Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/199/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810214666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3810214666.21

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 05 Bratislava proti žalovaným: 1/ B. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom G. X/XXX, C. a 2/ T. P., narodený X.X.XXXX, bytom Na O. XXX/XX, zastúpený
JUDr. Milanom Josefom Bešťákom, bytom Fialková 521/2, Kamenec pod Vtáčnikom o zaplatenie

16.496,16 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 2/ s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ podľa platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza z 11.11.2010, č.k. 17Ro/209/2010-48, je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
631,46 eur s úrokom s omeškania v sadzbe 9 % ročne z tejto sumy od 5.1.2010 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa náhrada trov konania proti žalovanému 2/ n e p r i z n á v a.

Štátu sa náhrada trov konania proti žalobcovi a žalovanému 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.10.2010 prostredníctvom advokáta proti žalovaným 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia 16.445,33 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne
z 15.446,19 eur od 5.1.2010 do zaplatenia a z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania.Uznesenímz13.12.2012súdpripustilzmenužalobyprotižalovanému2/tak,žežalobcasaproti

žalovanému2/domáhalzaplatenia16.496,16eursúrokomzomeškaniavsadzbe9%ročnez15.446,19
eur od 5.1.2010 do zaplatenia, z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a z 50,83 eur od 7.8.2012
do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ na motorovom vozidle žalovaného 1/ spôsobil dopravnú
nehodu, pričom nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto
motorového vozidla, a preto v dôsledku tejto skutočnosti musel za žalovaných nahradiť poškodeným
škody v žalobe uplatnenej výške. Súd vydal 11.11.2010 platobný rozkaz č.k. 17Ro/209/2010-48, ktorý

bol žalovanému 1/ doručený 1.12.2010, pričom žalovaný 1/ proti tomuto platobnému rozkazu odpor
nepodal, a preto platobný rozkaz nadobudol 17.12.2010 proti žalovanému 1/ právoplatnosť. Žalovaný
2/ podal proti platobnému rozkazu odpor, žalobu žiadal zamietnuť, pričom tvrdil, že vozidlo si vypožičal
od žalovaného 1/, ktorý mu odovzdal doklady k motorovému vozidlu, medzi ktorými boli aj doklady
preukazujúce to, že prevádzka tohto motorového vozidla je riadne poistená. Ďalej spochybnil výšku
odplaty, ktorá mala byť zaplatená za opravu jedného z poškodených motorových vozidiel.

2. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie z 10.10.2016 č.k. 17C/199/2010-350 tak,
že (i) žalovaný 2/ s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ podľa platobného
rozkazu Okresného súdu Prievidza z 11.11.2010, č.k. 17Ro/209/2010-48, je povinný zaplatiť žalobcovi
15.533,49 eur s úrokom s omeškania v sadzbe 9 % ročne z 14.483,52 eur od 5.1.2010 do zaplatenia,
z 999,14 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a v sadzbe 8,75 % ročne z 50,83 eur od 16.11.2012 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; (ii) v prevyšujúcej časti o zaplatenie 962,67 eur s

príslušenstvomsažalobazamieta;(iii)žalobcovisanáhradatrovkonaniaprotižalovanému2/nepriznáva
a (iv) štátu sa náhrada trov konania proti žalobcovi a žalovanému 2/ nepriznáva. Na odvolanie žalobcuodvolací súd rozsudkom z 4.10.2017 č.k. 6Co/59/2017-392 rozhodol tak, že (i) rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje a (ii) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietavej časti čo do sumy 631,46 eur s príslušenstvom, v napadnutom výroku o nároku na náhradu

trov konania žalobkyne, ako aj v súvisiacom výroku o nároku štátu na náhradu trov konania zrušuje a
v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Na pojednávaní 29.1.2018 žalovaný 2/ nárok žalobcu v právoplatne nerozhodnutej časti o zaplatenie
631,46 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z tejto sumy od 5.1.2010 do zaplatenia uznal a
žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Preto súd podľa § 282 CSP rozhodol tak, že

žalovaný 2/ s tým, že jeho povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalovaného 1/ podľa platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza z 11.11.2010, č.k. 17Ro/209/2010-48, je povinný zaplatiť žalobcovi 631,46
eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z tejto sumy od 5.1.2010 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Žalobca bol v časti svojej žaloby proti žalovanému 2/ v rozsahu istiny 16.164,95 eur (približne 98
%) úspešný a neúspešný bol v rozsahu istiny 331,21 eur (približne 2 %). Takýto nepatrný neúspech

odôvodňuje to, aby bola žalobcovi a štátu proti žalovanému 2/ priznaná plná náhrada trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu žalovaného 2/, ním predložených
listín (čl. 407 - 412) však vyplynulo, že žalovaný 2/ je rozvedený; má štyri deti, z ktorých sú dve
dospelé a na dve stále prispieva výživným 120 eur mesačne; pravidelne ich navštevuje v mieste ich
súčasného, od jeho bydliska vzdialeného mesta; žije v rodinnom dome, ktorý mu nepatrí a náklady na

jeho užívanie predstavujú približne 180 eur mesačne; pracuje ako stavebný robotník s príjmom 620 eur
mesačne. Z listín zabezpečených súdom, a to z výpisov z registra súdu prvej inštancie (čl. 415 - 416)
vyplynulo, že žalobca napriek tomu, že už 17.12.2010 mal proti žalovanému 1/ platobným rozkazom
právoplatne priznanú pohľadávku, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha proti žalovanému 2/,
návrh na vykonanie exekúcie z tohto platobného rozkazu proti žalovanému 1/ napriek neplneniu jeho

povinnostínepodalajezrejmé,ževporadíexekúciiprotižalovanému1/hopredbehlotakmer40exekúcií
iných oprávnených. Proti žalovanému 2/ sa žiadna exekúcia nevedie. Preto súd o náhrade trov konania
žalobcu a štátu proti žalovanému 2/ rozhodol podľa § 257 CSP tak, že náhradu trov konania im nepriznal,
keďžezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ževprípadežalovaného2/ideoosobuspríjmomnahranici
možnosti hradenia základných životných potrieb, ktorá si riadne plní svoje povinnosti a bola len raz

postihnutá v trestnom konaní za nedbanlivostný trestný čin, ktorého dôsledkom je povinnosť na náhradu
škody vo výške jeho viac ako dvojročného príjmu. Osobitne súd prihliadol na to, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca si celkom nehospodárne právo, ktoré si uplatňoval proti žalovanému
2/ neuplatnil od roku 2011 voči žalovanému 1/, a to napriek tomu, že mu zhodné právo bolo priznané
vykonateľným súdnym rozhodnutím. Takýto neekonomický postup žalobcu pri uplatnení pohľadávky je

popri príjmovej a majetkovej situácii žalovaného 2/ dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257
CSP. Preto súd žalobcovi proti žalovanému 2/ a štátu proti žalobcovi a žalovanému 2/ náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.