Rozsudok – Reštitúcie a rehabilitácie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307203472
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307203472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátuJUDr.EvyMészárosovejaJUDr.SilvieWalterovejvprávnejvecižalobcu:Rímskokatolíckacirkev,
Bratislavská arcidiecéza, Bratislava, Špitálska č. 7, IČO: 42 131 685, zastúpený spoločnosťou MAPLE
& FISH s.r.o., Bratislava, Dunajská č. 15/A, IČO: 36 718 432, za ktorú koná JUDr. Viliam Karas, proti
žalovanému:Slovenskýpozemkovýfond,Bratislava,Búdkovač.36,IČO:17335345,vkonaníovydanie

nehnuteľných vecí, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 8. októbra 2015, č.k. 4 C 213/2008-454, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. októbra 2015, č.k. 4 C 213/2008-454, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 8.10.2015, č.k. 4 C 213/2008-454, Okresný súd Pezinok žalobu zamietol a
súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume

114,70 € na účet vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.2.2007 (pôvodne Trnavská arcidiecéza) domáha podľa zákona
č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (§ 2 ods. 2, § 5 ods. 3) navrátenia vlastníckeho
práva spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, k nehnuteľnostiam vedeným pre okres L., C.

P. a katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXX-roľa vo výmere
X,XXXX ha, parcela č. XXX-lúka vo výmere X,XXXX ha; v katastri nehnuteľností sú
nehnuteľnosti vedené v registri „E“ na mape určeného operátu v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X-
orná pôda vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a
náhradu trov právneho zastúpenia. K aktívnej vecnej legitimácii dôvodil, že je útvarom Rímskokatolíckej
cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej

viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, je zastúpený administrátorom farnosti, ktorý
koná v mene farnosti ako štatutárny orgán. Bratislavská kapitula bola pôvodným výlučným vlastníkom
daných nehnuteľností, vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo odňaté bez náhrady úpravou
pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem, alebo bez právneho dôvodu, o čom svedčí
zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX zo dňa 30.1.1948; nehnuteľnosti teda prešli do vlastníctva
štátu podľa jedného z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Dňa

27.2.2006 vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k daným nehnuteľnostiam, o podanej výzve
upovedomil SPF Regionálny odbor Bratislava, keď predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci
jeho územného obvodu. Zdôraznil, že všetky podmienky pre vydanie predmetných nehnuteľností splnil.Rímskokatolícka cirkev je z právneho hľadiska subjektom sui generis. Dvomi
základnými charakteristickými vlastnosťami Rímskokatolíckej cirkvi jej univerzálnosť a jednotnosť. Z
osobitného postavenia rímskokatolíckej cirkvi vyplýva aj osobitné postavenie jej majetku. Tento majetok

sa aj napriek skutočnosti, že z čisto formálneho hľadiska je zapísaný do vlastníctva jednotlivých útvarov
Rímskokatolíckej cirkvi, vyznačuje určitým stupňom jednotnosti, nakoľko ide vždy o majetok
univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi. Univerzálny a jednotný charakter Rímskokatolíckej
cirkvi aj majetku uznala Slovenská republika uzatvorením základnej zmluvy so Svätou stolicou, ktorá
bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č.326/2001 Z.z. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 2 písm.

b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého poľnohospodárskou pôdou sa rozumie produkčne
potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
záhrady a trvalé trávne porasty. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o

pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je
známy, okrem pozemkov, ktoré patria do lesného fondu. Žalovaný je povinnou osobou podľa § 4 ods.
1 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve

Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží.
1.2. Podaním zo dňa 10.3.2011, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.3.2011 (č.l. 222 spisu), žalobca
upravil žalobný petit tak, že žiadal vydať nehnuteľnosti vedené pre okres L., Obec P., katastrálne územie
P. O. ako parcela č. XXX/X-vinica vo výmere XXXX m2, ktorá vznikla z parciel č. XXX/X, č XXX/X na
základe Geometrického plánu č. XXXX/XXb zo dňa 27.10.2009 vyhotoveným Mgr. Richardom

Zimanom, autorizačne overeným Ing. Ľubicou Budovičovou, autorizovaným geodetom a kartografom
dňa 2.11.2009 a úradne overeným Správou katastra Pezinok dňa 25.11.2009 pod č. 1070/09, spolu
s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
1.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dňa 27.2.2006 mu bola doručená výzva žalobcu zo dňa 23.2.2006
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v LV č. XXXX ako

parcela č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, parcela č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere
XXX m2, v ktorej dôvodil ustanovením § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. (odňatie bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1958 Zb. o novej pozemkovej reforme). K výzve žalobca priložil fotokópiu
nie celej pozemnoknižnej vložky č. XXX (z ktorej nevyplýval prechod pozemkov na štát), fotokópiu

identifikácie parciel, fotokópiu LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O., fotokópiu potvrdenia právnej
subjektivity Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, fotokópiu potvrdenia o pridelení
identifikačného čísla Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, fotokópiu uznesenia
Konferencie biskupov Slovenska. Žalovaný následne žalobcu vyzval, aby doložil listiny preukazujúce
prechod vlastníctva na štát v rozhodnom období, celú pozemnoknižnú vložku č. XXX pre katastrálne

územie P. O., originál identifikácie parciel a tiež listiny, v zmysle ktorých bola vykonaná zmena v
pozemnoknižnej vložke č. XXX pod č. RI XXX/XX. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti súdu prvej
inštancie, že podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona je oprávnená osoba povinná do 30.4.2006 preukázať
skutočnosti podľa § 3 reštitučného zákona. Žalobca ale do dňa uplynutia lehoty na uplatnenie práva
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam (do 30.4.2006) nepreukázal, že pôvodné parcely č.

XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, prešli do vlastníctva štátu spôsobom
uvedeným v § 3 ods. 1 písm. c/ reštitučného zákona, a preto považoval právo žalobcu za prekludované.
Potvrdil, že parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, boli vedené
v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O., ako vlastník týchto
pozemkov je pod bodom 1 časti B/ zapísaná Bratislavská kapitula. Z nich vzniklo viacero nových

pozemkov, ktoré sú evidované v LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.XXXX,
pre katastrálne územie P. O. a ich vlastníkmi sú fyzické osoby. V LV č. XXXX pre katastrálne územie P.
O. sú evidované parcely č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXX
m2, ktorých vydania sa žalobca vo výzve domáhal, vlastníkom ktorých ale nie je Slovenská republika.
Predmetné pozemky (žalovaný) spravuje za neznámeho vlastníka (je správcom, resp. má oprávnenie

nakladať s predmetnými pozemkami za nezisteného vlastníka podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991
Zb., § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z.z.), ktorá skutočnosť je zrejmá z LV č. XXXX pre
katastrálne územie P. O., v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané: neznáma prídelová listina, L. č.
XXX, XXX-ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. V danom prípade nie je nezistený vlastník na predmetnomliste vlastníctva identifikovaný ani menom a priezviskom, avšak skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka Y. R., je preukázaná inými archívnymi listinami založenými v
spise. Nemal tak možnosť postupovať podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. a uzavrieť so žalobcom

dohodu o vydaní nehnuteľností do 60 dní od doručenia písomnej výzvy. Z daného vyvodil záver, že nie
je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona 161/2005 Z.z. Okrem toho podľa jeho názoru žaloba
vykazuje procesné nedostatky, petit je neurčitý a nevykonateľný. Výzvou zo dňa 23.2.2006 sa žalobca
domáhal vydania nehnuteľností vedených pre katastrálne územie P. O. v LV č. XXXX ako parcely č. XXX/
X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, z dôvodu, že

prešli do vlastníctva štátu bez náhrady podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy. V žalobe uvádza, že sa domáha vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným
pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX
m2, č. XXX-lúka vo výmere XXXX m2, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené v registri „E“ na mape
určeného operátu v LV č. XXXX ako parcela č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č. XXX/X-trvalé
trávne porasty vo výmere XXX m2. Zo žaloby teda jednoznačne nevyplýva, vydania akých nehnuteľností

sa žalobca domáha. Zopakoval, že pôvodné parcely č. XXX-roľa vo výmere XXXX m2, č. XXX-lúka vo
výmere XXXX m2, vedené pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX,
v súčasnosti neexistujú a vlastníkom pozemkov, ktoré z nich vznikli, sú fyzické osoby a nie Slovenská
republika.Uzavrel,ženebolisplnenépodmienkypodľa§2ods.2,§3ods.1,§4ods.1,§5ods.1zákona
č. 161/2005 Z.z. Na základe doložených dokladov nie je ani možné posúdiť prechod nehnuteľností do

vlastníctva štátu, t.j. reštitučný titul v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z.

2.1.Súdprvejinštancietakrozhodolpotom,akozvykonanéhodokazovania(podrobneuvedeného)zistil
nasledovný skutkový stav veci. Žalovanému bola dňa 27.2.2006 doručená výzva zo dňa 23.2.2006 na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva

k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, v zmysle ktorej Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-
trnavská arcidiecéza, ako oprávnená osoba vyzvala žalovaného ako povinnú osobu podľa § 5 ods. 1
citovaného zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v
pozemnoknižnej vložke č. XXX. Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, ako cirkevná

právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, cirkevný odbor, je nástupcom
všetkých nehnuteľných vecí na jej území, ktoré sú vedené v pozemkových knihách na zaniknuté, alebo
zrušené, cirkevné organizácie Rímskokatolíckej cirkvi v zmysle Kódexu kanonického práva a uznesenia
Konferencie biskupov Slovenska zn. 77/1995/KBS zo dňa 14.9.1995 prijatého v súlade s vnútornými
predpismiRímskokatolíckejcirkvi.Žalovanýžalobcovinevyhovel,oznámilmu,ženazákladedoložených

dokladov nie je možné posúdiť prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu, t.j. reštitučný titul v zmysle
§ 3 zákona č. 161/2005 Z.z., požiadal ho o predloženie listín, ktoré preukážu oprávnenosť reštitučného
nároku; žalobca požadované doklady, najmä preukazujúce vlastníctvo štátu, ani dodatočne žalovanému
nepredložil a obrátil sa s vymáhaním svojho nároku na súd. Bolo preukázané, že dané nehnuteľnosti
prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona (odňatím bez

náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.
46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme). V LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. sú vedené parcely
č. XXX/X, č. XXX/X, ktoré majú byť predmetom navrátenia vlastníctva v zmysle reštitučného zákona, nie
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, žalovaný je vedený ako správca predmetných nehnuteľností. Z
listinných dôkazov: rozhodnutie č. 4506/1956 zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV

v Pezinku o odňatí vlastníckeho práva nehnuteľností Y. R., obyvateľa P. O. č. d. XX, získaných podľa
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy od bývalého vlastníka Družná kapitula v
katastrálnom území P. O., parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X,
vo výmere X,XXXX ha, úradný záznam napísaný dňa 23.3.1956 na MNV vo P. O., kde na predvolanie sa
dostavil Y. R. č.d. XX (o prenechaní pridelených rolí do užívania JRD), rozhodnutie č. L./

X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení
prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948 č. XXXX/XX-X, ktorou menovanému
prídelcovi (Y. R.) bol pridelený majetok v katastrálnom území P. O., vyplýva, že nehnuteľnosti boli
po prevzatí štátom výmerom Okresného národného výboru v L. zn. XXX-/-XX-VIH zo dňa 15.4.1950
o výkupe pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. predmetom prídelového konania v

zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a boli ďalej štátom prídelovou listinou
Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej
osobe-Y.R..Nehnuteľnostiboliod1.4.1956 vužívaníJRDsozachovanímvlastníckehopráva
prídelcuY.R.,t.j.predmetnénehnuteľnostinikdyneprešlispäťdovlastníctvaštátu.Napriekargumentáciižalobcu a dôkazným listinám predloženým žalobcom o zrušení prídelu, resp. o odňatí
vlastníckeho práva prídelcovi, právnou teóriou a rozhodovacou činnosťou súdov je ustálené, že vyššie
označené rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L.

o odňatí vlastníckeho práva, rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi z dôvodu, že
boli vydané orgánom, ktorý v rámci výkonu svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený, a preto
nie je možné na ich existenciu prihliadať. Nemohli preto ani vyvolať žiadne právne účinky, t.j. zmenu
vlastníckeho práva v prospech iného subjektu, v danom prípade JRD alebo štátu. Vlastnícke právo Y. R.

k predmetným nehnuteľnostiam, vyplývajúce mu z prídelovej listiny, zostalo zachované, vzhľadom na
skutočnosť, že označenými rozhodnutiami okresného národného výboru nedošlo k platnému zrušeniu
prídelupreabsolútnunepríslušnosťrozhodujúcehosprávnehoorgánu. Kprávoplatnémuodňatiu
prideleného majetku, resp. k zrušeniu prídelu, mohlo dôjsť výlučne rozhodnutím Povereníctva SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. n. v prípade, ak prídelca nehospodáril na pridelených nehnuteľnostiach so starostlivosťou riadneho

hospodára.BývaléONVpovažovalizanaplnenietohtoustanoveniaajprípady,akbolipridelenépozemky
prenechané do užívania JRD, keďže prídelca práve z tohto dôvodu nemohol na pôde samostatne
hospodáriť. Právomoc odnímania prídelov a právomoc rozhodovať o zrušení prídelu však na národné
výbory podľa vládneho nariadenia č. l16/1949 Zb., č. 191/1949 Zb., č. 122/1951 Zb., č. 34/1958, vyhlášky
č. 507/1950 Ú.V., nikdy neprešla. Štát sa teda po pridelení predmetných nehnuteľností do vlastníctva

Y. R. opätovne nikdy nestal ich vlastníkom a túto skutočnosť jednoznačne preukazujú okrem LV č.
XXXX, v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané: neznáma prídelová listina, PKV č. XXX, XXX-
ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002, aj posledné zápisy vlastníctva v časti B/ predmetnej pozemnoknižnej
vložky č. XXX pod č. XX, XX, XX, ktoré uvádzajú, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie podľa
zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, boli pod úradnou správou, pričom poznámka

uvalenej úradnej správy bola následne vymazaná. Žiadne následné zápisy vlastníctva v prospech štátu
v predmetnej pozemnoknižnej vložke č. XXX neexistujú a vlastníctvo v prospech Slovenskej
republiky nepotvrdil ani vykonaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) schválený pod č. X/
XXXX dňa 9.9.2002, uvádzaný ako titul nadobudnutia v LV č. XXXX. Ak by totiž v konaní ROEP-u bolo
preukázané vlastníctvo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, bol by ako ich vlastník evidovaný štát -

Slovenská republika a neexistoval by dôvod, aby bol v LV č. XXXX uvedený zápis titulu nadobudnutia
- neznáma prídelová listina.
2.2. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2, §
5 ods. 1, ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a keďže žalobca

nepreukázal prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005
Z.z., žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a § 149 ods.
1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorých výšku, dôvodnosť, spôsob
výpočtu, súčasne podrobne odôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. l písm. f/ Os.p., § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.
(postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Rozsudok považoval za arbitrárny, v rozpore so skutkovým

a právnym stavom. Nadväzne na ustanovenie § 4 ods. 1 reštitučného zákona povinnou osobou je
právnickáosoba,ktorákudňuúčinnostitohtozákonaspravujenehnuteľnévecivovlastníctveSlovenskej
republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Žalovaný je v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O.
uvádzaný v časti B ako správca nehnuteľnosti, pričom ako vlastník nehnuteľnosti je na tomto liste
vlastníctvauvádzanáSlovenskárepublika,resp.(SPF)Slovensko.PoznámkavčastiB,akoajinformácia

v časti C „Iné údaje“ stanovuje, že „k vlastníkovi č. 1 je pod por. č. 2 správa ku všetkým nehnuteľnostiam“.
Z listu vlastníctva teda vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika a ich správcom je
žalovaný. V zmysle gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 reštitučného zákona je
nepochybné, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve
Slovenskej republiky, a teda v tomto prípade je povinnou osobou žalovaný. Zdôraznil, že pasívnu vecnú

legitimáciu žalovaného potvrdili v obdobných súdnych konaniach súdy Slovenskej republiky vrátane
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a v tejto súvislosti
zdôraznil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 1 Cdo 48/2009.
Vlastníctvo Slovenskej republiky bolo preukázané aj v konaní o obnovenej evidenciipozemkov, výsledkom ktorého bol zápis do Registra obnovenej evidencie pozemkov pod č. XXX-ROEP-
X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Do dnešného dňa nedošlo k spochybneniu, alebo k napadnutiu,
výsledkov zapísaných v tejto súvislosti do katastra nehnuteľností ROEP-om, podobne nebol napadnutý

ani zápis v katastri nehnuteľností. Nepresnosť zápisu v liste vlastníctva (že nie je výslovne zapísaná
„Slovenská republika“ ale „Slovensko“) nemôže byť na jeho ťarchu, o to viac, ak v konaní preukázal, že
štát mu v rozhodnom období odňal vlastnícke právo bez náhrady z dôvodov uvedených
v § 3 ods. 1 písm. c/ reštitučného zákona a aj v súčasnosti je ako vlastník zapísaný štát a ako správca
žalovaný. K dokazovaniu historickej postupnosti prechodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O. ako parcely
č. XXX/X, č. XXX/X, považoval za jednoznačné, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika. K
prechodu vlastníckeho práva došlo tak, že štát v rozhodnom období odňal vlastníkovi vlastnícke právo
k parcelám, z nich časť pridelil Y. R., avšak následne bola prídelová listina zrušená, vlastnícke právo
Y. R. bolo odňaté a ponechané štátu v správe JRD P. O.. Dnes je vlastníkom nehnuteľností Slovenská
republika a ich správcom je žalovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na oznámenie správy katastra

zo dňa 1.6.2012, č. XXX/XXXX, na svoje podanie zo dňa 21.11.2012, v ktorom predložil dokumenty
[výmer zo dňa 15.4.1950, zn. XXX-/-XX-VIII., ktorým štát vykúpil pozemky bývalého vlastníka Družnej
kapitoly v Bratislave vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O.; úradný
záznam zo dňa 23.3.1956, v ktorom Y. R. potvrdil, že prenechal časť majetku (role) JRD vo P. O.;
rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. zo dňa 24.3.1956, č. XXXX/XXXX, ktorým sa

s okamžitou platnosťou odňala držba - užívanie a vlastnícke právo Y. R. k parcelám č. XXX/X,
č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, v katastrálnom území P. O. a odňaté nehnuteľnosti sa
ponechali vo vlastníctve štátu a pridelili do správy a užívania JRD vo P. O.; zápisnica č. XXXX/
XXVZpol.č.6ovyúčtovaní sodchádzajúcimprídelcompôdohospodárskehomajetku,na
základe ktorej bolo odchádzajúcim prídelcom - manželom Y. R. a Y. R., rod. Y., vyplatená prídelová cena

v sume 1.728,-- Kčs; rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady
ONV v L. zo dňa 3.6.1957, č. L./X.XXX-/XX, ktorým bola zrušená prídelová listina a z ktorého vyplýva, že
Y. R. prídel opustil a pôdu má od 1.4.1956 v držbe JRD P. O.; rozhodnutie pôdohospodárskeho odboru
rady ONV v L. zo dňa X.X.XXXX, č. L./XXXX/XX-VZ-pol.X, o odovzdaní národného
majetku do trvalého užívania, na základe ktorého JRD P. O. prevzalo do trvalého užívania, okrem iného,

ajparcelyč.XXX/X,č.XXX/X,prekatastrálneúzemieP.O.],nazákladektorýchpreukázal,ževlastníkom
nehnuteľností je Slovenská republika. Súd prvej inštancie v rozsudku nerozporuje správnosť
posúdenia súsledností týchto krokov, ale prekážku prechodu vlastníckeho práva na Slovenskú republiky
vidí v tom, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L.
o odňatí vlastníckeho práva a rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi z dôvodu, že boli
vydané orgánom, ktorý v rámci svojej právomoci nebol na ich vydanie oprávnený, a preto
nie je možné na ich existenciu prihliadať a z tohto dôvodu nemohli ani vyvolať žiadne právne účinky,
t.j. zmenu v prospech iného subjektu, v danom prípade JRD alebo štátu; že okresný národný výbor bol
absolútne nepríslušný na vydanie uvedených rozhodnutí a príslušným bolo len

Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Odvolateľ poukázal v tejto súvislosti na
prezumpciu správnosti a platnosti verejných listín, akými sú aj predmetné rozhodnutia ONV; mal za to,
že súd prvej inštancie v tomto prípade prekročil svoju právomoc, keď napriek skutočnosti, že zo všetkých
verejných listín zreteľne vyplývalo, že k prechodu vlastníckeho práva na štát jednoznačne došlo, na
základe teoretickej špekulácie skonštruoval prekážku tohto prechodu vlastníckeho práva založenú na

nedostatku právomoci orgánov, ktoré riadne vykonali zápis do týchto verejných listín, neuviedol žiadne
rozsudky, ktoré by mali túto súdnu prax preukázať a sám o takejto ustálenej praxi súdov nemá vedomosť.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých právnych predpisov dospel súd prvej inštancie
k záveru, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v
L. o odňatí vlastníckeho práva a rozhodnutie č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení prídelu boli vydané nepríslušným
orgánom. Nadväzne na uvedené dôvodil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a zmätočný,
súd prvej inštancie konal v rozpore s povinnosťou súdu uvedenou v ustanovení §
157 O.s.p., v dôsledku čoho porušil jeho právo na súdnu ochranu. Podľa § 157 O.s.p. v odôvodnení
rozsudku súd uvedie podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal i ďalšie
dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Citované zákonné
ustanovenie § 157 O.s.p. je potrebné, z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva (ďalej len „ESĽP“) tak, že v rozhodnutí musí súd uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle
okolnosti každej veci. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o taký argument, ktorý je pre konanie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis proti Grécku z 29.5.1997, Higgins
proti Francúzsku z 19.2.1998). Tvrdenie súdu prvej inštancie v tom, že vlastníctvo Slovenskej republiky
nepotvrdil ani vykonaný register pozemkov ROEP, keďže v LV č. XXXX nie je evidovaná ako vlastník
Slovenská republika a ako titul nadobudnutia je na tomto liste vlastníctva evidovaná neznáma listina, sa

nezakladá na faktoch a je logicky nesprávne. Zdôraznil, že v liste vlastníctva je ako vlastník uvedený
(SPF) Slovensko (t.j. Slovenská republika). Ako titul nadobudnutia je okrem neznámej prídelovej listiny
uvádzaná aj PKV č. XXX, ktorá v čase skúmania prechodu vlastníckeho práva pre účely konania o
obnovenej evidencii pozemkov obsahovala informácie o prechode vlastníckeho práva na štát, a teda
svedčí o tom, že v rozhodnom období došlo k zoštátneniu. V reštitučnej výzve dostatočne
označil povinného (žalovaný), pričom skutočnosť, že táto povinná osoba sa rozhodla vyhýbať plneniu

podľa reštitučného zákona, nemôže mu byť na ťarchu (žalobcovi). V závere odvolania zdôraznil, že
preukázal všetky náležitosti pre navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle reštitučného
zákona. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie; alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Hoci
žalobca podal odvolanie aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, v

odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu.

4. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu dôvodil, že odvolanie je
nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť ako vecne a právne správny,
zákonný, dostatočne odôvodnený. Vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii zopakoval tvrdenie

žalobcu v tom, že je (žalovaný) pasívne legitimovanou stranou sporu a povinnou osobou z dôvodu,
že predmetné nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre katastrálne územie P. O. sú v jeho správe a
vo vlastníctve Slovenskej republiky a takéto tvrdenie považuje za zavádzajúce, účelové a v rozpore
so zápisom na predmetnom liste vlastníctva, na ktorom uvádzaný zápis vlastníka v znení: „(SPF)
Slovensko“ v žiadnom prípade nepreukazuje a neznamená vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky

k predmetným nehnuteľnostiam. Ide o ojedinelý zápis vlastníckeho práva a je nesprávne z
neho vyvodzovať, že správa katastra zapísala týmto spôsobom vlastnícke právo v prospech Slovenskej
republiky,vzhľadomnaskutočnosť,ževlastníckeprávoštátusprávakatastrazapisujenalistyvlastníctva
v časti B jednoznačne v znení: „Účastník právneho vzťahu: Vlastník Slovenská republika“ a takýto
zápis na predmetnom liste vlastníctva uvedený nie je. Odhliadnuc od „spornosti“ vyššie uvádzaného

zápisu v katastri nehnuteľností podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny
zákon) „údaje katastra uvedené v § 7 (obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“ a
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. „údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy, sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak.“ Ak by odvolací súd (napriek nejednoznačnému zápisu vlastníctva
na predmetnom LV) pripustil, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčí v prospech
Slovenskej republiky, nadväzne na vyššie citované zákonné ustanovenia zdôraznil, že bolo jednoznačne

preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka Y. R. na základe
dôkazov: a/ rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 24.3.1956 pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L.
o odňatí vlastníckeho práva nehnuteľností Y. R., obyvateľa P. O. č. d. XX, získaných podľa zákona č.
142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy od bývalého vlastníka Družná kapitula v katastrálnom
území P. O., parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/

X, vo výmere X,XXXX ha; b/ úradný záznam napísaný dňa 23.3.1956 na MNV vo P. O., kde sa na
predvolanie dostavil Y. R. č. d. XX (o prenechaní pridelených rolí do užívania JRD); c/ rozhodnutie
č. L./X.XXX-/XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L.
o zrušení prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/XX-X, ktorou
menovanému prídelcovi (Y. R.) bol pridelený majetok v katastrálnom území P. O.. S poukazom na

označené dôkazy na súde prvej inštancie bolo preukázané, že a/ nehnuteľnosti boli po prevzatí štátom
výmeromOkresnéhonárodnéhovýboruvL.zn.XXX-/-XX-VIIIzodňa15.4.1950ovýkupepôdypodľa§1
ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. predmetom prídelového konania v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii
prvej pozemkovej reformy a boli ďalej štátom prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa1.10.1948, č. XXXX/XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej osobe Y. R.; b/ predmetné nehnuteľnosti
nikdyneprešliopätovnedovlastníctvaštátuzdôvodu,žerozhodnutieč.XXXX/XXXXzodňaXX.X.XXXX
pôdohospodárskeho odboru rady ONV v L. o odňatí vlastníckeho práva, rozhodnutie č. L./X.XXX-/

XX zo dňa 3.6.1957 odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v L. o zrušení
prídelu, sú nulitnými právnymi aktmi, lebo boli vydané orgánom, ktorý v rámci výkonu svojej právomoci
nebol na ich vydanie oprávnený. K právoplatnému odňatiu prideleného majetku, resp. zrušeniu prídelu,
mohlo dôjsť výlučne rozhodnutím Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu podľa
ustanovenia § 23 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.n. Právomoc odnímania prídelov a právomoc

rozhodovať o znížení prídelu na národné výbory podľa vládneho nariadenia č. 116/1949 Zb., č. 191/1949
Zb., č. 122/1951 Zb., č. 34/1958 a vyhlášky č. 507/1950 Ú.V., nikdy neprešla. Nie je
preto možné na existenciu rozhodnutí o zrušení prídelu prihliadať z dôvodu, že neboli
spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky, v danom prípade zmenu vlastníckeho práva
v prospech iného subjektu - JRD alebo štátu. Vlastnícke právo Y. R. k predmetným nehnuteľnostiam,
vyplývajúce mu z prídelovej listiny, zostalo zachované, vzhľadom na skutočnosť,

že označenými rozhodnutiami okresného národného výboru nedošlo k platnému zrušeniu prídelu pre
absolútnu nepríslušnosť rozhodujúceho správneho orgánu. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že súd
prvej inštancie posúdením vyššie označených právnych aktov ako nulitných prekročil svoju právomoc
z dôvodu, že nevychádzal z prezumpcie správnosti a platnosti verejných listín, ktorými sú predmetné
rozhodnutia ONV, že súd prvej inštancie „na základe teoretickej špekulácie skonštruoval prekážku

prechodu vlastníckeho práva založenú na nedostatku právomocí orgánov“ a že nemá vedomosť o
ustálenej praxi súdov, podľa ktorej je potrebné tieto rozhodnutia považovať za nulitné právne akty, že
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, na základe akých právnych predpisov dospel
k záveru o nulitnosti týchto právnych aktov. Tvrdenie žalobcu považoval rovnako za nepravdivé (ako
predchádzajúce tvrdenie o vlastníckom práve štátu k predmetným nehnuteľnostiam), vzhľadom na

skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza právne predpisy,
na základe ktorých bývalé okresné národné výbory nemali právomoc vydávať rozhodnutia o zrušení
prídelu. Slovenský pozemkový fond (žalovaný) je zapísaný v LV č. XXXX ako správca
predmetných nehnuteľností, avšak ich správu nevykonáva v prospech štátu, ale je správcom, resp. má
oprávnenie nakladať, s predmetnými pozemkami za nezisteného vlastníka (neznámeho vlastníka) podľa

§ 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov a podľa príslušných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Zo zákona teda spravuje nielen
poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ale aj vo vlastníctve tzv. nezistených vlastníkov

- fyzických osôb, ktorých identifikácia podľa dátumu narodenia a trvalého pobytu nie je možná. V
predmetnej právnej veci nie je nezistený vlastník na predmetnom liste vlastníctva identifikovaný menom,
priezviskom. Vyššie uvádzanými archívnymi listinami založenými v spise bolo v konaní preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezisteného vlastníka (Y. R.). Skutočnosť, že ide v zmysle
zákona o nehnuteľnosti vo vlastníctve nezisteného vlastníka, ktorých správa patrí jemu (žalovanému),

preukazujú aj zápisy v LV č. XXXX, v ktorom sú ako tituly nadobudnutia zapísané neznáma prídelová
listina, PKV č. XXX a XXX-ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Posledné zápisy vlastníctva v časti
B pozemnoknižnej vložky č. XXX pod č. XX. XX a XX uvádzajú, že nehnuteľnosti boli predmetom
revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, boli pod úradnou správou a
následne bola poznámka uvalenej úradnej správy vymazaná. Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosti

boli predmetom prídelového konania a boli v zmysle citovaného zákona pridelené fyzickej osobe.
Žiadne následné zápisy vlastníctva v prospech štátu v predmetnej pozemnoknižnej vložke č. XXX
neexistujú a vlastníctvo Slovenskej republiky nebolo potvrdené ani v konaní o registri obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) schválenom pod č. X/XXXX zo dňa 19.9.2002, ktorý je uvádzaný ako ďalší
titul nadobudnutia vlastníctva v LV č. XXXX. Ak by bolo v konaní ROEP preukázané vlastníctvo štátu

k predmetným nehnuteľnostiam konkrétnym nadobúdacím titulom, bola by nepochybne na príslušný
list vlastníctva zapísaná ako vlastník Slovenská republika a z tohto dôvodu by neexistoval dôvod, aby
bol na liste vlastníctva uvedený zápis titulu nadobudnutia - neznáma prídelová listina. S pozemkami,
ktorých vlastník nie je známy, nakladá najmä na základe ustanovení § 13, § 16 ods. 1 písm. b/, §
8 ods. l písm. c/, d/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom, a preto bol podľa zaužívanej praxe zapísaný na predmetný list vlastníctva ako správca
majetku, hoci má oprávnenie s nehnuteľnosťou len nakladať. Vo vzťahu k neznámym vlastníkom sú jeho
zákonné oprávnenia v porovnaní s oprávneniami správcu majetku štátu obmedzené, pričom nakladanie
s majetkom neznámeho vlastníka je upravené v § 19 ods. 3, ods. 5, ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Nemátak oprávnenie za nezisteného vlastníka uzatvárať dohody o vydaní nehnuteľností, resp. iné dohody
za účelom scudzenia ich majetku z iných ako zákonných dôvodov. Zdôraznil, že predmetom súdneho
konania je vydanie nehnuteľných vecí v zmysle reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., pričom súd musí

pri vydaní rozhodnutia okrem iného prihliadať na vykonateľnosť vydaného rozhodnutia, t.j. musí brať
do úvahy, či v petite žalobcom označené nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidované a sú vo
vlastníctve subjektu, ktorý má byť zaviazaný povinnosťou ich vydať. Súd prvej inštancie preto správne
posúdil aj tú skutočnosť, že ak by vydal rozhodnutie, ktorým by návrhu vyhovel, nebolo by vykonateľné.
Na záver vyjadrenia zdôraznil, že reštitučný titul v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z.,

t.j. prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu v rozhodnom období ako základný predpoklad reštitúcie
v konaní preukázaný nebol (nevyplýval zo záznamov v príslušnej pozemnoknižnej
vložke č. XXX ani zo zápisov v LV č. XXXX a nevyplýval ani z iných dôkazov).

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie;

alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Žiadal priznať náhradu trov konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods.
l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky

pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. júla 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.
1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.)

ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku, odvolanie žalobcu, posudzoval odvolací súd podľa

Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa
ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods.
3, § 213 ods. l O.s.p.), keďže súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalobca podal (ale aj žalovaný sa

vyjadril k odvolaniu) za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodujúcim procesným právnym
predpisom v prvom rade pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku, včas podaného odvolania,
jeho náležitostí, bol teda Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a
právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný odvolanie nepodal a
odvolateľ vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietal. Na tomto mieste je

potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania.

8. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

9. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 26.2.2007 domáha navrátenia vlastníctva

k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnou osobou je právnická osoba,
ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce
alebo nehnuteľnú vec drží.

10. V konaní pred súdom prvej inštancie, a aj v odvolacom konaní, zostala sporná otázka, kto je
vlastníkom predmetných nehnuteľností, či Slovenská republika alebo nezistený vlastník s menom Y.
R., resp. jeho právni nástupcovia, resp. úplne niekto iný. Jej posúdenie umožňuje následne zistiť,či Slovenský pozemkový fond spravuje predmetné nehnuteľnosti za Slovenskú republiku alebo za
nezisteného (neznámeho) vlastníka v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Z obsahu
spisuzostalonepochybné,žepodľazákonač.142/1947Zb.orevíziiprvejpozemkovejreformyvýmerom

Okresného národného výboru v L. zo dňa 15.4.1950, zn. XXX-/-XX-VIII, podľa § 10 zákona č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej
pôde) vlastníctvo Družnej kapituly Bratislava k nehnuteľnostiam (všetkým nehnuteľnostiam vedeným
pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX) bolo prevedené do vlastníctva štátu
[vykúpené podľa § 1 ods. 3 (po vykonanom pokračovaní podľa § 10) zákona č. 46/1948 Zb.]. Následne

boli tieto nehnuteľnosti prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 1.10.1948, č. XXXX/
XX-X, pridelené do vlastníctva fyzickej osobe Y. R.. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie P. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX
vo vlastníctve Družnej kapituly Bratislava prešlo do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva fyzickej
osoby Y. R. (jemu len parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, vo výmere
X,XXXX ha).

11. Na to, aby bolo ukončené konanie o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného vlastníka Družná kapitula Bratislava a súčasne oprávnenej
osoby) podľa zákona č. 161/2005 Z.z., bolo nevyhnutné už na samom začiatku konania a v priebehu
celého konania splniť základnú povinnosť tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť vyčerpávajúcim

spôsobom, čo sa doteraz nestalo.
11.1. Osobitne mal žalobca tvrdiť a preukázať, kedy, akým rozhodnutím, akým spôsobom prešlo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne
územie P. O. na štát. Žalobca tvrdil, ale nepreukázal, že sa tak stalo bez náhrady spôsobom vyplývajúcim
z ustanovenia § 3 ods. l písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. Z listinných dôkazov

(výmer zo dňa 15.4.1950, č. XXX-/-XX-VIII.) ale vyplýva, že štát nehnuteľnosti vykúpil podľa § 1 ods.
3 zákona č. 46/1948 Zb. po vykonanom pokračovaní podľa § 10 citovaného zákona. V tejto súvislosti
žalobca opätovne ani len netvrdil, či vôbec a v akej sume náhradu vlastník dostal, kedy, či zodpovedala
v tom čase reálnej hodnote nehnuteľností alebo nie. Tieto skutočnosti bolo potrebné tvrdiť a preukázať
z dôvodu, či na nároky žalobcu možno aplikovať zákon č. 161/2005 Z.z., teda či vlastníctvo prešlo na

štát spôsobom predpokladaným v § 3 citovaného zákona.
11.2. Ak by bolo preukázané, že nehnuteľnosti prešli na štát spôsobom uvádzaným v § 3
zákona č. 161/2005 Z.z., neboli splnené ďalšie, pre vec podstatné, podmienky. Bolo preukázané, že štát
previedol vlastnícke právo k niektorým nehnuteľnostiam vedeným v pozemnoknižnej
vložke č. XXX pre katastrálne územie P. O. (prídelovou listinou Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa

1.10.1948, č. XXXX/XX-X) do vlastníctva fyzickej osobe Y. R. (jemu len parcely č. E./X, č. XXX/X, č.
XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, vo výmere X,XXXX ha). Nad akúkoľvek pochybnosť
nebolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti prešli späť do vlastníctva štátu. Súd prvej inštancie vecne a
právne správne ustálil, že predmetné nehnuteľnosti zákonným spôsobom neprešli späť do vlastníctva
štátu, a to ani napriek rozhodnutiam okresného národného výboru o odňatí vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam a o zrušení prídelu, keď podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. n. k zrušeniu prídelu mohlo dôjsť len rozhodnutím Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že o zrušení prídelu rozhodol
nekompetentný orgán, čo robí takéto rozhodnutie nulitným právnym aktom a keďže žalobca v konaní
nepreukázal, žeby vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo iným spôsobom späť na štát,

žalobu v celom rozsahu správne zamietol. Nemožno prisvedčiť odvolateľovi v tom, že súd prvej inštancie
prekročil svoju právomoc, keď napriek skutočnosti, že zo všetkých verejných listín zreteľne vyplývalo,
že k prechodu vlastníckeho práva z Y. R. na štát jednoznačne došlo, na základe teoretickej špekulácie
skonštruoval prekážku tohto prechodu vlastníckeho práva založenú na nedostatku právomoci orgánov,
ktoré riadne vykonali zápis do týchto verejných listín, neuviedol žiadne rozsudky, ktoré by mali túto

súdnu prax preukázať a sám o takejto ustálenej praxi súdov nemá vedomosť. Odvolací súd tvrdí opak.
Ustálená súdna prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 123/2003,
ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2005, sp.zn. 8 Sžo 147/2008, uverejnený
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 70/2009, rozsudok sp.zn. 1 Cdo 56/2003, uverejnený v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 305/2008,

m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 337/2006) dôvodí, že mimo rámec
správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže
ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt
vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právnenásledky; na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby
zrušenia jeho účinkov. V predmetnom konaní zostalo nepochybné, že prídel v prospech Y. R. zrušil
nekompetentný orgán (okresný národný výbor), a teda takéto jeho rozhodnutie nemožno vyhodnotiť inak

iba ako akt nulitný (ničotný; paakt), ktorý nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní
v súlade so zákonom, na základe ktorého by mohlo dôjsť k nadobudnutiu alebo k strate vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam, a teda ako taký je pre posúdenie vlastníctva právne bezvýznamný. Spomenuté
rozhodnutia okresného národného výboru o zrušení prídelu boli vydané bez zákonného oprávnenia, a
teda nepríslušným orgánom a navyše nespĺňajú ani elementárne kritériá kladené na obsah úradného

rozhodnutia. Takýmto listinám nemožno priznať akýkoľvek právny účinok. Nadväzne na uvedené tak
odvolací súd dôvodí v zhode so súdom prvej inštancie a so žalovaným. Hoci súd prvej inštancie
neodkázal na ustálenú súdnu prax konkrétnymi, aspoň niektorými, súdnymi rozhodnutiami, nešlo o
pochybenie majúce za následok nesprávne rozhodnutie, a na ako také potom nebol dôvod prihliadať (§
212 ods. 3 O.s.p.); v obdobnom znení je aj ustanovenie § 380 ods. 2 C.s.p.
11.3. Žalobca tvrdil, že (aj) dané rozhodnutie Okresného národného výboru v Pezinku bolo verejnou

listinou, ktorú je potrebné rešpektovať. Je notorietou, že verejná listina bola a je verejnou listinou len
vtedy, ak bola a je vydaná orgánom štátu, resp. osobou štátom (zákonom) zmocnenou, v odbore svojej
pôsobnosti, v predpísanej forme a náležitostiach. Ak mala a má listina všetky tieto predpísané náležitosti
verejnej listiny, so všetkými jej dôsledkami je plným dôkazom pravdivosti toho, že sa skutočne stalo to, o
čompojednávajejobsahdovtedy,kýmniejepreukázanýopak.Vpredmetnejprávnejvecinarozhodnutie

o zrušení prídelu Y. R. okresný národný výbor nebol orgánom spôsobilým a zákonom zmocneným, a
teda takéto rozhodnutie nie je verejnou listinou, a z tohto dôvodu nebola spôsobilá vyvolať následky
v nej uvedené. Zhrnúc vyššie uvedené vlastnícke právo Y. R. k označeným nehnuteľnostiam späť na
štát neprešlo.
11.4. Záver o tom, že vlastníctvo nehnuteľností, vydania ktorých sa žalobca domáha, prešlo platne späť

na štát (od Y. R.) nevyplýva ani z obsahu spisu, z listinných dôkazov predložených žalobcom, z LV č.
XXXX pre okres L., Obec P., katastrálne územie P. O.. Žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal, žeby
vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam prešlo z Y. R. späť na štát, iným, ale zákonným, spôsobom.
11.5. Sú tu aj ďalšie vážne pochybnosti, ktoré žalobca neodstránil. Spolu so žalobou predložil výpis z
pozemnoknižnej vložky č. XXX pre katastrálne územie P. O., identifikáciu parciel (zo dňa 4.8.2005; č.l.

13 a nasl. spisu). Z identifikácie parciel vyplýva, že parcely č. XXX/X-orná pôda vo výmere XXXX m2, č.
XXX/X-trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2 boli vedené v LV č. XXXX a obe v prospech
Y. L., L. XXX. Žalobca v žalobe a ani neskôr netvrdil, aký vzťah mal a má žalovaný k Y. L., Y. R. a Y.
L.. V neskoršom období, po vykonaní ROEP-u, v LV č. XXXX Y. L. (resp. jej právni nástupcovia) nie je
vedená ako vlastníčka tam vedených nehnuteľností, žalovaný je vedený (len) ako správca nehnuteľností

za neznámeho vlastníka. Žiada sa zdôrazniť, že podkladom pre zápis v liste vlastníctva je neznáma
prídelová listina (prídelová listina v prospech štátu vydaná nebola), pozemnoknižná vložka č. XXX, XXX-
ROEP-X/XXXX zo dňa 19.9.2002. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že v konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie

pozemkov(§1ods.lzákonač.180/1995Z.z.).Vprípadesprávynehnuteľnostížalovanýmzaneznámych
vlastníkov (fyzické osoby) má žalovaný obmedzené možnosti (§ 19 ods. 3, 5, 6 zákona č. 180/1995
Z.z.); napr. nemá oprávnenie za nezisteného vlastníka uzatvárať dohody o vydaní nehnuteľností, resp.
iné dohody za účelom scudzenia ich majetku z iných ako zákonných dôvodov.

12. Dôvody odvolania dané nie sú. Postupom súdu odvolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam,
vec aj správne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery; o takýto prípad v predmetnej právnej veci nejde.

13. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvej

inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na argument týkajúci sa druhu sporných pozemkov,
vysvetlil, prečo žalobu zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musítýkaťtakskutkovej,akoajprávnejotázkyrozhodnutia;avšaklentej,ktorájeprerozhodnutievovecirozhodujúca,nevyhnutná.Zhľadiskazákonnejpožiadavkynariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,
na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument
strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené

otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal aj v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového proiadku
v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).