Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012385
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012385.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému O. G., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2018 sp. zn. 1T/90/2017 na verejnom zasadnutí konanom dňa

07.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného O. G. za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne neustáleného obdobia, najmenej však od roku 2008 až do 25.06.2017, v rodinnom dome
na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky týral svoju manželku V. G., maloletého syna D. K., nar.
XX.XX.XXXX, a matku V. G. tým spôsobom, že svoju manželku V. G. opakovane verbálne aj fyzicky
napádal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej fyzickým ublížením, sledoval ju kamerovým zariadením,
nakoľkojupodozrievalzneveryatiežvpresnenezistenýdeňvroku2014junapadoltak,žejuopakovane

udieral päsťami do tváre, ťahal ju po zemi za vlasy, ponoril jej hlavu pod vodu, kopal ju do oblasti horných
a dolných končatín a brucha, a následne sa jej v hore uvedenom období opakovane vyhrážal zabitím,
svojho maloletého syna D. K., nar. XX.XX.XXXX, už od jeho 3. rokov často bil rukami, kopal do zadnej
časti tela, bil remeňom a dňa 23.06.2017 v poobedňajších hodinách fyzicky napadol syna D. K. tak, že
ho udrel približne desaťkrát remeňom do oblasti chrbta a dňa 25.06.2017 v poobedňajších hodinách ho
držiac za krk odtiahol z domu do záhrady, kde ho hodil do jazierka, následne ho chytil za hlavu a držal

mu ju pod vodou, po čom mu najmenej trikrát udrel zadnú časť hlavy o kamene, čím maloletému D. K.
spôsobil pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, odreninu krku vpravo,
pomliaždenie ramena vľavo, viacpočetné pomliaždenia a krvné výrony na chrbte - zranenia ľahké s
dobou liečenia do 7 dní a svojej matke V. G. sa opakovane vyhrážal, vulgárne jej nadával, pričom v roku
2014, v presne neustálenom mesiaci a dni, keď išla do garáže vo svojom rodinnom dome, chytil do rúk
lopatu a povedal jej, že ju zabije, pričom lopatu jej držal nad hlavou, v dôsledku čoho utiekla do izby, kde

sa zamkla a privolala políciu a neskôr sa na určitý čas odsťahovala k dcére do Z. a tiež v roku 2016 sa
jej s nožom vyhrážal, že ju zabije, podreže a dopichá a tiež jej dával bez príčiny facky a inak ju napádal,
v dôsledku čoho má z neho strach a stres.

Zatentozločinuložilobžalovanémupodľa§ 208odsek3Trestnéhozákonasprihliadnutímna§37písm.
m/ Trestného zákona a § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písm. b/, odsek 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne aj sám aj
prostredníctvom svojej obhajkyne bližšie odôvodnil.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal správnosť výroku o vine aj výroku o treste,
preto ho považuje za nezákonný. Namietal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentujú
úvahy súdu o tom, na čom je založený výrok o vine. Súd I. stupňa nehodnotil dôkazy vyznievajúc
v jeho prospech a to ani výsluchy svedkov a listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené na hlavnom
pojednávaní. Má za to, že napadnutý rozsudok v tejto časti nezodpovedá požiadavkám, ktoré na

odôvodnenie rozhodnutia vyplývajú z ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Okresný súd sa
nevysporiadal s jeho obranou, naviac pred vyhlásením rozsudku mu nedal možnosť záverečnej reči,
rovnako záverečnú reč nepredniesla ani jeho obhajkyňa. Takto bolo zmarené jeho právo na obhajobu a
spravodlivý proces. Skutku, pre ktorý bola uznaná jeho vina sa nedopustil, v tomto smere poukázal na
svoju obranu prednesenú na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2018 ako aj na výpoveď jeho manželky

- poškodenej V. G., ktorá na hlavnom pojednávaní poprela všetky skutky, za ktoré ho obviňovali a dala
veci na správnu mieru. Súd sa s jej výpoveďou nevysporiadal, taktiež nezohľadnil záznam CD nosiča
o výpovedí maloletého D., tiež nevzal do úvahy svedecké výpovede A. O. a W. M., jedná sa o jeho
kolegov z práce, ktorých navštevovali aj doma a ktorí potvrdili, že vtedy deti ani ženu ani matku nebil.
Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm.

d/ Trestného poriadku v celom rozsahu a vrátiť vec súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovaného JUDr. Ľubica Janušková, v písomných dôvodoch odvolania namietala, že
dokazovanie vykonané jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepreukazuje
jednoznačne, že sa obžalovaný dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu. Poukázala na výpoveď

poškodenej V. G. na hlavnom pojednávaní ako aj na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že táto
poškodenápodávalanaobžalovanéhoviacoznámenínapolíciu,podľaktorýchjejmalvulgárnenadávať,
vyhrážať sa jej, že ju buchne lopatou a dorazí ju, chytiť ju za rameno a tlačiť do obývacej izby a tak
ďalej. Polícia prešetrila oznámenia bezprostredne potom, ako malo dôjsť k napadnutiu poškodenej zo
strany obžalovaného, pričom ani v jednom prípade sa nepotvrdilo to, čo udávala poškodená, preto

boli jej oznámenia vybavené odložením. Na hlavnom pojednávaní bol prehratý kamerový obrazový
a zvukový záznam o priebehu udalostí v domácnosti obžalovaného, ku ktorej bola tiež privolaná
polícia, ktorá prešetrovanú udalosť vyhodnotila ako vzájomný konflikt členov domácnosti. Hoci polícia
v minulosti oznámenia poškodenej prešetrovala bezprostredne po tom, ako jej mal obžalovaný ublížiť
a nezistila, že sa obžalovaný dopustil voči nej takého konania ako uvádzala v trestnom oznámení

a v trestnom konaní neboli o útokoch na poškodenú zo strany obžalovaného zabezpečené žiadne
nové dôkazy, súd považoval obvinenia udávané poškodenou za preukázané. Taktiež poukázala na
výpoveď poškodenej V. G. - manželky obžalovaného, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že má s
obžalovaným dobrý vzťah ale nedá sa to povedať o vzťahu k jeho matke, s ktorou majú obaja zlý vzťah,
nakoľko matke obžalovaného vadí, že spolu bývajú a robí všetko preto, aby tam nebývali. Poškodená

na hlavnom pojednávaní poprela všetky obvinenia na obžalovaného, uviedla, že ju nikdy verbálne
ani fyzicky nenapadol ani jej vulgárne nenadával, nevyhrážal sa jej fyzickým ublížením, nesledoval
ju, nekopal, neťahal po zemi ani jej neponoril hlavu pod vodu, ani sa nedopustil voči nej žiadneho
takého konania ako je uvedené v obžalobe. Obhajoba taktiež poukázala na výpoveď maloletého D.
- syna obžalovaného, vyplývajúcu z oboznámeného obrazovo-zvukového záznamu o výsluchu tohto

poškodeného z prípravného konania, pri ktorom k udalosti, ktorá sa stala pri jazierku uviedol, že do
jazierka spadol sám, šmykol sa v papučiach, obžalovaný ho vytiahol, vtedy mal odreté kolená a tiekla
mu z hlavy krv, udrel sa o kamene, tiež uviedol, že obžalovaný ho nehodil do jazierka a že ho zbil
rukou. Maloletý sa podrobne vyjadril k udalosti, ktorá sa stala pri jazierku a z jeho výpovede vyplýva, že
väčšina zranení, ktoré sú popisované v rozsudku, a ktoré mu mal spôsobiť obžalovaný, si zavinil sám

pri páde do jazierka. Vznik zranení pádom do jazierka na ostré kamene potvrdzuje aj znalecký posudok
súdneho znalca MUDr. Alexandra Köröcsa, PhD. Znalec však vylučuje možnosť, že by aj zranenia na
chrbte vznikli pádom a oderom o kamene, žiadny vykonaný dôkaz však nepreukazuje, že tieto zranenia
spôsobil maloletému D. obžalovaný. Poškodená V. G. vypovedala, že obžalovaný sa k deťom správaldobre, lenže D. je strašne živý, robí zle. V minulosti raz videla ako ho obžalovaný kopol, vtedy mal rok
a pol, druhýkrát videla, že ho bil remeňom. K tomu čo sa stalo kritického dňa pri jazierku vypovedala,
že videla iba ako mal malý D. dobitý chrbát, povedal, že ho tato veľmi bil a kričal, že ho to bolí, že ho

bil remeňom na chrbát, videla aj tie zranenia, mokrý nebol. Manželka obžalovaného - poškodená V.
G. sa pred ňou nikdy nesťažovala, že by mala z obžalovaného strach, svedkyňa ani nevidela, že by
na manželku obžalovaný útočil slovne alebo fyzicky. Taktiež poukázala na svedeckú výpoveď Ing. O.
G., ktorá býva v rodinnom dome susediacom s domom obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní táto
svedkyňa uviedla, že videla ako obžalovaný zbil D. palicou, čo bolo iba raz, ostatné razy keď zbil D. bolo

ako keď dieťa urobí niečo zlé, bolo to niečo ako výchovná bitka. Táto svedkyňa tiež videla, ako viackrát
D. zbila stará matka, ktorá sa dieťaťu vyhrážala, že mu doláme všetky rebrá, čo počulo na ulici viac ľudí.
Tiež počula obžalovaného kričať, používal pritom špeciálny slovník, adresoval ho deťom a manželke ale
naopak matka rovnako vykrikovala po obžalovanom, je to ich bežný slovník, používajú ho aj deti.

Obhajkyňa namietala aj priebeh prípravného konania, keď poukázala na to, že trestné stíhanie vo

veci bolo začaté dňa 26.06.2017 na neznámeho páchateľa, pričom v uznesení o začatí trestného
konania sa uvádza, že ... neznámy páchateľ v rodinnom dome na adrese C., F. XX, fyzicky aj psychicky
týral svoju manželku, syna a matku...Vyšetrovateľovi PZ, v čase vydania tohto uznesenia, teda bolo
bezpochybyznámeoakúosobusajedná,tátoosobabolaznámaužzosamotnéhotrestnéhooznámenia
a nakoniec v ten istý deň obmedzená aj na osobnej slobode. Preto nebol dôvod začínať trestné stíhanie

na neznámeho páchateľa. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie až na druhý deň, teda 27.06.2017
pričom boli ešte predtým vykonané políciou významné úkony, ktorých sa obžalovaný nemal možnosť
zúčastniť. V tento deň, ešte predtým ako bolo obžalovanému vznesené obvinenie, vykonal policajt
výsluchy poškodených V. G. a V. G.. Výsluch obžalovaného ako obvineného bol vykonaný až následne
po výsluchu uvedených svedkýň a to v čase od 14.40 - do 15.45 hod. V zápisnici o výsluchu obvineného

je pritom uvedené, že bol pred svojim výsluchom upovedomený, že v čase okolo 17.00 hod. bude
vykonaný výsluch svedka - V. G. a o 18.00 hod. svedka - V. G., čo obžalovaný vzal na vedomie a
vyhlásil, že úkonu sa nechce zúčastniť. Zo spisu vyplýva, že V. G. a V. G. boli skutočne vypočuté
dňa 27.06.2017 aj po tom, ako bolo obžalovanému vznesené obvinenie, avšak obsah ich výpovede o
okolnostiach žalovaného skutku je totožný s obsahom ich výpovedí, ktoré urobili ešte pred vznesením

obvinenia obžalovanému a teda aj pred jeho výsluchom, v rámci ktorého bol poučený, že sa môže
výsluchov svedkov zúčastniť. U V. G. bol prvý výsluch skončený o 12.00 hod. u V. G. o 13.30 hod. Po
výsluchuobžalovaného,ktorýskončilo15.45hod.bolitietoprvotnévýpovedepoškodenýchibaformálne
skopírované s identickým textom do neskorších zápisníc. Vyšetrovateľ mal tak bezpochyby vykonané
výsluchy poškodených ešte predtým, ako bol obžalovaný upovedomený o tom, že sa tieto budú konať

a poznal obsah výpovedí poškodených ešte skôr, ako bol tento obsah zaznamenaný do zápisnice,
ktorá môže byť použiteľná ako dôkaz. Takýmto postupom vyšetrovateľa boli zásadne porušené práva
obžalovaného na obhajobu.

Prvotné výpovede poškodených v prípravnom konaní sú neprípustné, pretože nezodpovedajú zásadám

spravodlivého procesu, neboli urobené kontradiktórnym spôsobom a vyvolávajú pochybnosti o tom,
či obsah zápisníc je autentický a poškodené skutočne vypovedali to, čo je v týchto zápisniciach
zaznamenané. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď poškodenej V. G., ktorá sa na hlavnom
pojednávaní vyjadrovala k tomu, ako prebiehali jej prvé výsluchy, ktorých obsah na hlavnom pojednávaní
poprela.

Zároveň má za to, že vyšetrovateľovi, ktorý vykonal prvý výsluch obžalovaného, muselo byť hneď
od začiatku výsluchu jasné, že obžalovaný nie je spôsobilý sa sám obhajovať a preto mu mal byť
už po vznesení obvinenia pred jeho prvým výsluchom v pozícii obvineného, resp. pred výsluchom
svedkov v zmysle § 37 odsek 2 Trestného poriadku ustanovený obhajca. Poukázala pritom na zistenú
mentálnu retardáciu ľahkého stupňa a vyjadrenie samotného obžalovaného, že má problémy s čítaním.

Zastáva názor, že prvotné výsluchy poškodených V. a V. G. sú pre účely trestného konania z uvedených
dôvodov nepoužiteľné a potom je aj neprípustné čítanie týchto výpovedí na hlavnom pojednávaní
prípadne aj odstraňovanie rozporov v nich. Podľa názoru obhajoby môžu slúžiť ako dôkazy iba výpovede
poškodených prípravného konania zo dňa 11.10.2017, kedy V. G. odmietla vo veci vypovedať, a tiež ich
výpovede z hlavného pojednávania. Má za to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané

rôzne verbálne a fyzické útoky, tieto útoky sú však medzi členmi domácnosti vzájomné, nejde len o útoky
zo strany obžalovaného, ale aj on sám bol objektom útokov najmä zo strany svojej matky. Jednotlivé
útoky, ktoré boli obžalovanému preukázané, treba chápať ako jeho reakcie na konkrétne situácie, ktoré,
aj keď sa vymykajú štandartným rodinným vzťahom, nenaplnili skutkovú podstatu žalovaného trestnéhočinu. Správanie obžalovaného v rodinnom prostredí treba vnímať v kontexte so situáciou v akej sa rodina
nachádza a vziať na zreteľ aj samotnú osobnosť obžalovaného, u ktorého znalkyňa MUDr. Martišová
zistila mentálnu retardáciu ľahkého stupňa. Obžalovaný v domácom prostredí podlieha afektom. Podľa

znalkyne možno v jeho správaní v rodinnom prostredí sledovať prvok odpozorovaného - naučeného
správania od rodičov v primárnej rodine. Tiež treba vziať do úvahy, že obžalovaný nijako nezanedbával
svoju rodinu a nevystavil ju existenčným nedostatkom. Mal stabilné zamestnanie, v zamestnaní je
hodnotený pozitívne, manželka bola niekoľko rokov na materskej dovolenke tak, že potreby rodiny
zabezpečoval sám. Venoval rodine všetok svoj čas, brával D. na ryby, čo sa nedá povedať o manželke,

ktorá bola už dlhšiu dobu nezamestnaná, nestarala sa o domácnosť, nevarila, neupratovala, keď mala
deti na starosti tak spala, potom ako bol obžalovaný vzatý do väzby odišla na 3 dni preč a deti nechala
doma a nakoniec požiadala o ich umiestnenie do domova. Rodina sa tak úplne rozpadla, V. G. sa
z domu odsťahovala a nastala situácia, ktorú poškodená V. G. po celú dobu sledovala, že zostane
v dome sama. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa
obžalovaný dopustil voči svojej matke, manželke a synovi takého konania, ktoré by naplnilo zákonné

znakyskutkovejpodstatyžalovanéhotrestnéhočinu,jednoznačneniejepreukázanásubjektívnastránka
skutkovej podstaty tohto trestného činu a preto v zmysle zásady in dubio pro reo mal byť obžalovaný
spod obžaloby v celom rozsahu podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/
Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a sám vo veci rozhodol tak,

že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, alternatívne vrátil vec súdu I. stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Vo vzťahu k výroku o treste tiež namietala, že nebolo namieste ustáliť priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona nakoľko súd I. stupňa prihliadal na odsúdenie, o ktorom mohol súd

po 29.06.2007 rozhodnúť o jeho zahladení, nakoľko uplynula doba 5 rokov po výkone trestu odňatia
slobody. To, že súd o zahladení odsúdenia nerozhodol, hoci na to boli splnené podmienky, nemôže byť
na príťaž obžalovanému pri určovaní výšky trestu. Preto nemal súd na predchádzajúce odsúdenia ako
na priťažujúcu okolnosť prihliadať.

Okresný prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania.

Obhajca obžalovaného JUDr. Krutek, ktorý bol obžalovanému ustanovený( po tom, ako bola JUDr.

Janušková oslobodená od povinnosti obhajovať obžalovaného opatrením tun. súdu zo dňa 19. 7. 2018),
sa po dohode s obžalovaným, na verejnom zasadnutí nevyjadril.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku
zamietnuť, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa má všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 168 odsek
1 Trestného poriadku. Je z neho zrejmý nielen rozsah vykonaného dokazovania a obsah jednotlivých
dôkazov ale aj to, na základe akých dôkazov mal jednotlivé skutočnosti za dokázané, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj to, ako
sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, tiež
z odôvodnenia vyplývajú právne úvahy súdu akými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky potrebné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

So spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil dôkaznú situáciu a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací

súd.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu dospelaj odvolací súd k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako mu je
kladené za vinu vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným
skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný najmenej od roku

2008 až do 25.06.2017 fyzicky a psychicky týral nielen svoju manželku V. G. ale aj maloletého syna D. a
matku V. G. a to spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Takéto konanie obžalovaného mal aj
odvolací súd za preukázané nielen prvotnými výpoveďami poškodených ale aj znaleckým dokazovaním,
výsledkami ktorého sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal aj súd I. stupňa.

Skutočnosť, že poškodená V. G. - manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní zmenila svoju
výpoveď, správne vyhodnotil súd I. stupňa v kontexte so znaleckým posudkom znalca z odboru
klinickej psychológie PhDr. Martina Chylíka, ktorý poukázal na prítomnosť absencie vyšších citov u
poškodenej, ktorá používa primitívne obranné mechanizmy vo forme popierania reality, idealizácie a
devalvácie,zpsychologickéhohľadiskajeprítomnámotivácianehovoriťpravdu,čosaprejavujevoforme

bagatelizácie a popierania reality a popierania reality. Motivácia spočíva v tom, že jej vzťah k mužovi
sa mení v závislosti od toho či je prítomný alebo vo väzení. V jeho prítomnosti je ho schopná vnímať
ako agresora, no v priebehu jeho väzby odštiepi negatívne časti a vníma ho pozitívne, idealizuje ho
a seba devalvuje. Tieto procesy však prebiehajú automaticky, nevedome, nie úmyselne. V dôsledku
nedostatku vyšších citov sa u poškodenej V. G. nevyvinul syndróm týranej osoby, táto bola schopná

vnímať obžalovaného ako agresora len v krátkych časových okamžikoch bezprostredne po agresívnom
útoku alebo dramatickom konflikte, neskôr pravdepodobne nie, čo je aj dôsledkom jej primitívnych
obranných mechanizmov. Verbálne a fyzické útoky obžalovaného proti jeho manželke matke a synovi
D., popísané vo výrokovej časti rozsudku mal krajský súd za preukázané aj výpoveďou poškodenej V.
G., ktorej pravdivosť je nepriamo potvrdená aj znaleckým posudkom vyššie uvedeného znalca, pričom

u tejto poškodenej sa vyvinula aj syndróm týranej osoby.

Okrem výpovedi poškodených okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal
na dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, správne prihliadol aj na výpovede poškodených z
prípravného konania a výsledky znaleckého dokazovania, ktoré vo vzťahu k poškodenému maloletému

D. preukazovali existenciu poranení uvedených vo výrokovej časti rozsudku aj mechanizmus ich vzniku
(MUDr. Alexander Köröcz, PhD - znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia), ako aj to,
že hoci u detí nemožno hovoriť o syndróme týraného dieťaťa, možno sa vyjadriť len k ich deprivácii,
ktorá u maloletého bola zistená, bol zistený zakorenený strach z otca, čo mu nasvedčujú aj úteky
maloletého z domu. Osobnosť maloletého D. je detská, emočne aj sociálne deprimovaná s naznačeným

disharmonickým vývinom s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu bez patologických znakov v zmysle
duševného ochorenia.

Deprivácia je významový pojem pre strádanie, chronické nedostatočné uspokojovanie fyzických či
psychických potrieb. Môže ísť o nedostatok rešpektu, nedostatok pociťovania bezpečia, lásky alebo

sociálnych väzieb ale i o nedostatok zmyslových podnetov. V odbornej literatúre je psychická deprivácia
definovaná ako duševný stav s následkom takých životných situácii, kde subjektu nie je daná príležitosť
uspokojovať niektoré základné psychické potreby v dostatočnej miere a na dosť dlhú dobu. Sociálna
deprivácia je charakterizovaná stratou kontaktov s blízkymi, stratou zamestnania prípadne bydliska,
odmietnutím vlastnou rodinou a blízkymi, čím sú veľmi vážne narušené rodinné väzby. Citová deprivácia

predstavuje neuspokojenú potrebu dotyku, priateľstva, lásky a istoty. K citovej deprivácii môže dôjsť
vplyvom depresií, ťažko zvládnuteľnými pocitmi osamelosti...Zo znenia ustanovenia § 208 Trestného zákona plynie, že trestného činu sa dopustí páchateľ, ktorý týra
blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie niektorým zo spôsobov ktoré sú uvedené pod písm. a/ až písm. e/.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa
určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba, vzhľadom
na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom

trestného činu je aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky
na zdraví. Z hľadiska právneho posúdenia konania páchateľa nie je rozhodujúce, či poškodenej
osobe bol resp. nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby. Rozhodujúce je zistenie, že na
fyzickomalebopsychickomzdravízanechalosprávaniesaobžalovanéhoupoškodenýchnásledky.Tieto
následky konania obžalovaného vyplynuli predovšetkým z výsledkov znaleckého dokazovania, na ktoré

v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal súd I. stupňa.

Zistenému skutkovému stavu zodpovedá správna právna kvalifikácia konania obžalovaného, keď aj
krajský súd mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, odsek 3 písm. d/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že voči matke, manželke a synovi sa dlhodobo správal agresívne, fyzicky im ubližoval,
ponižoval ich takýmto spôsobom, najmä fyzickými trestami vyvolával u nich strach a stres a takto
ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie, k poškodeniu ktorého došlo predovšetkým u poškodenej V.
G. a maloletého D.. Tým, že sa obžalovaný dopúšťal takéhoto konania po dlhší čas (§138 písm. b/

Trestného zákona) a na viacerých osobách ( § 138 písm. j/ Trestného zákona s poukazom na § 127
odsek 12 Trestného zákona) je správna a dôvodná právna kvalifikácia jeho konania aj podľa ô 208 odsek
3 písm. d/ Trestného zákona.

Pri preskúmávaní správnosti výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento je správny a zákonný.

Obžalovanému bol uložený trest podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona a postupom podľa § 38
odsek 4 Trestného zákona (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu), keď súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Trestného zákona, ktorú priťažujúcu okolnosť správne vyvodil zo zistenia, že obžalovaný už bol v
minulosti odsúdený, správne prihliadol na odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/89/2006 za

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonal, keď je
nepochybné, že aj tohto násilného skutku sa dopustil vo svojej domácnosti a voči blízkej osobe. Rovnako
ako okresný súd, ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby
nepovažoval krajský súd za neprimeraný, u obžalovaného nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Pre nedostatok odvolania okresného prokurátora krajský súd akceptoval aj výrok, ktorým bol obžalovaný
zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolacím námietkam obhajoby krajský súd uvádza, že okresný súd nepochybil, keď na hlavnom
pojednávaní prečítal výpovede poškodených V. G. a V. G. z prípravného konania, pretože sa jedná
o výpovede, ktoré vyplynuli z ich výsledkov potom, ako bolo obvinenému vznesené obvinenie. Pokiaľ
obhajoba namieta obsahovú totožnosť týchto výpovedí z ich výpoveďami predtým ako bolo obvinenému

vznesené obvinenie, krajský súd poukazuje na to, že sa jednalo o výsluchy realizované v priebehu
niekoľkých hodín toho istého dňa, nasledujúci deň po podaní trestného oznámenia, preto neexistuje
dôvod pochybovať o tom, že v krátkom časovom odstupe tieto svedkyne vypovedali zhodne.

Taktiež za dôvodnú považoval odvolací súd námietku obhajoby v tom, že obvinenému mal byť

ustanovený obhajca po vznesení obvinenia podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku a to z dôvodu,
že ani zo zápisnice o výsluchu O. G. v procesnom postavení zadržaného - podozrivého zo dňa
26.06.2017 ani zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 27.06.2017 nevyplývajú žiadne také skutočnosti, na
základe ktorých by mal vyšetrovateľ považovať za nevyhnutné ustanoviť mu obhajcu. Pokiaľ obhajobaargumentuje u obžalovaného mentálnou retardáciou ľahkého stupňa táto skutočnosť vyplynula až z
ďalšieho znaleckého dokazovania.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.