Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118204697
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118204697.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Next Media Group, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Obchodná 19, IČO: 50 165 305, zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907 proti žalovanému U.. K. X., bydlisko O., O.
XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/19/2018-34 zo dňa 20. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
§ 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným
súdu dňa 24.05.2018 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil
žalovanému zdržať sa šírenia správ alebo informácií, ktorými by sprostredkoval informáciu o tom,
že žalobca má nesplnené záväzky po lehote splatnosti, že pri svojej podnikateľskej činnosti koná v

rozpore so Zákonníkom práce, dopúšťa sa trestného činu podvodu či iné negatívne informácie spôsobilé
privodiť žalobcovi ujmu a to až do právoplatného rozhodnutia o veci samej. Návrh odôvodnil tým, že
žalovaný na internetových stránkach, fórach a rôznych sociálnych sieťach neustále atakuje žalobcu,
jeho obchodné meno ako aj samotného konateľa žalobcu. Dňa 28.02.2018 uverejnil na svojom webe
www.registerchranenychdielni.sk článok s názvom: "Pozor na Next Média Group a D. R.! Zamestnáva
načierno a neplatí redaktorov, už dlhé roky!". Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že rovnako tieto

nepravdivé informácie žalovaný uvádza aj na sociálnej sieti facebook.com a iných webových stránkach.
Žalovaný opakovane svojimi vyjadreniami ohovára a očierňuje meno žalobcu, čím spôsobuje to, že
potencionálni redaktori sú odrádzaní pri rozhodovaní o tom, či začnú so žalobcom spoluprácu alebo nie.
Obchodné meno žalobcu je tak ohrozené a rovnako je ohrozená aj jeho podnikateľská činnosť a možný
zisk z podnikateľskej činnosti. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
priloženýmilistinamisúddospelkzáveru,žežalobcaneosvedčil,žežalovanýsvojimitvrdeniamivčlánku

a príspevkom na internete neoprávnene zasiahol do dobrého mena žalobcu a dostatočným spôsobom
neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca neosvedčil, že
nie je dlžníkom žalovaného, resp. ani nepredložil súdu autorskú, alebo inú zmluvu uzatvorenú medzi
žalobcom, príp. jeho právnym predchodcom a žalovaným, z ktorej by vyplývali podmienky vyplatenia
odmeny žalovanému za písanie článkov, resp. vykonanie dohodnutých prác pre žalobcu. Čestné
prehlásenia L. M. a U.. F. U. nepreukazujú obsah dohody o odmene pre žalovaného, keďže tvrdenia v

čestných prehláseniach sa týkali podmienok odmeňovania dohodnutých medzi L. M., resp. U.. F. U. a
Shepard, s.r.o.. Ani predložená účtovná závierka žalobcu za rok 2016, v ktorej na strane pasív nie súvyznačené záväzky žalobcu voči zamestnancom nevylučuje existenciu dlhu žalobcu voči žalovanému,
o ktorom žalobca písal na internete. Podľa názoru súdu by významná intenzita neoprávneného zásahu
v danej veci bola daná napríklad vtedy, ak by v dôsledku zverejňovania nepravdivých informácií o

žalobcovi žalovaným (čo sa podľa tvrdenia žalobcu deje priebežne od roku 2014 až doposiaľ) poklesol
počet redaktorov pracujúcich pre žalobcu, záujem inzerentov, či tržieb žalobcu, čo žalobca v návrhu
netvrdil, ani nepreukázal. Súd prvej inštancie tiež poukázal na nesprávnu formuláciu petitu, ktorý je
formulovaný príliš všeobecne a široko a uloženie takejto povinnosti presahuje rámec nevyhnutného
obmedzenia slobody prejavu žalovaného za účelom dosiahnutia daného cieľa - ochrany dobrej povesti

žalobcu. Z tvrdení žalobcu ako ani z priložených listín nevyplývajú také okolnosti, ktoré by
bezpečne nasvedčovali tomu, že by sa žalovaný chystal šíriť o žalobcovi difamujúce informácie, ktoré
sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach. Petit navrhovaného neodkladného opatrenia je
teda príliš všeobecný a tým aj nevykonateľný. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu a to v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď skonštatoval nedôvodnosť
návrhu žalobcu. Tiež posudzoval listinné dôkazy do takej miery, ktorá je podľa názoru žalobcu
presahujúca potreby dokazovania na účely nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal

účtovnou závierkou, že nemá záväzky voči zamestnancom a taktiež že má len nepatrné záväzky z
obchodnej činnosti, tak ako to vyplýva z účtovnej závierky. Žalobca nemá ako inak preukázať túto
skutočnosť. Z účtovnej závierky je taktiež zrejmé, že nie je v predĺžení a že nie je platobne neschopný, čo
sa snaží navodiť žalovaný vo svojich príspevkoch. Čo sa týka samotného „záväzku“ voči žalovanému,
žalobca pripojil čestné prehlásenia iných redaktorov kvôli tomu, že dohody o odmenách za prácu

boli v tom čase identické pre všetkých redaktorov a podmienky spolupráce boli dohodnuté rovnako,
pričom všetci s takýmito podmienkami súhlasili a nikto si voči žalobcovi žiadne nároky neuplatňuje. V
tejto súvislosti žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. 211/08 zo dňa 18.09.2008, z
ktorého vyplýva, že do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré
sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Takéto tvrdenia a hodnotiace úsudky však

musia mať difamačný charakter. Musia byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej
osoby. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/212/2007 zo dňa 23.09.2009
podľa ktorého zásahom pritom môže byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Zákon jej
pritom poskytuje ochranu už aj v prípade, keď neoprávnený zásah dobrú povesť právnickej osoby len
ohrozil, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu dobrej povesti. Neoprávneným zásahom do dobrej

povesti je napríklad publikovanie informácie o osobe, ktorá je nepravdivá a ktorá ju napríklad obviňuje zo
spáchania trestného činu (napríklad podvodu v tomto prípade). Oprávneným zásahom do dobrej povesti
osoby je napríklad verejná kritika politiky za nerozumné politické rozhodnutie. Príspevky žalovaného
však rozhodne nie sú oprávnenou kritikou podanou v súlade s dobrými mravmi. Má za to, že osvedčil
naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu ako aj bezprostredne hroziacu ujmu. Na

záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom
rozsahu a nariadi neodkladné opatrenie, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania.
Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva a pri

rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené.

10. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je
potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby
boliaspoňvzákladnejmiereosvedčenéskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je

osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
v danom prípade nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda v

danom prípade neosvedčil existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných
hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby
dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh za nedôvodný.

12. Hoci žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie posudzoval listinné dôkazy do
takej miery, ktorá presahuje potreby dokazovania na účely nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací
súd sa s touto námietkou nestotožnil a to z dôvodu, že vyhodnotenie listinných dôkazov súdom prvej
inštancie nezachádza mimo bežný rámec posúdenia osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami sporu. Tieto listiny tvorili prílohu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
a boli preto správne podkladom pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu, o ktorom bolo rozhodnuté
napadnutým uznesením. Zistenie relevantných skutočnosti súdom prvej inštancie z predložených listín
vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, aj keď komplexnejšieho charakteru, nenahradzuje
plnohodnotný proces dokazovania podľa § 185 a nasl. CSP, ktorý tvorí imanentnú časť konania vo veci

samej, pričom poskytujú len základný obraz o nedôvodnosti potreby nariadiť neodkladné opatrenie. V
tomto smere teda nemožno súdu prvej inštancie vytknúť posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v širších súvislostiach, ktoré majú oporu v žalobcom predložených listinách, pričom toto
posúdenie zodpovedá potrebe konania o neodkladnom opatrení.

13. Odvolací súd ďalej dodáva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na
nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia správne vychádzal zo zodpovedajúcej právnej úpravy
(hoci ju priamo necitoval) ochrany dobrej povesti právnickej osoby obsiahnutej v § 19b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka, v súlade s ustálenou súdnou praxou prihliadol aj na právo na slobodu prejavuzaručené čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré
zahŕňa aj právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie a proporcionality medzi
realizáciou práva na slobodu prejavu v danom prípade žalovaným a právom na ochranu dobrej povesti

žalobcu. V tomto kontexte súd prvej inštancie tiež správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil ním
tvrdenú skutočnosť, že žalovaný neoprávnene zasahuje svojimi tvrdeniami v článku a príspevkom na
internete do dobrej povesti žalobcu. Zákon totiž neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do
dobrej povesti právnickej osoby, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť ujmu a tak ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Zásah musí byť

objektívnespôsobilýtakútoujmuprivodiť.Neoprávnenýzásahdodobrejpovestiprávnickejosobymožno
vyvolať uverejnením nepravdivých údajov, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však
majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem alebo v
neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ sú neoprávnené, teda vybočujú
z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojmu účelu.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol v danej veci pri kolízii práva na slobodu prejavu s právom
na ochranu dobrej povesti dostatočne osvedčený tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti tak,
aby bolo zjavné, že došlo k uverejneniu nepravdivých tvrdení, pretože u týchto možno v zásade
predpokladať, že nimi aj bolo neoprávnene zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby.
Žalobca neosvedčil, že nie je dlžníkom žalovaného, pričom súd prvej inštancie správne poukázal na

skutočnosť, že žalobca ani nepredložil zmluvu uzatvorenú medzi ním, resp. jeho právnym predchodcom
a žalovaným, z ktorej by vyplýval spôsob určenia a vyplatenia odmeny žalovanému za vykonanie
dohodnutých prác (písanie článkov). Pokiaľ žalobca poukázal na čestné prehlásenia L. M. a U.. F. U., tak
tieto sa týkali ich vlastného odmeňovania a nijako nesvedčia o tom, že rovnaké podmienky odmeňovania
boli aj medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako možno súhlasiť so zistením súdu prvej inštancie, podľa

ktorého účtovná závierka žalobcu za rok 2016 bez označenia záväzkov žalobcu voči zamestnancom
na strane pasív nevylučuje existenciu dlhu žalobcu voči žalovanému, ktorý bol predmetom článkov
žalovaného. Rovnako tak neboli v konaní zistené skutočnosti takého významu a intenzity zásahu, ktoré
by pre žalovaného znamenali nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu, resp. ho na dobrej povesti
ohrozili v dôsledku tvrdených nepravdivých tvrdení žalovaného alebo jeho neprimeranými hodnotiacimi

úsudkami, pričom nemenej významnou okolnosťou je aj skutočnosť, že k týmto zásahom prichádza
podľa žalobcu priebežne už od roku 2014 až doteraz. Aj práve v dôsledku dlhšieho plynutia času a
nepreukázania takých skutočností, podľa ktorých, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, by
dochádzalovšeobecnekdestabilizáciipostaveniažalobcunatrhu,vyhodnotilodvolacísúdpodanýnávrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, nespĺňajúci zákonné predpoklady pre

nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

15. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k vecne správnemu záveru o nedôvodnosti podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí takéhoto návrhu žalobcu potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s §262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu podľa obsahu spisu žiadne nevznikli (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).