Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200372
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: C.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, J.X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2Sd/23/2016-44 z 20. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sd/23/2016-44 zo dňa
20. decembra 2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Sd/23/2016-44 zo dňa 20.12.2016 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2015, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky
o invalidný dôchodok zo dňa 26.10.2015 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka nepreukázala splnenie jednej zo
zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, a to invaliditu v zmysle § 71 zákona o

sociálnom poistení. Zdravotný stav navrhovateľky bol opakovane posudzovaný posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, ktorý po vyhodnotení aktuálnych lekárskych správ
z odborných vyšetrení aj z hospitalizácie navrhovateľky jednoznačne konštatoval, že zdravotný stav
navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity a rozhodujúce zdravotné postihnutie podmieňuje
priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 30 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie sa vo svojich posudkoch zaoberal
všetkými objektívne preukázanými zdravotnými postihnutiami a svoj záver ohľadom rozhodujúceho

zdravotného postihnutia a miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť dostatočne jasne
odôvodnil. Navrhovateľka súdu nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli spochybniť alebo
vyvrátiť tento posudkový záver.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včasné odvolanie, v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností - neprihliadol na lekársku správu očného vyšetrenia, potvrdenie lekára gynekologickej

ambulancie z decembra 2016 a potvrdenie neurológa zo septembra 2016. Nesúhlasila preto s
vyjadrením krajského súdu, že nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli spochybniť posudkový
záver.Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2017 uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého
zdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosťfyzickejosobyvykonávaťzárobkovúčinnosťvyžaduje
odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým

lekárom sociálneho poistenia, tak na účely správneho ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v
odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Námietky uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o
neúplnom zistení zdravotného stavu považovala za nedôvodné. Uviedla, že subjektívne presvedčenie
navrhovateľky, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený nie je dôvodom na spochybnenie

správnosti skutkových zistení a záverov. Dodala, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú z hľadiska
skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú; nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho po riadku, začaté
predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom
poistení).

Navrhovateľka sa odvolaním domáhala určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

väčšej ako 40 %.Posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky určili choroby podporného a
pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení, za čo určili 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 15.03.2016 uviedol, že u navrhovateľky ide o chronické
recidivujúce bolesti chrbtice, jednorazovo bola v roku 2015 vyšetrená aj reumatológom bez zistenia
zápalového alebo systémového ochorenia. V objektívnom funkčnom neurologickom náleze prítomná
porucha statodynamiky chrbtice stredne ťažkého stupňa s občasným dráždením nervov a svalov,

bez motorického deficitu, bez poruchy citlivosti, bez svalových atrofií, ortopedickým vyšetrením bez
zistenia artrózy váhonosných kĺbov, sledovaná a liečená sporadicky psychiatrickou ambulanciu pre
depresívne epidózy, pre nezlepšený stav po ambulantnej psychiatrickej liečbe ešte neboli vyčerpané
všetky možnosti liečby. Asi 5 rokov pravidelne sledovaná aj gynekologickou ambulanciou pre nezhubný
nádor - myóm maternice, pre alergiu na anestetiká bez možnosti chirurgického odstránenia nádoru.

Krajský súd doplnil dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na základe v
súdnom konaní doložených lekárskych nálezov. V posudku zo dňa 02.11.2016 posudkový lekár ústredia
uviedol, že aktuálne doložené kontrolné odborné vyšetrenia, vrátane očného vyšetrenia dňa 19.09.2015
nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu, v objektívnom funkčnom neurologickom náleze naďalej
bez známok koreňového poškodenia, pričom podľa prepúšťacej správy z neurologického oddelenia

v závere epikrízy nie je vylúčený možný spolupodiel psychickej zložky na ťažkostiach a tendenčné/
rentovéúčely.Podľakontrolnéhoortopedickéhoarehabilitačnéhonálezuprevládajúsubjektívneťažkosti
pri primeranom, dobrom fyzikálnom náleze na pohybovom aparáte. Podľa kontrolného psychiatrického
nálezu pretrváva depresia, pesimistické úvahy a psychotraumatizujúce faktory. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie posudkový lekár opätovne určil chronické recidivujúce bolesti chrbtice. Dodal,

že ostatné pridružené ochorenia sú posudkovo bezvýznamné, neodôvodňujú percentuálne navýšenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posudky posudkových
lekárov korešpondujú s lekárskymi správami predloženým navrhovateľkou, sú dostatočne odôvodnené,

zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov.

Tak ako krajský súd aj odvolací súd považoval posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky za
objektívne, vykonané v súlade s lekárskymi správami i závermi vyšetrení. Posudkoví lekári, ktorí

vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, ako aj po podaní
opravného prostriedku, postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľky a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré riadne vyhodnotili. Zhodne
dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú choroby podporného a
pohybového aparátu v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené pod kapitolu XV,

oddiel E, položku 3, písm. b/, ktoré podmieňuje 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Pokiaľ ide o postihnutie z hľadiska psychiatrického, z nálezov vyplýva, že doteraz neboli vyčerpané
možnosti liečby, vrátane hospitalizácie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že odmietaním

hospitalizácie sa navrhovateľka sama zbavuje možnosti preukázať dlhodobé zhoršenie stavu s vplyvom
na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) súd v zásade preskúmava zákonnosť

tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne (§ 250i
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších
dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie; taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované
posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania nových dôkazov a dôvodom na zrušenie jej
rozhodnutia, ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo

zákonu. Z uvedeného dôvod z obdobia po vydaní preskúmavaného rozhodnutia odporkyne zo dňa
16.11.2015, teda aj v priebehu odvolacieho konania. Tieto nálezy by mohli byť podkladom na posúdenie
invalidity navrhovateľky v prípadnom konaní o novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, a to i
spätne (§ 112 zákona o sociálnom poistení).Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom

zdravotnompostihnutíaomierepoklesuschopnostinavrhovateľkyvykonávaťzárobkovúčinnosťlogicky
a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov.

Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd preukázané, že navrhovateľka ku dňu vydania rozhodnutia
odporkyne (16.11.2015) nespĺňala podmienku viac ako 40 % miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť pre vznik invalidity podľa § 71 a že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zákona
o sociálnom poistení jej nevznikol. Preskúmavané rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so
zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 250ja ods. 3 veta druhá v
spojení s § 219 OSP).

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l

ods. 2 OSP nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.