Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/553/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106212277
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7106212277.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: G..F.. K. Ď., bývajúceho na E. Č.. XX, I.
G., zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému:
Z.. I. G., M., H., M. X, správcovi konkurznej podstaty úpadcu HORIZONT SLOVAKIA, a.s., IČO: 31 731
368, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IŠB Illéš, Šimčák, Bröstl s.r.o., so sídlom na Štúrovej č. 27
v Košiciach, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 229.038 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 20C/87/2006-368 zo dňa 11.5.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania
v celkovej výške 12.144,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že pôvodný
žalobca obchodná spoločnosť BONUS LM, s.r.o. sa domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady
škody vo výške 6.900 000,- Sk - 229.038 € z dôvodu, že sa zúčastnil ponukového konania na predaj časti
majetku mimo dražby patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Horizont, a.s. ponúknutého správcom

konkurznej podstaty úpadcu inzerátom uverejneným v denníku Pravda dňa 12.2.2004. Žalobca sa
uchádzal o kúpu majetku z konkurznej podstaty uvedenú pod bodom 18 predmetného inzerátu, teda
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. N. S. (N. Ú.) ako pozemok
parcelné číslo 2416/10, 2416/11, 2414/2 a 2416/12, vedených ako záhrady. Opatrením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 12.3.2004 súd súhlasil s predajom pozemkov žalobcovi za kúpnu cenu 10.060
000,- Sk a zároveň uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpne zmluvy so záujemcami do 30
dní od právoplatnosti opatrenia s tým, že žalovaný listom z 11.3.2004 oznámil žalobcovi, že v súlade

s plánom speňaženia úpadcu bola ponúka žalobcu ohľadom uvedených nehnuteľností vyhodnotená
ako najvyššia, čo založilo nárok žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Dňa 31.3.2004 uzavrel žalobca a
žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli vyššie uvedené
pozemky a v ten deň boli protokolárne odovzdané žalobcovi. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra podal žalovaný dňa 1.4.2004. Zároveň požiadal o urýchlenie
konania, ktoré bolo vedené pod č.k. V537/2004. Dňa 5.4.2004 však Katastrálny úrad v G., N. H. G. F.
vydal rozhodnutie V 537/04, ktorým konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva prerušil

z dôvodu, že tomuto konaniu predchádzalo v zmysle ust. § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie
o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. 454/02. Katastrálny úrad vklad
vlastníckeho práva k pozemkom kúpeným žalobcom na základe Kúpnej zmluvy povolil v dôsledku
uvedených skutočnosti až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004, t.j. po uplynutí takmer dvoch mesiacov odpodania návrhu na vklad. Žalobca v žalobe uviedol, že v časti C listu vlastníctva zo dňa 11.9.2002 pod
č. V-454/02 ako ťarcha je zapísané zaistenie majetku na uspokojenie nároku poškodených klientov
na náhradu škody spôsobenej trestným činom podvodu, a to podľa uznesenia Krajskej prokuratúry v

Košiciach č. 1KV 14/02 z 5.3.2002. Ďalej uviedol, že dňa 1.4.2004 ako budúci predávajúci s budúcim
kupujúcim Z.. K. K. uzavrel zmluvu o budúcej zmluve podľa ktorej v článku II. bod 1 sa žalobca
zaviazal predať budúcemu kupujúcemu pozemky, ktorých vlastníkom sa na základe Kúpnej zmluvy
z 31.3.2004 mal stať. V zmysle článku IV. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalobca ako budúci
predávajúci zaviazal uzavrieť zmluvu s budúcim kupujúcim bez zbytočného odkladu po nadobudnutí

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, najneskôr však do 10.5.2004 s tým, že žalobca bol
povinný vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr do 3.5.2004. Pre prípad
porušenie záväzkov budúceho predávajúceho, ako aj pre prípad nepreukázania vlastníctva budúceho
predávajúceho k predmetným pozemkom do 3.5.2004 si zmluvné strany dojednali v prospech budúceho
kupujúceho zmluvnú pokutu vo výške 6.900 000,- Sk, ktorá zodpovedala 20 % dohodnutej kúpnej ceny.
Tento nárok budúceho kupujúceho bol zároveň zabezpečený vlastnou zmenkou (článok V bod 2). K

zápisu vlastníckeho práva došlo až 25.5.2004 a to aj napriek tomu, že bol zaplatený správny poplatok za
tzv. urýchlené konanie, keďže konanie o návrhu na povolenie vkladu bolo prerušené v dôsledku konania
vedeného pod č. V-454/02. Žalobca ako budúci predávajúci dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 6.900
000,- Sk zaplatil budúcemu kupujúcemu dňa 5.5.2004, o čom svedčí Notárska zápisnica č. N 479/2004
spísaná JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou so sídlom v Bratislave. Listom zo dňa 22.3.2005 vyzval

žalovaného pôvodný žalobca na náhradu škody zodpovedajúcej zmluvnej pokute, čo odôvodnil tým,
že žalovaný ako správca konkurznej podstaty v skutočnosti ponúkal na predaj majetok, ku ktorému
mala na základe skôr uzavretej kúpnej zmluvy určité právo aj tretia osoba, čo spôsobovalo, že pozemky
boli speňažované s právnymi vadami. V prípade speňažovania predmetných pozemkov žalobca už
ich zaradením do ponukového konania uviedol tretie osoby vrátane žalobcu do omylu, že po uzavretí

kúpnej zmluvy na predaj predmetných pozemkov nebudú existovať žiadne prekážky brániace riadnemu
avčasnémunadobudnutiuvlastníckehopráva hociajlenznedbanlivosti.Žalovanýboltedapovinnýešte
pred začatím speňažovania majetku zistiť, či neexistujú aj iné prekážky brániace ich predaju, nakoľko iba
taký postup možno považovať za postup s odbornou starostlivosťou, ktorý od neho možno spravodlivo
požadovať v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Keďže tak žalovaný neurobil,

napríklad postupom podľa ust. § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, spojení s ust. § 420 ods. 1 OZ
žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá predstavuje 6.900.000,- Sk, spolu s úrokom z omeškania
6 % ročne.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa súd uznesením z č.l. 113 zo dňa 16.2,2009, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 20.3.2009, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca BONUS LM, s.r.o.
a na jeho miesto vstúpil žalobca F.. K. Ď.. Na základe návrhu žalovaného súd uznesením z 19.8.2011
pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, pretože žalovaný mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone svojej činnosti.

Súd prvého stupňa potom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných
dôkazov, a to inzerátu v denníku PRAVDA, znaleckým posudkom č. 33/2002, Kúpnou zmluvou z
31.3.2004, návrhom na vklad vlastníckeho práva z 31.3.2004, rozhodnutím V-537/04 z 5.4.2004, kópiou
zmluvy o uzavretí budúcej Kúpnej zmluvy z 2.4.2005 a Notárskou zápisnicou č. N 479/2004 zo dňa
5.5.2004 a zistil, že skutočnosti uvedené v žalobe zodpovedajú skutočnosti a vyplývajú z listinných

dôkazov. Z výpovede terajšieho žalobcu zistil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej
zmluvy si bol vedomý toho, resp. musel si byť vedomý toho, že pri prevode nehnuteľnosti môže dôjsť ku
komplikáciám s prevodom pozemkov, resp. s vkladovým konaním. Napriek tejto skutočnosti žalobca ako
osoba konajúca za spoločnosť BONUS LM, s.r.o. pristúpil k uzavretiu uvedených zmlúv a predovšetkým
k prevzatiu záväzkov na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa súdu prvého stupňa zmluvná pokuta bola

vzhľadom na okolnosti, t.j. mimoriadne krátky čas pre uzavretie zmluvy a význam zabezpečovacej
žaloby neprimerane vysoká a žalobca nepostupoval nezodpovedne, ale v rozpore s § 415 OZ, ak
zmluvnú pokutu dojednal. Tvrdenia žalobcu o ubezpečení zo strany žalovaného, že problém so starším
vkladovým konaním bude vyriešený v konaní, neboli ničím preukázané, ostali len v rovine tvrdenia
žalobcu. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N 479/2004 zistil, že dňa

5.5.2004 došlo k hotovostnej úhrade sumy 6.900.000,- Sk zo strany spoločnosti BONUS - LM, s.r.o. Z..
K. K.. Oboznámil sa aj s daňovým priznaním žalobcu BONUS LM, s.r.o., z ktorého zistil, že výdaj vo
výške 6.900.000,- Sk je uvedený aj daňovom priznaní. Súd si vyžiadal z príslušného daňového úradu
informáciu o podaní daňového priznania Z.. K. K., ale z odpovede daňového úradu mal za preukázané,že daňový subjekt Z.. K. K. daňové priznanie nepodal. Súd viackrát predvolal svedka Z.. K., za účelom
výsluchu na ozrejmenie celej transakcie. Tento sa však k výsluchu nedostavil. Dňa 5.9.2014 na súde v
Bratislave V bol vykonaný výsluch tohto svedka, ktorý uviedol, že je v súdnom spore so žalobcom, preto

je zaujatý a preto v tomto konaní nemá povinnosť vypovedať na položené otázky a odmietol odpovedať.
V súvislosti s uvedeným potom súd skonštatoval, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu v podobe
zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalobcom a treťou osobou. Podľa súčasného ponímania príčinnej
súvislosti platí, že škodca môže zodpovedať len za škodu, ktorá je predvídateľná a uplatňuje sa teória
tzv. príčinnej súvislosti, podľa ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom

alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon nie je len podmienkou
určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého chodu veci i podľa všeobecných skutočností spravidla
za následok spôsobenie tejto škody. Z predložených dokladov podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že
žalovaný vzhľadom na všetky jemu známe okolnosti postupoval s odbornou starostlivosťou. Súd k
námietke žalovaného, ktorý uviedol, že nevykonanie výsluchu Z.. K. je zásahom do účastníckych práv
uviedol, že vzhľadom na rozhodujúce skutkové okolnosti a právne posúdenie veci nebol výsluch tohto

svedka nakoniec potrebný a zložité zabezpečovanie výsluchu tohto svedka by viedlo iba k zbytočnému
predlžovaniu konania. Ďalej súd poukázal na to, že zmluvná pokuta je v občianskoprávnych vzťahoch
uplatňovaná len ak došlo k zavinenému porušeniu povinnosti a je preto namieste otázka, či žalovaný
vôbec bol povinný budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu uhradiť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
dôvody má súd za to, že žalobca je zodpovedný za vzniknutú situáciu sám a nemôže od žalovaného

požadovať náhradu sankcie v jeho prípade škody. Vychádzal pritom z ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní a ust. § 415, 420, 441 a 545 ods. 3 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p., keď vychádzal z toho, že žalovaný mal v konaní plný úspech.
Zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním zo 14.5.2015 v celkovej výške
13.191,50 €. Výpočtovým základom pre určenie výšky odmeny bola suma 229.000 €, pričom 1 úkon

právnej služby predstavoval 884,69 €. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške
12.144 € na náhradu ktorých zaviazal neúspešného žalobcu zaplatiť ich na účet advokátskej kancelárie.
Z uplatnenej náhrady trov nepriznal náhradu za návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 13.7.2011 vo
výške 884,69 €, pretože tento návrh tvorí súčasť stanoviska k vyjadreniu žalobcu a priznal iba náhradu
v sume 221 € za účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014, ktoré bolo odročené. Inak priznal náhradu za

ďalšie úkony v uplatnenej výške spolu s režijným paušálom a 20 % DPH zo sumy 10.99,2,92 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V
dôvodoch odvolania poukázal na to, že zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z 2.4.2004 bola

uzavretá medzi podnikateľmi Obchodnou spoločnosťou Bonus LM s.r.o. a Z.. K. K., advokátom, K. Č..
XX, G. a bez akejkoľvek pochybnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkala ich podnikateľskej
činnosti (za účelom ďalšieho predaja, čo bolo aj jedným z dôvodov, prečo tam boli dohodnuté zmluvné
pokuty). S poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka všetky vzťahy medzi zmluvnými
stranami z predmetnej zmluvy, vrátane nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty sa upravujú Obchodným

zákonníkomanieustanoveniamiObč.zákonníkaa§545ods.3OZ,načovsvojomodôvodnenípoukázal
súd prvého stupňa. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu Obchodný zákonník teda upravuje na princípe
objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie. Pritom žalovaný najneskôr dňa 14.11.2003
musel vedieť a vedel o prebiehajúcom vkladovom konaní vedenom pod č. V 454/02. Z obsahu listu
žalovaného zo dňa 14.11.2003, ktorý bol adresovaný a doručený Katastrálnemu úradu v Bratislave,

Správa katastra Bratislava 1, ktorým žalovaný žiadal o zápis obmedzujúce poznámky na LV č. XXXX je
okrem iného výslovne uvedené, že žiada, aby už podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti nebol akceptovaný. Tento listinný dôkaz bez akýchkoľvek
pochybností popiera tvrdenia žalovaného, že v čase podpisu kúpnej zmluvy, t.j. 31.3.2004 nemal
vedomosť o prebiehajúcom vkladovom konaní pod č. V 454/02, čo vyplýva z pripojeného spisu Správy

katastra v G. V 537/04. Z neho vyplýva aj to, že jediným dôvodom prečo nebol vklad kúpnej zmluvy
zo dňa 5.3.2004 povolený zákonom v 15-dňovej lehote a konanie bolo prerušené, bola skutočnosť, že
predmetnému konaniu predchádzal návrh vkladu pod č. 454/02, ktoré konanie bolo potrebné ukončiť
právoplatným rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ žalovaný účelovo tvrdil, že v čase
podpisu kúpnej zmluvy nemal vedomosť o prebiehajúcom vkladovom konaní, potom nemohol žalobca

o predmetnom konaní v žiadnom prípade mať vedomosť. Ďalej namietal, že z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa absolútne nevyplýva na základe akých podkladov dospel súd prvého
stupňa ku skutkovým zisteniam, že žalovaný vzhľadom na všetky jemu známe okolnosti postupoval
s odbornou starostlivosťou. Podľa odvolateľa žalovaný ako odborne znalá osoba s poukazom na ust.§ 28 a 34 ods. 1 zák. 162/95 Zb. sa nemohol v žiadnom prípade domnievať, že pod V 454/2
bol vykonaný záznam zaisťovacieho úkonu, pretože ako už v písomnom podaní vo veci z 27.7.2010
uviedol, v zmysle § 34 ods. 1 zákona 162/905 Zb. sa práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.

1 zákona, ktoré vznikli, zmenili alebo zanikli sa do katastra zapisujú záznamom pod písm. z/ a nie
v/ a to na základe verejných a iných listín. Zdôraznil, že v znaleckom posudku mal k dispozícii len
informatívny list vlastníctva č. 4140 a nie list vlastníctva použiteľný na právne úkony. Namietal, že súd
sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami a právnou argumentáciou uvádzanou
v uplatňovanej žalobe na náhradu škody, najmä s článkom IV predmetnej žaloby. Nevyporiadal sa s

relevantnými otázkami pre posúdenie existencie uplatneného nároku v zmysle § 420 OZ a v odôvodnení
rozhodnutia sa nevysporiadal s tým, či došlo k porušeniu právnej povinnosti a pokiaľ nie, tak prečo.
Nevyporiadal sa tiež so skutočnosťou, či vôbec žalobcovi vznikla škoda a v akej výške a s príčinnou
súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Zdôraznil, že sa súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia právne relevantným spôsobom nevysporiadal, či existuje zavinenie žalovaného, pretože
podľa odvolateľa žalovaný zanedbal svoju povinnosť, a to všeobecnú prevenčnú v zmysle § 415

zák. 40/64 Zb., pokiaľ ako odborne znalá a spôsobilá osoba si pred prevodom nehnuteľnosti právne
relevantným spôsobom neosvedčil, že prevodu predmetných nehnuteľností nič nebráni. Právna úprava
vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá, pričom z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že predmetná
škoda bola spôsobená bez zavinenia žalovaného. V uvedenej súvislosti poukázal na ust. § 157 ods. 2

O.s.p. a má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa predpoklady uvedené v tomto ustanovení.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 212 os. 1 v spojení s ust. § 214 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre
zmenu ani pre zrušenie rozsudku.

Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty
vo výške 6.900.000,-Sk za oneskorený zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a to na základe

zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s kupujúcim. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav, keď skonštatoval, že právny predchodca žalobcu sa zúčastnil ponukového konania
na predaj časti nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. G. - Staré mesto z konkurznej podstaty
úpadcu Horizont Slovakia a.s.. Opatrením Krajského súdu v Košiciach z 12.3.2004 súd súhlasil s
predajom pozemkov žalobcovi za kúpnu cenu 10.060.000,-Sk a uložil správcovi uzavrieť kúpne zmluvy

so záujemcami do 30 dní od právoplatnosti opatrenia. Listom zo dňa 11.3.2004 žalovaný ako správca
konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že v súlade s plánom speňaženia úpadcu bola ponuka žalobcu
vyhodnotená ako najvyššia, čo založilo jeho nárok na uzavretie kúpnej zmluvy. Dňa 31.3.2004 uzavrel
žalobca so žalovaným kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Návrh na
povolenie vkladu k týmto nehnuteľnostiam do katastra bol podaný dňa 1.4.2004 a žalobca zároveň

požiadal o urýchlené konanie, ktoré bolo vedené pod č. V 537/2004 Katastrálneho úradu v G.. Dňa
5.4.2004 katastrálny úrad vydal rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho
práva prerušil z dôvodu, že tomuto konaniu predchádzalo v zmysle ust. § 41 ods. 1 Katastrálneho
zákona konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného pod č. 454/02, preto povolil
vklad vlastníckeho práva až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004, t.j. po uplynutí takmer 2 mesiacov od

podania návrhu na vklad. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 1.4.2004 ako budúci kupujúci s Z..
K., advokátom, K. Č.. XX v G., bez uvedenia IČ zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej mali
byť predmetom predaja nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a v bode 4 tejto zmluvy sa budúci
predávajúci a budúci kupujúci zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu, bez zbytočného odkladu po nadobudnutí
vlastníckeho práva k pozemkom budúcim predávajúcim, no najneskôr do 10.5.2004. Budúci predávajúci

je podľa tohto článku povinný písomne vyzvať budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy k
pozemkom do 3 dní odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom, najneskoršie však do
3.mája 2004. V článku V zmluvy v ods. 1 bolo dohodnuté, že ak budúci predávajúci poruší aspoň jeden
svoj záväzok uvedený v článku 4 zmluvy a zároveň v dohodnutej lehote nepreukáže svoju spôsobilosť
uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu tým, že nepredloží najneskôr dňa 3.5.2004 list vlastníctva č. XXXX, v

ktorom bude v časti B/ zapísaný ako výlučný vlastník budúci predávajúci a časť C/ bude bez zápisu,
vznikne kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20 % dohodnutej kúpnej ceny podľa článku 3
ods. 2 tejto zmluvy, t.j. 6.900.000,-Sk.Ako bolo uvedené katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva až rozhodnutím zo dňa 25.5.2004.
Podľa osvedčenia notárskej kancelárie č. N 479/2004 notárka osvedčila, že žalobca Z.. K. Ď. zaplatil Z..
K. K. podľa článku 3 osvedčenia 6.900.000,-Sk a Z.. K. K. odovzdal F.. K. Ď. vlastnú zmenku opísanú v

bode 2 zápisnice. Predmetom konania o náhradu škody je práve zaplatenie uvedenej sumy 6.900.000,-
Sk.

Súd prvého stupňa sa po tomto zistení zameral na posúdenie skutočnosti, či je príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a konaním žalovaného a či táto bola v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym

úkonom žalovaného. Vyvodil záver, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu v podobe zmluvnej
pokuty dohodnutej medzi žalobcom a treťou osobou. Vychádzal pritom z rozhodnutia Najvyššieho súdu
v konaní 6 MCdo 16/2002.

Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvého stupňa, pretože aj podľa odvolacieho súdu
žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi povinnosťou zaplatiť právnym predchodcom žalobcu

zmluvnú pokutu tretej osobe a medzi konaním žalovaného. V prípade, že žalobcovi skutočne škoda
vznikla bolo by podľa odvolacieho súdu potrebné nárok na náhradu tejto škody posudzovať podľa ust. §
420 OZ, lebo vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ide o občiansko právny vzťah, ako to skonštatoval
aj súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. To, že žalovaný porušil právnu povinnosť bol povinný preukázať žalobca. Tento v

priebehu konania pred súdom prvého stupňa vyvodil porušenie právnej povinnosti žalovaného z ust. §
8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa tohto ustanovenia je správca povinný pri výkone funkcie
postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedať za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré
mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Musí teda ísť o porušenie takej povinnosti, ktorú ukladá zákon
alebojuuložísúd.Podľaodvolaciehosúdutak,akoskonštatovalajsúdprvéhostupňažalovanýneporušil

žiadnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon alebo súd v súvislosti s dohodou o uzavretej zmluvnej pokute
medzi právnym predchodcom žalobcu a treťou osobou. Práve naopak žalovaný z opatrnosti ešte dňa
14.11.2003 požiadal, aby už podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľnosti nebol akceptovaný. Nešlo o konkrétny vklad vlastníckeho práva v prospech
Z.. K., preto tento návrh žalovaného adresovaný Katastrálnemu úradu v G., Správe katastra G. X nebol

v priamej súvislosti s konaním a úkonmi právneho predchodcu žalobcu. Práve naopak, ako správne
uviedol súd prvého stupňa žalobca mal ako konateľ právneho predchodcu žalobcu k dispozícii znalecký
posudok o ohodnotení nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2004,
v ktorom sa nachádzala kópia výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom v operáte C/ ťarchy je
uvedená poznámka V 454/02, ktorá slúžila na zaistenie parciel tam uvedených č. 2414/2 až 2451/3

na uspokojenie nároku poškodených klientov na náhradu škody spôsobenej trestným činom podvodu
podľa uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1 Kv 14/02 zo dňa 5.3.2002. Žalobca mal teda
možnosť sa rozhodnúť, či uzavrie zmluvu o budúcej zmluve, ktorej súčasťou bude aj zmluvná pokuta
za oneskorené uskutočnenie prevodu nehnuteľnosti, hoci nemohol vedieť ako na túto poznámku bude
reagovať Katastrálny úrad v Bratislave po predložení návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech

JUDr. K.. K tomuto odvolací súd len dodáva, že z odôvodnenia rozhodnutia Katastrálneho úradu v
G. zo dňa 5.4.2004 vyplýva, že prerušuje konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva, účastníkov
Horizont Slovakia a Bonus LM s.r.o., nakoľko podaniu predchádza návrh na vklad pod č. V 454/02 a je
potrebné ukončiť toto konanie a to právoplatným rozhodnutím. Konanie o návrhu na vklad pod V 454/02
je predbežnou otázkou, ktorej vyšetrenie podmieňuje rozhodnutie v tejto veci. Nešlo teda o konanie,

ktoré by bol v súvislosti s návrhom pôvodného žalobcu vyvolal žalovaný, ale išlo o prerušenie konania
pre poznámku, ktorá už bola vykonaná na základe rozhodnutia štátneho orgánu, a to vyšetrovateľa ešte
v roku 2002 a až do návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva z 1.4.2004 katastrálny úrad o poznámke
nerozhodol, čo žalovaný nezavinil a v konečnom dôsledku táto poznámka nebránila zápisu vl. práva ako
vyplynulo nakoniec z rozhodnutia správy katastra zo dňa 25.5.2004, takže žiadne konanie žalovaného

nie je v príčinnej súvislosti so vznikom povinnosti pôvodného žalobcu zaplatiť Z.. K. zmluvnú pokutu ako
to správne skonštatoval súd prvého stupňa.

Odvolací súd potom už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami uvedenými v
odvolaní, ktoré boli vlastne len súhrnom podaní a vyjadrení žalobcu v priebehu konania pred súdom

prvého stupňa, s ktorými sa tento v odôvodnení rozsudku vysporiadal, pretože postačujúcim dôvodom
pre zamietnutie žaloby na náhradu škody je skutočnosť, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou a konaním žalovaného, ktorý musí byť protiprávnym úkonom a preukázať ho musí žalobca, pretoodvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, keďže súd
prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca nemal v
odvolacom konaní úspech a žalovaný ani vedľajší účastník, ktorým pri vyhlásení rozsudku odvolací súd
prisúdil náhradu trov konania trovy do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili (§ 151 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s..p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.