Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/159/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211204980
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6211204980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa P. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. J. 1, XXX XX J. J., právne zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Pestovateľská 2682/18, 974 09 Banská Bystrica, proti odporcovi
Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie „Zlatý bažant" Kováčovce, so sídlom Kováčovce, 991
06 Želovce, právne zastúpenému JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Krivá ul. č. 23, 040 01 Košice, o nahradenie prejavu vôle členskej schôdze odporcu, na základe
odvolania navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9C/82/2011-122 zo

dňa 25. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nahradil prejav vôle - uznesenie členskej schôdze odporcu
zo dňa 01. 03. 2009 (prvý výrok) p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e a vec v tomto
rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 25.
04. 2012 vyhovel návrhu navrhovateľa a nahradil prejav vôle - uznesenie členskej schôdze odporcu

Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce so sídlom v Kováčovciach, 991 06 Želovce zo dňa
01. 03. 2009 k prijatiu navrhovateľa P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. J. 1, XXX XX J. J. za
člena Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce so sídlom v Kováčovciach, 991 06 Želovce
(prvý výrok). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy
konania v sume 99,50 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ (prostredníctvom právnej
zástupkyne) sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 07. 2011 domáhal nahradenie prejavu vôle členskej

schôdze odporcu k jeho prijatiu za člena Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce so sídlom
v Kováčovciach. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2012 upresnil žalobný návrh v konkretizovaní členskej
schôdze odporcu, ktorá sa konala dňa 01. 03. 2009. Návrh odôvodnil tým, že odporcu viackrát
požiadal listom o prijatie za člena poľovníckeho združenia, konkrétne v žiadostiach zo dňa 12. 09.
2005, 11. 02. 2009 a listami jeho právnej zástupkyne zo dňa 24. 03. 2010 a 24. 06. 2010, ktorými
sa domáhal prehodnotenia dovtedajších zamietavých stanovísk poľovníckeho združenia. Odporca na
žiadosť zo dňa 12. 09. 2005 odpovedal listom až dňa 03. 03. 2008, ktorým mu oznámil, že na

výročnej členskej schôdzi dňa 17. 02. 2008 boli prerokované všetky žiadosti uchádzačov o prijatie
za členov poľovníckeho združenia doručené združeniu v rokoch 2005 až 2008 a ďalej uviedol, že
rozhodnutie Obvodného lesného úradu Veľký Krtíš o nájme výkonu práv a poľovníctva nadobudlo
právoplatnosť dňa 09. 02. 2007 a že výročná členská schôdza jeho žiadosti nevyhovela, nakoľkoneschválila rozšírenie členskej základne v roku 2008, pričom v roku 2007 jeho žiadosť nebola
prerokovaná. Na žiadosť zo dňa 11. 02. 2009 odporca odpovedal listom zo dňa 02. 03. 2009,
ktorým mu oznámil, že žiadosti o prijatie za člena združenia nevyhovel, keď ho nezaradil do pozície

čakateľa na členstvo v poľovníckom združení. Zároveň mu oznámil, že na základe stanov poľovníckeho
združenia schválených dňa 28. 04. 2008 členov do poľovníckeho združenia prijíma členská schôdza
poľovníckeho združenia na základe písomnej žiadosti z radov čakateľov na členstvo v poľovníckom
združení. Prijímanie a postavenie čakateľov na členstvo v poľovníckom združení upravujú Stanovy
poľovníckeho združenia, pričom o tom, kto z uchádzačov o členstvo v poľovníckom združení bude

zaradenýdopozíciezačakateľanačlenstvovpoľovníckomzdruženírozhodnevýročnáčlenskáschôdza
poľovníckeho združenia so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých členov a na základe návrhu
výboru poľovníckeho združenia. Navrhovateľ podal dňa 05. 08. 2009 odvolanie voči zamietavej žiadosti
odporcu zo dňa 02. 03. 2009. Odporca mu listom zo dňa 01. 09. 2009 oznámil, že výročná členská
schôdza poľovníckeho združenia jeho žiadosti zo dňa 11. 02. 2009 opätovne nevyhovela z dôvodov,
že nespĺňa všetky zákonné náležitosti na prijatie za člena poľovníckeho združenia odvolávajúc sa na

článok IV. Stanov poľovníckeho združenia, podľa ktorého členom poľovníckeho združenia môže byť
len člen Slovenského poľovníckeho zväzu s platným poľovníckym lístkom a ktorého za člena prijíma
členská schôdza poľovníckeho združenia na základe jeho žiadosti z radov čakateľov, ktorých prijímanie
a postavenie upravuje Organizačný a rokovací poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu, pričom
členstvovpoľovníckomzdruženínadobúdaplatnosťprijatím,účinnosťpodpísanímStanovpoľovníckeho

združenia a po predchádzajúcom zaplatení členského podielu. Navrhovateľ so stanoviskom odporcu
nesúhlasil, nakoľko ho považoval za protizákonné a diskriminačné. Listom zo dňa 24. 03. 2010
žiadal odporcu o prehodnotenie jeho požiadavky a zároveň ho požiadal o osobné pozvanie na výbor
združenia k prekonzultovaniu prípadných nejasností a k predloženiu potrebných písomných dokladov
opodstatňujúcich jeho žiadosť. Keďže odporca svoje stanovisko nezmenil, navrhovateľ pristúpil k tomu,

že si uplatnil svoje právo súdnou cestou.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia okresný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na
vykonané dokazovanie.
Následne uviedol citáciu ustanovenia § 14 ods. 1 až 4 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení
zák. č. 100/1997 Zb. a zák. č. 99/1993 Z.z. a konštatoval, že „sa pri svojom rozhodovaní spravoval

citovaným ustanovením zákona, ktorý platil do 31. 08. 2009. Zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradil tento zákon neobsahuje žiadnu špeciálnu
úpravu vzťahov a nárokov vzniknutých pred 01. 09. 2009 dotýkajúcu sa vlastníkov poľovných pozemkov
ohľadom ich členstva v poľovníckom združení, preto sa treba riadiť všeobecnou, tzv. intertemporálnou
zásadou, podľa ktorej pre hmotno-právne vzťahy, ktoré majú občianskoprávny charakter platí, že vznik

takéhotoprávnehovzťahu,akoajvzniknárokuznehosaposudzujepodľadoterajšíchpredpisov.Navyše
navrhovateľ si podal žiadosť vo vzťahu ku ktorej sa domáha nahradenia prejavu vôle odporcu súdnym
rozhodnutím ešte v čase účinnosti zák. č. 23/1962 Zb. Súd sa v tomto smere plne stotožnil s dôvodmi
rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 1C/ 21/2011.“
Vo vzťahu k prejednávanej veci potom uviedol, že „z návrhu na začatie konania (...) vyplýva, že

navrhovateľ sa domáhal toho, aby súd nahradil prejav vôle odporcu (udelil súhlas) za členskú schôdzu
odporcu k jeho prijatiu za člena Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce. Navrhovateľ sa tak
domáhal vydania rozsudku súdu ukladajúceho vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Ako rozhodujúce
skutočnosti uviedol, že odporca ho nechce prijať za svojho člena, hoci ako spoluvlastník spoločného
poľovného revíru má podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zák.

č. 99/1993 Z.z. prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení odporcu, ktorému bol
výkon práva poľovníctva prenajatý a spĺňa i ostatné podmienky ustanovené stanovami odporcu a
to: má platný poľovný lístok, vlastní guľovú zbraň, pozná stanovy združenia a zaväzuje sa ich plniť.
Ustanovenie § 14 ods. 4 citovaného zákona zakladá vlastníkovi pozemkov prenajatých na výkon práva
poľovníctva poľovníckemu združeniu prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení. Ide o

právo, ktoré zvýhodňuje vlastníka pozemkov, ak prejaví vôľu vykonávať právo poľovníctva na vlastných
pozemkoch, inak prenajatých na výkon poľovníckemu združeniu. Takúto vôľu prejavil navrhovateľ, keď
si podal žiadosť o prijatie do členstva združenia. Právna úprava tohto práva rešpektuje skutočnosť,
že samotné právo poľovníctva v zmysle § 2 ods. 1 zákona, patrí vlastníkovi pozemku a ako súčasť
základného práva vlastniť majetok je chránené článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Prednostné

právo vlastníka poľovných pozemkov na vznik členstva v poľovníckom združení (majúceho v nájme
poľovný revír, ktorý tvoria alebo ktorého súčasťou sú aj pozemky vlastníka žiadajúceho o členstvo)
v zmysle § 14 ods. 4 zákona, neznamená však bez ďalšieho (samo osobe) povinnosť poľovníckeho
združeniavyhovieťžiadostivlastníka(inakspĺňajúcehovšetkyostatnépodmienkypožadovanézákonompre výkon práva poľovníctva) o prijatie za člena združenia. Až v prípade porušenia tohto práva (práva
prednosti, t.j. prijatím iného žiadateľa za člena poľovníckeho združenia sa možno domáhať právnych
následkov vyplývajúcich z tejto skutočnosti. Navrhovateľ v tomto konaní sa práve na takúto skutočnosť

odvolal, keď dôkazne preukázal, že odporca porušil jeho právo prednosti tým, že prijal za člena iného
uchádzača.“ V tejto súvislosti ďalej okresný súd uviedol, že „koncentroval obsah dokazovania k zisteniu,
či došlo zo strany odporcu k porušeniu práva prednosti navrhovateľa. Navrhovateľ svoje právo uplatnené
v žalobnom návrhu odvodil od žiadosti o prijatie do členstva, ktorú podal dňa 11. 02. 2009. O tejto
žiadosti rozhodoval odporca na výročnej členskej schôdzi dňa 01. 03. 2009. Odporca súdu predložil

zápisnicu z výročnej členskej schôdze konanej dňa 01. 03. 2009 v Glabušovciach. Z predmetu rokovania
výročnej členskej schôdze poľovníckeho združenia k bodu 10 programu schôdze sa potvrdzuje, že došlo
k prerokovaniu žiadostí viacerých uchádzačov o členstvo v poľovníckom združení odporcu a to C.
C., G. E., I. O., P. Q. a E. E.. Na základe platných Stanov poľovníckeho združenia za čakateľov na
členstvo v poľovníckom združení boli prijatí G. E. a E. E.. Ostatní žiadatelia neboli prijatí. Z obsahu
rokovania výročnej členskej schôdze a tohto bodu programu nemožno zistiť či uchádzači o členstvo

disponovali v čase podania žiadosti o prijatie do členstva vlastníctvom k pozemkom začleneným do
spoločného poľovného revíru, v ktorom vykonáva práva právo poľovníctva odporca. Z dokazovania
avšak tieto okolnosti vyplývajú. Navrhovateľ v čase podania žiadosti o prijatie do členstva disponoval
vlastníctvom poľovných pozemkov o čom musel mať odporca vedomosť, keďže OLÚ vo Veľkom Krtíši
schválil predložené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v PR Kováčovce dňa 14.08.2006,

kedy už bol právoplatným dedičom (stal sa ním dňa 27.03.2006), naviac sám hospodár združenia -
svedok G. uviedol, že združenie malo uzavretú dovtedy nájomnú zmluvu s jeho matkou C. Q.. Z
obsahu odpovede odporcu zo dňa 01. 09. 2009, ktorou oznamuje navrhovateľovi, že jeho žiadosti o
prijatie do členstva zo dňa 11. 02. 2009 nevyhovel, vyplývajú iné okolnosti, pre ktoré odporca jeho
žiadosti nevyhovel. Odporca neposudzoval žiadosť navrhovateľa z titulu jeho prednostného práva na

členstvo v združení, ale svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa nepreukázal, že je členom
Slovenského poľovníckeho zväzu a nepredložil platný poľovný lístok. V odpovedi odporcu zo dňa 02.
03. 2009, ktorou navrhovateľovi oznámil, že výročná členská schôdza dňa 01. 03. 2009 jeho žiadosti
nevyhovela a nezaradila ho do pozície čakateľa na členstvo v poľovníckom združení, ale žiadne dôvody
prečo sa tak rozhodol, uvádzané nie sú. Súd skúmal pri posudzovaní návrhu navrhovateľa najmä to,

či došlo zo strany odporcu k porušeniu prednostného práva navrhovateľa pri prijímaní uchádzačov do
členstva poľovníckeho združenia. Argumentácia odporcu, že ich Stanovy dovoľujú prijať do členstva aj
uchádzačov, ktorí nie sú vlastníkmi pozemkov začlenených do poľovného revíru a o všetkom rozhoduje
výročná členská schôdza, je v nadväznosti na zákonnú normu (§ 14 zák. č. 23/1962 Zb.) neúčinná,
keďže právo prednostného členstva pri splnení podmienok uchádzačom je právom zákonným a preto

musí byť rozhodovacou činnosťou orgánu poľovníckeho združenia dodržané. Za týmto účelom si súd
vyžiadal od odporcu predloženie žiadostí, ktoré podali o prijatie do členstva združenia tí uchádzači,
ktorí boli výročnou členskou schôdzou dňa 01. 03. 2009 prijatí za čakateľov do členstva združenia. Z
ich popisu (č.l. 108 a č.l. 110 v spise) vyplýva, že jeden z nich a to uchádzač Štefan Vagáň si podal
žiadosť o prijatie za člena Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce dňa 13. 02. 2009, t.j.

dva dni po podaní žiadosti navrhovateľom, čo odporca nerozporoval. Je nesporné, že vo vzťahu k
tomuto uchádzačovi odporca porušil prednostné právo navrhovateľa, keď prijal za čakateľa do členstva
uchádzača E. E., bytom G. 5, E. T.. Rovnako si súd preveroval aj obranu odporcu založenú na tom,
že navrhovateľ k žiadosti nepripojil platný poľovný lístok a doklad o tom, že je členom Slovenského
poľovníckeho zväzu. Ani jedna zo žiadostí uchádzačov G. D. a E. E. neobsahuje prílohy, ktorými by bolo

relevantne preukázané, že sú členmi Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľmi platných poľovných
lístkov. Len v popise ich žiadostí, tak ako je uvedené aj v žiadosti navrhovateľa zo dňa 11. 02. 2009
sa potvrdzuje existencia týchto listín (dôkazov). Aj keď odporca súdu predložil k žiadostiam týchto
uchádzačov fotokópie ich platných päťročných poľovných lístkov a členských preukazov, že súd členmi
Slovenskéhopoľovníckehozväzu,nemožnouznaťobranuodporcuvočinavrhovateľovizaopodstatnenú

s prihliadnutím na zásadu rovnakého prístupu uchádzačov k splneniu podmienok ich prijatia do členstva
Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce. Naviac z výpovedí štatutárneho zástupcu odporcu
N. T. a svedkov I. G., E. B. a C. T. vyplýva zhodný záver, že navrhovateľ sa už v minulosti zúčastnil
hosťovských poľovačiek u odporcu, čiže odporca mal vedomosť o tom, že je členom Slovenského
poľovníckeho zväzu a držiteľom poľovného lístka.“

Na základe toho okresný súd „dospel jednoznačne k záveru, že odporca prednostné právo navrhovateľa
porušil tým, že prijal za čakateľa do členstva uchádzača E. M.a. Odporca takto pochybil za účinnosti zák.
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v jeho platnom znení účinnom do 31. 08. 2009 v dôsledku čoho súd nahradil
prejav vôle - uznesenie členskej schôdze odporcu Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce sosídlom v Kováčovciach zo dňa 01. 03. 2009 k prijatiu navrhovateľa P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. J.
1, XXX XX J. J. za člena Poľovníckeho združenia „Zlatý bažant“ Kováčovce so sídlom v Kováčovciach,
991 06 Želovce.“

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti so
zaplateným súdnym poplatkom v sume 99,50 Eur. Okresný súd poukázal na to, že aj keď si navrhovateľ
(prostredníctvom právnej zástupkyne) uplatnil i náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia,
túto náhradu mu nepriznal, pretože „uložil právnym zástupcom účastníkov uznesením na pojednávaní

dňa 04. 04. 2012 vyčísliť trovy právneho zastúpenia v lehote troch dní od vyhlásenia uznesenia, a
keďže táto lehota uplynula dňom 10. 04. 2012 (najbližším pracovným dňom po uplynutí lehoty) a v
tejto lehote právna zástupkyňa navrhovateľa trovy právneho zastúpenia nešpecifikovala“ , preto „priznal
navrhovateľovi náhradu trov preukázaných a vyplývajúcich zo spisu, t.j. na zaplatenom súdnom poplatku
z návrhu na začatie konania v sume 99,50 Eur.“

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) napadol odvolaním rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách konania (druhý výrok). V odôvodnení odvolania poukázal na to, že mu nebola
priznaná náhrada trov konania predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia napriek tomu, že si

ich jeho právna zástupkyňa uplatnila na pojednávaní dňa 04. 04. 2012. Nesúhlasil s argumentáciou
prvostupňového súdu, odôvodňujúcou nepriznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia z dôvodu, že
tieto neboli vyčíslené v lehote troch dní od vyhlásenia uznesenia zo dňa 04. 04. 2012, ktorým bolo
pojednávanie odročené na 25. 04. 2012 za účelom vyhlásenia rozsudku. On ani jeho právna zástupkyňa
nie sú si vedomí, že by súd pri vyhlásení uznesenia dňa 04. 04. 2012 uložil právnym zástupcom

účastníkov konania vyčísliť trovy právneho zastúpenia v lehote troch dní od vyhlásenia uznesenia.
Poukázal na to, že trovy konania a právneho zastúpenia vyšpecifikoval v písomnom podaní zo dňa 25.
04. 2012, ktoré v uvedený deň doručil súdu v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a na pojednávaní dňa 25.
04. 2012 pri vyhlasovaní rozsudku bol prítomný. Poukázal na zákonné znenie ustanovenia § 151 ods.
1 O.s.p. a uviedol, že vzhľadom na to, že trovy konania z jeho strany boli vyčíslené a doručené súdu

v zákonom stanovenej lehote má za to, že mu mali byť priznané v celom rozsahu, teda trovy konania
vzniknuté z titulu zaplatenia súdneho poplatku i z titulu trov právneho zastúpenia (ktorých výšku v
odôvodneníodvolaniaznovušpecifikoval).Zuvedenéhodôvodupretožiadal,abyodvolacísúdrozsudok
prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zmenil a odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť mu
trovy prvostupňového konania vzniknuté z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 Eur a z

titulu trov právneho zastúpenia v sume 740,55 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania (ktorých výšku
presne špecifikoval).

Odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k uvedenému odvolaniu navrhovateľa

žiadal, aby odvolací súd jeho odvolanie „zamietol“ ako právne neopodstatnené. Poukázal na to, že
nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa nerešpektovala uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 04.
04. 2012, ktorým súd uložil právnym zástupcom účastníkov konania povinnosť vyčísliť trovy právneho
zastúpenia v lehote do troch dní odo dňa vyhlásenia uznesenia, okresný súd postupoval správne,
keď navrhovateľovi nepriznal trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia, špecifikované po

určenej lehote.

Odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
Žiadal, aby odvolací súd „napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil
a zároveň, aby v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. zastavil konanie a aby zaviazal navrhovateľa

k náhrade trov konania.“
V odôvodnení odvolania uviedol, že tak ako počas celého konania, tak i v odvolaní trvá na tom, že
„návrh predložených súdu navrhovateľom je neopodstatnený, preto rozsudok súdu týkajúci sa vyhovenia
tomuto návrhu je vydaný v rozpore so zákonom.“ Dôvody na základe ktorých rozhodol súd o prijatí
navrhovateľa za člena Poľovníckeho združenia Zlatý bažant Kováčovce sú v rozpore so zákonom, ale

predovšetkým v rozpore so skutočným stavom veci.
V prvom rade poukázal na to, že navrhovateľ pri predkladaní svojich žiadostí, vrátane žiadosti zo dňa
11. 02. 2009 o prijatie za člena nepredložil ani v jednej zo žiadosti doklad o vlastníctve k pozemkom
v jeho (odporcovom) užívaní. Stalo sa tak až na základe výzvy jeho právneho zástupcu zo dňa 03.05. 2010, na základe ktorej právna zástupkyňa odporcu v prílohe listu zo dňa 24. 06. 2010 predložila
doklady vlastníctva, podľa ktorých je vo vlastníctve a spoluvlastníctve navrhovateľa spolu 0,76915 ha
poľovných pozemkov, pričom výmera celého poľovného revíru je 3 424,22 ha. Neobstojí preto tvrdenie

súdu, že mu muselo byť známe vlastníctvo navrhovateľa k poľovným pozemkom z toho dôvodu, že
dnes už nebohá matka navrhovateľa podpísala nájomné zmluvy pre jeho výkon práva poľovníctva. Toto
tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko v roku 2006 matka navrhovateľa podpísala len plnomocenstvo
N. T. na jej zastupovanie pri podpise zmlúv, avšak nakoniec zmluvu o nájme výkonu pravá poľovníctva
v poľovnom revíre Kováčovce podpísala matka navrhovateľa AGROSPOL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom

Olovári - Potôčok, ktorá však nevykonáva právo poľovníctva, nakoľko nezískal majoritnú väčšinu výmery
poľovných pozemkov. Čiže on (odporca) sa dozvedel o tom, že navrhovateľ je vlastníkom vyššie
uvedenej výmery poľovných pozemkov až dňa 24. 06. 2010, kedy bol v účinnosti Zák. č. 274/2009 Z.z.
o poľovníctve, ktorý neobsahuje ustanovenie o prednostnom práve vlastníkov poľovných pozemkov na
ich prijatie do poľovníckeho združenia, ktoré vykonáva právo poľovníctva na týchto pozemkoch.
Ďalej odporca uviedol, že o tom, že navrhovateľ je členom Slovenského poľovníckeho zväzu a

vlastníkom platného poľovného lístka sa dozvedel až na súdnom pojednávaní dňa 23. 06. 2011, kde boli
tieto doklady predložené priamo súdu. Tým, že mu navrhovateľ nepredložil uvedené doklady ako prílohu
k žiadosti o prijatie za člena poľovníckeho združenia, nesplnil základné podmienky, ktoré je nutné splniť
v prípade úspešnej aplikácie ustanovenia § 14 ods. 4 Zákona o poľovníctve.
Okrem toho odporca poukázal na to, že navrhovateľ ani v jednej z predložených žiadostí nepredložil v

prílohe doklad vlastníctva k poľovným pozemkom. Stalo sa tak až dňa 24. 06. 2010. Doklad o členstve
v Slovenskom poľovníckom zväze a platný poľovný lístok predložil až na súdnom pojednávaní dňa 23.
06. 2011, pričom tieto doklady boli predložené v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. lC/21/2011. Teda „v prípade napadnutého rozsudku zo dňa 25. 04. 2012 nie
sú predložené v dokladovej časti žiadne doklady, ktoré vyžaduje zákon k prijatiu za člena do radov

poľovníckeho združenia.“
Podľa názoru odporcu, neporušil prednostné právo navrhovateľa, keď na členskej schôdzi dňa 01. 03.
2009 bol prijatý za čakateľa E. E., ktorý nie je vlastníkom poľovných pozemkov, čiže je preukázané, že
prednostné právo navrhovateľa na jeho prijatie za člena poľovníckeho združenia nie je porušené.
Odporca v odôvodnení odvolania znova zopakoval tvrdenia prezentované v prvostupňovom konaní, že

navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok k jeho prijatiu za člena poľovníckeho zrušenia, nakoľko
k žiadosti nepredložil doklady o vlastníctve poľovných pozemkov, ani platný poľovný lístok a ani
potvrdenie, že je členom Slovenského poľovníckeho zväzu.

Navrhovateľ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal,

aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súd vo výroku vo veci samej potvrdil a vo výrok o náhrade
trov prvostupňového konania zmenil v súlade s jeho odvolaním a odporcovi uložil povinnosť nahradiť
mu trovy odvolacieho konania (ktorých výšku presne špecifikoval). Konštatoval, že prvostupňový súd po
vykonanírozsiahlehodokazovaniarozhodolvecvecnesprávne.Dospelksprávnemuzáveru,žeodporca
porušil jeho prednostné právo v zmysle Zákona o poľovníctve tým, že „prijal za čakateľa do členstva

iného uchádzača“, ktorý si podal žiadosť o prijatie dva dni po podaní jeho žiadosti. Súd mal za nesporné,
že minimálne vo vzťahu k tomuto uchádzačovi odporca porušil jeho (navrhovateľove) prednostné
právo. Rovnako prvostupňový súd postupoval správne, keď neakceptoval obranu odporcu spočívajúcu
v tom, že k svojej žiadosti nepripojil platný poľovný lístok a doklad o tom, že jej členom Slovenského
poľovníckeho zväzu, nakoľko ani jedna z ďalších žiadostí uchádzačov neobsahovala prílohy, ktorými

by bolo relevantne preukázané že sú členmi Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľmi platných
poľovných lístkov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca nedodržal v jeho prípade zásadu
rovnakého prístupu uchádzačov k splneniu podmienok ich prijatia do poľovníckeho združenia odporcu.
V tejto súvislosti poukázal i na to, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa už v minulosti zúčastnil
hosťovských poľovačiek u odporcu a teda odporca mal vedomosť o tom, že je členom Slovenského

poľovníckeho zväzu a držiteľom poľovníckeho lístka.

Na základe podaných odvolaní krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného
súdu vo výroku vo veci samej (prvý výrok) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a
vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu v tomto
rozsahu vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu vo výroku vo veci samej (prvý výrok) je vecne správne. Odvolací súd
(v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.)
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odporcu uvedené
v odvolaní.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že odporca de facto v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti,
okolnosti a právne argumenty, ktoré by neprezentoval už v rámci prvostupňového konania a s ktorými
by sa prvostupňový súd v rámci rozhodovania a odôvodnenia rozhodnutia nevysporiadal.

Pokiaľ okresný súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 14 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v

znení platnom a účinnom do 31. 08. 2009, postupoval vecne správne. Odvolací súd sa ohľadom časovej
pôsobnosti uvedeného ustanovenia na prejednávanú vec plne stotožňuje s jasnou a formálne správnou
skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, na
ktorú odkazuje.

Odvolací súd považuje argumentáciu odporcu uvedenú v odvolaní, týkajúcu sa skutočnosti, že
odporca pri predkladaní svojich žiadostí, vrátane žiadosti zo dňa 11. 02. 2009 o prijatie za člena
poľovníckeho združenia nepredložil doklad o vlastníctve k pozemkom v jeho (odporcovom) užívaní za
tendenčnú a účelovú, pretože z vykonaného dokazovania jasne vyplýva (viď podrobné odôvodnenie
prvostupňového súdu), že odporca mal objektívne vedomosť o tom, že navrhovateľ je vlastníkom,

respektíve podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov. Kategorické trvanie na formálnom preukázaní
tejto skutočnosti možno s ohľadom na objektívne preukázanú vedomosť odporcu o tejto skutočnosti
považovať za nedôvodnú a neopodstatnenú formálnosť. Týka sa to i formálneho preukazovania ďalších
podmienok, teda preukázania členstva navrhovateľa v Slovenskom poľovníckom zväze a preukázania
platného poľovného lístka. I v prípade týchto okolností z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca

mal objektívne vedomosť o tom, že navrhovateľ tieto podmienky spĺňa. Ak by mal snahu žiadosti
navrhovateľa vyhovieť, nič mu nebránilo, aby navrhovateľa vyzval na doplnenie požadovaných listín
(dokladov). On však vo vzťahu k navrhovateľovi pristúpil k neprimeranej formálnosti, hoci v prípade
žiadosti uchádzačov G. E. a E. E. od tejto formálnosti upustil, resp. na nej tak striktne ako u
navrhovateľa netrval. Už z toho vyplýva, že vo vzťahu k navrhovateľovi zvolil diskriminačný prístup, čo

je neakceptovateľné.

O tendenčnom a nedôvodnom formalistickom prístupe odporcu k navrhovateľovi svedčí i jeho argument
v odvolaní, že neporušil právo prednosti navrhovateľa, pretože jeho výročná členská schôdza dňa 01.
03. 2009 prijala žiadateľa E. E. nie za člena, ale len za čakateľa. Je predsa absolútne jasné, že prijatie

menovaného za čakateľa je vytvorenie stavu, ktorý neskôr umožní jeho prijatie za člena.

Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že konaním odporcu došlo k porušeniu zákonného
prednostného práva navrhovateľa na prijatie za člena poľovníckeho združenia, pričom odporca k jeho
žiadosti pristupoval nedôvodne formalisticky a diskriminačne, okresný súd rozhodol vecne správne,

keď napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa vyhovel a nahradil prejavu vôle odporcu k prijatiu
navrhovateľa za člena jeho poľovníckeho združenia.Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedenom výroku (prvý výrok)
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ napadol odvolaním výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách
konania. Namietal, že súd mu ako účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal len časť náhrady trov
konaniaatonáhraduzazaplatenýsúdnypoplatokvsume99,50Eur anáhradutrovkonaniavzniknutých
z titulu trov právneho zastúpenia mu nepriznal z odôvodnením, že vyúčtovanie týchto trov doručil po
súdom určenej lehote, pričom poukázal na to, že postupoval podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04. 04. 2012 vyplýva, že prvostupňový súd uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a zároveň uznesením odročil pojednávanie na deň 25. 04. 2012 o 11,15
hod. za účelom vyhlásenia rozsudku. Zároveň právnym zástupcom účastníkov konania uložil v lehote
do troch dní od vyhlásenia tohto uznesenia písomne špecifikovať a doručiť súdu uplatňované trovy
konania. Právny zástupca odporcu doručil vyčíslenie trov konania dňa 10. 04. 2012 (č.l. 119 spisu).

Právna zástupkyňa navrhovateľa písomnú špecifikáciu trov konania nedoručila prvostupňovému súdu v
ním určenej lehote, ale doručila ju prostredníctvom samotného navrhovateľa v deň vyhlásenia rozsudku,
t.j. dňa 25. 04. 2012 (č.l. 133 spisu). Z vyššie citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V tomto prípade sa

konanie na prvostupňovom súde končilo vyhlásením rozsudku, teda dňa 25. 04. 2012 (nie vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania, respektíve vyhlásením uznesenia o odročení pojednávania za
účelomvyhláseniarozsudku)apretoakzostranynavrhovateľa,respektívejehoprávnejzástupkynebola
špecifikácia trov konania doručená v deň vyhlásenia rozsudku, t.j. 25. 04. 2012, bola uvedená zákonná
podmienka včasného doručenia špecifikácie trov konania splnená. Ak za tohto skutkového a právneho

stavu prvostupňový súd túto špecifikáciu v rozhodnutí o trovách konania nezohľadnil, respektíve na ňu
neprihliadal, postupoval v rozpore citovaným ustanovením a teda vecne nesprávne.

Z uvedeného dôvodu preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
vo výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu v tomto

rozsahu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je nelogické a neakceptovateľné, aby súd určil účastníkom konania
takú lehotu na špecifikáciu trov konania, ktorá končí ešte pred vyhlásením konečného rozhodnutia,
pretože účastníci konania a ich právni zástupcovia majú právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia

rozhodnutia súdu a teda majú právo i uplatniť si náhradu trov konania za tento úkon, čo môžu realizovať
buď priamo pri vyhlásení konečného rozhodnutia, alebo najneskôr v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia
rozhodnutia. V takom prípade súd vyhlási (len) samotné konečné rozhodnutie a o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.