani ich neprišiel navštíviť. Z dôvodu ochorenia
G. ju musí matka na stretnutie s otcom psychicky pripraviť, avšak ak otec na dohodnuté stretnutie

nepríde, má to na G. nepriaznivý vplyv. Návrh na zníženie výživného považovala za odplatu za podanie
návrhu na zvýšenie výživného na syna Q.. Od 01.01.2017 poberá G. invalidný dôchodok 326,60 eur,
otec jej prispieva výživným 180,- eur. Vzhľadom na vyčíslené výdavky G. v celkovej výške 681,36 eur
matka dopláca G. 174,76 eur pri vykonávaní osobnej starostlivosti z jej strany. Ohľadom uvádzaných
výdavkov navrhovateľa namietala splátku hypotéky v sume 362,94 eur a náklady na bývanie (elektrina,

plyn, platby za byt) uznávala v podiele 1/3. Neuznávala rizikové životné poistenie, keďže výživné k
deťom má prednosť pred takými výdavkami rodiča. B. sa o dočasné poistenie, kde oprávnenou osobou
pre prípad smrti je súčasná manželka navrhovateľa, teda navrhovateľ poistením nezabezpečuje svoje
deti, keby sa mu niečo stalo. Poukázala na rozhodnutie o zrušení BSM navrhovateľa a jeho súčasnej
manželky, pričom všetky nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci vyššej hodnoty sú evidované na manželku

navrhovateľa. V rámci vyporiadania BSM navrhovateľ nadobudol rodinný dom v P. L., tohto sa zbavil
v prospech manželky. Navrhovateľ z výplaty vyporiadania BSM nadbudol 12.000,- eur. Jeho manželka
má na seba evidované tri motorové vozidlá, avšak ich nadobudnutie vzhľadom na výšku vykovaného
príjmu považovala za pochybné. Ku dňu 23.02.2012 bol jeho príjem 964,- eur mesačne a v súčasnosti
je jeho priemerný mesačný zárobok 1.117,84 eur, jeho príjem sa zvýšil o 153,94 eur mesačne. Manželka

navrhovateľa je spoločníčkou vo firme N. s.r.o., ktorá má svoje zisky. Uviedla, že so svojím manželom
nežijú v spoločnej domácnosti, on žije v Českej republike. Platí jej všetky výdavky, ktoré má v súvislosti s
dvomimladšímideťmimal.P.amal.Q..Nabývaniejejneprispieva.Nerozporovalavýdavkynavrhovateľa
spočívajúce vo výdavkoch na výživné, nákladoch na lieky, stravu, hygienu, telefón, oblečenie, poistenie
zodpovednosti za škodu, úhradu plynu, elektriny, platby za byt, čo do výšky 1/3, poplatok za komunálny

odpad. Uviedla, že G. máva epileptické záchvaty približne dvakrát do roka, tie sú silné. Vzhľadom na
zdravotný stav G. má ľahký spánok, stále je v strehu. Posledný záchvat mala G. v novembri 2016. Doma
v každej miestnosti majú zvončeky, G. si uvedomuje prichádzajúci záchvat a dokáže zazvoniť na pomoc.
Ohľadom pravidelných výdavkov G. uviedla, že výdavok na domácnosť vypočítala sčítaním všetkých
nákladov a vydelila 5 členmi domácnosti. V poplatku za stacionár je zarátaná strava v stacionári. Náklady

na stravu 140,- € mesačne predstavujú náklady na prvú a druhú večeru, na celodennú stravu počas
víkendov a počas prázdnin. Poukázala na výšku a váhu G. s tým, že vzhľadom na jej ochorenie je
jedlo jednou z podstatných stabilných okolností v jej živote. G. má rada keksíky, aj mnoho iných vecí
a ťažko sa odmieta poskytnúť jej túto stravu, nechce, aby bola v psychickej nepohode. Do stacionáruju vozí ona autom a vzhľadom na čas ju vozí späť zamestnankyňa stacionára za odplatu 17,- eur
mesačne. G. má príjem od 01.01.2017 invalidný dôchodok vo výške 326,- eur, do roku 2016 mala
invalidný dôchodok 319,- eur, dostala vianočný príspevok cca 70,- eur, pravidelne dostáva výživné od

otca, zvyšné náklady uhrádza ona. G. nie je schopná vykonávať prácu, v dennom stacionári zamestnaná
nie je. Nepoberá žiadne príspevky z úradov. Keď bola G. malá 5-6 ročná, poberala príspevky na PHM.
Prídavky na dieťa na G. nepoberá. Paušálne výdavky v roku 2015 vypočítala sumou 284,- eur, a to mimo
oblečenia a mimoriadnych výdavkov na dovolenku a zdravotnú starostlivosť. Vypočítala aj v súčasnosti
uhrádzané výdavky, keď G. navštevuje denný stacionár. Keď navštevovala školu mala výdavky na školu

na stravu 27,- eur, na varenie 10,- eur a na dochádzku vozením do školy 40,- eur, platila jej lieky. V
tom čase chodievali k neurológovi do Košíc a teraz chodievajú do M.. V tom čase platila školské výlety
a cez prázdniny integračný tábor, kam G. vozila. G. nemá mimoškolské aktivity, ale navštevuje svoje
kamarátky. G. má svoje city, je však nesamostatná a vývojovo pozadu. Bývajú v rodinnom dome so
štyrmi deťmi, ktorý majú v BSM so súčasným manželom. Manžel jej neprispieva na poistenie domu,
na daň z nehnuteľnosti ani na platby za smeti. Manžel jej hradí v plnom rozsahu náklady pripadajúce

na podiel na úhradách za užívanie domu v rozsahu podielu pripadajúcom na ich spoločné deti. G.
kupovala medovníky za účelom privítania v stacionári a za účelom oslavy menín. Za okuliare pre G.
zaplatila239,12eur.KeďmáG.epileptickýzáchvatpomočísa,povracia,pretosúnákladynajejposteľné
prevlečenie vyššie, predtým si uplatňovala nový matrac pre G.. Prevažne pracuje z domu, chodieva aj
na služobné cesty, nemá žiadnu osobu, ktorá by sa o G. starala. Stacionár je od 7. hod. do 15. hod.

a ostatný čas s ňou trávi ona. Drvivá väčšina života rodiny sa podriaďuje G.. Má ďalšie tri vyživovacie
povinnosti, k synovi Q., ktorý má 17 rokov, dcére P., ktorá má 7 rokov a dcére Q., ktorá má 3 roky. Všetky
výdavky so starostlivosťou o mal. P. a mal. Q. platí ich otec. Navrhovateľ platí riadne výživné na syna Q..
Uviedla, že na seba má bežné výdavky, na stravu a zdravotnú starostlivosť. Nemá žiadne mimopracovné
záujmy, venuje sa práci a deťom. Pracuje na licenciu ako daňová poradkyňa. Starostlivosť o G. je pre

ňu psychicky a časovo náročná, nepomáha jej s tým nikto. Zdravotný stav G. obmedzuje to, že nemôžu
ísť k moru, letieť s ňou lietadlom. So súčasným manželom nemá zrušené BSM. Jej manžel má úver,
ktorý si zobral za slobodna 1,8 mil. Kč., pracuje v DMG CZECH ako finančný riaditeľ. Nevedela uviesť,
aký má manžel príjem. Riadne sa stará o svoje deti a stará sa aj o G. a mal. Q., trávi s nimi víkendy,
dovolenky, vybavuje im veci. Spoločný úver s manželom nemajú, dom, v ktorom bývajú, kúpili z peňazí

získaných z predaja bytu po vyporiadaní BSM a z manželových prostriedkov. Vlastnia s manželom aj
záhradu s chatkou, jej manžel má byt a pozemok v Českej republiky. Majú jedno auto v BSM, manžel
používa auto od zamestnávateľa. Na pojednávaní dňa 07.04.2017 opatrovníčka G. uviedla, že v období
pred nástupom G. do stacionára náklady na domácnosť zostali nezmenené. S G. chodieva do cukrárne
približne 4 x mesačne, v lete jej kupuje zmrzlinu. Z časopisov odoberá Slniečko (1,10 eur až 1,50 eur),

Dieťa (1,60 eur) a omalovánky. Asi raz za dva mesiace jej kúpi DVD, 2x do mesiaca chodievajú do
kina (3,50 eur až 7,- eur vstup pre G.), keď G. sama do kina chodievať nemôže. Do ZOO chodievajú
často, minimálne raz ročne do Bratislavy, do Bojníc, chodievajú aj do Olomouca a do iných ZOO v
okolí. Chodievajú tam najmä kvôli menším deťom, avšak vzhľadom na zdravotný stav G. nemôžu ísť
bez nej. Na Slovensku vstupné do ZOO G. neplatí, avšak v Českej republike za ňu platiť musia. Tieto

náklady zahŕňajú náklady na spoločenský život G.. Hygienické potreby v sume 25,- eur predstavujú
náklady na intímnu hygienu, sprchové gély, šampóny, pleťovú kozmetiku. G. má skrátený menštruačný
cyklus, má aknóznu pokožku, pomerne často sa sprchuje. G. je mentálne na úrovni 7 ročného dieťaťa,
avšak sa chce páčiť, používa dekoratívnu kozmetiku ako laky na nechty, rada si farbí vlasy. Vlasy jej
farbí ona, aby ušetrili na kaderníčku. Príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov sa nevzťahuje

na ochorenie G., preto zvýšené výdavky na hygienu týmto príspevkom nemôžu byť pokryté. Ohľadom
užívaných liekov uviedla, že liek E. je antieptileptikum, liek G. je predpísaný neurológom, liek V. je na
stlmenie záchvatov, liek K. a Kolostrum užíva G. 1 tabletu denne počas zimy ako preventívne liečivo pred
ochorením. Sú to vitamíny, ktoré G. vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje, čo sa týka skráteného
menštruačného cyklu a nedostatku železa. Na vyšetrenie k očnej lekárke chodievajú takmer každý

rok, k neurológovi 2x ročne vlastným vozidlom. K všeobecnému lekárovi chodieva autom z dôvodu
pracovnej vyťaženosti, preto musí platiť aj parkovné. Zubárku navštevuje v Žiline. G. je na týchto lekárov
zvyknutá a nie je vhodné ich meniť, uvedené by jej spôsobilo stres. Lekárov s G. navštevuje autom
z dôvodu, že zamestnaná a cestovanie verejnou dopravou do vzdialených miest by bolo neprimerane
časovo náročné. Osobnú starostlivosť o G. vykonáva výlučne ona, navrhovateľ sa o ňu nezaujíma,

nepomáha jej so starostlivosťou a deti nenavštívil už 7 rokov. Náklady na pranie a upratovanie zahŕňajú
pracie prachy, aviváže a dezinfekčné prostriedky, keď po každom sprchovaní G. je potrebné vaňu
dezinfikovať,nakoľkotrpíplesňounanohách.UvedenéochorenievzhľadomnaepilepsiuG.niejemožné
liečiť ako u zdravého človeka, preto sú výdavky na dezinfekčné prostriedky zvýšené. Často musí praťG. obliečky a v prípade záchvatu je potrebné prať aj periny. Ohľadom stravy vo výške 150,- eur za
obdobie od januára do septembra 2016 opatrovníčka G. uviedla, že strava je vypočítaná pre G. okrem
obedov a desiat, ktoré mávala v škole. Za obedy a desiatu v škole platila 26,- eur mesačne. Suma

150,- eur mesačne zahŕňa náklady na raňajky, olovrant, dve večere a prípadnú nejakú drobnosť medzi
jedlami. Vzhľadom na ochorenie G. je u nej zvýšený apetít a myšlienka na stravu je pre G. jedna z tých
najzákladnejších otázok. Musí dávať na ňu pozor ona a aj syn Q., aby všetko nezjedla. Stacionár je
komerčnézariadenie,kdestravajeposkytovanáakoreštauračná.JednorazovévýdavkypreG.samenia
s tým, že napr. teraz potrebuje skriňu. Poukázala na to, že dovolenky dostala manželka navrhovateľa

za odmenu, pričom v daňovom priznaní vykazuje minimálne príjmy. Ďalej uviedla, že zdieľa životnú
úroveň svojho manžela, keďže býva v rodinnom dome, ktorý by si dovoliť nemohla a jazdí na aute, ktoré
by si tiež bez neho dovoliť nemohla. Pre predchádzajúce správanie navrhovateľa jej manžel nechcel
uviesť svoj príjem z obavy, že tento údaj navrhovateľ zneužil. G. bol priznaný preukaz ZŤP, avšak bez
nároku na vozidlo. Na pojednávaní dňa 13.06.2017 uviedla, že starostlivosť o G. v súvislosti s kožným
ochorením je pre ňu veľmi náročná, keď návšteva u lekárky trvala 5 hodín od vyčkania na časenku až po

ukončenie vyšetrenia. Liečba kožného ochorenia bude intenzívne trvať najbližšie 2 mesiace s následnou
starostlivosťou v priebehu ďalšieho roka. Ošetrenie nôh G. jej trvá ráno aj večer 45 minút. Prvotná
investícia za lieky bola 58,- eur. Musí používať špeciálny prach na pranie a uvedené lieky dokupovať,
s čím má zvýšené výdavky. Od marca 2017 nepoberá rodičovský príspevok v sume 203,- eur, nakoľko
mal. Q. dovŕšila 3. rok veku.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75
ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 25.04.2016 žiadal znížiť
jeho vyživovaciu povinnosť k G. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou

od 20.07.2013 (teda aj za obdobie pred podaním návrhu) s tým, že ohľadom spätného zníženia
vyživovacejpovinnostipoukazovalnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13Co/863/2014
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 473/2012-16. Predmetom uvedených
konaní, všakbolinávrhynazrušenievýživnéhokplnoletémudieťaťuanienávrhynazníženievýživného,
ako je tomu v danom prípade. Z oboch uvedených rozhodnutí vyplýva však len jedna z možných

interpretačných alternatív výkladu vzájomného vzťahu § 163 ods. 1 O.s.p. a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1
Zákona o v rodine. Podľa uvedených rozhodnutí výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine
pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú
osobitnú úpravu doby, za ktorú možno uplatniť v zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa
navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní sa však súd priklonil k

výkladu uvedených zákonných ustanovení tak, že pre prípad zníženia výživného doba, na ktorú možno
uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia, je upravená v § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, teda že
zmena vyživovacej povinnosti je možná len odo dňa začatia súdneho konania. V tomto ustanovení je
uvedený pojem priznanie výživného, ktorý podľa názoru súdu zahŕňa aj pojem priznanie zvýšeného,
resp. zníženého výživného, nie však pojem zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade návrhu na

zrušenie vyživovacej povinnosti sa skúma výlučne objektívna skutočnosť na strane oprávnenej osoby,
a to nadobudnutie schopnosti sa živiť sám. V prípade zníženia výživného sa skúmajú okolnosti tak
na strane oprávneného ako aj povinného z vyživovacej povinnosti, pričom Zákon o rodine nerozlišuje
pre stanovenie doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia, či v prípade zníženia
výživného nastala okolnosť odôvodňujúca toto zníženie na strane oprávneného alebo povinného z

vyživovacej povinnosti a rovnako zákon nerozlišuje túto dobu s ohľadom na to, kto je v konaní pred
súdom navrhovateľom. Pokiaľ teda v § 77 ods. 1 Zákona o rodine v prípade priznania výživného na
plnoleté deti je pre priznanie vyživovacej povinnosti aplikovaná zásada, že právo patrí bdelým, nemožno
túto aplikovať len vo vzťahu k oprávnenému z vyživovacej povinnosti bez rovnakej aplikácie vo vzťahu k
povinnému z vyživovacej povinnosti, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že v prípade posudzovania

dôvodnosti návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti súd posudzuje všetky okolnosti tak na strane
povinného rodiča, ako aj plnoletého dieťaťa. Zákon o rodine v prípade maloletých oprávnených z
vyživovacej povinnosti pripúšťa, aby súd posunul dátum vzniku určenej vyživovacej povinnosti aj pred
deň začatia konania, a to až 3 roky, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takáto právna
úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu

stavu. Uvedené ustanovenie o posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v prípade výživného
k maloletým deťom však chráni aj povinného, pretože v prípade, ak súd výživné zvýši aj spätne, vzniká
nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý je zo zákona predbežne vykonateľný, rovnako ako ostatné
výroky o výživnom. V zmysle článku V. Zákona o rodine je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom prirozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Hoci G. nie je maloletým dieťaťom, je však
dieťaťom, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav pravdepodobne nikdy nenadobudne schopnosť samé
sa živiť. Bolo by preto v rozpore s článkom V. vykladať ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine

tak, že by ním pre prípad podaného návrhu povinným o zníženie vyživovacej povinnosti rodiča k
plnoletému dieťaťu, ktoré doposiaľ nenadobudlo schopnosť samé sa živiť, bolo možné priznať znížené
výživné spätne na dobu troch rokov pred dňom začatia súdneho konania. Súd preto vyložil pojem
priznanie výživného v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine tak, že tento pojem nezahŕňa iba samotné
určenievyživovacejpovinnosti,aleajpriznaniezvýšenej,prípadnezníženejsumyvýživného.Pritakomto

výklade je teda možné priznanie výživného spätne na dobu troch rokov odo dňa začatia konania iba v
prípade maloletých detí, čo nie je tento prípad. Preto súd rozhodoval o priznaní výživného iba za čas
odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od 25.04.2016.
4. Vykonaným dokazovaním týkajúcim sa odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa a prípadnej zmeny
pomerov na jeho strane súd zistil, že od posledného rozhodovania o výživnom pre G. uplynulo už 5
rokov, G. je fyzicky vyspelejšia a k zlepšeniu jej zdravotného stavu nedošlo. Naďalej je ťažko zdravotne

postihnutá, trpí epileptickými záchvatmi, centrálnym hypotonickým syndrómom, má stredný stupeň
mentálnej retardácie, nosí okuliare a má kožné ochorenie na nohách. V súvislosti s jej zdravotným
stavom má jej opatrovníčka zvýšené výdavky nielen na jej lieky, ale aj na stravu, ošatenie, obuv,
školské aktivity a rehabilitáciu jej zdravotného stavu. G. do 31.08.2016 navštevovala strednú školu a
od 01.09.2016 navštevuje počas pracovných dní zariadenie sociálnych služieb (denný stacionár). Súd

vyhodnotil ako odôvodnené mesačné výdavky G. za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016 náklady
na bývanie 29,94 eur rozpočítané na 6 členov domácnosti vrátane P. M., náklady na spoločenský život
(návšteva cukrárne, ZOO, kina, nákup časopisov, DVD) v sume 30,- eur, hygienické potreby v sume
35,- eur, náklady na zdravotnú starostlivosť a náklady na sprevádzanie G. k lekárom v sume 57,93 eur,
náklady na pranie v sume 15,- eur, telefón v sume 2,- eur, stravu mimo školu v sume 150,- eur, náklady

na školu v sume 75 eur, v ktorej je zahrnutá strava (desiata a obed v hodnote 26 eur denne) a náklady na
dopravu do školy, družina, varenie, školské potreby, výlety, vreckové. Jednorazové výdavky G. spočívali
v úhradách neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský život v priebehu kalendárneho
roka v sume 103,45 eur mesačne a náklady na ošatenie v sume 59,39 eur mesačne. Výdavky G. na
všetky jej vyčíslené a odôvodnené potreby boli za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016 v sume

557,71 eur mesačne. Príjem G. bol do 31.12.2016 v sume 319,50 eur. Po odpočítaní príjmu G. od
jej výdavkov je zrejmé, že rodičia G. by sa mali podieľať na nákladoch na zabezpečenie jej potrieb v
celkovej sume od apríla 2016 do augusta 2016 v sume 238,21 eur mesačne. Ako odôvodnené mesačné
výdavky G. za následné obdobie (od septembra 2016) súd vyhodnotil výdavky spočívajúce v nákladoch
nabývanievsume29,94eur,nákladochnaspoločenskýživotvsume30,-eur,vnákladochnahygienické

potreby v sume 35,- eur, nákladoch na zdravotnú starostlivosť a náklady na sprevádzanie G. k lekárom
v sume 57,93 eur, nákladoch na pranie v sume 15,- eur, nákladoch na telefón v sume 2,- eur, nákladoch
na stacionár, v ktorom je zahrnutá strava (raňajky, desiata, obed, olovrant v hodnote 2,90 eur denne) a
nákladynadopravudostacionára182,67eur,vreckovom20,-eur,strave mimostacionáraodseptembra
2016 v sume 115,10 eur (176,- eur - 21 dní x 2,90 eur). Jednorazové výdavky G. spočívali v úhradách

neočakávaných potrebných vecí pre bežný a spoločenský život G. v sume 103,45 eur a náklady na
ošatenie v sume 59,39 eur mesačne. Výdavky G. na všetky jej vyčíslené a odôvodnené potreby sú za
obdobie od septembra 2016 doposiaľ ustálil na sumu 650,48 eur mesačne. Príjem G. bol do 31.12.2016
vsume319,50euraod01.01.2017vsume326,60eur.PoodpočítanípríjmuG.odjejvýdavkovjezrejmé,
že rodičia G. by sa mali podieľať na jej výžive v celkovej sume od septembra 2016 do decembra 2016

v sume 330,98 eur a od januára 2017 v sume 323,88 eur. Rozporovanie výdavkov G. navrhovateľom
okrem výdavku na domácnosť (prepočet na 5, resp. 6 členov domácnosti) súd považoval za nedôvodné,
pretože opatrovníčka G. vynaloženie uvedených nákladov predloženými listinnými dôkazmi preukázala
a ich vynaloženie odôvodnila vo svojej výpovedi.

5. Navrhovateľ je naďalej príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. V čase posledného
rozhodovania o výživnom v roku 2011 bol jeho priemerný mesačný zárobok vo výške 964,- eur. Od
septembra 2015 do augusta 2016 bol priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa vo výške 1.117,94
eur. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/164/2015-252 zo dňa 09.05.2016 mu bola zvýšená
vyživovacia povinnosť k mal. Q. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne s účinnosťou

od 01.09.2015. Súd vyhodnotil ako odôvodnené výdavky navrhovateľa, jeho mesačné výdavky na platby
výživného pre mal. Q. v sume 190,- eur so splátkou dlhu na výživnom 20,- eur, výdavky na lieky v sume
20,- eur, stravu v zamestnaní a stravu mimo zamestnania v sume 120,47 eur, výdavky na hygienu v
sume 20,- eur, výdavky na mobilný telefón v sume 20,- eur, výdavky na oblečenie v sume 30,- eur,poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania v sume 2,81 eur a pomernú časť platieb za
dodávku plynu, elektriny a platieb za užívanie bytu k mesiacu november 2016 v celkovej sume 74,04
eur a od decembra 2016 doposiaľ v sume 111,07 eur, a poplatok za komunálny odpad v sume 1,95

eur, t.j. celkovo bez úhrady výživného do novembra 2016 v sume 289,27 eur a od decembra 2016
v sume 326,30 eur. Súd ako neodôvodnený výdavok, ktorý nemá prednosť pred úhradou výživného
na dieťa vyhodnotil platbu rizikového životného poistenia v sume 83,90 eur mesačne a pomernú
časť platieb za dodávky plynu, elektriny a za užívanie bytu vzťahujúcu sa k spolužijúcim osobám v
domácnosti k mesiacu november 2016 v sume 148,09 eur a od decembra 2016 doposiaľ v sume

111,07 eur, keď z výpovede navrhovateľa vyplýva, že dcéra jeho manželky s nimi žila v domácnosti
do novembra 2016. Navrhovateľ poukazoval na svoj výdavok spočívajúci v splátkach hypotekárneho
úveru na byt v sume 362,94 eur mesačne, bolo však zistené, že ide o spotrebný úver a hypotekárny
úver, z ktorého sú spoludlžníkmi navrhovateľ aj jeho manželka, pričom nehnuteľnosť, ktorá bola úverom
financovaná, je vo výlučnom vlastníctve manželky navrhovateľa. Navrhovateľ sa tak zaviazal splácať
úver, hoci zaň nenadobudol do svojho vlastníctva žiaden majetok, čím sa nedôvodne vzdal majetkového

prospechu. Navrhovateľ sa viacerými svojimi úkonmi vzdal majetkového prospechu, keď nehnuteľnosti
nadobudnuté z vyporiadania BSM v roku 2012 v hodnote 25.300,- eur previedol na svoju súčasnú
manželku a jej dcéru s tvrdením, že manželke vrátil sumu 10.000,- eur, resp. 15.000,- eur, pričom
opatrovníčka G. bola povinná vyplatiť navrhovateľovi za vyporiadací podiel z BSM sumu 11.889,26
eur. Navrhovateľovo bezpodielové spoluvlastníctvo so súčasnou manželkou bolo zrušené rozsudkom

Okresného súdu Žilina č.k. 17C/253/2010-18 zo dňa 19.01.2011. Navrhovateľ v dedičskom konaní
po jeho matke ako oprávnený dedič uzavrel s ostatnými dedičmi dohodu, že nadobúdateľom celého
dedičstva v čistej hodnote 40.000,- eur je manžel poručiteľky, čo súd rovnako hodnotil ako vzdanie
sa majetkového prospechu navrhovateľom. Argument navrhovateľa spočívajúci v jeho vyživovacej
povinnostiksúčasnejmanželkesúdrovnakonepovažovalpreúčelyvýživnéhopreG.zadôvodný,keďže

vyživovacia povinnosť k deťom predchádza vyživovacej povinnosti k manželke, pričom významnými
okolnosťami sú skutočnosti, že manželka navrhovateľa počas manželstva s navrhovateľom nadobudla
za nižšiu hodnotu od navrhovateľa nehnuteľnosti v P. L., nadobudla do výlučného vlastníctva byt v Žiline
na úver, ktorého spoludlžníkom je navrhovateľ, je oprávnenou osobou z poistnej zmluvy pre prípad smrti
navrhovateľa, je jedinou spoločníčkou a konateľkou v obchodnej spoločnosti a jej zamestnávateľ jej a

navrhovateľovi poskytol tri zahraničné dovolenky (C., E., V.), ako odmenu za pracovné výkony. Príjem
navrhovateľa sa tak v porovnaní od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil o sumu 153,94 eur
(1.117,94 eur - 964,- eur) a jeho odôvodnené výdavky od poslednej úpravy vzrástli s účinnosťou od
01.09.2015 o platbu výživného na syna Q. o 90,- eur mesačne a jeho bežné výdavky oproti sume 317,90
eur (v roku 2012 boli výdavky navrhovateľa na bývanie vo výške 85,92 eur (1/3 nákladov na nájom, TV

a internet, rozhlas a TV, elektrina a plyn v byte), poplatok za smeti 1,825 eur, poplatok za telefón 26,40
eur, poplatok za elektrinu v Rajeckej L. 6,64 eur poistné 2,70 eur mesačne, lieky 17,81 eur mesačne,
cestovné do práce 11,20 eur, strava celkovo 165,40 eur) klesli do novembra 2016 na sumu 289,27 eur a
od decembra 2016 vzrástli na sumu 326,30 eur. Po odpočítaní bežných výdavkov navrhovateľa a platby
výživného na syna Q. od jeho príjmu tak navrhovateľovi na zabezpečenie jeho ďalších potrieb a úhrady

výživného pre G. zostala do novembra 2016 suma 638,67 eur mesačne (1.117,94 eur -190,- eur - 289,27
eur) a od decembra 2016 suma 601,64 eur mesačne (1.117,94 eur -190,- eur - 326,30 eur) s tým, že
navrhovateľ ešte uhrádza zameškané dlžné výživné pre syna Q. v sume 480,- eur v splátkach po 20,-
eur mesačne.
6. Matka G. pracuje naďalej ako daňová poradkyňa. V roku 2011 bol jej priemerný mesačný zárobok

bol vo výške 1.105,89 eur. Do marca 2017 poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne
a poberá prídavok na dieťa v sume 70,56 eur mesačne. V roku 2015 bol jej mesačný zárobok v sume
1.050,32 eur. V novembri 2008 uzavrela nové manželstvo, z ktorého sa dňa 15.11.2009 narodila mal.
P. M. a dňa 12.03.2014 mal. Q. M.. Matka G. kúpnou zmluvou z roku 2013 a 2014 nadobudla do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželom P. M. nehnuteľnosti (rodinný dom s priľahlými

pozemkami) zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., ktoré nie sú zaťažené žiadnou ťarchou. Matka G.
kúpnou zmluvou z roku 2012 nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti
(záhradnú besiedku-chatku s priľahlými pozemkami) zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., ktoré nie
sú zaťažené žiadnou ťarchou. Matka G. kúpnou zmluvou v roku 2013 nadobudla do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podiel na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E.. Príjem matky sa

tak oproti poslednému posudzovanému obdobiu znížil o sumu 55,57 eur a pribudla jej ďalšia vyživovacia
povinnosť. V poslednom posudzovanom období boli výdavky matky spolu 553,95 eur.7. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti podaného návrhu. Poukázal na to, že matka G. počas pracovných dní vykonáva osobnú
starostlivosť o všetky štyri deti sama, keď jej manžel pracuje v zahraničí. Navrhovateľ sa osobnou

starostlivosťou o G. nepodieľa dlhoročne v žiadnej forme, nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti
jej neprispieva. Všetku osobnú starostlivosť o G. zabezpečuje jej matka, ktorá popri starostlivosti o
ďalšie tri maloleté deti vykonáva prácu samostatne zárobkovo činnej osoby v oblasti účtovníctva, v
ktorej dosahuje zistený príjem. G. je plnoletým dieťaťom so závažným zdravotným postihnutím, ktoré
jej znemožňuje nadobudnúť schopnosť sama sa živiť. G. sa má podieľať na životnej úrovni oboch

svojich rodičov. Súd považoval za nesporné, že životná úroveň matky G. sa zvýšila, keď v priebehu
rokov 2012 až 2014 nadobudla do BSM nehnuteľnosti so svojim manželom, ktoré nie sú založené
žiadnym záložným právom a to napriek tomu, že jej pribudla k trom vyživovacím povinnostiam ešte štvrtá
vyživovacia povinnosť k mal. Q.. Životná úroveň navrhovateľa sa podstatným spôsobom nezmenila.
Všetky uvedené skutočnosti je potrebné zohľadniť pri pomere, v akom by sa mali navrhovateľ a
matka G. finančne podieľať na zabezpečovaní potrieb G., na ktorých zabezpečenie nepostačuje ňou

poberaný invalidný dôchodok. S ohľadom na poberaný invalidný dôchodok G., životnú úroveň oboch jej
rodičov a zabezpečovanie osobnej starostlivosti o G. výlučne jej matkou mal súd zato, že v období od
podania žaloby do augusta 2016, kedy G. navštevovala strednú školu, bolo v možnostiach navrhovateľa
prispievať G. na jej odôvodnené potreby výživným v sume 130,- eur. S nástupom G. do denného
stacionára G. podstatným spôsobom vzrástli jej odôvodnené výdavky, a preto súd mal zato, že je v

možnostiach navrhovateľa prispievať G. na jej odôvodnené potreby výživným, ktoré bolo stanovené
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/194/2011- 219 zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/38/2012 - 273 zo dňa 22.11.2012 v sume 180,- eur. Vo zvyšnej
časti by sa mala na uspokojovaní potrieb G. finančne podieľať jej matka. Z uvedených dôvodov súd vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie zamietol.

8. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP), keď žiadnemu z účastníkov nárok náhradu trov konania nepriznal. Súd nevyužil
materiálny korektív ustanovený v § 55 CMP z dôvodu, že podaný návrh bol čiastočne dôvodný a súd
považoval za spravodlivé, aby si strany konania znášali náhradu trov každá samostatne.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ,
navrhnúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutého dôkazu,
nedostatočné skutkové a právne závery, čím namietal dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1

písm. b), e), f) a h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval za správne, pretože podľa jeho
názoru došlo len kozmetickou úpravou k zníženiu výživného rozporne s objektívnou zmenou pomerov,
ktorá podľa jeho názoru bola v konaní na strane navrhovateľa preukázaná, čím sa rozhodnutie javí
neudržateľným. Predovšetkým považoval za potrebné poukázať na to, že nie je pravdou, že by sa
o dospelú, nesvojprávnu dcéru nezaujímal, jej ochorenie je opatrovníčkou dcéry nadmerne emočne

prezentované, používané psychologicky v rámci procesnej obrany obviňujúcej osobu navrhovateľa.
Jeho favorizovanie podľa jeho názoru je však účelné a prehnané. Obom deťom kúpil po rozvode
mobilné telefóny, bývalá manželka mu však zamedzila komunikáciu s deťmi a následne ich cielene
manipulovala proti nemu. K zmene pomerov uviedol, že je faktom, že plnoletá nesvojprávna dcéra
poberápravidelnýpríjem,ktorýjenevyhnutnézohľadniť.Samotnýsúdkonštatoval,žeoddobyposlednej

úpravy výživného sa životná úroveň matky značne zlepšila, naopak, na strane navrhovateľa zostala
nezmenená. Prezentovanie starostlivosti o plnoleté dieťa je zo strany jeho matky podľa jeho názoru
prehnané. Matka do pozornosti dáva, že v súvislosti so zdravotným postihnutím sú potrebné zvýšené
náklady, okrem iného aj na bielizeň a ošatenie v súvislosti s tým, že dieťa trpí epileptickými záchvatmi,
z lekárskeho potvrdenia, predloženého matkou, však vyplýva, že posledný záchvat malo dieťa pred

rokom a jeho stav je kompenzovaný. V zásade namietal, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil
časový rozsah zníženia výživného. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa
meniť, prípadne rušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene výživného nemohlo dôjsť od okamihu,
kedy nastala zmena pomerov, teda aj v období pred podaním návrhu. V súvislosti s tým poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 473/2012 zo dňa 18.09.2012, v ktorom

sa tento venoval výkladu ustanovenia § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorých
záverov podľa názoru ústavného súdu tieto ustanovenia pripúšťajú aj takú interpretačnú alternatívu, akú
prezentoval v konaní navrhovateľ, to znamená, že je možné výživné znížiť aj v období pred podaním
návrhu. Súd prvej inštancie opomenul, že on ako povinný pri zmene pomerov je oproti poberateľovivýživného v objektívnej nevýhode, pretože často krát sa dozvie o zmene pomerov odôvodňujúcich
zmenu vyživovacej povinnosti až časovo neskôr, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci v súvislosti
s priznaním invalidného dôchodku plnoletému dieťaťu. Argumentácia súdu prvej inštancie podľa jeho

názoru v tomto smere neobstojí. V súvislosti so zmenou pomerov poukázal nielen na poberanie
invalidného dôchodku plnoletým dieťaťom, ale aj skutočnosť, že od 01.09.2015 mu bolo zvýšené výživné
na maloletého Q. zo sumy 100,- eur na sumu 190,- eur mesačne, plus nedoplatok 20,- eur. Celkovo tak
zmena pomerov predstavovala sumu viac ako 400,- eur mesačne netto v prospech plnoletého dieťaťa
a v jeho neprospech. Nezníženie výživného v zmysle uplatneného návrhu tak neobstojí a je podľa jeho

názoru hmotnoprávne neudržateľné. Matkou deklarované životné náklady dieťaťa sú podľa jeho názoru
nereálne a značne nadsadené, duplicitné a opakujúce sa. Tieto by podľa matky mali predstavovať
dokonca výšku 650,48 eur mesačne, ktorú čiastku objektívne nemajú osoby s daným postihnutím.
Jednotlivé matkou uplatnené námietky spochybňoval. Celkovo prístup súdu prvej inštancie považoval
za rozdielny z hľadiska vykonania navrhnutých dôkazov a zisťovania skutkového stavu voči pomerom na
strane matky, dieťaťa a na strane druhej pomerov na jeho strane. Súd v podstate nezisťoval príjmy matky

nesvojprávnej, nakoľko nezabezpečil potvrdenie o príjme manžela matky, napriek tomu, že navrhovateľ
to opakovane žiadal. Síce formalisticky toto od spoločnosti, kde je tento zamestnaný požadoval, avšak
keď táto spoločnosť nereagovala, tak tento dôkaz už ďalej nevykonával s odôvodnením, že manžel
matky dieťaťa pracuje v zahraničí, a teda takýto dôkaz nemožno vykonať. Toto ale navrhovateľ považuje
za nezmysel, pretože spoločnosť sa nachádza v Českej republike, ide o DMG MORI Czech, s.r.o.,

so sídlom v Brne, Brněnské Ivanovice, ktorá pôsobí v oblasti hi-tech strojárstva, ide o prosperujúcu
americkú strojársku spoločnosť, a teda príjem manžela matky je z dôvodu zistenia skutkového stavu,
hlavne životnej úrovne a finančných, osobných a majetkových pomerov matky podľa jeho názoru
dôležité. Súd prvej inštancie na jednej strane zisťoval jeho príjmy, výdavky, ako aj jeho manželky, na
strane druhej však rovnakým spôsobom nepostupoval vo vzťahu k pomerom matky dieťaťa. Poukázal na

ust. § 35 CMP, v zmysle ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci a § 36 CMP, v zmysle ktorého je
súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hľadiska nedostatočných
skutkových a právnych záverov.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade
trov konania, odvolaním napadla plnoletá G., ako oprávnená z vyživovacej povinnosti v zastúpení
ustanovenou opatrovníčkou, a to prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu
zmenu rozhodnutia v týchto častiach, a to tak, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti bude v
celom rozsahu zamietnutý, a to aj za obdobie od 25.04.2016 do 31.08.2016 a plnoletému dieťaťu bude

priznaná náhrada trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Dôvodila,
že po odpočítaní jej invalidného dôchodku od odôvodnených výdavkov je zrejmé, že rodiča by sa mali
podieľať na jej výžive od apríla 2016 do augusta 2016 sumou 238,21 eur mesačne. Z tejto čiastky by sa
mal otec podieľať na výžive sumou 130,- eur a matka sumou 108,21 eur. Nebola tu však zohľadnená
skutočnosť,žedo31.08.2016nenavštevovaladennýstacionár,alestrednúškoluamatkajejposkytovala

24-hodinovú dennú starostlivosť, ktorú aj osobne vykonávala, a ktorá skutočnosť pri rozhodovaní nebola
vzatá do úvahy. Otec sa na výkone tejto starostlivosti nepodieľa, vôbec ju nenavštevuje, pri príležitosti
narodením, sviatkov, Vianoc jej nad rámec výživného neprispieva, ani sa s ňou nestretáva a o ňu
sa nezaujíma a jej ťažký zdravotný stav jej žiadnym spôsobom neuľahčuje. Poukázala na charakter
svojho ochorenia a jeho dôsledky vo všetkých sférach jej života. Predložila posudok o odkázanosti na

sociálnu službu, v zmysle ktorého bola zaradená do posledného, 6. stupňa odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby. Pri všetkých úkonoch, ktoré nie je schopná si zabezpečiť už po dobu 7 rokov, ako
ju otec nekontaktuje, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pomáha jej matka, ktorá je zároveň
jej opatrovníčka. Je teda toho názoru, že za danej situácie nie je správne a spravodlivé, aby sa otec
ani v období vymedzenom súdom prvej inštancie podieľal na zabezpečení jej odôvodnených potrieb v

zníženej miere a toto suplovala matka. Bolo potrebné zobrať do úvahy náročnú osobnú starostlivosť,
ktorú matka každodenne vykonáva a ponechať tak vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej výške
po celé rozhodné obdobie.

11. Navrhovateľ sa k odvolaniu plnoletého dieťaťa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho

zástupcu tak, že ide o subjektívne úvahy a závery, ktoré sú mimo realitu, pričom objektívne došlo k
radikálnej zmene pomerov, a preto navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.12. Nesvojprávna plnoletá G. v zastúpení opatrovníčkou prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s týmto nesúhlasí, považuje
ho za účelové, tvrdenia v ňom uvedené za nepravdivé a zavádzajúce. Je podľa nej zarážajúce, ako

navrhovateľ sa dokáže vyjadrovať k súčasnému zdravotnému stavu nesvojprávneho dieťaťa, keď sa
takmer 8 rokov na starostlivosti oň nepodieľa a dieťa nevidel. Navrhovateľa ako jeho biologického otca
vôbec nezaujíma, kam bude ona umiestnená po dosiahnutí plnoletosti, aké je jej finančné zabezpečenie
do budúcnosti, či jej právna ochrana, napriek tomu, že on sám má vyštudovanú právnickú fakultu. Počas
posledných ôsmich rokov tak jej, ako ani bratovi, pri príležitosti žiadnych sviatkov, či už osobných alebo

všeobecných nezakúpil žiaden dar, nenavštívil ich, ani ich nekontaktuje. Tvrdenie o tom, že matka
znemožnila komunikáciu s navrhovateľom z ich strany prostredníctvom mobilných telefónov, ktoré im
v tom čase zakúpil, je nepravdivé. Ona v čase rozvodu rodičov mala len 12 rokov a pri jej mentálnom
postihnutí by nebola schopná mobil obsluhovať. Navrhovateľ obstaral mobilný telefón iba bratovi, v tom
čase 8-ročnému, ktorý telefón sa však poškodil a bol nepoužiteľný. Je nepravdivé tvrdenie navrhovateľa,
že ich matka ich proti otcovi zmanipulovala. Bol to navrhovateľ, ktorý svojím absolútnym nezáujmom o

nich ako o deti, spôsobil daný stav. Navrhovateľ neustále zavádza ohľadne počtu osôb žijúcich v byte
jeho súčasnej manželky, výdavkov, dovoleniek, či príjmov. Na strane druhej však spochybňuje základné
potreby, ktoré je potrebné v súvislosti so zdravotným postihnutím u nej financovať. Ak by sa tento čo
len trochu zaujímal o zdravotný stav plnoletého dieťaťa, tak by vedel, že posledný epileptický záchvat
malo dieťa dňa 22.07.2017 v ranných hodinách, pri ktorom sa pomočilo a povracalo, bola privolaná

rýchla zdravotná pomoc a matka musela následne zabezpečiť hygienu. Zdravotný stav plnoletého
dieťaťa nie je spochybnený a je doložený lekárskymi správami o jej zdravotnom stave. Nesúhlasí s
námietkami navrhovateľa ohľadne nesprávne vymedzeného rozsahu zníženia vyživovacej povinnosti.
Ním prezentované rozhodnutia odvolacích súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky sa
nevzťahujú na spätné zníženie vyživovacej povinnosti, ale v oboch prípadoch ide o zrušenie výživného k

plnoletému dieťaťu. Nie je pravda, že by súd nevzal dostatočne do úvahy skutočnosť, že jej bol priznaný
invalidný dôchodok, pretože s týmto sa jednoznačne v odôvodnení podrobne vysporiadal, rovnako aj
s výdavkami, ktoré sú potrebné na zabezpečenie jej potrieb. Poukázala tiež na zmenu, ku ktorej došlo
k účinnosťou od 01.08.2017, od ktorej doby v zmysle dodatku č. 2 k zmluve č. 04/2016 o poskytovaní
sociálnej služby a platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby, má dieťa v dennom stacionári

zabezpečené iba dve jedlá denne, raňajky a obed, namiesto doterajších štyroch jedál denne a celková
cena za tento stacionár vzrástla na sumu 156,20 eur pri 22 pracovných dňoch a na sumu 163,30 eur pri
23 pracovných dňoch. Za zarážajúce považuje odvolanie v časti týkajúcej sa jeho životných nákladov,
ktoré podľa jeho názoru neboli zohľadnené (splátka hypotéky vo výške 362,94 eur na nehnuteľnosť,
ktorú navrhovateľ ani nevlastní). Pokiaľ v odvolaní vytýka, že nebol zistený príjem manžela matky, k

tomutouvádza,ženapriektomu,žemanželmatkymátrvalébydliskomimoTrenčín,súdrozrátalvýdavky
na bývanie v rodinnom dome, v ktorom plnoleté dieťa s matkou a ďalšími súrodencami žije, medzi 6
osôb, ako keby tam manžel matky žil. Keďže tento nemá voči nej žiadnu vyživovaciu povinnosť, má
svoje vlastné deti, na výžive ktorých sa podieľa, považuje za nemožné, aby bola vyživovacia povinnosť
navrhovateľa prenesená na manžela matky, o čo sa navrhovateľ snaží. Poukazuje na rôzny majetok

matky a jej životnú úroveň. Samotný navrhovateľ mohol vlastniť nehnuteľný majetok, tohto sa však
účelovo vzdal. To, že sa matka všemožne snaží o dosiahnutie príjmu, nemôže ísť na jej ťarchu.
Naopak, súd musí prihliadať na správanie navrhovateľa, ktorý sa vzdal všetkého svojho majetku, a tým
zabezpečil, aby oni ako jeho deti nemali žiadny podiel na jeho majetku v prípade smrti. Má vyštudované
dve vysoké školy, svoje vzdelanie a schopnosti však nevyužíva, naviac si urobil kurz fitnes trénera, a

teda možnosti a predpoklady na zvýšenie svojho príjmu jednoznačne má. Odvolanie navrhovateľa teda
v celom rozsahu považovala za nedôvodné.

13. Navrhovateľ vo svojej replike k písomnému vyjadreniu plnoletého dieťaťa uviedol, že apelačný návrh
oprávnenej osoby plnoletého dieťaťa je procesne zjavne neprípustný, neodborný a nie je možné mu

vyhovieť. Plne odkazoval na dôvody a argumentáciu ním podaného odvolania. Súd, aj matka dieťaťa,
si zjavne odporujú, nakoľko u jeho osoby posudzujú ako relevantnú každú zmenu jeho príjmu, vznik
príjmu na strane dieťaťa vo forme priznania invalidného dôchodku však za zmenu pomerov nepovažujú.
Preto je čas, odkedy bolo znížené výživné, nesprávny. V ostatnom v podstate len replikoval skutočnosti
uvádzané v odvolaní.

14. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.01.2018, opatrovníčka nesvojprávneho plnoletého
dieťaťa (jeho matka) súdu oznámila, že na jej strane došlo k zmene pomerov v tom, že dňa 19.12.2017
sa jej narodilo piate maloleté dieťa, a to maloletý Y. M. a pripojila rodný list ďalšieho dieťaťa.15. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len CMP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i
konania vo veciach výživného plnoletých osôb (§154 a nasl.).

16. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v lehote (§
362 CSP) a majú predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i
na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z nasledovných dôvodov:

18. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel a čiastočne zamietol návrh otca na zníženie výživného

konštatujúc neexistenciu takej zmeny pomerov z hľadiska ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá by
odôvodňovalavyhovieťjehonávrhuvcelomrozsahu.Otcompožadovanézníženievýživnéhozaobdobie
pred podaním návrhu posúdil ako nedôvodné s odkazom na interpretáciu ust. § 77, ods. 1 Zákona o
rodine, ktorá toto podľa jeho názoru neumožňuje.
19. Navrhovateľ namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie na ktorých

tento založil svoje rozhodnutie v jeho zamietajúcej časti, nevykonanie ním navrhovaného dôkazu
(zistenie príjmu manžela matky) a v konečnom dôsledku tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia.

20. Odvolací súd po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti

podaného odvolania, keďže pre nedostatočne zistený skutkový stav, sú závery o (ne)dôvodnosti
zníženiavyživovacejpovinnostinavrhovateľa(tiežvovzťahukjednotlivýmobdobiamnadrámecobdobia
pred podaním návrhu) predčasné.

21. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine).

22. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním

zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.

23. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov

tak na strane detí, v dôsledku zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb,
ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností,
ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov, alebo
dieťaťa došlo. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerovna strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby
(bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa
- vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav

dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže
dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zmena pomerov, môže nastať
aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v
ich majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie

príjmu, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho
zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

24. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti, je teda zákonom prípustná

výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení
prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou
podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd
najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo
vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať

okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov

CMP, v spojitosti s ustanoveniami § 35 a § 36 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom
postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci
vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je
v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia
s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon

nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za
zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej
zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie
subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. IV. ÚS
78/03 všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v

rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového
stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.

25. V posudzovanej veci sa predovšetkým možno identifikovať so záverom súdu prvej inštancie, že
nesvojprávna G. napriek tomu, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 326,- eur a je

plnoletou, vzhľadom na svoje ochorenie, ktoré nie je len prechodného charakteru, doposiaľ nenadobudla
a pravdepodobne nikdy ani nenadobudne schopnosť sama sa živiť, z ktorého dôvodu pretrváva vo
vzťahu k nej vyživovacia povinnosť tak navrhovateľa (ako otca) a tiež jej matky, ktorí obaja sa pomerne,
v závislosti na svojich osobných, majetkových, finančných pomeroch, s prihliadnutím aj na ďalšie
skutočnosti (medzi iným aj výkon osobnej starostlivosti o G., napriek tomu, že táto už nie je maloletá,

ale vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje prakticky celodennú starostlivosť), musia
zo zákona podieľať na zabezpečení jej odôvodnených potrieb, a to nielen v rozsahu tých základných,
ale pokiaľ to ich pomery umožňujú, aj potrieb nad rámec tých základných, prostredníctvom čoho
nepochybne môže byť život G. i pri jej ochorení na kvalitatívne vyššej úrovni.

26. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že matka, ktorá je zároveň opatrovníčkou nesvojprávnej
G., nadmerne emočne jej ochorenie prezentuje a používa psychologicky v rámci procesnej obrany,
favorizovanie ktorého ochorenia podľa názoru navrhovateľa je účelné a prehnané, tieto jeho tvrdenia
odvolací súd považuje za nenáležité, keďže skutočnosť, že G. má závažné a celoživotné zdravotné
postihnutie je nesporným a preukázaným faktom, ako aj to, že výlučnú starostlivosť o G. už niekoľko

rokov vykonáva len samotná matka, pričom niet pochybností o tom, že táto skutočnosť ide tiež na
ťarchu starostlivosti o jej ďalšie deti a dopadá na každodenný život jej súčasnej rodiny, ktorá sa režimu
G. musí v zásade prispôsobovať, nesporne sa tiež premieta limitujúcim obmedzením do pracovných
a tým aj zárobkových možností matky, teda ju obmedzuje či v pracovných, spoločenských, ako ajrodinných aktivitách. Navrhovateľ, keďže sa na samotnom výkone starostlivosti o dieťa absolútne
dlhodobo nepodieľa, nemá zrejme reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiska praktického
života osoby, ktorá je tým zaťažená, spojené. Výkon rodičovských povinností na strane navrhovateľa

je reálne obmedzený na vyživovaciu povinnosť, on ako ani jeho súčasná rodina, nie sú týmto žiadnym
spôsobom limitovaní vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci každodenného života (a to ani v
minimálnej miere), v dôsledku čoho v celom rozsahu správne súd prvej inštancie túto skutočnosť (mieru
výkonu starostlivosti zo strany matky o G.), považoval za významný faktor stanovenia pomeru, v akom
sa rodičia majú na úhrade nákladov na zabezpečenie potrieb G. podieľať.

27. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež námietku navrhovateľa týkajúcu sa ním tvrdenej
nesprávnej interpretácie ust. § 77 ods. X v spojitosti s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc
z ktorej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmena vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa
je možná len odo dňa začatia súdneho konania. Odvolací súd sa plne identifikuje s interpretáciou
uvedených ustanovení zvolenou súdom prvej inštancie a v podrobnostiach v tomto smere poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd teda zhodne so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že možné priznanie výživného spätne (tiež jeho zmena) na dobu 3 rokov odo dňa začatia konania,
je možné iba v prípade maloletých detí, čo však nie je prípad posudzovanej veci.

28. Dôvodne ale navrhovateľ v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na

nedostatočne zistenom skutkovom stave, keďže súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz
spočívajúci v zabezpečení správy o výške príjmu manžela matky v rozhodnom období. Hmotnoprávnou
podmienkou požadovanej zmeny výživného, ako bolo už uvedené vyššie je, že sa zmenia pomery
oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať,
musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého

zmena sa požaduje. Pravdou je, že súd prvej inštancie sa pri vykonávaní dokazovania v zásade riadil
určujúcimi kritériami danými zákonom prípadnú zmeny vyživovacej povinnosti odôvodňujúcich, skúmal
(porovnával) a to podrobne odôvodnené potreby nesvojprávnej G. v jednotlivých rozhodných obdobiach
a tieto, ako aj námietky voči nim produkované navrhovateľom podrobne vyhodnocoval, rovnako tiež
dôsledne skúmal pomery (ich zmenu) na strane navrhovateľa, nedostatočne však zistil v tomto smere

skutkový stav na strane matky, ktorá je súčasne opatrovníčkou nesvojprávnej G. a ktorá pomerne
tiež v zmysle zákona, je povinná sa na výžive G. podieľať. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil,
že manžel matky zastáva značne finančne ohodnotenú pracovnú pozíciu v súkromnej spoločnosti v
cudzine,výškaktoréhopríjmuzásadneovplyvňujetiežpomeryaživotnúúroveňnastranematkydieťaťa,
v dôsledku čoho táto je spôsobilou podieľať sa na úhrade potrieb G. v porovnaní s navrhovateľom

v rozsahu väčšom, ako to ustálil súd prvej inštancie. Navrhovateľ súčasne žiadal vykonať dôkaz
vyžiadaním si príjmu manžela matky. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, súd prvej inštancie
síce vyzval matku, aby takéto potvrdenie predložila a v dôsledku jej nečinnosti, takúto správu žiadal
aj priamo od zamestnávateľa manžela matky, ktorým je súkromná spoločnosť v Českej republike, keď
však táto spoločnosť nereagovala na dopyt, súd prvej inštancie zostal ďalej v tomto smere nečinný,

uvedený dôkaz nevykonal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa napriek tomu, že navrhovateľ na
vykonaní tohto dôkazu trval, žiadnym spôsobom s jeho nevykonaním nevysporiadal. Keďže tento dôkaz
nepochybne je jedným z faktorov ovplyvňujúcich komplexné posúdenie pomerov (tiež ich zmenu)
na strane matky, bude potrebné za daného stavu (keďže zamestnávateľ otca nereaguje priamo a
nenachádza sa na území Slovenskej republiky) vykonať tento dôkaz prostredníctvom spracovania

dožiadania príslušnému dožiadaného orgánu v Českej republike, za účelom zistenia príjmu manžela
matky, a to nielen za celé rozhodné posudzované obdobie, ale tiež zistiť výšku jeho príjmu v čase
posledného rozhodovania o výživnom pre Natáliu (keďže takýto údaj z obsahu spisového materiálu
rovnako nevyplýva), pretože len prípadná zmena (či už v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle) je
spôsobilou k dopadu a následnému posúdeniu o zmene pomerov na strane matky v intenciách, v

ktorých uvedený faktor tieto ovplyvňuje. Súčasne tiež vzhľadom na plynutie času od doby rozhodovania
súdom prvej inštancie bude potrebné tiež aktualizovať osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane
oboch rodičov, ktoré medzičasom mohli podliehať ďalším zmenám (napr. matka oznámila, že sa jej
narodilo ďalšie dieťa v priebehu odvolacieho konania, čím pravdepodobne došlo aj k zmenám v jej
príjmoch a tiež v počte vyživovacích povinností), tiež náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb

G., prípadne vykonať ďalšie dôkazy, ktoré si úplné zistenie skutkového stavu bude vyžadovať.29. Keďže teda rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na dostatočne zistenom skutkovom
stave a teda nemôže byť základom pre záver o (ne)splnení či už čiastočnom, alebo úplnom

hmotnoprávnych predpokladov pre navrhovateľom požadovanú zmenu vyživovacej povinnosti,
pričom rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho vykonania odvolacím súdom,
nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie za použitia § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP), pričom
vzhľadom na dôvod zrušujúceho rozhodnutia sa ďalšími vecnými dôvodmi odvolania navrhovateľa,

ani nesvojprávneho dieťaťa v zastúpení opatrovníčkou, ktoré mali pôvod v nesprávnych skutkových
záveroch nezaoberal.

30. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude v konaní postupovať v súlade s procesnými
predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytnúť účastníkom
konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP a CMP,

doplniťdokazovanievzmysleintenciídanýchodvolacímsúdom(tedaajnadrámecdôkazovnavrhnutých
účastníkmi),výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
vo vzťahu k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov pre požadovanú zmenu výšky vyživovacej
povinnosti (§ 78 Zákona o rodine) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie je súd prvej
inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 CSP.

31. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).