Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206448
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: J. H., T..

XX.XX.XXXX, bytom B. I. X, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 196 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 27.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 802001761 zo dňa 28.03.2013, uvedená
ako administratívny poplatok vo výške 117,70 EUR za administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je n
e p r i j a t e ľ n á ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 30.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 196 EUR s prísl. a určil, že zmluvná podmienka v zmluve
o úvere č. 802001761 zo dňa 28.03.2013 uvedená ako administratívny poplatok vo výške 117,70 EUR
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. V rámci
žaloby poukázala na to, že dňa 28.03.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere vo výške 200 EUR

za poplatok 196 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške 396 EUR uhradí v 1 splátke do 20.03.2014.
Ako dôkaz o uhradení sumy 396 EUR žalobkyňa súdu predložila prehľad splácania jednotlivých úverov,
vrátane úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Zo žaloby ďalej vyplýva, že poplatok vo výške 117,70
EUR je tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, pričom žalovaný ale neposkytol žiadne
reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný,
naviac predmet administratívneho poplatku je neurčitý. Zo zmluvy nemôžno zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na

platnosť administratívneho poplatku a táto zmluvná podmienka, neposkytuje skutočné plnenie zo strany
veriteľa. V žalobe žalobkyňa poukázala aj na to, že hrubá nerovnováha v právach v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony,
ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značneprevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo
ako technickú podporu“ závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada
vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.

Čo sa týka predmetného poplatku, žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013-91 zo dňa

21.8.2014.
Žalobkyňa zároveň v žalobe uviedla, že sa stotožňuje s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka ako
ho vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.9.2013:
„Ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo
precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje
pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ

použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia.“
Zo žaloby ďalej vyplýva, že pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o

zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa (čl. 3 ods. Smernice Rady 93/13 EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej
moci(§153ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,rozsudoksúdnehodvoraEÚC-240/98ažC-244/98).
Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Zo žaloby taktiež vyplýva, že spotrebiteľský úver musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z. okrem iného výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.
2 písm. k). Keďže predmetná zmluva túto náležitosť neobsahuje, úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a keďže žalovaná zaplatila poplatok vo výške 196 EUR, tento žiada vydať ako bezdôvodné
obohatenie.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že žalobca nemá na určení
neprijateľnosti podmienky naliehavý právny záujem a práve žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem. Žalovaný sa vyjadroval aj k RPMN, ktorá bola v zmluve uvedená
vo výške 98 %, avšak túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. Žalovaný sa ďalej vyjadril k

administratívnemu poplatku s tým, že slovenská právna úprava v oblasti úverov sa „účtovaniu“ poplatku
výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene spomína niektoré poplatky: za notárske
služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa najprv uvádzajú okrem iného
aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere. Žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
vyplývalo, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom pri posudzovaní objemnosti prípadov sa
prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty

znáša žalobca, nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere
išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovania z vlastných zdrojov. Pokiaľ sa žalobca odvoláva výlučne na údaje
bánk, tak koná v rozpore s citovaným ustanovením, pretože ako merítko je potrebné použiť odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu t.j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu.

Žalovaný poukázal na to, že od nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od
výšky úroku požadovaného bankami. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade poskytovania peňažných
prostriedkov nebankovými subjektmi v porovnaní s bankami, u nich existuje menšie zabezpečenie a
požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako tomu býva u konzervatívnych bánk, preto je
logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito veriteľmi tiež

vyššie ako obvyklé bankové úroky. V tomto ohľade žalovaný poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v
Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005. V závere žalovaný poukázal na to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré ustanovuje zákon, preto žalovaný razantne odmieta,
aby z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto navrhol žalobu zamietnuť.3. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v roku 1995 jej zomrel manžel a v podstate
už odvtedy mala finančné problémy, pričom brala viacero úverov, a to aj od žalovaného, avšak všetko

mala zaplatené, pričom úvery v podstate brala aj z toho dôvodu, aby splatila predchádzajúci úver a
takto sa to nabaľovalo. Čo sa týka tohto úveru vo výške 200 EUR, tak tento aj splatila, ale následne sa
dozvedela o združenia pre občanov, že zmluvy nie sú v poriadku a preto podala aj túto žalobu. Poukázala
na to, že zmluvu uzatvárala, dá sa povedať, pre ňu za nepriaznivých okolností a v takej rýchlosti, že si
ani neuvedomovala čo podpisuje, ale peniaze potrebovala, preto podmienky žalovaného prijala. Taktiež

uviedla, že pokiaľ zobrala sumu 200 EUR a túto preplatila o 196 EUR, teda spolu zaplatila 396 EUR,
tak to považuje za úžernícke.

4. Zo zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200
EUR, ktorý sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196 EUR t.j.
celkovo zaplatiť čiastku 396 EUR do 20.03.2014. Z textu zmluvy vyplýva, že celkový poplatok dlžníka

spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 78,30 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 117,70 EUR. Zo zmluvy zároveň vyplýva, že dlžník
berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona
a je vo výške 98 %.

5. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak

je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

6. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)

,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov
o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53a ods. 2 OZ, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

10. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre

spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Keďže predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretá stranami sporu dňa 17.5.2013 neobsahuje
obligatórne zákonné náležitosti, a to ako druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, teda nie termín konečnej splatnosti, ktorý je v zmluve uvedený, predpoklady
použité pre výpočet RPMN, ako aj priemernú hodnotu RPMN. Z dôvodu absencie týchto náležitostí sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom keďže žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 200
EUR a žalovanému zaplatila sumu 396 EUR, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 196 EUR z
titulu vydania a bezdôvodného obohatenia spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému tak, ako to navrhla žalobkyňa v žalobe.

15. Totožný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zo zmluvy a všetkých predložených listinných dôkazov nevyplýva,
aby žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalobkyne v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona,
teda jej sociálnoekonomickú situáciu z hľadiska jej príjmov.

16. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že úrok predstavuje 78,30 EUR, čo predstavuje 39,15 %
a administratívny poplatok predstavuje sumu 117,70 EUR, čo aj keď v zmluve nie je percentuálne
vyjadrené, predstavuje to 58,85 %. V čase uzavretia zmluvy predstavovala priemerná úroková sadzba
pri spotrebiteľských úveroch splatných do jedného roka 14,56 % ročne. Pokiaľ žalovaný namietal,
že nemožno porovnávať bankové úrokové sadzby s úrokovými sadzbami nebankových subjektov,

keďže tieto poskytujú úvery s väčším rizikom, tak pokiaľ by aj súd pripustil, že odplata pri úveroch
poskytovaných nebankovými subjektmi by bola aj o 100 % vyššia, tak celková odplata pri tomto úvere
predstavuje 98 %, čo 6,7-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu a aj dojednaný úrok prevyšuje
priemernú úrokovú sadzbu 2,6-násobne. Podľa názoru súdu nemožno tolerovať, takúto výšku celkovej
odplaty. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu spôsobujú neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s

dobrými mravmi, čo by taktiež malo za následok, že strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, teda
vydať bezdôvodné obohatenie. Súd však už vyššie odôvodnil, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí.

17. Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej

strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva,
že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich
nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej strane
ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj poplatok, ktorý možno skrátenenazvať ako „administratívny poplatok“, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o
hlavnom predmete plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či jeho dojednaním, došlo k značnej
nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru

súdu dojednaním administratívneho poplatku žalovaný chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru, pretože
administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom už
zo zmyslu a pojmu „administratívny poplatok“ je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru,
jeho spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie
poplatky ( v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 58,85

% celkových nákladov, nemožno označiť ako administratívny poplatok. Aj vyššie uvedené spôsobuje,
podľa názoru súdu, neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže iba administratívny
poplatok, ktorý žalobkyňa zaplatila je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku,
keďže viac ako 4-násobne prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami (14,56 %
ročne) a aj z tohto dôvodu je preto uvedená zmluva neplatná. Súd poukazuje aj na to, že dojednanie
„administratívneho poplatku“ je v zmluve vyjadrené neurčito, keďže zo zmluvy vyplýva iba to, že

žalobkyňa má uhradiť poplatok vo výške 117,70 EUR, pri úvere 200 EUR, čo vzhľadom na jeho výšku a
obvyklý charakter predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
tedajednásaoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájeneplatná,keďžezvýhodňuježalovanéhovtom,
že tento inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane znevýhodňuje
žalobkyňu v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na skutočnosť,

že z označenia pojmu „náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením úveru,
resp. vedením úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o klasický
administratívny poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do omylu
pričom obvykle administratívny (spracovateľský) poplatok predstavoval v čase uzavretia zmluvy aj pri

najnižších výškach úveru maximálne 5% z úverovej istiny pri oveľa dlhšej splatnosti. Vzhľadom na
uvedené preto súd aj v časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania označeného vo
výrokovej časti rozsudku vyhovel.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
žalobkyni, ktorá bola úspešná v celom rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.