Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010568
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417010568.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného D. E., za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí dňa 26. septembra 2018,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.05.2018, sp. zn.
4T/66/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa §320ods. 1písm.a)Tr.por. zrušuje napadnutýrozsudokokresnéhosúduavecobžalovaného
D. E., trestne stíhaného za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 19.08.2017 asi o 15.30 hod. pred rodinným domom č. XXX v obci D., po predchádzajúcej slovnej
hádke napadol H. P. tak, že ho zozadu strčil, následkom čoho spadol na chrbát, po čom ho jedenkrát

udrel päsťou do oblasti tváre a so sekerou, ktorú mal v ruke, sa na neho zaháňal a vyhrážal sa mu
zabitím, pričom H. P. utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v rozsahu 4 - 6 dní

podľa § 280 ods. 2 Tr.por. p o s t u p u j e Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy,
Žiar nad Hronom, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 15.05.2018, sp. zn. 4T/66/2017 samosudca Okresného súdu Žiaru nad
Hronom uznal obžalovaného D. E. za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe,
že dňa 19.08.2017 asi o 15.30 hod. pred rodinným domom č. XXX v obci D., po predchádzajúcej slovnej
hádke napadol H. P. tak, že ho zozadu strčil, následkom čoho spadol na chrbát, po čom ho jedenkrát
udrel päsťou do oblasti tváre a so sekerou, ktorú mal v ruke, sa na neho zaháňal a vyhrážal sa mu

zabitím, pričom H. P. utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v rozsahu 4 - 6 dní.

Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr.zák., § 56 ods. 1, 2 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2,3 Tr.
zák. uložil peňažný trest vo výmere 300,- Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu
mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 dní.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil súčasne obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. P. škodu
vo výške 92,00 Eur, poškodenej Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. škodu vo výške 333,11 Eur, ktorú
podľa § 288 ods. 2 Tr.por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Zároveň
podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodenú Sociálnu poisťovňu s celým nárokom na náhradu škody
na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom

pojednávaní, odvolanie proti výrokom o vine a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.06.2018. S napadnutým rozhodnutímprvostupňového súdu nesúhlasil, cítil sa byť nevinný, pričom poukázal na svoje výpovede z prípravného
konania, ako aj z hlavného pojednávania. Argumentoval tým, že to bol práve poškodený, ktorý ho
verbálne napádal, drgal do neho, čo vyvrcholilo tým, keď urazil aj jeho nebohú matku. Na túto provokáciu

zareagoval nesprávne, pretože vyskočil pri štiepacom stroji a bacol poškodenému po papuli. V zápätí
ho chytil za tričko, keď už bol na zemi a povedal mu, že ak ešte raz spomenie jeho nebohých rodičov,
tak mu rozbije papuľu. Poškodenému tiekla krv zo spodnej pery, preto ho už viac nenapádal. Udrel ho
miernou intenzitou a poškodenému sa, okrem toho čo spomenul, nič iné nestalo, určite nemal v ruke
žiadnu sekeru, táto sa nenachádzala ani v jeho blízkosti.

Ďalej zdôraznil, že vo svedeckých výpovediach H. P., ako aj jeho manželky S. P. a taktiež aj jeho otca
H. P. existujú viaceré nezrovnalosti. Kamerový záznam nepotvrdil ich tvrdenie, že na poškodeného mal
skočiť odzadu, zvaliť ho na zem a tresnúť mu, práve naopak, potvrdil jeho verziu, že sa zdvihol zo zeme
a udrel ho po ústach. Svedok poškodený naviac v prípravnom konaní najprv tvrdil, že ho chytil okolo krku
a zhodil na zem. Okrem toho uvádzal, že mal sekeru, ktorú mal chytiť do ruky s tým, že ak ešte niečo
povie na jeho mamu, tak ho zabije, avšak v prípravnom konaní tvrdil, že mal držať sekeru nad svojou

hlavou, nemával ňou a mal mu ju zobrať syn, ktorý ju odložil. Ďalšou verziou svedka poškodeného bolo,
že on mal sekeru v pravej ruke vo výške svojej hlavy a vtedy mu mal zároveň povedať, že ho zabije,
pričom mal na poškodenom kľačať, no za takejto situácie by však musela byť sekera zachytená na
obrazovom zázname, avšak táto sa tam nenachádzala. Neobstojí záver okresného súdu, že túto nebolo
vidno, nakoľko sa nachádzala za stĺpom, pretože ide len o úzky stĺp, ktorý výhľad na miesto konfliktu

zakrýva iba čiastočne v určitej chvíli. Kamerový záznam jednoznačne potvrdzuje jeho verziu, vôbec z
neho nevyplýva, že by mal mať v rukách sekeru, naopak, jednoznačne preukazuje, že v rukách počas
celého časového úseku nič nedržal. Túto skutočnosť potvrdili svedkovia E. E. a E. E..
Nepoprel, že poškodeného z bližšie uvedených dôvodov udrel, ale celý ďalší zvyšok konfliktu si
poškodený vymyslel, t.j. počnúc vyhrážkami zabitím, cez údajné držanie sekery v ruke, až po zranenia,

ktoré mal utrpieť. Aj zo záznamu telefonického hovoru na linku č. 158 vyplýva, že poškodený
netvrdil, že by ho mal napadnúť sekerou, ani že by mal túto v ruke, ale uviedol, že mu len hrozil, že ho
zabije sekerou, ale potvrdil, že do neho tresol nie sekerou ale rukou. Aj člen policajnej hliadky O.. H. P.
po príchode na miesto skutku uviedol, že vyhrážanie sa zabitím poškodenému už od začiatku popieral,
taktiež aj útok sekerou, pričom táto sa na mieste evidentne nenachádzala.

Ďalším dôkazom o nevieryhodnosti svedka poškodeného je znalecký posudok E.. I. U., H.., z ktorého
vyplýva, že poškodený utrpel len ľahké zranenia s dobou práceneschopnosti 4 dni, avšak on si
zabezpečil vystavenie práceneschopnosti až na 13 dní, čo bola jednoznačne neprimerane dlhá doba.
Okrem toho, neboli u poškodeného prítomné žiadne zranenia kože, úder bol vedený miernou intenzitou,
nezanechal viditeľné stopy, ako napr. opuch, resp. krvnú podliatinu a nemohol viesť k vážnemu zraneniu,

ani diagnóza otrasu mozgu stanovená v prepúšťacej správe nebola objektívne preukázaná. Tieto
skutočnosti svedčia o snahe svedka poškodeného zabezpečiť, aby bol trestne stíhaný, najmä keď si
vymyslel zranenia, ktoré neutrpel a naťahoval PN-ku.
Doplnil, že postupne dochádzalo aj k zmene skutkového stavu, napr. sa mal nad poškodeným oháňať
sekerou, ktorú držal v ruke, ako to najprv tvrdil poškodený a vyplývalo to aj z uznesenia o vznesení

obvinenia, avšak keď bol poškodený poverenou príslušníčkou PZ upozornený, že takéto konanie z
obrazového záznamu nevyplýva, tento hneď zmenil výpoveď, že on sa sekerou nezaháňal, ale len ju
držal vo výške svoje hlavy. Naviac poškodený nevedel vysvetliť, prečo sekeru na tomto zázname vôbec
nevidno.
Keďže sa okresný súd riadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými dôkazmi, uveril len dôkazom

vyznievajúcim v jeho neprospech a dostatočne nevyhodnotil dôkazy svedčiace v jeho prospech, vrátane
obrazovozvukovéhozáznamu,nemoholanizákonnýmspôsobomsprávnevovecirozhodnúť.Vzhľadom
k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania podaného obžalovaným

preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil,
že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový

súd sa dopustil chýb v napadnutých výrokoch, keďže mal vec postúpiť podľa § 280 ods. 2 Tr.por. inému
orgánu s tým, že nešlo o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento prejednať ako priestupok.Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.
Krajský súd sa v prvom rade stotožnil s námietkami obžalovaného, že okresný súd vyhodnotil vykonané
dôkazy výlučne v jeho neprospech, nedostatočne sa vysporiadal s jeho obhajobou, preto čiastočne
nesprávne ustálil skutkový stav a v nadväznosti na to dospel aj k nesprávnym právnym záverom a v
konečnom dôsledku nesprávne vo veci rozhodol.

V danom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré určité časti skutkových zistení popisujú zhodne,
resp. obdobne, t.j. sú navzájom v súlade, ale ďalšie časti skutkových zistení popisujú rozdielne, t.j.
navzájom si odporujú, existuje teda jednak skupina dôkazov svedčiacich v určitých častiach v prospech
obžalovaného, no zároveň potvrdzujúca jeho čiastočné priznanie a na druhej strane skupina dôkazov
svedčiacich výlučne v jeho neprospech. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že medzi
obžalovaným a poškodeným (predtým aj s otcom poškodeného) došlo k vzájomnému verbálnemu

konfliktu, v rámci ktorého sa poškodený nevhodne vyjadril na adresu nebohej matky obžalovaného, ktorý
ho vzápätí udrel rukou, na ktorej mal rukavicu, do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na
zem. Následne poškodeného, ktorý ležal, chytil za odev a povedal mu, že ak ešte raz spomenie jeho
rodičov, tak mu rozbije papuľu. Spáchanie tejto časti skutku, okrem priznania samotného obžalovaného,
preukazujú výpovede priamych svedkov svedčiacich v jeho prospech, a to jeho syna E. E. a čiastočne

aj jeho manželky E. E., v súlade s nimi vypovedajú aj priami svedkovia svedčiaci v jeho neprospech, a
to samotný svedok poškodený, ako aj jeho manželka S. P. a otec H. P.. V takomto rozsahu považoval
spáchanie časti žalovaného skutku obžalovaným jednoznačne za preukázané aj odvolací súd, keďže
tátočasťnebolavrozhodujúcichapodstatnýchokolnostiach sporná.Spôsobeniezranenípoškodenému
obžalovaným, ktoré však neboli v skutku presne popísané, keďže bola uvedená len primeraná doba

ich liečenia, resp. doba primeranej práceneschopnosti poškodeného, objektivizoval znalecký posudok z
odvetvia súdneho lekárstva, z ktorého zároveň vyplýva, že fyzický útok obžalovaného nemohol, najmä
vzhľadomnamierujehointenzity,viesť kuvznikuvážnehozranenia.Skutočnosť,žemedziobžalovaným
a poškodeným došlo k fyzickému kontaktu vyplýva aj z obrazovo zvukového záznamu, ktorý potvrdzuje
uvedenú časť skutku a taktiež aj postavenie a pohyb obžalovaného, ako aj jednotlivých svedkov.

Spornou teda zostala tá časť skutku, o ktorej vypovedali inak obžalovaný a svedkovia vypovedajúci v
jeho prospech a inak svedok poškodený H. P. a svedkovia S. P. a H. P., ktorí vypovedali v neprospech
obžalovaného. Konkrétne išlo o to, či obžalovaný mal pri fyzickom útoku v ruke sekeru, ktorou sa mal
zaháňať na poškodeného, a či sa tomuto mal vyhrážať slovne zabitím. Rôzny popis týchto skutočností
obžalovaným a jednotlivými svedkami potvrdil aj svedok F.. O.. H. P., člen hliadky OO PZ Kremnica,

ktorý prišiel na miesto po telefonickom oznámení poškodeného na linku 158. Z tohto telefonického
oznámenia priamo nevyplýva, že by svedok poškodený tvrdil, že by mal mať obžalovaný pri sebe
sekeru, uviedol len, že tento začal nerváčiť s tým, že ho zabije sekerou. Prítomnosť sekery v rukách
obžalovaného pri útoku na poškodeného priamo nezachycuje ani obrazovo zvukový záznam, hoci
táto skutočnosť ešte neznamená, že by sa sekera eventuálne nemohla nachádzať na mieste činu,

a to v časti, ktorú kamera nemohla priamo zachytiť. Na druhej strane však existujú pochybnosti, že
pri takom popise pohybu obžalovaného pri útoku, vrátane jeho polohy a spôsobu, akým mal sekerou
pohybovať,byjunebolovidnoaspoňurčitýokamih.Naviacvrámcitrestnéhokonaniavtomtosmere(ako
konkrétne mal obžalovaný so sekerou manipulovať) menil výpovede nielen samotný svedok poškodený,
ale určité odlišnosti existovali aj vo svedeckých výpovediach jeho otca a manželky. Napokon žiadna

sekera sa na mieste činu nenašla, a teda ani nebola zaistená ako dôkaz, čo je potrebné vyhodnotiť v
prospech obžalovaného. Za takejto dôkaznej situácie bolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach
obžalovaného, a to nielen ohľadne použitia sekery obžalovaným, ale i skutočnosti, či sa poškodenému
aj reálne vyhrážal zabitím, najmä, ak pri konflikte medzi nimi bol najbližšie syn obžalovaného E. E., ktorý
vypovedal v jeho prospech. Na jednej strane nemožno ignorovať skutočnosť, že síce tento svedok, ako

jeho syn, a taktiež aj jeho manželka, by mali prípadne dôvod vypovedať do určitej miery v jeho prospech,
keďže ako jeho rodinní príslušníci nemajú záujem na jeho trestnom stíhaní, avšak na druhej strane,
okrem svedka poškodeného, sú svedkovia, ktorí potvrdzujú v určitých častiach jeho verziu, taktiež jeho
rodinnípríslušníci,ktorínaopak,byeventuálnemohlimaťdôvodvypovedaťvneprospechobžalovaného,
najmä otec poškodeného, ktorý s ním mal bezprostredne pred skutkom taktiež verbálny konflikt. O

skutočnosti, že poškodený mal záujem sťažiť postavenie obžalovaného v trestnom konaní, jednoznačne
svedčí aj to, že doba liečenia jeho zranení, resp. doba jeho práceneschopnosti, nebola primeraná,
tieto sa snažil predlžovať, čo nepochybne vyplýva z objektívneho dôkazu, ktorým bol vyššie uvedený
znalecký posudok. Tento poukazuje aj na rozpor medzi výpoveďou svedka poškodeného a lekárskousprávou, ohľadne časti tváre, do ktorej ho mal obžalovaný udrieť (pod pravé oko, resp. na ľavé líce). Z
tohto možno vyvodiť záver, že poškodený mal v určitej miere snahu priťažiť obžalovanému a vypovedať
v jeho neprospech. Nezanedbateľnou bola aj skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život,

nebol súdom trestaný, sankcionovaný bol len za dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky v roku 2016, za ktoré mu boli uložené dve blokové pokuty po 10,- Eur, napokon tento je
hodnotený kladne aj svojím zamestnávateľom a voči jeho správaniu neboli žiadne výhrady ani v mieste
jeho trvalého pobytu.
Obžalovaný časťou skutku, ktorú považoval za preukázanú odvolací súd, teda nenaplnil všetky zákonné

znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák., ale ani iného trestného
činu, prihliadajúc aj na ust. § 10 ods. 2 Tr.zák., avšak túto časť by mohol iný orgán posúdiť ako
priestupok. V konečnom dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku, nerozhoduje
súd, ale príslušný správny orgán, ak však je tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods.
2 Tr.por., je povinný takýto správny orgán postúpenú vec ako priestupok aspoň prejednať. V danom
prípade, ak bude vykonaným dokazovaním preukázaná a ustálená aspoň tá časť skutku ako v súdnom

konaní, mohol obžalovaný prípadne naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení jeho neskorších zmien a doplnení, keďže
mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví a drobným ublížením na
zdraví.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr.por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak tak mal

urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.
S poukazom na uvedené skutočnosti preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
vec obžalovaného postúpil okresnému úradu, ktorý by mal žalovaný skutok, resp. jeho dokázanú časť,
prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.