Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010743
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010743.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného Q. S., nar. XX.X.XXXX v Q.,
pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 3.4.2018, sp.zn. 2T/162/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa

7.augusta 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného Q. S., nar. XX.XX.XXXX v Q., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 3.4.2018, sp.zn. 2T/162/2017 bol obžalovaný Q. S. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že

dňa 24.02.2017 v čase o 21.40 hod. v obci H. na H. ulici u seba neoprávnene prechovával 1 ks alobalovej
skladačky s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 80 mg s obsahom viac ako 10 mg
účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 1 jednotlivej dávke drogy s nižším obsahom
účinnej látky, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkochvzneníneskoršíchpredpisovmetamfetamínjezaradenýdoII.skupinypsychotropnýchlátok

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. l), § 37 psím. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa§48ods.2písm.a)Trestnéhozákonaokresnýsúdobžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobody

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 65-66 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň svoje konanie oľutoval.

Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vo vzťahu k
výroku o vine, nakoľko vyhlásenie obžalovaného bolo urobené dobrovoľne, vážne po porade so svojou
obhajkyňou.

Okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného, ho uznal vinným zo spáchania skutku, uvedeného vo
výrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Totojehoprotiprávnekonaniekvalifikovalakoprečinnedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Je pravdou, že u obžalovaného bola zaistená jedna alobalováskladačka s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 80 mg s obsahom viac ako 10 mg účinnej
látky metamfetamínu, avšak podľa posudku KEÚ PZ Bratislava č. PPZ-KEU.BA-EXP-2017/3068 v
zaistenej hmotnosti kryštalického materiálu množstvo účinnej látky metamfetamínu bolo viac ako 10 mg,

ktoré množstvo účinnej látky je spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie
alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona okresný súd zvážil
všetky okolnosti prípadu, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného ako aj pomer poľahčujúcej

a priťažujúcej okolnosti. Po ich zhodnotení dospel k záveru, že v danom prípade pomer poľahčujúcej
okolnosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m) Trestného zákona) je
rovnomerný a preto okresný súd uložil obžalovanému trest v základnej trestnej sadzbe a to trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace.

Nakoľko obžalovaný skutok spáchal počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným

rozkazom Okresného súdu Levice pod sp. zn. 2T/63/2016 zo dňa 26.8.2016, právoplatný dňa
14.10.2016 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s tým, že skúšobná doba mu
trvá do 23.6.2018, uložený trest mu nebolo možné podmienečne odložiť, preto obžalovaného pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný i napriek predchádzajúcim podmienečným odsúdeniam opakovane spáchal úmyselný

trestný čin, preto na dosiahnutie jeho nápravy bolo potrebné uloženie nepodmienečného trestu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (podaním doručeným poštou ( na č.l. 68 spisu) zaslal
prostredníctvom obhajkyne obžalovaný odvolanie čo do viny a trestu, ktoré odvolanie v rozsahu č.l.
70-71 spisu čo do výroku o treste odôvodnil.

V odôvodnení odvolania zhrnul obsah napadnutého rozsudku a poukázal na to, že podal odvolanie na
pojednávaní čo do výroku o treste. Nesúhlasil s uloženým trestom odňatia slobody i keď tento trest
mu bol uložený skutočne v nízkej výmere. Vzhľadom na tú okolnosť, že mal u seba jednu skladačku
drogy, ktorú dostal od kamaráta a mal túto pre vlastnú potrebu považuje uloženie nepodmienečného

trestu odňatia slobody za prísne, najmä z dôvodu, že súd mal možnosť podľa § 44 Trestného zákona
upustiť od uloženia ďalšieho trestu.

Súd pri úvahe o treste vychádzal z toho, že bol v minulosti súdne trestaný pre úmyselný trestný čin a
skutok, ktorý je predmetom tohto konania spáchal v skúšobnej dobe za prečin podvodu podľa § 221

Trestného zákona, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/63/2016.
Tu je potrebné poukázať na to, že výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp.zn.
2T/63/2016 bol ďalším trestný rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/84/2017 zo dňa 28.11.2017
zrušený vo výroku o treste. Preto v danom prípade Okresný súd v Galante mal ukladať súhrnný trest.
Zrušením výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice 2T/63/2016 tak skúšobná doba

plynula až od 28.11.2017 z čoho je zrejmé, že predmetný skutok dňa 24.2.2017 nespáchal v skúšobnej
dobe.

Navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil výrok o treste
napadnutého rozsudku Okresného súdu Galanta z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené

ustanovenie Trestného zákona v § 42 Trestného zákona a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rozhodol rozsudkom tak, že obvinenému podľa § 44 Trestného zákona upustí od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Trestného zákona s poukazom na to, že trest uložený skorším rozsudkom, resp.
trestným rozkazom pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného za dostatočný.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obhajkyne obžalovaného a prokurátorky
krajskej prokuratúry. Obžalovaný písomným prehláse-ním zo dňa 06.08.2018 požiadal o vykonanie
verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti a zároveň súhlasil so skrátením lehoty na prípravu.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedla, že výrok o treste považuje za zákonný a navrhla odvolanie

obžalovaného zamietnuť..

Obhajkyňa obžalovaného sa pridržiavala podaného písomného zdôvodnenia odvolania a navrhla,
aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr. poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudkuOkresného súdu Galanta a podľa § 322 ods.3 Tr.poriadku rozhodol rozsudkom tak, že podľa §
44 Tr.zákona upustí u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený trestným
rozkazom považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostačujúci.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Trestného poriadku zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v
§ 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :
· prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 25.10.2017 pod č. 2 Pv 96/17/2202-16 obžalobu na Q. S.

pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona
· okresný súd dňa 30.10.2017 vydal trestný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal
obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odpor
· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním

posudkov a výpisu z registra trestov (č.l. 31-38)

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa
dopracoval k správnemu rozhodnutiu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168
odsek1Trestnéhoporiadkuuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,aoktorédôkazysvojeskutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu uloženého obžalovanému.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkovéhostavu,akoboltentozistenýnahlavnompojednávaní,krajskýsúdprotinemunemápodstatné
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach

na neho poukazuje.

K napadnutému rozsudku všeobecne

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku : Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku

5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď poučil obžalovaného o
jeho práve urobiť vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v

obžalobevzmysle§257ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuazároveňhopoučilonásledkochvyhlásenia
podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8, a to v zmysle § 257
ods. 2 Trestného poriadku a o možnosti vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 4, pričom bola poskytnutá
možnosť obžalovanému poradiť sa s obhajkyňou pred uskutočnením vyhlásenia, a to v zmysle § 257
ods. 3 Trestného poriadku. Okresný súd nepochybil ani tým, keď po vyhlásení obžalovaného po porade

s obhajkyňou, že je vinný, položil obžalovanému otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) v
spojení s § 257 ods. 5 Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal
áno. Odvolací súd ustálil, že postup okresného súdu po vyjadrení prokurátora, ktorým navrhol prijať
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, bol správny, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, a
to v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie iba ohľadne výroku o treste, a to
v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§36písm.l)Trestnéhozákona:Poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľpriznalsakspáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona : Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti

najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty
individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest

samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako
aj etické. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho

procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v
trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže
byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného
činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane

procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova).
(R 44/2017, stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní

viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku)

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
krozsahupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,správnevtomtosmereaplikovalpoľahčujúcuokolnosťv súlade s § 36 písmeno l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný
čin odsúdený). Správne vyhodnotil vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle

ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona a nepristúpil k úprave zákonnej trestnej sadzby. Trestná
sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 171 odsek 1 Trestného zákona je 0 až 3 roky.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 3 (tri) mesiace. Trest odňatia slobody bol obžalovanému uložený v blízkosti dolnej hranice.

Uvedený trest spĺňa kritéria ako individuálnej prevencie (výchova odsúdeného) tak aj generálnej
prevencie (odradenie ostatných potencionálnych páchateľov a utvrdenie pocitu právnej istoty),
pričom vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. Uloženie uvedeného trestu je
odôvodnené tou skutočnosťou, že k spáchaniu skutku došlo na verejnosti, čo však z hľadiska následkov
nepôsobilo obzvlášť nepriaznivo na život obžalovaného, nakoľko obžalovaný je riadne zamestnaný, i
keďbolopotrebnévziaťdoúvahyajtúskutočnosť,žeobžalovanýmávregistritrestov2záznamy(ďalšie

dve právoplatné rozhodnutia v ňom doposiaľ uvedené nie sú), .

Okresný súd nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K dôvodom odvolania

Odvolací súd ustálil podľa obsahu podania, že odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom

obhajkyne na č.l. 68 spisu smeruje len proti výroku o treste napadnutého rozsudku, nakoľko v
odôvodnení odvolania na č.l. 70-71 je vyslovene uvedené, že: „Nakoľko som na pojednávaní vyhlásil
podľa § 257 Tr.por. že som vinný, nepodal som proti rozsudku odvolanie čo do viny,“.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona : Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku : Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Ak bol obvinenému uložený súhrnný trest v zmysle § 35 ods. 2 Tr. zák. a neskôr bol ďalším rozsudkom
uznaný vinným za trestný čin, spáchaný po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku,
ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov,
ktorýjenutnýmpredpokladomuloženiasúhrnnéhotrestu,aleorecidívu,takžejenutnéuložiťsamostatný

trest. (R 34/1965, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Tz 12/65 zo dňa 28.4.1965)

Viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený,
súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin. Činy
spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu

( R 8/1974).

V dôsledku napadnutej právnej úpravy je teda v identických trestných veciach recidíva trestaná
miernejšie, a to napriek tomu, že medzi spáchaním viacerých trestných činov súd uložením sankcie
odsúdil páchateľa, čím poukázal na jeho negatívne správanie a na jeho povinnosť sa takéhoto konania

zdržať. Trestanie páchateľa podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona je jednoznačne prísnejšie, a to napriek
tomu, že oficiálnu výstrahu od štátu pred spáchaním ďalšieho trestného skutku nedostal, a napriek tomu,
že v prípade viacčinného súbehu často ide o prvotrestané osoby, čo je v prípade recidívy absolútne
vylúčené. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012)

K argumentu obžalovaného, že v danom prípade Okresný súd v Galante mal ukladať súhrnný trest,
je potrebné uviesť, že uvedenej námietke nie je možné priznať úspech. Trestný rozkaz Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 2T/80/2016 zo dňa 4.8.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 1.11.2016. Z
uvedeného je zrejmé, že obžalovanému bol uvedený trestný rozkaz doručený pred dňom 1.11.2016,teda ešte pred tým, ako sa dňa 24.2.2017 dopustil skutku kladeného mu za vinu v tomto trestnom
konaní. Doručenie uvedeného trestného rozkazu predstavovalo oficiálne upozornenie od štátu pre
obžalovaného, aby rešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy a nedopúšťal sa trestnej činnosti.

Po doručení uvedeného trestného rozkazu nemožno skutok kladený obžalovanému za vinu v tomto
trestnom konaní posúdiť ako trestnú činnosť spáchanú v súbehu, ale musí byť vyhodnotený len ako
recidíva. Tým je vylúčené, aby bol ukladaný súhrnný trest.

V čase rozhodovania súdu I. stupňa mal obžalovaný v registri trestov 2 záznamy a to tresty uložené

trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 4.8.2016 sp.zn.2T80/2016, právoplatný
dňa 1.11.2016 a trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 26.8.2016 sp.zn.2T63/2016,
právoplatný dňa 14.10.2016.

Následne obhajkyňa obžalovaného spolu s odvolaním do spisu založila aj trestný rozkaz Okresného
súdu Levice zo dňa 28.11.2017. sp.zn.2T/84/2017.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Levice zo dňa
28.11.2017 sp.zn.2T/84/2017, právoplatný dňa 20.02.2018.

Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/84 /2017 zo dňa 28. novembra 2017,

právoplatným u obžalovaného Q. S. dňa 20.02.2018 bol obžalovaný S. odsúdený podľa § 222 ods.1
Tr .zákona na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 ( tri) roky s skúšobnou dobou
probačného dohľadu v trvaní 4 ( štyri) roky a 6 ( šesť) mesiacov, zároveň bol podľa § 41 ods.3 Trestného
zákona zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn.4T215/2015 zo
dňa 30.11.2015, právoplatný dňa 22.12.2015, trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp.zn. 2T63/2016

zo dňa 26.8.2016, právoplatný dňa 14.10.2016 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 42
ods.2 Trestného zákona okresný súd zrušil výrok o treste uloženého obvinenému trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.2T/80/2016 zo dňa 4.8.2016, právoplatného dňa 1.11.2016.

V danom prípade odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu
k trestnému rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/84 /2017 zo dňa 28. novembra 2017a to
s poukazom na uloženie spoločného trestu ( kde zo strany Okresného súdu Levice prišlo k
pochybeniu, pretože nepostupoval z zmysle ustanovenia § 41 ods.3 Tr. por., pretože opomenul zrušiť
skorší výrok o vine a pri viazanosti skutkových zistení v zrušenom rozsudku znovu rozhodnúť o vine

za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku) a súhrnného trestu uloženému trestným
rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/80/2016 zo dňa 4.8.2016, právoplatného dňa
1.11.2016.

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona : Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 44 Trestného zákona : Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

K argumentu obžalovaného, že považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za prísne,
najmäzdôvodu,žesúdmalmožnosťpodľa§44Trestnéhozákonaupustiťoduloženiasúhrnnéhotrestu,
je na mieste poznamenať, že právny inštitút upustenia od uloženia súhrnného trestu je aplikovateľný len
na prípad, keď sú splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu a súd pokladá trest uložený skorším

rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Vzhľadom na skutočnosť, že v
tomto konaní nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu, nemožno ani pristúpiť k ďalšiemu
skúmaniu splnenia podmienok na upustenie od uloženia ďalšieho trestu.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona : Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebob) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona : Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Napokon, pokiaľ sa v zmysle § 50 ods. 3 Tr. zák. do novourčenej skúšobnej doby podmienečne

odsúdeného započítava aj doba, počas ktorej tento na základe skôr vydaného a neskôr zrušeného
rozhodnutia viedol riadny život, potom rovnako je nutné postupovať aj v opačnej situácii, t. j. ak v takto
súdom skôr určenej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obvinený riadny život nevedie a spácha
úmyselný trestný čin. V takom prípadeje pri rozhodovaní o prípadnom odložení výkonu trestu odňatia
slobody vychádzať z prezumpcie, že k trestnému činu došlo v takto novourčenej skúšobnej dobe, a preto
je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. vylúčené. (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Tdo 48/2016 zo dňa 14.7.2016)

K argumentu obžalovaného, že zrušením výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Levice
2T/63/2016 skúšobná doba plynula až od 28.11.2017 z čoho je zrejmé, že predmetný skutok dňa
24.2.2017 nespáchal v skúšobnej dobe, je potrebné konštatovať, že neskoršie zrušenie výroku o treste

trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/63/2016 zo dňa 26.8.2016 (ďalej len „skorší trestný
rozkaz“) uskutočnené trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/84/2017 zo dňa 28.11.2017
(ďalej len „neskorší trestný rozkaz“), nemá vplyv na začiatok plynutia skúšobnej doby. Obžalovaný
si musel byť dňa 24.2.2017, teda v čase, keď sa dopustil skutku kladeného mu za vinu v tomto
trestnom konaní, vedomý, že mu plynie skúšobná doba od 15.10.2016 do 23.6.2018 určená skorším

trestným rozkazom, nakoľko k zrušeniu uvedeného trestného rozkazu došlo až neskôr nadobudnutím
právoplatnosti neskoršieho trestného rozkazu, o čom obžalovaný v tom čase nemohol mať vedomosť.
Okrem toho sa takéto plynutie skúšobnej doby započítava do plynutia skúšobnej doby súhrnného
podmienečného trestu odňatia slobody, čo je dôvod, prečo sa takéto plynutie skúšobnej doby musí vziať
do úvahy aj v prípade, že sa obžalovaný v priebehu takéhoto plynutia skúšobnej doby dopustí trestného

činu. Z uvedeného je zrejmé, že argument obžalovaného nie je dôvodný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.