Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202677
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616202677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu J.. F. L., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom V. T. XX, XXX XX V. O., proti žalovanej F. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom O. X, XXX XX E., o zaplatenie 600,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/59/2016-63 zo dňa 27. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný

súd“) rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 600,- Eur s príslušenstvom
zamietol (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške
100 % účelne vynaložených trov (II. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa
29. 02. 2016 (súdu doručenou dňa 04. 03. 2016) domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 600,- Eur s
príslušenstvom. V žalobe uviedol, že v roku 2013 požičal žalovanej sumu 1 000,- Eur s tým, že mu ju
vráti v lehote štyroch mesiacov. Žalovaná mu z dlžnej sumy uhradila poštovou poukážkou 400,- Eur,

zvyšnú časť pôžičky i napriek výzve na zaplatenie, ktorú prevzala dňa 18. 02. 2016 nevrátila.
1. 3. Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci vydal dňa 19. 05. 2016 platobný rozkaz č.k.
5C/59/2016-19, proti ktorému podala žalovaná odpor.
1. 4. Po uvedení vyjadrení strán sporu a po uvedení zákonných znení ustanovení § 657, § 559 ods. 1,
2, § 563 a § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a § 195
ods. 1, § 150 ods. 1 a § 185 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) uviedol: „Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov

vo výške 600,- Eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy (č.l. 2 spisu), výzva nie je datovaná, ale z
podacieho lístka vyplýva, že tak bolo učinené 16. 02. 2016. Výzva bola žalovanej doručená, čo žalovaná
nepoprela. Následne žalobca SMS správou dňa 01. 03. 2016 opakovane vyzýva na vrátenie finančných
prostriedkov z dôvodu uplynutia 7-dňovej lehoty určenej na plnenie vo svojom podaní. Výzvu na úhradu
prevzala žalovaná dňa 18. 02. 2016 (štvrtok).“ Následne prvoinštančný súd konštatoval: „Civilné sporové
konanie je konaním kontradiktórnym, v ktorom strana žalobcu, ako aj strana žalovaného, majú povinnosť
jednak súdu poskytnúť tvrdenia, t.j. vec skutkovo objasniť a následne na preukázanie pravdivosti

svojich tvrdení poskytnúť, resp. navrhnúť vykonanie zodpovedajúcich dôkazov (dôkazná povinnosť).
Povinnosť poskytnúť súdu zodpovedajúce dôkazy ohľadom svojich tvrdení primárne zaťažuje stranu
žalobcu, ktorý jednak je povinný pravdivo skutkovo opísať okolnosti, na základe ktorých sa svojho práva
domáha a zároveň na preukázanie týchto okolností poskytnúť súdu dostatočné dôkazy. Predmetomprejednávaného sporu tak ako ho žalobca vymedzil podanou žalobou je podľa tvrdenia žalobcu
poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 1 000,- Eur. Už samotné tvrdenie žalobcu ohľadom časových
okolností poskytnutia pôžičky je nedostatočné, nakoľko žalobca nevedel špecifikovať, kedy presne a

za akých okolností pôžička mala byť poskytnutá, uviedol, že tak učinil niekedy v marci roku 2013. Za
potrebné súd považuje poukázať v neposlednom rade na zákonné ustanovenie § 195 CSP, v zmysle
ktorého výsluch strany môže súd vykonať len na návrh tejto strany, t.j. pokiaľ strana nenavrhne (v
konaní tak strany neučinili) aby ju súd vyslúchol v predmetnej veci a tento výsluch mal byť považovaný
za dôkaz, súd tak z vlastnej iniciatívy nemôže učiniť a predmetné vyjadrenia, ktoré strana v konaní

prezentuje sú z tohto dôvodu posudzované len v rovine tvrdení. Žalobca okrem výzvy na zaplatenie
žiadne ďalší dôkaz o poskytnutí pôžičky súdu nepredložil. Z hľadiska žalobcu teda nebolo preukázané,
kedy presne pôžičku poskytol, v akej výške ju poskytol a za akých okolností, najmä keď žalovaná
poskytnutie akejkoľvek pôžičky zo strany žalobcu a jej prevzatie popierala.“ Prvoinštančný súd ďalej
uviedol: „Pokiaľ žalovaná žalobcovi zaslala sumu 400,- Eur, o ktorej žalobca tvrdil, že sa jedná o
čiastočnú splátku ním poskytnutej pôžičky vo výške 1 000,- Eur, takáto skutočnosť z vykonaného

dokazovania taktiež nevyplynula. Žalovaná tvrdila, že predmetnú sumu poslala ako určitú kompenzáciu
za zlato, ktoré jej mal žalobca počas trvania ich vzťahu poskytnúť, nakoľko žalobca ju na vrátenie
zlata vyzýval. Skutočnosť, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie zlata vyplýva čiastočne aj z prepisu
SMS komunikácie, ktorú žalovaná predložila a žalobca ju nespochybnil, uznal, že telefónne číslo
uvedené vo výpise je číslo jeho mobilného telefónu a samotný obsah komunikácie v konaní nenamietal

ani nespochybnil. Pokiaľ žalovaná predložila čestné vyhlásenia svojich kolegýň, ktoré žalobca však
spochybnil vo vzťahu k ich pravdivosti s námietkou, že tieto sú zmanipulované, avšak žiadna strana
kolegyne žalovanej nenavrhla ako svedkyne vyslúchnuť, mal súd za to, že obsah čestných vyhlásení vo
vzťahu k predmetu sporu je irelevantný. Z obsahu čestných vyhlásení nevyplývajú žiadne skutočnosti,
ktoré by osvedčovali poskytnutie pôžičky a okolnosti za ktorých sa takto stalo. Pri absencii predložených

dôkazov preto v prejednávanej veci je možné konštatovať, že spor strán je v rovine protichodných
tvrdení, avšak dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) zaťažuje v spore žalobcu a pri neunesení tohto
dôkazného bremena, neposkytnutí dostatočnej sumy dôkazov žaloba žalobcu musí byť zamietnutá.“
V tejto súvislosti prvoinštančný súd zároveň konštatoval, že jeho rozhodnutie „bolo založené na tzv.
formálnej pravde vyplývajúcej z dôkaznej situácie tak ako jednotlivé dôkazy boli súdu predložené a

následne vykonané, čo však nemusí byť v súlade tzv. skutočnou (materiálnou) pravdou, ktorá je známa
len stranám sporu.“
1. 5. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou prvoinštančný súd uviedol, že „zo strany
žalobcu nebolo preukázané kedy pôžičku poskytol a najmä kedy táto mala byť splatná, hoci tvrdil, že
žalovaná ju mala splatiť do 4 mesiacov. Keďže nebola preukázaná splatnosť pôžičky, povinnosť dlžníka

plniť by vznikla na základe výzvy veriteľa v ním určenej lehote. Pokiaľ teda žalobca vyzýval žalovanú
písomne výzvou, ktorú prevzala dňa 18. 02. 2016, jej dlh by premlčaný nebol za predpokladu, že by
žalobca bol uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že pôžička skutočne bola poskytnutá.“
1. 6. V závere odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej prvoinštančný súd konštatoval, že „keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a súdu neposkytol dôkazy o poskytnutí pôžičky žalovanej, súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Zo samotného čiastkového plnenia sumy 400,- Eur, ktorú žalovaná žalobcovi
zaslala nie je možné vyvodiť záver o poskytnutí pôžičky vo výške 1 000,- Eur, tak ako to tvrdí žalobca,
naviac keď žalovaná sa bránila spôsobom, že peniaze poslala ako kompenzáciu za zlato, ktorého
vrátenie žalobca urgoval. Z čiastočnej úhrady 400,- Eur nie je možné vyvodiť či pôžička bola poskytnutá
a ak bola poskytnutá, aká bola jej skutočná výška.“

1. 7. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalovaná bola v spore úspešná priznal jej právo na náhradu trov
konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania, s tým, že o výške náhrady trov rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že v napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu sa uvádza,
že sa nevyjadril za akých okolností, kde a v akej výške poskytol žalovanej pôžičku. Toto konštatovanie
prvoinštančnéhosúduniejepravdivé,vosvojejvýpovedíjasneuviedol,žepeniazejejdalvdomácnostia

výšku pôžičky predsa uviedol aj v samotnej žalobe. Ďalej poukázal na to, že čestné prehlásenia kolegýň
žalovanej spochybnil už v rámci prvoinštančného konania, pretože tieto neboli prítomné pri realizácii
pôžičky. V závere odôvodnenia odvolania namietal, že prvoinštančný súd sa po celú dobu pojednávaní
zaoberal s vecami, ktoré nesúviseli s prejednávanou vecou a jeho tvrdenia sa nebrali do úvahy.3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stručne uviedla, že s rozsudkom prvoinštančného súdu
súhlasí.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa

prvoinštančný súd pri rozhodnutí nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.
Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny
konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2

CSP)pretopoukazujelennaurčiténajzásadnejšieaspekty,ktorýmireagujenatvrdeniažalobcuuvedené
v odvolaní.

10. V prípade tohto konania ide o civilné sporové konanie, ktoré (ako na to správne poukázal
prvoinštančný súd) je konaním kontradiktórnym, v ktorom strany sporu majú povinnosť poskytnúť svoje

skutkové tvrdenia a následne preukázať pravdivosť svojich tvrdení (uniesť tzv. dôkazné bremeno),
pričom táto povinnosť primárne zaťažuje stranu žalobcu, ktorý je jednak povinný opísať skutkové
okolnosti, na základe ktorých sa svojho práva domáha (t.j. splniť si povinnosť tvrdenia) a zároveň
na preukázanie týchto okolností poskytnúť (eventuálne označiť) súdu dôkazy preukazujúce pravdivosť
prezentovanýchtvrdení.Vtomtoprípadežalobcavsporeprezentovallenčasovobližšienešpecifikované

tvrdenie, že žalovanej poskytol predmetnú pôžičku niekedy v máji roku 2013, pričom ani presne
neuviedol za akých konkrétnych okolností mala byť z jeho strany uvedená pôžička žalovanej poskytnutá.
Zásadným aspektom v tomto spore je však skutočnosť, že žalovaná tvrdenia žalobcu o poskytnutí
uvedenej pôžičky kategoricky odmietla a žalobca svoje (viac-menej všeobecné) tvrdenie o poskytnutí
predmetnej pôžičky v spore žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal. V

tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňuje.

11. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, týkajúca sa
čestných vyhlásení kolegýň žalovanej je z hľadiska výsledku sporu nedôvodná a neopodstatnená,

pretože z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu jasne vyplýva, že „obsah čestných vyhlásení
vo vzťahu k predmetu sporu je irelevantný“, teda, že z v týchto čestných vyhlásení pri svojom rozhodnutí
nevychádzal.

12. Možno teda jednoznačne konštatovať, že v tomto spore žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo

nevyhnutne viedlo k tomu, že prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako jeho žalobu zamietnuť. Z
uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.13. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal

odvolací súd preukázanú ani zo spisu (jej vyjadrenie k odvolaniu žalobcu neobsahovalo žiadnu vecnú
argumentáciu), náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).