Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817211985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca BENCONT

COLLECTION, a.s., ul. Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., ul. Martinčekova č. 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, žalovaný D.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. L., o zaplatenie 148,07.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je po v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 148,07 eur, úroky vo výške 206,30 eur, úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 148,07 eur od 25.8.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške
52,38 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 30.8.2017, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
žalovanému zaplatenia istiny 148,07.- eur, úrokov 206,30.- eur, 29,50% úroku ročne z dlžnej sumy
148,07.- eur od 25.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,25% ročne z dlžnej sumy 148,07.- eur
od 25.8.2017 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2012 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola
uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a
Obchodnépodmienkypreúver.PohľadávkuprotižalovanémunadobudolnazákladeZmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017, uzavretej s pôvodným veriteľom. Na základe predmetnej zmluvy bol
žalovanému zo strany Poštovej banky, a.s. Bratislava poskytnutý úver vo výške 400,- eur a ktorý
sa ako dlžník zaviazal vrátiť v splátkach vo výške vyplývajúcej z predpisu splátok. Žalovaný splatil
svoj záväzok len čiastočne. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s

platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru, vrátane
príslušenstva. Žalovaného upozornil, že po dobu viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti je v omeškaní
s úhradou pohľadávky, a že ak ju v určenej lehote nezaplatí, je ako veriteľ oprávnený využiť ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15
kalendárnych dní od doručenia upozornenia, listom označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy
pristúpil k zosplatneniu úveru.

3. V priebehu konania súd urobil úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

4. Súdu sa nepodarilo žalobu doručiť žalovanému na adresu zistenú postupom podľa § 116
ods. 1 Civilného sporového poriadku, preto oznámenie o jej podaní zverejnil na úradnej tabuli a nawebovej stránke súdu. Ďalšie písomnosti žalovanému doručoval postupom podľa § 106 ods. 3
Civilného sporového poriadku. Písomnosť (predvolanie na určený termín pojednávania) sa považovala
za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa ako adresát o tom nedozvedel.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil. Súd vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalobcu sa na určený termín pojednávania nedostavil. Neprítomnosť riadne a včas

ospravedlnil. Súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. V písomnom podaní zo dňa 18.7.2018 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
žalovaný celkovo uhradil sumu 342,92.- eur, ktorá bola v zmysle predmetnej zmluvy v spojení s
Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: 30,92.- eur na poplatky, 60,07.- eur na zmluvné
úroky a úroky z omeškania a 251,93.- eur na istinu. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky

dňa 7.2.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-42/2015 zo dňa 9.11.2016 nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala údaj o splatnosti splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o

úvere uzavretá na dobu určitú a stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Podľa jeho názoru (žalobcu), v prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie
akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od
ktorejexistenciezávisíajsamotnýzmluvnýúrok,akoformaodmenyveriteľazaposkytnutiepredmetného

úveru. Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal
uhrádzať. Z jazykového výkladu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je zrejmé, že veriteľ má nárok
na úroky až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ
nárok. V prípade, ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je
dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu,

aby bol od tohto oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. I napriek judikovanému
právu v oblasti: zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. IV.ÚS 476/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Obo 143/1998,
nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza
k značnej nerovnováhe vo vzťahoch účastníkov zmluvy.

8. Súd vo veci (i postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku) vykonal dokazovanie
oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 2527198312, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s
výzvou na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, s upozornením na zosplatnenie s podacím hárkom, s
aktuálnym stavom úveru zo dňa 7.6.2017, so Zmluvou o postúpení, so špecifikáciou zo dňa 18.7.2018.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Dňa 19.11.2012 medzi Poštovou bankou, a.s. Bratislava a žalovaným bola uzavretá Zmluva o úvere
č. 2527198312, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400,-

eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť v 12 mesačných splátkach po 41,62.- eur. V zmluve je uvedená
výška úrokovej sadzby 29,50% ročne, celková výška nákladov 66,31.- eur, priemerná RPMN 40,60%,
RPMN 33,84%, dátum prvej splátky dňa 19.12.2012, dátum každej ďalšej splátky k 19. dňu v mesiaci,
dátum konečnej splatnosti 19.11.2013.

11. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný vyčerpal 400,- eur.

12.Podľačl.6,bod6.2Obchodnýchpodmienokpreúver,akjeklientvomeškanísplatenímčoilenjednej
splátky v plnej, resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje alebo na majetok klienta
bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné

splatenie celej istiny úveru, vrátane príslušenstva.

13. Podaním zo dňa 7.8.2014, označenom ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru,
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 244,54.- eur, pozostávajúcej zomeškanej splátky 195,48.- eur, z poplatkov 35,96.- eur, z poistného 13,10.- eur. Súčasne ho upozornil,
že ak dlžnú sumu nezaplatí, je oprávnený využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka.

14. Podaním zo dňa 25.8.2014 žalobca oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa k uvedenému
dátumu stala predčasne splatnou v celom rozsahu.

15. Z výpisu z účtu, zo špecifikácie žalobcu zo dňa 18.7.2018 vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo sumu
342,92.- eur, ktorú právny predchodca žalobcu započítal nasledovne: 30,92.- eur na poplatky, 60,07.-

eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a 251,93.- eur na istinu.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 19.11.2012, tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až y/.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.11.2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21.Podľa§52ods.3citovanéhozákona,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne
sčasti.

24. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými
znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z toho
vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na

tie právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva.

25. Dňa 19.11.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 400,- eur, ktorý
sa ako dlžník zaviazal uhradiť v 12 mesačných splátkach po 41,62.- eur. V zmluve je uvedená výška

úrokovej sadzby 29,50% ročne, celková výška nákladov 66,31.- eur, priemerná RPMN 40,60%, RPMN
33,84%, dátum prvej splátky dňa 19.12.2012, dátum každej ďalšej splátky k 19. dňu v mesiaci, dátum
konečnej splatnosti 19.11.2013. Právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem
iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy

nevyplýva, že by žalovaný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy, z Obchodných podmienok pre úver, zo
Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah,boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, lebo sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre väčší
počet spotrebiteľov.

26. S poukazom na uvedené zistenia, predmetná vec sa týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku, v zákone č. 129/2010 Z.z.. Súd nepopiera úver ako absolútny obchod, avšak v prípade
dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s
princípmi ochrany spotrebiteľa, aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.

Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach, len
s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch, by bolo argumentačne
zjednodušené (porovnaj I. ÚS 402/2013, t. j. rozhodnutie vyššej súdnej autority).

27. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo prebrať do slovenského jazyka smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008.

28. Podľa Zmluvy o úvere č. 2527198312 zo dňa 19.11.2012, jej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné
podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky.

29. Podľa čl. 10 ods. 1 prvý pododsek smernice č. 2008/48, zmluvy o úvere sa vypracujú písomne alebo

na inom trvalom nosiči.

30. Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto
ustanovenie musia byť vyhotovené v jedinom dokumente.

31. Ako vyplýva z čl. 10 ods. 2 smernice č. 2008/48 v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice,
požiadavka zrozumiteľne a stručne uviesť v zmluve o úvere, vyhotovenej písomne alebo na inom trvalom
nosiči náležitosti uvedené týmto ustanovením, je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť
so svojimi právami a povinnosťami.

32. Predmetná zmluva spĺňa všetky v ustanovení § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení
účinnom ku dňu 19.11.2012 predpísané náležitosti, preto úver nie je možné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

33. Dňa 13.6.2017 medzi Poštovou bankou, a.s. Bratislava a žalobcom bola uzavretá Zmluva o

postúpení pohľadávok č. III/2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že jej predmetom bolo
postúpenie pohľadávky proti žalovanému.

34. Podľa § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené.

35. Uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie
podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a
dlžníkom, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

36. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona. Môže k nej dôjsť najmä na základe
výslovnej dohody účastníkov záväzkového vzťahu (alebo rozhodnutia súdu).

37. V Obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012 sa jej zmluvné strany dohodli, že ak je dlžník v omeškaní s platením
čo i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

38. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.39. Ako to už bolo uvedené, v podaní zo dňa 7.8.2014, označenom ako upozornenie - výzva na splatenie
dlžnej časti úveru, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 244,54.- eur, a to v lehote 15 dní
od doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že ak dlžnú sumu nezaplatí, je oprávnený využiť ustanovenie

§ 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil a dňa 25.8.2014 žalobca, ako veriteľ
úver zosplatnil.

40. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu zosplatnenia úveru dlžná istina predstavovala 148,07.- eur
(400,- eur mínus zaplatená istina 251,93.- eur). Nárok o zaplatenie 148,07.- eur, uplatňovanej titulom

istiny bol opodstatnený.

41. V Zmluve o úvere č. 2527198312 zo dňa 19.11.2012 si pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli úrok
29,50% ročne, ako celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Dohodnutá výška úrokovej sadzby sa
neprieči dobrým mravom, nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.

42. Medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu zosplatnenia úveru dlh na dohodnutých úrokoch
predstavoval 206,30.- eur (špecifikácia predložená žalobcom dňa 18.7.2018). Nárok o ich zaplatenie
bol opodstatnený. Žalobca predmetom konania urobil i nárok o zaplatenie poplatkov 52,38.- eur, ktoré
si právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli v predmetnej zmluve, resp. v jej neoddeliteľných
súčastiach (poistné, upomienky, poplatky za výzvy: špecifikácia predložená žalobcom dňa 18.7.2018).

Nárok o ich zaplatenie bol tiež opodstatnený.

43. Žalobca svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobil aj nárok o zaplatenie
úrokov z omeškania.

44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku.

47. Žalobca si úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne uplatnil z istiny 148,07.- eur od 25.8.2017 do
zaplatenia.

48. Ako to už bolo uvedené, ku dňu 25.8.2014 žalobca úver zosplatnil, pričom na zaplatenie dlžnej

sumy žalovaného vyzval v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Podanie, označené ako výzva na úhradu
dlžnej sumy, si žalovaný v odbernej lehote do 18.9.2014 neprevzal a od 19.9.2014 mu začala plynúť
10 dňová lehota, ktorá uplynula dňa 29.9.2014. Dňa 30.9.2014 sa začalo omeškanie, avšak žalobca si
úroky z omeškania 5,25% ročne uplatnil až od 25.8.2017. Súd však nemohol bez návrhu žalobný petit
prekročiť a priznať viac. Žalobcovi, preto priznal úroky z omeškania 5,25% ročne zo sumy 148,07.- eur

od 25.8.2017 do zaplatenia.

49. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov 29,50% ročne, uplatňovaných zo
sumy 148,07.- eur od 25.8.2017 do zaplatenia, t. j. po zosplatnení úveru.

50. Je potrebné rozlišovať medzi splatením a zosplatnením úveru, ide o pojmy s odlišnými dôsledkami
pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi.
Splatením úveru aj s úrokom zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením sa naopak rozumie určenie splatnosti
celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok.

51. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu
dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkovv podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je
však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde navrhovateľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele, podľa názoru súdu,
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov

spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade, by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne

nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia, a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo
však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom

vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej
poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo

vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením dlžnej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na
škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.
Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995

Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania
dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy)
subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje aj na uznesenie
Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4Obo

143/98 (rozhodnutie vyšších súdnych autorít), z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky)
z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (určenie splatnosti celého dlhu
zosplatnením), ďalej na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 5Co 171/2016, Krajského súdu Prešov
č. k. 24Co 72/2017. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom
prípade, by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov

z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.

52. Zásadný posun v uvedenej otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach i judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie (porovnaj napr. C-416/11). V tejto súvislosti súd opätovne udáva, že

prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť za ďalšie sankcie aj po
splatnosti pohľadávky, a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, a tým zhoršuje jeho postavenie oproti zákonnej úprave, ktorá ho chráni v úverových
vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru.

53. S poukazom na uvedené dôvody, žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po
zosplatnení úveru. V tejto časti súd žalobu, ako neopodstatnenú zamietol.54. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

57. Žalobca bol v konaní, pokiaľ ide o istinu, úspešný v rozsahu 100%.

58. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.