Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115204090
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115204090.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: X. K., družstvo, so sídlom L. X/XXX, XXX XX
K., IČO: XX XXX XXX, zast. S. I. R. s.r.o., W. námestie XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti
odporcovi v 1. rade: P. distribučná, a.s., T. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, odporcovi v 2. rade: P.
energetika, a.s., T. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX 767, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/39/2015-108 zo

dňa 19.3.2015 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1. rade povinnosť uhrádzať

navrhovateľovi doplatok vo výške 92,315 eur/MWh v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej
navrhovateľom v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého
o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca
roka 2015. Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť odoberať od navrhovateľa elektrinu z obnoviteľných
zdrojovenergie,ktorúnavrhovateľvyrobilvkaždomkalendárnommesiaciroka2015zacenuelektrinyna
straty vo výške 44,015 eur/MWh bez DPH, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca

roka 2015. Zároveň je navrhovateľ povinný do 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 23.2.2015, domáhal
nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia. Svoj nárok
odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu a teplo

z bioplynu. Bioplyn, ktorý pri výrobe elektriny využíva je produktom fermentácie odpadových materiálov
rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré pre navrhovateľa produkuje Poľnohospodárske družstvo podielnikov
K. (ďalej len PDP K.). Navrhovateľ prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny a tepla s inštalovaným
výkonom 0,999 MW na základe potvrdenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) o
splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-PT z 20.11.2014. Zariadenie bolo uvedené do trvalej
prevádzky 21.9.2012 jeho pôvodným vlastníkom - družstvom PDP K. Na základe Zmluvy o nepeňažnom

vklade zo 17.9.2014 došlo k prevodu zariadenia z pôvodného vlastníka /PDP K./ na navrhovateľa
ako nového vlastníka k 15.10.2014. Navrhovateľ (aj jeho právny predchodca), je poberateľom podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorej podmienky sa spravujú zákonom č. 309/2009
Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poskytovateľom oboch foriem podpory
uvedených v citovanom zákone je primárne prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je

na východnom Slovensku spoločnosť P. distribučná, a.s., t.j. odporca v 1. rade. V zmysle ust. § 4 ods.
1 písm. b) zákona o podpore, môže prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy poveriť inú osobuzabezpečovaním podpory formou výkupu elektriny za cenu elektriny na straty, pričom odporca v 1. rade
tým poveril spoločnosť P. a.s., t.j. odporcu v 2. rade.

Na účely poskytovania podpory bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade
uzavretá Zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku. Neskôr bola táto
zmluva zmenená 1. dodatkom, predmetom ktorého bola nielen zmena v osobe výrobcu (z PDP K.
na navrhovateľa) ale aj rozdelenie zodpovednosti odporcov za poskytovanie podpory v zmysle vyššie

uvedeného. Podľa zmluvy sa odporca v 1. rade zaviazal poskytovať navrhovateľovi doplatok a odporca
v 2. rade prevzal záväzok odoberať od navrhovateľa elektrinu a uhrádzať mu cenu elektriny na straty.
Slovenský systém podpory (reprezentovaný zákonom o podpore) zakladá právo na podporu po dobu
15 rokov odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, pričom táto doba podpory trvá
navrhovateľovi až do 20.9.2027. Počas celej doby podpory má preto výrobca elektriny právo na výkup
elektriny za cenu elektriny na straty, ktorá je pre rok 2015 schválená ÚRSO vo výške 44,015 eur/MWh

(bez DPH), a to cenovým rozhodnutím č. XXXX/XXXX/E . z 27.11.2014 (vydaným pre odporcu v 1. rade).
Navyše, navrhovateľ má takisto právo na doplatok, ktorý sa určuje ako rozdiel medzi cenou elektriny
určenou navrhovateľovi cenovým rozhodnutím ÚRSO a vyššie uvedenou cenou elektriny na straty.

Citujúc ust. § 6 ods. 3 zákona o podpore uviedol, že ÚRSO vydal 2.12.2014 pre navrhovateľa cenové
rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E-OZ, ktorým mu schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške
136,33 eur/MWh (bez DPH). Teda navrhovateľ má právo voči odporcovi v 2.rade na výkup elektriny za
cenu elektriny na straty, t.j. za 44,015 eur za každú jednotku (MWh) elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie a dodanej do sústavy a voči odporcovi v 1. rade na úhradu doplatku, t.j. na doplatok vo

výške 92,315 eur za každú jednotku (MWh) elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ má teda právo vyrábať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a dodávať ju
do sústavy (odporcovi v 2. rade) za celkovú cenu vo výške 136,33 eur/MWh.

Na účely preukázania skutočne vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov sa v zmysle ust.

§ 7 zákona o podpore vydáva tzv. potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré
bolo navrhovateľovi vydané potvrdenie pod č. XXXX/XXXX/PoP-OZE 2.12.2014. Z tohto potvrdenia
vyplýva predpokladané množstvo elektriny vyrobenej v zariadení v objeme 8 200MWh ročne. Doplatok
možno pritom uplatniť na elektrinu v predpokladanom objeme 7 626 MWh ročne. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť je zrejmé, že na základe podpory (v zmysle zákona o podpore) inkasuje navrhovateľ od

odporcuv2.radesumucca360.923,00eurročne(bezDPH)aododporcuvl.radeztituludoplatkusumu
cca 703.994,19 eur (bez DPH), t.j. spolu sumu vo výške cca 1.064.917,19 eur (bez DPH). Právnemu
predchodcovi navrhovateľa (družstvu PDP K.) bola táto podpora nerušene poskytovaná v roku 2013 a
časť roka 2014. Po prevode zariadenia na navrhovateľa získal nárok na podporu navrhovateľ. Odporca
v 1. rade bol informovaný o prevode zariadenia na navrhovateľa, ba dokonca prevod samotný aj

odsúhlasil. Napriek tomu však odporca v l. rade listom z 15.12.2014 oznámil pôvodnému vlastníkovi
zariadenia (družstvu PDP K.) stratu nároku na podporu v roku 2015 z dôvodu bližšie nešpecifikovaného
porušenia zákonných povinností. Družstvo PDP K. sa bezodkladne po doručení tohto oznámenia
pokúšalo získať od odporcu v l. rade bližšie informácie a zaslalo odporcovi v 1. rade dva listy, v
ktorých okrem iného požiadalo o prehodnotenie stanoviska odporcu v l. rade (v prospech navrhovateľa).

Následne sa o osobné stretnutie so zástupcami odporcu v 1. rade pokúšal aj navrhovateľ, avšak
bezvýsledne, odporca v 1. rade trval na tom, že navrhovateľ stratil nárok na podporu.

Navrhovateľ sa neskôr z médií dozvedel, že prevádzkovatelia všetkých regionálnych distribučných
sústav v Slovenskej republike zaujali rovnaký postoj voči všetkým výrobcom elektriny poberajúcim

podporu, ktorí si podľa tvrdenia týchto prevádzkovateľov, nesplnili oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Do 31.12.2013 nebolo porušenie tejto oznamovacej
povinnosti sankcionované žiadnym spôsobom. S účinnosťou od 1.1.2014 a na základe novely zákona
o podpore prijatej zákonom č. 382/2013 Z.z., došlo však k novelizácii ustanovenia § 4 ods. 3, podľa
ktorého „Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže

na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a
c) na nasledujúci kalendárny rok." Tým sa do zákona zaviedla sankcia za porušenie vyššie uvedenej
oznamovacej povinnosti spočívajúca v strate nároku na podporu počas nasledujúceho kalendárneho
roka.Dňa 9.2.2015 zverejnil ÚRSO na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili

predmetnú oznamovaciu povinnosť, a teda stratili nárok na podporu v roku 2015. Z priloženého zoznamu
vyplýva, že pod položkou č.XX je vedený aj navrhovateľ. Ten si (podľa tvrdenia ÚRSO) mal síce splniť
oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO, nie však voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
(odporcovi v l. rade).

Odporca v 1. rade adresoval navrhovateľovi tiež návrh Dodatok k zmluve o dodávke, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej medzi navrhovateľom a oboma odporcami. Predmetom
dodatku je pritom úprava práv a povinností medzi zmluvnými stranami pre prípad, že v určitom
roku stratí navrhovateľ právo na podporu. Návrh dodatku počíta s tým, že ak nastane takýto prípad,
odporca v 1. rade nebude navrhovateľovi vyplácať podporu formou doplatku a odporca v 2. rade

bude od navrhovateľa vykupovať elektrinu len za cenu dosiahnuteľnú na trhu (t.j. cca 35,00 eur/MWh).
Výsledkom bude teda zníženie tržieb navrhovateľa z vyrobenej a dodanej elektriny viac ako o 70% (cca
799.000,00 eur). Následne odporca v l. rade odoprel navrhovateľovi prístup do informačného systému,
ktorý slúži na zadávanie a kontrolu údajov z merania výroby elektriny v zariadení navrhovateľa a je
nevyhnutne potrebný k uplatňovaniu práv vyplývajúcich zo systému podpory. Takýto výpadok tržieb je

pre navrhovateľa, ale aj pre dodávateľa siláže na výrobu elektriny a tepla v zariadení - družstvo PDP
K., likvidačný.

V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že nárok na podporu v zmysle zákona o podpore mu pre rok

2015 nezanikol, pretože na neho sa oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
podpore, ktorá mala byť splnená do 15.8.2014 nevzťahovala, nakoľko tento sa stal výrobcom elektriny
s právom na podporu až od 15.10.2014; sankcia v podobe straty nároku na podporu sa z dôvodu
aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov elektriny,
ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013 a sankciu možno v materiálnom

právnom štáte ukladať výhradne len na základe individuálneho správneho aktu (rozhodnutia správneho
orgánu) a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia v podobe straty nároku na podporu
na jeden rok nebola navrhovateľovi nikdy právoplatne uložená. Navyše právny predchodca navrhovateľa
si z materiálneho hľadiska splnil oznamovaciu povinnosť voči odporcovi v l. rade ešte pred uplynutím
lehoty (t.j. pred 15.8.2014).

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že navrhovateľ nadobudol právo na podporu až ku dňu
právoplatného nadobudnutia zariadenia do vlastníctva, t.j. dňa 15.10.2014. V tento deň bolo
navrhovateľovi vydané aj potvrdenie ÚRSO o splnení oznamovacej povinnosti č. XXX/XXXX/E-PT,
ktoré ho oprávňuje na podnikanie v energetike v oblasti výroby elektriny. Následne dňa 2.12.2014

bolo navrhovateľovi vydané jednak cenové rozhodnutie ÚRSO a tiež potvrdenie o pôvode elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie na roky 2014 až 2027 (potvrdzujúce predpokladané množstvo elektriny
podliehajúce podpore). Čiže najskôr až od 15.10.2014 možno na navrhovateľa hľadieť ako na výrobcu
elektriny, pričom súčasne platí, že výrobcom elektriny s právom na podporu sa navrhovateľ stal až po
vydanívyššieuvedenýchrozhodnutíÚRSO,ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomposkytovaniapodpory

podľa zákona o podpore.

Ak teda navrhovateľ nebol ku dňu 15.8.2014 v postavení výrobcu elektriny s právom na podporu,
nemožno v jeho prípade uvažovať o porušení oznamovacej povinnosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o podpore. A vôbec potom nemožno uvažovať o ukladaní sankcie za porušenie takejto

neexistujúcej povinnosti.

Z dôvodu právnej istoty navrhovateľ požiadal o vyjadrenie k tejto otázke aj ÚRSO (listom z 10.12.2014).
Listom z 12.12.2014 ÚRSO oznámil navrhovateľovi, že „Povinnosť výrobcu elektriny s právom na

podporu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a
vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za rok 2014 vzťahuje
na predchádzajúceho vlastníka zariadenia, ktorým bolo Poľnohospodárske družstvo podielnikov K.,
Paňovská X/XXX, XXX XX K.. Na spoločnosť X. K., družstvo, L. X/XXX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXXsa vzťahujú povinnosti regulovaného subjektu vyplývajúce z príslušnej legislatívy až od 15.10.2014.“
Preto nemožno navrhovateľovi pripisovať zodpovednosť za nesplnenie jednej z povinností v zákonnej
lehote do 15.8.2014 a uplatňovať z tohto dôvodu voči nemu akúkoľvek sankciu.

S poukazom na ust. § 18e ods. 1 zákona o podpore (prechodné ustanovenie k novele zákona o
podpore - zákonu č. 382/2013 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2014) súd uviedol, že podmienky
podpory u výrobcov, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred účinnosťou novely, sa riadia

predpismi účinnými do 31.12.2013, a keďže medzi takéto podmienky patria nepochybne aj podmienky
straty nároku na podporu, je zrejmé, že na takýchto výrobcov nemožno aplikovať ani ustanovenie o
zániku nároku na podporu pri nesplnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o
podpore.Zariadenienavrhovateľabolopritomuvedenédoprevádzky21.9.2012,čopotvrdzujeajcenové
rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ z 2.12.2014 a potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie č. XXXX/XXXX/PoP-OZE z 2.12.2014. Aj na navrhovateľa by sa preto malo vzťahovať

predmetné prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho nemožno voči nemu aplikovať následok v podobe
straty nároku na podporu v roku 2015.

Citujúc ust. § 15 ods. 1 a 17 ods. 1 zákona o podpore, súd uviedol, že porušenie povinnosti uloženej

výrobcom elektriny v zákone o podpore má povahu správneho deliktu, za ktorý možno uložiť príslušnú
sankciu. Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že pri posudzovaní zodpovednosti za
správne delikty a ukladaní sankcií za ne je nutné primerane aplikovať princípy posudzovania trestnej
zodpovednosti a ukladania trestov platné v trestnom práve. V tejto súvislosti poukázal na čl. 49 Ústavy
SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v

konaní o správnych deliktoch. Uvedené zásady primerane aplikované v správnom práve teda vyžadujú,
aby sa o správnom delikte rozhodovalo v individuálnom konaní a individuálnym správnym aktom
správneho orgánu, ktorý je na to príslušný. Neprichádza teda do úvahy postup aplikovaný odporcom
v 1. rade, v rámci ktorého tento arbitrárne konštatuje správny delikt na strane navrhovateľa a súčasne
iniciatíve a sám aplikuje sankciu v podobe straty nároku na podporu na jeden rok (bez akejkoľvek

kompetencie). Takýto postup odopiera navrhovateľovi akúkoľvek možnosť obrany, argumentácie, či
opravného prostriedku.

Navrhovateľ, ako mnohí ďalší výrobcovia elektriny, zasielajú odporcovi v priebehu roka niekoľko

dokumentov, z obsahu ktorých sa dá logicky vyvodiť, že si uplatňujú podporu na nasledujúci kalendárny
rok a oznamujú súčasne množstvo elektriny, na ktoré sa bude podpora vzťahovať. Právny predchodca
navrhovateľa (PDP K.) oznámil odporcovi v l. rade listom zo 7.2.2014 uplatnenie podpory na roky
2014 až 2016 ako aj predpokladané množstvo elektriny, na ktoré sa má podpora v týchto rokoch
vzťahovať. Prílohou tohto listu bolo cenové rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ z 27.1.2014.

Účelom predmetnej oznamovacej povinnosti je získanie informácií pre ÚRSO a prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy o tom, aký počet výrobcov si bude v nasledujúcom roku uplatňovať
podporu a na aký objem elektriny sa bude podpora vzťahovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal navrhovateľ za to, že ak by aj súd dospel k záveru, že
oznamovacia povinnosť vyplývajúca z § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore sa naňho vzťahovala,
je potrebné súčasne konštatovať, že túto povinnosť splnil za navrhovateľa jeho právny predchodca
listom zo 7.2.2014. Navrhovateľ je na poskytovaní podpory podľa zákona o podpore existenčne závislý.
Jeho tržby za výrobu a dodávku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa pohybujú na úrovni

cca 1.081.000,00 eur, pričom v prípade odňatia nároku na podporu by tieto klesli na úroveň cca
282.000,00 eur. Náklady predstavujú za jeden rok spolu sumu 1.022.000,00 eur, čiže v podstate sumu
zodpovedajúcu tržbám navrhovateľa. Výpadok tržieb vo výške cca 799.000,00 eur by pre navrhovateľa
znamenal nielen stratu v uvedenej výške, ale aj nevyhnutne neschopnosť uhrádzať splatné pohľadávky,
a teda platobnú neschopnosť vedúcu k vyhláseniu konkurzu na majetok navrhovateľa.

V tejto súvislosti poukázal na to, že prevádzka bioplynovej elektrárne vyžaduje technicky nepretržitú
prevádzku takmer po celý rok a na plný výkon. Energetickým výstupom zo zariadenia je totiž okremelektriny aj tepelná energia, ktorá sa využíva na ohrievanie fermentačnej nádrže obsahujúcej siláž.
Prípadný pokles teploty spôsobený znížením výkonu alebo odstavením zariadenia by mal za následok
spomalenie až zastavenie fermentačného procesu a znehodnotenie siláže. Prípadný opätovný nábeh

by bol následne spojený s vysokými nákladmi. Závažnejšie následky však hrozia družstvu PDP K.,
ktoré zabezpečuje pre navrhovateľa výrobu a dodávku siláže ako aj samotnú prevádzku zariadenia.
Družstvo PDP K. ako pôvodný vlastník a prevádzkovateľ zariadenia vykonáva de facto všetku činnosť
súvisiacu s obsluhou a prevádzkou zariadenia. Výpadok tržieb u navrhovateľa sa teda mimoriadne
odrazí na hospodárení družstva PDP K., a to v podobe výpadku tržieb za odber siláže a výpadku tržieb

za prevádzku a servis (cca 448.000,00 eur), čo predstavuje v podstate celoročné náklady družstva na
mzdyzamestnancov,ktorýchjevsúčasnosti44,zktorýchprevažnáčasťsavenujerastlinnejaživočíšnej
výrobe (vedľajším produktom ktorých je aj siláž využívaná v elektrárni). Odňatie podpory výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie by teda malo za následok nielen hrozbu úpadku na strane navrhovateľa
a družstva PDP K., ale tiež hromadné prepúšťanie a likvidáciu rastlinnej a živočíšnej výroby v obci K..
Tieto hrozby sú pritom bezprostredné, nakoľko bez príjmu za dodávku elektriny už za mesiac január

2015 nebude navrhovateľ schopný uhradiť družstvu PDP K. faktúru za dodávku siláže a družstvo PDP
K. následne mzdy a odvody za svojich zamestnancov. Odporca v 1. rade spolu s odporcom v 2.rade
pritom odmietli poskytnúť podporu výroby elektriny už od začiatku roka 2015.

Podľa navrhovateľ vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne deklarujú závislosť navrhovateľa a
(následne aj) družstva PDP K. na poskytovaní podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Navrhovateľovi sa odopiera poskytnutie podpory z dôvodu nesplnenia v zásade nepodstatnej
oznamovacej povinnosti, a to napriek tomu, že na to nie sú relevantné právne dôvody. Má za to,
že nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení nemôže ekonomicky ohroziť žiadneho z

odporcov, nakoľko „Náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii" (§ 5 ods. 1 zákona
o podpore). Náklady na poskytovanie podpory podľa zákona o podpore sa odporcovi v 1. rade ako aj
odporcovi v 2. rade kompenzujú prostredníctvom tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorú uhrádza
spolu s cenou za dodávku elektriny každý koncový odberateľ elektriny na Slovensku v rozsahu svojej

koncovej spotreby elektriny. Poskytnutie podpory nemôže pre nich preto znamenať žiadne zvýšené
náklady ani potrebu využitia zdrojov určených na iné účely. Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to,
že sú splnené podmienky na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia, keďže je potrebné dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (písomnými prednesmi účastníkov konania, listom
navrhovateľa z 9.3.2015, zmluvou o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS:
C. XXX XXXX z 13.11.2012, rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ, žiadosťou o súhlas - odpoveď

z 28.8.2014, Potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti číslo XXX/XXXX/E-PT z 20.11.2014,
rozhodnutím ÚRSO číslo XXXX/XXXX/E-OZ, Potvrdením o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie vydaného ÚRSO číslo XXXX/XXXX/PoP-OZE, Oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory
prekalendárnyrok2015z15.12.2014,podanímz22.12.2014adresovanýmodporcoviv1.rade,faktúrou
č. XXXXX z 9.2.2015, oznámením odporcu v 1. rade z 19.2.2015) a citujúc ust. § 75 ods. 1 veta prvá,

ods. 2, 4, 6, 8, § 76 ods. 2 písm. e/ a f/ , § 76 ods. 4 O.s.p., § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z.), § 4 ods. 1
písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., § 4 ods. 2 písm.c), § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. a § 18e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z. dospel

k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti vyžadujúce si tú skutočnosť, aby došlo zo strany
prvostupňového súdu k dočasnej úprave pomerov účastníkov, keďže stav by totiž mohol viesť k takému
poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí
vo veci samej, čím vzniká obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ osvedčil
základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana a že bez dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené konaním
odporcu. Príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva
odporcu, ktorý predbežným opatrením nie je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti.Keďže sa súd stotožnil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vzhľadom na to, že z podania
navrhovateľa v uvedenej veci nevyplýva, že by už podal voči odporcovi žalobu vo veci samej, rozhodol

súd zároveň o uložení tejto povinnosti, podľa ust. § 76 ods. 3 O.s.p.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1. rade, ktorý navrhol, aby Krajský
súdvKošiciachnapadnutéuzneseniezrušilanávrhnavrhovateľazamietolresp.zmenilanávrhzamietol.

V odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. je výrobca elektriny s právom na
podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15.
augustunanasledujúcikalendárnyrok.Včasekedynajneskôrmalodôjsťksplneniusitejtooznamovacej

povinnosti bol vlastníkom zariadenia na výrobu elektriny, na ktoré si navrhovateľ uplatňuje právo na
podporu L. družstvo podielnikov K., so sídlom L. X/XXX, XXX XX K..
Hlavný rozpor medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľom spočíva v nesplnení si notifikačných
povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. zo strany
Poľnohospodárskeho družstva podielnikov K., ako právneho predchodcu navrhovateľa. V dôsledku

nesplnenia si zákonnej povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. zaniklo právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v
príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a
c) zákona č. 309/2009 Z. z. Toto právo pritom výrobcovi t.j. vlastníkovi výrobného zariadenia zaniká
priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je totiž hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť

uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty
zákon neumožňuje odpustiť. Odporca v 1. rade informoval koncom kalendárneho roka 2014 (list z
15.12.2015) všetkých dotknutých výrobcov o nemožnosti uplatnenia si podpory v dôsledku nesplnenia
si zákonných povinností. Toto oznámenie malo len informatívny a nie konštitutívny charakter, ktorým
bola výrobcom oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory tak nenastalo v

dôsledku rozhodnutia odporcu v 1. rade, ale vyplynulo priamo zo zákona z dôvodov, ktoré nastali výlučne
na strane dotknutých výrobcov. Taký list bol zaslaný aj navrhovateľovi.
Odporca v 1. rade má za to, že nesplnenie si zákonných povinností vyplývajúce z § 4 ods. 3 zák.č.
309/2009 Z.z. sa musia vzťahovať aj na toho výrobcu, ktorý je aktuálnym vlastníkom zariadenia na
výrobu elektriny nakoľko údaje vyžadované podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. sa

vzťahujú predovšetkým na zdroj resp, elektrinu v ňom vyrobenú.

Systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby
je založený na systéme „štátom dotovanej politiky". Pre správne určenie resp. vytvorenie dostatočných
finančných zdrojov na účely poskytovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je však

potrebná, ba priam nevyhnutná „súčinnosť" zo strany výrobcov spočívajúca predovšetkým v oznámení
zákonom požadovaných údajov, a to predovšetkým či si uplatnia podporu a v ako rozsahu na nasledujúci
kalendárny rok. Finančné zdroje určené na financovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie sú tak
každoročne vytvárané v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si budú uplatňovať
podporu na elektrinu vyrobenú v ich zariadeniach. Uvedené údaje je potrebné oznámiť v zákonom

stanovenej lehote z dôvodu, že cenové konanie, v ktorom ÚRSO zohľadňuje náklady na systém podpory
obnoviteľných zdrojov energie prebieha každoročne „ex offo" ku koncu kalendárneho roka. Z uvedeného
je zrejmé, že právna úprava podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje striktnú právnu
úpravu nakoľko sa zabezpečuje nevyhnutná zložka pre riadne fungovanie hospodárstva.

V tejto súvislosti odporca v 1. rade uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. je
kogentným ustanovením a je ho potrebné vykladať predovšetkým podľa zamýšľaného účelu a cieľa
zákona, a tým je jednoznačne vyňať spod poskytovania podpory tú časť vyrobenej elektriny, s ktorou
sa v systéme podpory nepočítalo a neboli vytvorené finančné prostriedky na jej poskytovanie. Prirešpektovaní zákonného cieľa je teda nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že prípadná zmena v
osobe výrobcu elektriny nemôže mať za následok opätovné zaradenie tej časti vyrobenej elektriny späť
do systému podpory, ktorá z nej bola „ex lege" na kalendárny rok 2015 vyradená. Opačný výklad by

totiž viedol k jednoznačnému obchádzaniu účelu zákona. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR spis. zn. III. ÚS 72/2010.

Odvolateľ má za to, že v rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí navrhovateľ o.i.
preukázaťdôvodnosťsvojhonároku,tedamusípreukázať,žeuplatňovanienárokuvovecisamejobstojí,

že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a musí predložiť také
dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok. V danom prípade ide
o návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej. V takom
prípade by sa malo návrhu vyhovieť len výnimočne (uznesenia Ústavného súdu zo dňa 07.03.2012 sp.
zn. II ÚS 3220/11).

Odporca v1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči navrhovateľovi
resp. jeho právnemu predchodcovi k zákonom stanovenému dátumu, t.j. 15. august 2015, splnenie si
oznamovacích povinnosti vo vzťahu k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej. Predmetná
skutočnosť nebola osvedčená ani v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Splnenie
si oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení

zo strany navrhovateľa je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany odporcu v
1. rade a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej
škody na strane navrhovateľa, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného
opatrenia. Odporca v 1. rade neeviduje voči navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi splnenie
si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že si svoju oznamovaciu povinnosť

splnil a oznámenie odoslal odporcovi v 1. rade listom zo 7.02.2014 spolu s cenovým rozhodnutím ÚRSO.
Odporcav1.radevšakktejtoskutočnostiuviedol,že vjehopodateľnisavšetkyprijatézásielkyevidujú,a
to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza. Po preverení zásielky doručenej mu
právnym predchodcom navrhovateľa (pod číslom podacieho lístka: G.) potvrdil, že obsahom uvedenej
zásielky bolo len cenové rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ z 27.01.2014.

Keďže zákon č. 309/2009 Z. z. neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti
podľa § 4 ods. 2 písm. c) konkrétnu predpísanú formu, je v tejto súvislosti potrebné na jednotlivé úkony
výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Takýto právny úkon smerujúci k splneniu si vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti, tak musí byť

urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý ním
výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená s neplatnosťou právneho úkonu.
Nie je preto možné považovať za splnenie si predmetných povinností len zaslanie cenového rozhodnutia
bez akejkoľvek prejavenej vôle, čo sa daným úkonom odosielateľ mieni sledovať.

Navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že cenové rozhodnutie ÚRSO na rok 2014 platí aj pre
roky 2015 a 2016 a zároveň, že sa v tomto rozhodnutí nachádzajú údaje o odhadovanom ročnom
množstve dodanej elektriny, na ktorú si bude uplatňovať podporu formou doplatku. V zmysle tejto
argumentácie navrhovateľa by sa teda toto cenové rozhodnutie ÚRSO malo považovať za splnenie si
jeho oznamovacej povinnosti voči odporcovi v 1. rade až do roku 2016. Odporca v 1. rade s takýmto

názorom navrhovateľa nesúhlasí a takýto výklad považuje za účelový a nepresný, keďže je v zjavnom
rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.
Vychádzajúc z gramatického a logického znenia predmetného ustanovenia, odporca v 1. rade má za
to, že je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má mať charakter určitej
pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie zákona uvádza, že„ oznámenie o uplatnení si podpory sa

má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok".

Navyše aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že údaje o predpokladanej
ročnej výrobe, technologickej vlastnej spotrebe a predpokladaného množstva elektriny sú údaje pre
rok 2014 a slúžili iba k výpočtu ceny, ktorá je uvedená vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia.

Rozhodnutie teda neobsahuje údaje o plánovanej výrobe elektriny na rok 2015 a 2016 ako sa
navrhovateľ mylne domnieva. Odporca v 1. rade je presvedčený, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
oznamovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. v dôsledku
čoho pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný.Odporca v 1. rade v ďalšom namieta neexistenciu nároku navrhovateľa v neposlednom rade aj na
základe informácii zverejnených na webovom sídle ÚRSO. ÚRSO 28.07.2014 zverejnilo na svojom

webovomsídleinformáciuprevýrobcov,kdepoukázalonaichpovinnosťpodľa§4ods.2písm.c)zákona
č. 309/2009 Z. z. Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju
oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav.
Dňa 09.02.2015 ÚRSO taktiež zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili
povinnosti podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z.. pričom v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom

stanovené povinnosti sa nachádza aj výrobca - navrhovateľ spolu s jeho právnym predchodcom.

Podľa odporcu v1. rade subjektom povinným postupovať v súlade so zákonom č. 309/2009 Z. z. a ako
prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom,
bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Odporca v 1. rade po zverejnení
vyššie uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať

subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží.

Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme
„štátom dotovanej politiky" odporca 1. rade nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov
schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú

nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu
pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne odporcovi v 1. rade priama škoda vo výške niekoľko
miliónov EUR a vystavuje odporcu v 1. rade platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre odporcu v 1.
rade priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa zákona č. 309/2009 Z. z., musela
by finančná výška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie

podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však
ÚRSO určil a zohľadnil finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory
na rok 2015 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

Ďalej odvolateľ zdôraznil, že tvrdenie navrhovateľa o bezprostredne hroziacej ujme považuje za

neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle
zákona č. 309/2009 Z. z. na rok 2015, navrhovateľ stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení
predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si podporu neuplatňuje.
Navyše odporca v 1. rade ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú
cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu z 15.12.2014. Z uvedeného

vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných
podmienoknavydaniepredbežnéhoopatrenia.Odporcav1.radejepretotohonázoru,žeprávnyzáujem
navrhovateľa je v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.

Z podania návrhu navrhovateľa vyplýva, že jeho tržby za výrobu a dodávku elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie by v prípade odňatia nároku na podporu klesli na úroveň cca 282.000,00 eur z
očakávaných 1.081.000,00 eur, a to v dôsledku zániku práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a
c) na elektrinu vyrobené v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa v kalendárnom roku 2015. Teda
v danom prípade ide o znemožnenie výkonu podnikateľskej činnosti v podobe dosahovania zisku z
tejto činnosti v plnom rozsahu. Odporca v 1. rade konštatoval, že navrhovateľ nedostatočne osvedčil

existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré musí byť bezprostredné a konkrétne a teda, že by
bolo právo navrhovateľa ohrozené. Je totiž potrebné rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením
výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá má v danom prípade len prechodný charakter (rok 2015 ).

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích

inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať
nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Na základe
uvedeného sa odporca v 1. rade domnieva, že aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané
predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v
nevyhnutnej miere. V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v 1.

rade,keďževdanomprípadeneexistuježiadnaistota,ženárokodporcuv1.radenavrátenieposkytnutej
podpory v prípade neúspechu navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný.Nariadením predbežného opatrenia navyše súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred
bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca v1.
rade považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných

povinností na strane navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu. Vydaním predbežného opatrenia o
zabezpečovaní podpory v prospech navrhovateľa v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia
vo veci samej. Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich
práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle
zákona č. 309/2009 Z. z. Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie

si svojich povinností, zvlášť v prípade ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z
platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností
vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je
povinnýtietoskutočnostivýrobcomoznamovaťprípadneichnaneupozorňovať.Navrhovateľtedamohol
a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009
Z.z.jehoprávnympredchodcombudeprenehoznamenaťstratuprávanapodporunabudúcikalendárny

rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany odporcu v 1. rade malo na hospodárske výsledky
navrhovateľa negatívny vplyv, odporca v 1. rade uviedol, že neposkytnutie podpory je povinnosťou
odporcu v 1. rade a navrhovateľ resp. jeho právny predchodca opomenutím svojej vyššie uvedenej

zákonnej povinnosti sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav straty rizika zastavenia prevádzky.
V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje".

Aj keď navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho nárok na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z.
nezanikol tiež z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 predmetného zákona, pretože

následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia
uvedené do prevádzky do 31.12.2013, odporca v1. rade s takýmto výkladom nesúhlasí. Totiž v danom
prípade dochádza k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e zákona
č. 309/2009 Z. z. aj na následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov:
výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia, ktorí sankcii nepodliehajú, pričom jediným

dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky.
Odporca v1. rade sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v
rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy.

Odvolateľ poukázal aj na ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z.. Vychádzajúc aj zo samotnej

dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z. z. je odporca v 1. rade toho názoru, že pre dané ustanovenie
§ 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory" ako výklad logický,
t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e zákona č. 309/2009 Z. z. by sa mal vzťahovať len na § 3
zákona č. 309/2009 Z. z., a nie na práva a povinnosti výrobcov upravené v § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. a
právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 zákona

č. 309/2009 Z. z. v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny". V tomto ustanovení
sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov,
na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné
zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu.

V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon č.
309/2009 Z. z. poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda
má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o
zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok
nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať

za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého
výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom
za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu
ostávajú nedotknuté.

Navyše, novela zákona č. 309/2009 Z. z. okrem spomínaného doplnenia § 4 o následok v ods. 3
zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. a práve z dôvodu zmeny
podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 zákona č. 309/2009 Z. z. vznikla potrebariešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom
prechodného ustanovenia.

Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že sankciu možno v materiálnom právnom štáte ukladať výhradne len na
základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu, pričom sankcia
v podobe straty nároku podporu na jeden rok nebola navrhovateľovi nikdy právoplatne uložená.
Pri formovaní tohto právneho názoru navrhovateľ vychádza z premisy, že porušenie oznamovacej
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. je správnym deliktom podľa zákona č.

309/2009 Z.z. S uvedenou argumentáciou sa odporca v l. rade nestotožnil, nakoľko v danom prípade
sa nejedná o správny delikt. Uplatnenie podpory zo strany výrobcu je hmotnoprávnym úkonom, ktorý
musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote. Márne uplynutie lehoty má pritom za následok,
že výrobca si v nasledujúcom roku nemôže uplatniť právo priznané predpismi hmotného práva. Je teda
výlučne na výrobcovi, či včas bude uplatňovať právo na podporu a v tejto súvislosti plniť oznamovacie
povinnosti. Neuplatnenie práva pritom v žiadnom prípade nemôže byť považované za správny delikt,

nakoľko v danom prípade chýba prvok protiprávnosti.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou svedčiacou v neprospech tvrdenia navrhovateľa je skutočnosť, že v
prípade oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) absentuje ustanovenie znakov správneho
deliktu priamo zákonom. V zmysle teórie správneho práva totiž nie každé porušenie právnej povinnosti

z oblasti noriem správneho práva musí byť automaticky považované za správny delikt. Ide oň len vtedy,
ak sú naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Odporca v1. rade je toho názoru,
že zákon č. 309/2009 Z. z. takúto skutkovú podstavu v súvislosti s oznamovacou povinnosťou podľa §
4 ods. 2 písm. c) neobsahuje.

V neposlednom rade odporca v 1. rade poukázal na ustanovenie § 16 zákona č. 309/2009 Z. z.

Proti uznesenie súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v 2. rade, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia
voči odporcovi v 2. rade zamietol. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nedôvodné z toho dôvodu, že

navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Odporca v 2. rade je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Nie je subjektom,
ktorému majú byť adresované v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne

úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny.
Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (odporca v 1. rade).

Odporcovi v 2. rade bola odporcom v 1. rade poskytnutá informácia, že zo strany navrhovateľa nedošlo

k splneniu všetkých povinností v zmysle zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu
podľa § 4 ods. 1 písm. b). Nesplnenie povinností navrhovateľa potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojom
webovom sídle zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili uvedenú povinnosť.

V zmysle § 3b Zákona ÚRSO na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení

výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona zaniklo. ÚRSO uverejňuje zoznam výrobcov
elektriny, ktorí si podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. nesplnili oznamovaciu povinnosť na
rok 2015 voči úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo podľa § 4 ods. 4 zákona
č. 309/2009 Z. z. nevrátili neoprávnene vyplatený doplatok za rok 2013. Prílohou oznamu zverejneného
ÚRSO boli tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do

ktorej je ich výrobné zariadenie pripojené.

Odporca v 2. rade vôbec nemá byť účastníkom tohto sporu, nakoľko poskytovanie alebo neposkytovanie
podpory podľa zákona nezávisí od jeho rozhodnutia. Odporca v 2. rade sa pri poskytovaní podpory
musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí.
Preto má odporca v 2. rade za to, že pre vydanie napadnutého uznesenie súdu neboli splnené všetky
predpoklady stanovené O.s.p.. Jedným z predpokladov vydania predbežného opatrenia je osvedčenie
podmienok dôvodnosti návrhu. ÚRSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení činesplnení povinnosti podľa ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. a rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní
nároku na podporu. Podľa názoru odporcu v 2. rade súd v tomto konaní rozhoduje o nárokoch,
rozhodovanie o ktorých patrí do právomoci ÚRSO. V tejto súvislosti poukázal na tlačovú správu ÚRSO

zverejnenú 6.2.2015.

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu tiež tvrdí, že sankcia sa má týkať iba zariadení OZE, ktoré
začali svoju prevádzku po 1.1.2014. Na zdroje uvedené do prevádzky pred týmto termínom sa vraj
nevzťahuje.

V ďalšom odporca v 2. rade poukázal na zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa
§ 4 zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ÚRSO zverejnil na svojom webovom
sídle. V tomto zozname je pod poradovým číslom XX uvedený navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že
ÚRSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u navrhovateľa porušenie povinností podľa § 4
Zákona s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3 zákona (v znení od 1.1.2014).

Súd teda vydal predbežné opatrenie bez toho, aby mal relevantným spôsobom osvedčenú existenciu
nároku, ktorý navrhovateľ uplatňuje. Zároveň tým súd zasiahol do právomoci ÚRSO ako ústredného
orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti oblasť podpory obnoviteľných zdrojov patrí.

Vďalšomodporcav2.radenamietanesplneniepodmienkypreukázanianebezpečenstvabezprostredne
hroziacej ujmy pre navrhovateľa, ktorá by mohla vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia voči
odporcovi v 2. rade. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku č. OZE XXX XXXX XX P., ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca
v 2. rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu vo výške určenej

ÚRSO. V zmysle zák.č. 309/2009 Z.z. by v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory mal
navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh.
Navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory
za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Odporca je pripravený na
základe správneho daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý

vyplýva z dodatku. Touto cestou je navrhovateľ schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy (ktorú by
mohol od odporcu v 2. rade žiadať, ak by mal právo uplatniť si podporu). Zvyšok sumy je medzi stranami
sporný a bude pravdepodobne predmetom konania vo veci samej. Zo samotného návrhu navrhovateľa
vyplýva, že zo sumy 44,015 eur/MWh by okamžite získal od odporcu v 2. rade sumu cca 35,00 eur/MWh.
Pri predpokladanom množstve elektriny, ktoré podľa potvrdenia ÚRSO č. XXXX/XXXX/PoP-OZE dodá

počas kalendárneho roka navrhovateľ do distribučnej sústavy, t.j. 7626 MWh, predstavuje rozdiel medzi
sumou ponúkanou odporcom v 2. rade a regulovanou cenou elektriny na straty sumu 68.748,00 eur,
pričom suma vyplatená odporcom v 2. rade navrhovateľovi by predstavovala sumu cca 266.900,00 eur
(t.j. takmer 75 %). Odmietnutím dočasnej úpravy navrhovanej odporcom v 2. rade sa navrhovateľ sám
vystavuje riziku vzniku škôd. Výpadok príjmov, predstavujúci rozdiel medzi regulovanou cenou na straty

a obvyklou cenou ponúkanou odporcom v 2. rade, nemôže spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy pre navrhovateľa, ani pre ďalšie subjekty, s ktorými má navrhovateľ uzavreté zmluvné
vzťahy.

Napadnutým rozhodnutím súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej. Z

odôvodneniarozhodnutiavyplýva,žepredmetomkonaniamábyťzaplatenienárokov,ktorébudúsplatné
v čase podania žaloby, a to v závislosti od množstva elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa v
období od 1.1.2015 do podania žaloby vo veci samej. Predbežným opatrením súd zaviazal odporcu v 2.
rade na plnenie totožné s plnením, ktoré bude predmetom konania vo veci samej. Plnenie predbežného
opatrenia zo strany odporcu teda spôsobí, že nebude vôbec podaná žaloba vo veci samej, nakoľko po

zaplatení regulovanej ceny na strany nebude existovať sporná suma, ktorej by sa navrhovateľ v konaní
mohol domáhať. Okrem uvedeného žaloba o zaplatenie pohľadávok splatných pred vykonateľnosťou
predbežného opatrenia nemá súvislosť so samotným predbežným opatrením. V konaní o zaplatenie sa
bude rozhodovať, či má navrhovateľ nárok na zaplatenie konkrétnej sumy za elektrinu vyrobenú v jeho
zariadení a dodanú do distribučnej sústavy v príslušnom mesiaci, a nie nárok navrhovateľa na uplatnenie

práva na podporu podľa Zákona ako taký.

V závere odporca v 2. rade poukázal na skutočnosť, že tržby navrhovateľa za výrobu a dodávku
elektriny predstavujú ročne sumu cca 1.081.000,00 eur, pričom jeho náklady predstavujú ročne sumu1.022.000,00 eur. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi predstavuje ročne sumu 59.000,00 eur. Túto sumu
je ešte potrebné znížiť o ďalšie výdavky, takže celkový zisk navrhovateľa je ešte nižší (podľa dostupnej
účtovnej závierky za rok 2014 dosiahol navrhovateľ hospodársky výsledok pred zdanením vo výške

7.221,00 eur). Nariadením predbežného opatrenia súd uložil odporcom zaplatenie sumy cca 799.000,00
eur, ktorá predstavuje celkovú sumu výnosov zníženú o obvyklú cenu dodanej elektriny, nárok na ktorú
odporca v 2. rade nespochybňuje (a preto bola navrhovateľovi formou dodatku k trojstrannej zmluve
ponúknutá). Na strane odporcov teda vznikne pohľadávka vo výške cca 799.000,00 eur, o ktorej sa
nebude rozhodovať v konaní vo veci samej na základe návrhu, ktorý má navrhovateľ povinnosť v

zmysle predbežného opatrenia podať. A suma 799.000,00 eur predstavuje sumu, ktorá by sa v prípade
potvrdenia skutočnosti, že navrhovateľ nemá v roku 2015 nárok uplatňovať si právo na podporu podľa
§ 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, znamenala prakticky nevymožiteľnú pohľadávku. Vznik pohľadávky
vo výške 799.000,00 eur považuje odporca v 2. rade za neprimeranú ujmu, ktoré na strane odporcov
uložením predbežného opatrenia vzniká. Súd sa teda nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré sám v
zmysle napadnutého rozhodnutia považuje za rozhodujúce.

Kodvolaniamodporcovsavyjadrilnavrhovateľ,ktorývprvomrade poukázalnato,žeodvolanieodporcu
v 1. a 2. rade bolo podané podľa jeho názoru oneskorene, a preto by sa odvolací súd nemal ich obsahom
zaoberať, ale s poukazom na ust. § 218 O.s.p. odvolania odporcov odmietnuť. Ak by odvolací súd

posúdil, že odvolania odporcov neboli podané oneskorene, považuje napadnuté uznesenie za vecne
správne a zákonné. Zdôraznil, že v konaní o vydaní predbežného opatrenia súd podrobne neskúma
dôvodnosť nároku, ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/184/2015z12.3.2015. Mázato,žedôvodnosť
žalobného návrhu osvedčil v dostatočnej miere. Pre úplnosť uviedol, že už podal žalobu vo veci samej

na Okresný súd Košice I (doručenú súdu 27.4.2015).

Ku každému bodu odvolania podal rozsiahle vyjadrenie. Má za to, že povinnosti vyplývajúce z § 4
ods. 2 Zákona o podpore majú povahu povinností z administratívnoprávneho vzťahu, zodpovednosť
za porušenie ktorých možno vyvodzovať len v administratívnoprávnej rovine, t.j. cestou deliktuálnej

zodpovednosti v správnom práve. Rozhodne tu nemožno aplikovať civilnoprávny pohľad nesplnenia
predpísaných podmienok v prekluzívnej lehote s následkom straty práva zo záväzkovoprávneho vzťahu.
Zánik majetkového práva z titulu preklúzie je totiž prísne civilnoprávnym inštitútom (§ 583 Občianskeho
zákonníka).

Aj keď sa odporcovia odvolávajú na právomoc ÚRSO zverejniť zoznam výrobcov elektriny, ktorí stratili
nárok na podporu pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm.c)
Zákona o podpore, podľa navrhovateľa ÚRSO nemá žiadnu takú právomoc, keďže jediným orgánom
štátneho dozoru nad dodržiavaním ustanovení Zákona o podpore je Slovenská obchodná inšpekcia.
ÚRSO si teda zverejnením predmetného zoznamu svojvoľne prisvojil právomoc, ktorá mu nepatrí.

Zastáva názor, že je výslovným prejavom vôle zákonodarcu, ktorý ustanovením takto širokého
prechodného ustanovenia vytvoril dve kategórie výrobcov, t.j. tých, na ktorých sa následok v podobe
straty nároku na podporu nevzťahuje a tých na ktorých áno, a to v závislosti od času uvedenia ich
zariadení do prevádzky. Pokiaľ v tejto disproporcii odporca v 1. Rade vidí zásah do ústavného princípu

rovnosti a nediskriminácie, s cieľom jej odstránenia by rozhodne nemal použiť výklad, ktorý v rozpore so
zákonným textom rozšíri aplikovateľnosť sporného následku aj na výrobcom uvedených do prevádzky
do 31.12.2013.

Podľa navrhovateľa za podmienky podpory je potrebné považovať všetky podmienky vzniku nároku

na podporu a logicky aj podmienky jej zániku. Pri nejednoznačnosti terminológie a formulácii použitej
zákonodarcom je preto potrebné prihliadať na zásadu právnej istoty a prisvedčiť záveru, že medzi
podmienky podpory patria aj podmienky dočasnej straty nároku na podporu vyplývajúce z § 4 ods. 2
a 3 Zákona o podpore. Výsledkom je teda záver, že prechodné ustanovenie ň 18e ods. 1 Zákona o
podpore zakladá neaplikovateľnosť následku v podobe straty nároku na podporu v trvaní jedného roka

u tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013. A takým výrobcom
je aj navrhovateľ.Námietku odporcu v 1. rade, že porušenie § 4 ods. 2 písm.c) Zákona o podpore sa nenachádza v
taxatívnom výpočte správnych deliktov uvedenom v § 16 Zákona o podpore považuje navrhovateľ za
neopodstatnenú a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 306/2010.

Keďže v návrhu na vydanie predbežného opatrenia dostatočne opísal hrozby, ktoré mu vyplývajú z
odopretia podpory, pričom nejde len o hrozby týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti ale najmä o hrozby
súvisiace s udržaním zamestnanosti v obci, v ktorej je už veľmi napätá sociálna situácia a navyše pri
aktuálnych trhových cenách elektriny ktoré sú navrhovateľovi uhrádzané zo strany odporcu v 2. rade nie

je schopný elementárnej rentability takmer žiaden výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má
za to, že sú splnené podmienky na potvrdenie prvostupňového uznesenia, keďže je potrebné dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi.

Zaneopodstatnenúpovažujenavrhovateľajnámietkuodporcovonedostatkufinančnýchprostriedkovna
pokrytie podpory poskytovanej výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, keďže suma tarify za

prevádzkovanie systému, ktorou sa prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav kompenzujú
náklady na poskytovanie podpory a ktorá sa uplatňuje voči všetkým koncovým odberateľom elektriny v
SR, sa oproti minulému roku vôbec neznížila. Odporcovia teda získavajú z tejto tarify rovnaké výnosy
ako v roku 2014, počas ktorého bola poskytovaná podpora aj tým výrobcom, ktorým sa v roku 2015
podpora odoprela. Túto námietky preto považuje za účelovú, obzvlášť v prípade, ak ju odporcovia pri

podaní odvolania nijak nepreukázali.

Ak by odvolací súd dospel k záveru, že predbežná ochrana poskytnutá navrhovateľovi prvostupňovým
uznesením nie je primeraná, navrhovateľ si vie predstaviť aj jej úpravu smerom dole. Pokiaľ by totiž
navrhovateľ formou poskytnutej predbežnej ochrany pokryl len nevyhnutné prevádzkové a úrokové

náklady, mohol by sa o sumu 350.000,00 eur znížiť aj rozsah poskytnutej predbežnej ochrany.
Samotnému navrhovateľovi by to umožnilo pokryť aspoň nevyhnutné náklad. Zníženie predbežnej
ochrany o sumu 350.000,00 eur ročne by sa do celkovej jednotkovej ceny elektriny požadovanej
navrhovateľom premietlo vo forme jej zníženia zo sumy 136,33 eur na sumu 91,99 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcov
odmietol ako oneskorene podané, eventuálne aby napadnuté uznesenie potvrdil alebo aby napadnuté
uznesenie zmenil tak, že odporca v 1. rade je povinný uhrádzať navrhovateľovi sumu vo výške 62,29
eur/MWh v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej navrhovateľom v každom kalendárnom
mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu

elektriny a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015. Odporca v 2: rade je
povinný odoberať od navrhovateľa elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobil
v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 za cenu elektriny vo výške 29,70 eur(MWh bez DPH, a to do
15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

V danej veci navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú
energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože odporca mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu

pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že odporca neposkytne navrhovateľovi podporu, ale nie je preukázané,
aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Odporcovia vo svojich vyjadreniach dokonca potvrdzujú, že
elektrickú energiu budú odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana
prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je navrhovateľ

povinný v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi
účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.Z konania navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi
účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. § 76 O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľ v tomto konaní nemal úspech, odporcovia náhradu trov konania nežiadali (§ 151 ods. 1

O.s.p.), a preto odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.