Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808207762
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3808207762.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému R. Q., bytom R. Y., o
vymoženie 49,79 eur, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/1177/2008-19 zo dňa 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného, a to z pôvodne oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. a výrokom II. zastavil exekúciu. Svoje
rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil poukázaním na ust. § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.03.2017 a vo výroku II. poukázaním na ust. § 58 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 31.08.2008. V odôvodnení svojho rozhodnutia, k pripusteniu zmeny účastníka
konania na strane oprávneného, súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že pôvodný
oprávnený Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky postúpil svoju pohľadávku
voči povinnému na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., a to na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 a návrhu pôvodného oprávneného
na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. K rozhodnutiu o zastavení exekúcie súd prvej
inštancie uviedol, že rozhodnutie - exekučný titul bol vydaný dňa 20.10.2005, kedy bolo účinné ust. § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré ustanovovalo 3 ročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia
o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom k tomu, že predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť
dňa 07.11.2005, trojročná prekluzívna lehota na vykonanie správneho rozhodnutia uplynula dňom

07.11.2008, čím sa stal exekučný titul neúčinným.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
z nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Mal za to, že výrok o trovách exekúcie z hľadiska
subjektu povinného na ich náhradu priamo závisí od výroku o jej zastavení, teda od dôvodu pre
ktorý bolo exekučné konanie zastavené. Súd nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Poukázal na to, že v danom prípade bol exekučným titulom
blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1698815 vydaný Obvodným oddelením PZ Leopoldov
dňa 20.10.2005, pričom zákonná trojročná lehota na nariadenia exekúcie uplynula dňom 07.11.2008.
Podľa názoru súdneho exekútora, exekúcia bola v danom prípade nariadená pred uplynutím trojročnej
prekluzívnej lehoty, keďže oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 15.05.2008 a na
jeho podklade sa exekučné konanie začalo. Na záver súdny exekútor dodal, že pôsobí zmätočne,

že súd rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, čím vlastne pripustili vymáhanie pohľadávky v prospech nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.. Na základe
všetkých uvedených skutočností súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Krajský súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdnym

exekútorom proti uzneseniu súdu prvej inštancie zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
4. Krajský súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že odvolanie súdneho

exekútora treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).
5. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), sú účastníkmi

exekučného konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto
postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený
exekútor.
8. Účastníkom exekučného konania je v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017) aj poverený súdny exekútor, avšak len v tej časti konania, v ktorej sa rozhoduje o trovách

exekúcie. Súdny exekútor je teda účastníkom len pre určitú časť exekučného konania, a to v rozsahu
rozhodovania o trovách exekúcie, v ktorej mu patria všetky procesné práva a povinnosti. Preto právo
podať odvolanie súdnemu exekútorovi prislúcha len vtedy, ak súd prvej inštancie rozhodoval o trovách
exekúcie. Vo všeobecnosti účastníctvo v exekučnom konaní je z pohľadu procesnej teórie vymedzené
tzv. druhou definíciou účastníctva v civilnom konaní tak, že účastníkmi exekučného konania sú tí,

ktorých za účastníkov konania označuje zákon. V exekučnom konaní je to predovšetkým ustanovenie
§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku(v znení účinnom do 31.03.2017), ktoré vymedzuje jeho účastníkov.
Vychádza pritom z toho, že účastníkom má byť taký okruh subjektov, ktorých sa konanie priamo
dotýka. Z uvedeného hľadiska zákon za účastníkov exekučného konania označuje vždy oprávneného
a povinného.

9. Exekučné konanie sa svojou povahou často dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len
povinného a oprávneného. Takto dotknuté osoby exekúciou nie sú síce účastníkmi konania v celom
jeho rozsahu, ale zákon im priznáva účastníctvo pre určitý úsek konania alebo na jednotlivom úkone
(napr. manžel povinného sa stáva účastníkom pre úsek exekúcie, v ktorom sa postihujú veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podobne). Postavenie takýchto osôb v konaní nie je

samoúčelné a spravidla sa spája s možnosťou ich aktívneho pôsobenia na výsledok konania (resp.
toho ktorého štádia exekučného konania alebo jeho etapy) v záujme ochrany vlastných práv a im
priznaných právom chránených záujmov. Takto vyjadrený procesnoprávny status nemožno označiť
inak ako účastníctvo, ku ktorému prirodzene patrí právna možnosť v podobe uplatnenia príslušných
procesných prostriedkov (nástrojov), v civilnom práve označovaných ako opravných prostriedkov, v

prípadoch, kedy to zákon dovoľuje (objektívne medze opravných prostriedkov). Rovnako aj súdnemu
exekútorovi patrí postavenie účastníka konania s možnosťou uplatnenia opravných prostriedkov tam,
kde to zákon dovoľuje. Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú etapu (časť exekučného)
konania je pritom potrebné vždy vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. I keď zo zákona nevyplýva,
že by účastníkom konania mal byť i ďalší účastník konania, t. j. skutočnosť, že zákon výslovne

neoznačuje niekoho za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby
konať, ak sa účinky jeho postupu alebo rozhodovania týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba
zaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/221/2012 zo dňa 11.09.2013).
10. Z pohľadu posudzovanej veci je zrejmé, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nie je súdny

exekútor v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), účastníkom
konania; podľa názoru odvolacieho súdu nie je súdny exekútor v tomto prípade ani účastníkom pre určitý
úsek konania, t.j. nie je osobou, o ktorej procesných právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje.
11. K námietkam, týkajúcich sa trov exekučného konania uvedených v odvolaní, odvolací súd dodáva,
že v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, bude súd prvej inštancie

rozhodovať o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. b) CSP
odmietol, nakoľko ho podala osoba, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená. Odvolací súd sa
odvolaním po vecnej stránke nezaoberal.13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).