Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220988
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116220988.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: P. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y.T.
XX, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Námestie SNP 7, 091 01
Stropkov, proti žalovanému: Endepro s. r. o. v likvidácií, so sídlom Mlynské nivy 49, 81 09 Bratislava 2,
IČO: 35 805 731, právne zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,

IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 17Csp/117/2016 - 110
zo dňa 23.2.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/117/2016 - 197 zo dňa 6.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanému

povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do
úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 430 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou, majúc za to, že žalobkyňa
preukázala v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho

domáha, pričom uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť
pomery medzi stranami sporu.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. napadnuté uznesenie považuje za
nepreskúmateľné. Namietal, že nie je splnená podmienka podľa § 324 ods. 3 CSP, t. j. že nemožno
nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Zdôraznil, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný

a nie je ani predĺžený. Okresný súd nesprávne posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a navrhla
napadnuté uznesenie potvrdiť. .

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na
základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa
existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, ale vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného

dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

7. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene

obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na
rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.

8. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu

žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku
spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

9. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016 sa uvádza, že
spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015.

Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri
2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od
18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v
rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie
súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016

zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala
spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov.

10. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

11. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni
mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z
uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania.

12. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho
majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedla
žalobkyňa, ich počet je neurčitý.

13. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý
sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne,
že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie
pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku.

14. So zreteľom na uvedené podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne,
že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok
žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.15. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade
sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v

prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.

16. K námietke žalovaného týkajúcej sa možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
dodáva, že civilné sporové konanie je konanie návrhové a je ovládané zásadou kontradiktórnosti, pričom
žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie a z obsahu spisu nevyplýva existencia majetku, na ktorý
by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo v rámci inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie v

napadnutom uznesení neuviedol zákonný dôvod, pre ktorý neodkladné opatrenie nariadil, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 24) vyplýva, že neodkladné opatrenie bolo nariadené z
dôvodu, že existuje obava z ohrozenia prípadnej exekúcie.

18. Pokiaľ ide o výšku zloženej peňažnej sumy, táto predstavuje hodnotu žalovanej pohľadávky a trov

konania. Ak súd ustáli dôvodnosť podanej žaloby, odvolací súd nevidí dôvod na prijatie záveru o tom,
že žalobkyni v prípade jej úspechu vo veci nebude priznaná náhrada trov konania.
Keďže odvolací súd má za to, že v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti žalobkyňa osvedčila,
že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné uložiť žalovanému povinnosť zložiť do
úschovy súdu nárok na uplatnené trovy konania, pretože vo vzťahu k nim existuje dôvodná obava, že

by budúca exekúcia mohla byť ohrozená.

19. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.