Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207668
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313207668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci navrhovateľa : B. C.Ž., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., O. XX, proti odporcovi : B. E., narodená
XX.XX.XXXX, bytom v A., T. X, o zaplatenie 8 720 €, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 720 € s 8,75 % úrokom ročne z omeškania z istiny
8 720 € od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 523 € titulom súdneho
poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd 03.05.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi úhrady pohľadávky vo
výške 8 720 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania, všetko titulom zmluvy o Uznaní dlhu, kde bol dohodnutý 4,5% úrok ročne od 01.01.2011 do

31.12.2012 vo výške 720 €, pričom odporca napriek ústnym i písomným výzvam pohľadávku neuhradil.
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť mu celkovú sumu 8 720 € vrátane
príslušenstva - zákonného úroku, priložil k návrhu Uznanie dlhu zo dňa 18.02.2011, výzvu na zaplatenie
zo dňa 07.12.2012.

Súd dal v tzv. skrátenom konaní platobný rozkaz č. 40Ro 946/2013-12, ktorým návrhu vyhovel a voči
ktorému v zákonnej lehote odporca podal odpor s tým, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 a to

formou riadneho odpracovania pre navrhovateľa, kedy ho navrhovateľ sám oslovil touto ponukou a bolo
dojednané, že dlh bude strhávaný z výplaty.

K podanému odporu sa písomne navrhovateľ vyjadril ako k nezakladajúcemu sa na pravde, neuzavrel s
odporcom žiadnu dohodu o odpracovaní dlhu, tvrdenie, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 vyvracia
aj uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky aj s príslušenstvom zo dňa 18.02.2011, pričom sám osobne
odovzdal 07.12.2012, teda ešte pred splatnosťou dlhu odporcovi poslednú výzvu s pohrozením súdneho

vymáhania. Podľa navrhovateľa odporca po prevzatí výzvy sa vyjadril, že peniaze nemá a neverí, že
bude podlžnosť vymáhaná. Pri podpise nenamietal obsah výzvy.

V rámci prípravy pojednávania odporca uviedol, že od dátumu uznania dlhu nevrátil navrhovateľovi
žiadnu finančnú čiastku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ( uznanie

dlhu, výzva, zmluvy o pôžičkách ), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový
stav.Dňa 18.02.2011 písomne odporca uznal čo do dôvodu aj výšky vrátane príslušenstva podlžnosť voči
navrhovateľovi ako veriteľovi a to titulom viacerých pôžičiek, konkrétne 26.05.2002 vo výške 210 000
Sk ( 14.01.2004 vrátil len 50 000 Sk ), dňa 11.04.2008 vo výške 30 000 Sk, ku ktorým pôžičkám uznal

aj dlh vo forme úrokov v sume 1 693, 15 € teda celkovo vo výške 8 000 €, čo podľa uznávacieho
prejavu predstavoval jeho dlh v prospech veriteľa B. C. so splatnosťou do 31.12.2010. Ako dôvod týchto
pôžičiek v uznávacom prejave bolo krátkodobé preklenutie dlžníkových finančných operácii v rámci
jeho podnikania. Odporca sa zaviazal najneskôr do 31.12.2012 vrátiť navrhovateľovi sumu 8 000 €
vrátane 4,5% úroku ročne. Uvedené uznanie dlhu bolo overené ohľadom podpisu odporcu podľa knihy

osvedčovania Mesto Senec dňa 18.02.2011 pod č. 383/2011.

Dňa 07.12.2011 listom vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu tohto dlhu, ktorú výzvu prevzal odporca
osobne v totožný deň, čo potvrdil svojím podpisom.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že v skutočnosti si požičal od navrhovateľa sumu 210 000 Sk, takisto

sumu 30 000 Sk, z čoho vrátil len 50 000 Sk, skutočne podpísal uznanie dlhu dna 18.02.2011. Uvedené
skutočnosti neboli sporné medzi účastníkmi konania.

Spornou zostala jedine skutočnosť či k vráteniu dlhu v žalovanej výške došlo iným spôsobom, tak ako
tvrdil odporca, t.j. v naturáliách ( odpracovanie dlhu ), z výsluchu odporcu však vyplynulo, že v roku 2008

niečonavrhovateľoviodpracovalvleseakosamostatnehospodáriacipracovník,avšakodfebruára2011,
kedy dlh uznal nemá ako súdu preukázať, že túto podlžnosť odpracoval. V tejto súvislosti navrhoval
vypočuť bližšie nešpecifikovaných svedkov, ako sa však sám vyjadril, od podpísania uznania dlhu už
pre navrhovateľa nepracoval.

Vzhľadom na uvedené súd nepripustil ďalšie dokazovanie, keďže išlo o obdobie pred uznaním dlhu.

Predmetom sporu je pôžička medzi občanmi podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 658 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov
plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určení čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania
za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo

veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej a
j v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre sebe priaznivé práve dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností taktiež tvrdí.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že odporca ako dlžník z pôžičky, ktorý dlh riadne
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom úhrady tejto sumy

po uznaní dlhu, naopak žiadal o vykonanie dokazovania za predchádzajúceho obdobie. Súd má za to,
že uznávací prejav odporcu zo dňa 18.02.2011 má formálne i materiálne náležitosti, riadi sa ust. § 34
a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v konaní mal preukázanú perfektnosť tohto právneho úkonu zo
strany odporcu a teda i dôvodnosť žalobného nároku.Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. sú úrokmi zákonnými, v ust. § 517 OZ je kogentne stavená iba ich horná hranica,
ktoré prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní
s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje
tento právny predpis. Ustanovenie § 3 cit. naradenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení
základnej úrokovej sadzby ( predtým diskontnej sadzby ), ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ sa domáhal zákonných úrokov v súlade so zhora uvedeným právnym predpisom a to na
jehomaximálnejhranici,súdmalzapreukázané,žeodporcasadostaldoomeškaniadňomnasledujúcim

po dohodnutej splatnosti v zmysle uznania dlhu, t.j. dňom 01.01.2013.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní

úspešnému navrhovateľovi priznal ich plnú náhradu, spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za návrh
vo výške 523 €, ku ktorej povinnosti zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).