Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206286
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr.AlexandraHusivarguaJUDr.AndreyGaldunovejvsporežalobkyne:R.Q.,narodenáXX.X.XXXX,
bytom v Š., H. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Radničné námestie 4, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlom
v Bratislave, Kubániho 16, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10. mája 2017 sp.zn. 12 Csp
18/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým :
-súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.10.2013, uzavretej medzi stranami sporu, je bezúročný a bez poplatkov,
-určil za neprijateľné podmienky uvedené vo vyššie uvedenej zmluvy v časti bodu 13.2. zmluvných
dojednaní k vyššie uvedenej zmluve v znení : „V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ ďalej oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a

domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy“,
-uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým súd určil za neprijateľné podmienky uvedené vo vyššie uvedenej
zmluve :
-v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01% a RPMN 68,86% v článku 6
vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere,

-v časti bodu 14.1. zmluvných dojednaní k vyššie uvedenej zmluve v znení : „V prípade omeškania
dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
dlžníka s úhradou splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a/ tejto zmluvy
o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania“,

tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 10.5.2017 č.k.
12 Csp 18/2016-110 rozhodol tak, že :
I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 25.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX
Š., je bezúročný a bez poplatkov,

II. určil za absolútne neplatné neprijateľné podmienky uvedené v zmluve o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXX, XXX XX Š.:
a.) v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej sadzby úveru: 70,01 % a RPMN: 68,86 % v článku
6 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013,
b.) v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek
peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy
dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky zrážkami zo mzdy.",
c.) v časti bodu 14.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky
úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku
13. ods. 13.1 písm. a.) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1,

spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu v výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).".

III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 €, a to v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

V. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 75 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný s tým,
že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere medzi
stranami sporu dňa 18.10.2013 (správne dňa 25.10.2013-poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorej
bola dohodnutá čiastka úveru 1.500 €, splatnosť úveru v 48 mesačných splátkach po 77,05 €, celková
suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, predstavovala 3.698,40 €, RPMN predstavovala 68,86% a ročná

úroková sadzba úveru 70,01%. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej
vznikolzáväzokžalovanejzaplatiťodplatuzaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplátok
úveru vo výške 367,49 €, ktorá suma bola odpočítaná od dohodnutého úverového limitu 1.500 € a
žalobkyni bola poskytnutá suma 1.132,51 €. V zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré mali byť súčasťou vyššie uvedenej zmluvy, bola v bode

13.2. dojednaná možnosť žalovaného v prípade omeškania žalobkyne predložiť jej zamestnávateľovi
dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy a v
bode 14.1. bola pre prípad omeškania žalobkyne s úhradou splátok úveru dohodnutá zmluvná pokuta.
Zmluvné dojednania neboli podpísané stranami sporu.

3.Uzavretúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskúvzmysleust.§52anasl.Občianskehozákonníka,
ako aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 129/2010 Z.z. a skúmal, či táto zmluva obsahuje
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona 129/2010 Z.z., pretože absentuje dojednanie týkajúce
sa splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže splátka úveru je dojednaná iba jednou

sumou bez členenia na istinu, úroky a iné poplatky a absentuje tiež dojednanie o konečnej splatnosti
úveru. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. uzavrel, že spotrebiteľský úver sa
preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval ďalej, že dojednaná ročná úroková sadzba
vo výške 70,01% je neprimeraná, pretože presahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverovposkytovaných bankami a uverejnených Národnou bankou Slovenska pri nových obchodoch v roku
2013, kedy priemerná úroková sadzba predstavovala 15,10%. V zmluve dohodnutá úroková sadzba
70,01% teda niekoľkonásobne túto úrokovú mieru prekročila. Dojednanie o úrokoch súd považoval

za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že toto je v rozpore s
dobrými mravmi, ale zároveň aj pre rozpor s ust. § 9 od. 2 písm. i/ zákona 129/2010 Z.z., lebo
žalovaný neoboznámil riadne spôsob výpočtu úrokovej sadzby. Zároveň konštatoval, že toto dojednanie
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej použitia sa má žalovaný vyvarovať a z toho dôvodu
určil túto podmienku ako neprijateľnú, a preto neplatnú vo výroku svojho rozhodnutia.

4. Z vykonaného dokazovania ďalej uzavrel, že v zmluve bol nesprávne uvedený údaj o výške RPMN
v neprospech žalobkyne, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni, hoci bol dohodnutý úver
1.500 €, bola jej fakticky poskytnutá suma 1.132,51 €. Vychádzajúc z tejto sumy poskytnutého úveru
pri dohodnutých splátkach 77,05 € a ich počte 48 predstavuje RPMN 112,13%, pričom v zmluve bola
RPMN uvedená vo výške 68,86%. V zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona 129/2010 Z.z. má uvedenie

nesprávneho údaju o RPMN v neprospech spotrebiteľa za následok, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Zároveň vo výroku rozsudku určil, že dojednanie o RPMN vo výške 68,86% je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou.

5. Za neprijateľnú podmienku určil aj dojednanie o možnosti vykonávať zrážky zo mzdy na základe

dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnuté v bode 13.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalobkyňa obsah dohody nepoznala, a teda absentoval jej prejav vôle uzavrieť takúto dohodu,
a teda táto nebola individuálne dojednaná. Dojednanie možnosti splácať dlh zrážkami zo mzdy,
zahrnuté do zmluvných dojednaní, podľa názoru súdu nespĺňa povinnosť individuálneho dojednania,
pretože nebolo súčasťou zmluvy a úprava zmluvných podmienok odkazom na všeobecné podmienky

v zmysle Občianskeho zákonníka nie je možná, pretože takáto možnosť je daná len podľa ust. §
273 Obchodného zákonníka. Keďže predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavenívneprospechspotrebiteľa,súdurčil,žeideoneprijateľnúpodmienkupostihnutúneplatnosťou.

6. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd určil aj dojednanie o zmluvnej pokute rovnako vychádzajúc

zo záveru, že nebola individuálne dojednaná, nebola súčasťou zmluvy a vzhľadom na absenciu vôle
žalobkyne uzavrieť takúto dohodu ide o neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. a takéto
dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

7. Vychádzajúc zo záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý

úver vo výške 1.132,51 €, pričom žalobkyňa uhradila sumu 2.542,65 €, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.410,14 € (2.542,65 € - 1.132,51 €) v zmysle ust.
§ 451 a § 456 Obč. zák.

8. Žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000 € zamietol s

odôvodnením, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podmienkou
priznania primeraného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
spotrebiteľom, pričom táto úspešnosť bude zrejmá až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, z
ktorého dôvodu uplatnenie predmetného nároku považoval za predčasné. Aj v prípade jeho včasného
uplatnenia konštatoval, že žalobkyňa neprodukovala relevantné dôkazy preukazujúce diskomfort, vznik

konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu, prípadne iné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal zo záveru, že žalobkyňa
uplatňovala v konaní štyri rôzne nároky, pričom v troch nárokoch bola úspešná a v jednom neúspešná,

teda celkový jej úspech predstavuje 3/4, t.j. 75% a v tomto rozsahu jej priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej.

10. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II., III. navrhol

zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne
navrhol zrušiť rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie proti výroku I., ktorým súd určil, že úrok je bezúročný a bez poplatkov, odôvodnil žalovaný
nesprávnym výkladom vzťahu únijného práva a vnútroštátneho práva, keď sa súd mylne domnieva, žena smernicu 2008/48/ES a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Z. M.
nemôže prihliadať, lebo by jej priznal priamy účinok v horizontálnych vzťahov. Význam smernice a jej
aplikovateľnosti pritom spočíva v nepriamom účinku tak, že súd nesmie vnútroštátne pravidlo vykladať v

rozpore so smernicou. V prípade, že sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli
od smernice, prichádza do úvahy nepriamy účinok. Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho
súdu a podstata nepriameho účinku je daná tým, že súd mal povinnosť vykladať vnútroštátne právo
v súlade so smernicou. Výklad ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES, ktorému
by vo vnútroštátnom poriadku malo zodpovedať ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.,

podaný Súdnym dvorom Európskej únie vo vyššie citovanom rozsudku, súd prvej inštancie odmietol
rešpektovať neoprávnene, keďže rešpektovanie výkladu podaného Súdnym dvorom EÚ je povinnosťou
každého súdu členského štátu. Skutočnosť, že postup súdu je nesprávny a význam rozhodnutia C-42/15
je akceptovaný dokumentuje aj fakt, že pod vplyvom uvedeného rozhodnutia bolo novelizované ust.
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z. a podľa dôvodovej správy to bolo z dôvodu, aby došlo k
zosúladeniu právnej úpravy so smernicou. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru o náležitosti týkajúcej

sa uvádzania výšky, počtu a termínov splátok. Za nezákonný považuje aj záver o nesprávnom údaji
RPMN, pretože súd ako podklad pre tento záver nepoužil zákonný vzorec výpočtu RPMN. Výrok o
určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov je teda nezákonný.

11. Odvolanie proti výroku o určení, že je absolútne neplatná neprijateľná podmienka v časti údaja o

ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a RPMN 68,86 % v čl. 6 zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný
odôvodnil tým, že pokiaľ súd vychádzal z priemerných úrokových mier platných v období poskytnutia
úveru podľa zmluvy, nie je zrejmé, ktorá právna norma dáva súdu podklad pre takýto postup, a teda
legitimitu. Rovnako v právnom poriadku SR nie je žiadna právna norma, v zmysle ktorej najvyššia
prípustná úroková miera nesmie prekročiť dvojnásobok úrokových mier platných v období poskytnutia

úveru. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, tento výrok odporuje § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľnými podmienkami nemôžu byť dojednania o hlavnom predmete
plnenia a primeranosti ceny. Vyjadrenie ceny plnenia v podobe úrokovej sadzby znamená, že úroková
sadzba a rovnako RPMN, ktorá je vyjadrením tejto ceny iným spôsobom, vylučuje, aby išlo o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Pokiaľ súd určil za neprijateľné podmienky zmluvné dojednania týkajúce sa ročnej

úrokovej sadzby úveru a RPMN, je toto rozhodnutie v rozpore so zákonom.

12. K dojednaniu možnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že bod 13.2.
zmluvných dojednaní o možnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy nepredstavuje žiadnu inú
úpravu znevýhodňujúcu žalobcu oproti zákonnému právu veriteľa predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy

platiteľovi mzdy.

13. Nesúhlasil ani s určením, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
iba z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Nie je totiž splnený predpoklad, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Je v súlade s § 53b ods. 1

Obč. zák., pokiaľ ide o výšku sankcie za omeškanie aj v nadväznosti na § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/95
Z.z.. Nesúhlasil ani so záverom súdu o nedostatku písomnej formy zmluvnej pokuty iba z dôvodu, že
žalobkyňa podpísala zmluvu a zmluvné dojednania sa nachádzajú až za podpisom. Uviedol, že ak je
zmluva tvorená viacerými listami, potom podpis stačí len raz. Zmluva alebo jej časť pritom môže byť
tvorená aj zmluvnými dojednaniami v zmysle § 273 Obch. zák..

14.Nesúhlasilanisuloženímpovinnostizaplatiťžalobkynibezdôvodnéobohatenie,atozdôvodu,žesúd
vychádzal z nesprávneho predpokladu o bezúročnosti úveru. Nakoniec namietal aj nepreskúmateľnosť
rozsudku.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania. Argumentovala tým, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne
právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, pričom žalobkyňa
argumentuje výlučne platnými právnymi predpismi SR. Práve vnútroštátny súd musí skúmať, či môže
podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo eurokonformne. Eurokonformný

výklad zákona však nie je absolútny. Poukázala na to, že vnútroštátne súdy v zmysle konštantnej
judikatúry potvrdili výklad zákona napriek jednoznačnému ustanoveniu smernice tak, že sa vyžaduje
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Zároveň podľa jej argumentácie obchodnú
podmienku používanú v zmluvách, spočívajúcu v nečlenení splátok na splátky istiny, úrokov a inýchpoplatkov, je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Bez takéhoto členenia spotrebiteľ od
samého počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa úroky
a poplatky, pričom veriteľ takúto vedomosť od samého začiatku má. Takto nekontrolovane priraďuje

splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa,
pritom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča to veriteľ robí. Ak tento postup
veriteľ v zmluvách spotrebiteľom neoznámi, jedná sa o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods.
2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z týchto dôvodov je potrebné vyhodnotiť
nečlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku. Zdôraznila

tiež neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, čo je ďalším dôvodom na vyslovenie bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúverovejzmluvy.NesprávnejepodľažalobkyneurčenáajRPMN.Nakonieczdôraznila,
že žalovaný dlhodobo využíval tieseň, ľahkomyseľnosť a dôveryhodnosť spotrebiteľa na to, aby mu
poskytol spotrebiteľský úver za nevýhodných podmienok. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rozsudok
potvrdiť.

16. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §

379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok rozsudku IV., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol,
pretože žalobkyňa ako osoba oprávnená na podanie odvolania proti tomuto výroku odvolanie nepodala

a rozsudok v tomto výroku nadobudol právoplatnosť.

19. Predmetom odvolacieho prieskumu teda boli vyhovujúce výroky rozsudku I.,II.,III. a súvisiaci výrok
o nároku na náhradu trov konania V.

20. Rozsudok je vo vyhovujúcich výrokoch I., II. písm. b/ a III. vecne správny, preto ho odvolací súd v
týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok II. písm. a/ a c/, v tejto časti neboli splnené podmienky ani na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch v zmysle ust. § 388

CSP zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku.

22.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa25.septembra2018o9.40hod.v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18. septembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §

219 ods. 1,3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

23. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/ a h/ CSP.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postup

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Idepredovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že v zmenenom výroku rozsudku je naplnený odvolací dôvod v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a v ostatnej časti namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. K jednotlivým žalobou uplatneným nárokom odvolací súd uvádza nasledovné :

29. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 25.10.2013, a preto súd
správneposudzoval(ne)splneniepodmienokpreurčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,vzmysle
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom

do 30.4.2014 a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len zákon 129/2010 Z.z.).

30. V zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až

k/, r/ a y/ (§ 11 ods. 1 písm. b/) alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/).

31. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle §
9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov a ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, t.j. termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a zároveň v zmluve bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, z ktorých dôvodov určil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.

32. S týmto záverom súdu sa stotožňuje aj odvolací súd, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne,
vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.

33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne

aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

34. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej

únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,

vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretáciivnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

35. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.

2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“

či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa

presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,
teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

36. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a
vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2013 nie je možné ani pri
eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva
má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák., a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška
mesačných splátok v sume 77,05 € a dohodnutý je aj počet splátok 48, avšak nie je určený termín

splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom
umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená
ani splatnosť prvej splátky.

37.Zároveň z uzavretej zmluvy nie je zrejmá doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., keď chýba konkrétne
určenie dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru.

38. Uvedená skutočnosť vyplýva už z vyššie konštatovaného zistenia o chýbajúcom údaji o splatnosti

prvej splátky a následne splatnosti každých ďalších splátok.

39. V dôsledku týchto chýbajúcich náležitostí zmluvy je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z..

40. Pokiaľ ide o záver súdu o nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech
spotrebiteľa, odvolací súd ohľadne tohto záveru odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie a s dôvodmi v tejto časti sa stotožňuje. Žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver
vo výške 1.132,51 € a pri výške splátok 77,05 € a dobe splácania 48 mesiacov RPMN predstavuje 112,13
% oproti v zmluve uvedenej v 68,86 %.

41. V dôsledku nesprávne uvedenej výšky RPMN je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z..

42. Vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a

bez poplatkov, tento jej bol poskytnutý vo výške 1.132 € a na jeho úhradu doposiaľ zaplatila 2.542,65 €,
vzniklo žalovanému na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 1.410,14 € ako rozdiel medzi
poskytnutou sumou úveru a uhradenou zo strany žalobkyne.43. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. o
určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.410,14 € ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

44. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, aj pokiaľ určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
dojednanie v časti bodu 13.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 25.10.2013, v zmysle ktorých v prípade omeškania žalobkyne so splácaním úveru podľa vyššie
uvedenej zmluvy je žalovaný oprávnený predložiť platiteľovi mzdy žalobkyne dohodu o zrážkach zo

mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy.

45. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v tejto časti k dôvodom uvedeným súdom odvolací súd dopĺňa,
že táto podmienka nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvných dojednaní, písaných
drobným písmom, ktoré žalobkyňa žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť a ktoré tvoria osobitnú listinu
k zmluve, ktorá nebola stranami sporu podpísaná (podpísaná bola iba zmluva o revolvingovom úvere,

ktorá je taktiež zmluvou formulárovou bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jej obsah) a zároveň táto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pretože na základe tejto zmluvnej podmienky žalovaný môže vymáhať svoj
dlh od žalobkyne, ktorého výšku si sám určí, bez možnosti súdnej kontroly prípadných neprijateľných
zmluvných podmienok. Predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne a

oznámením výšky jeho dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla
súdnym prieskumom jej oprávnenosti. V rámci takto žalovaným určenej výšky pohľadávky sa môžu
ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Žalovaný
teda sám rozhoduje o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa a výkon zrážok zo mzdy je tak

súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti.

46. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku v
tejto časti odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku II. písm. b/ o určení, že zmluvné dojednanie v časti
bodu 13.2., týkajúce sa možnosti uskutočňovania zrážok zo mzdy, predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

47. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. písm. a/ a písm. c/, pokiaľ určil za
neprijateľné podmienky uvedené v zmluve o revolvingorom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2013
dojednanie ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 % a RPMN vo výške 68,86 % a pokiaľ určil

za neprijateľnú podmienku vo vyššie uvedenej zmluve dojednanie o zmluvnej pokute v časti bodu 14.1.
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, a to z nasledujúcich dôvodov:

48. V zmysle ust. § 53 ods. 1 Obč.zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. znení účinnom
do 31.5.2014 (ďalej len OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

49. Citované zákonné ustanovenia je transpozíciou článku 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého: „Hodnotenie nekalej
povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a
úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“.

50. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa bude rovnať
absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Pokiaľ však ide o hlavný predmet zmluvy a
primeranosť ceny, tieto budú vylúčené spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak
boli vymedzené jasne a zrozumiteľne.

51. Citované ustanovenie § 53 OZ obsahuje úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, pričom ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 citovaného Občianskeho zákonníka).52. V ust. § 53 ods. 1 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon ich označuje za neprijateľné podmienky a
sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré
spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

53. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods.1 OZ predstavuje výnimku z prvej vety o neprijateľných

podmienkachaurčuje,žeustanovenieprvejvetyoneprijateľnýchpodmienkachneplatí,akideopredmet
plnenia a primeranosť ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky dojednané individuálne.

54. Druhá veta citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ teda v súlade s vyššie citovaným článkom 4 ods.
2 Smernice 93/13/EHS vylučuje aplikáciu všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok

v zmysle prvej vety § 53 ods. 1 OZ na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ak sú
zrozumiteľné.

55. Dojednania spotrebiteľskej zmluvy, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nebudú neplatné
aj za predpokladu, že budú obsahovať neprijateľné podmienky, avšak iba ak boli dohodnuté určito, jasne

a zrozumiteľne.

56. Tieto dojednania však môžu byť neplatné buď pre rozpor so zákonom (napr. rozpor dojednanej
odplaty s § 53 ods. 6 citovaného Občianskeho zákonníka) alebo môžu byť neplatné aj pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

57. Neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 prvej vety OZ sa teda nemôžu týkať predmetu a ceny
plnenia, pokiaľ sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, pričom predmet plnenia a cena sú vždy aj
podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. Predmet plnenia a cenu sami osebe nemožno
posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Ide o zabezpečenie právnej istoty aj na strane dodávateľov, že nebude spochybňovaný výslovne
dojednaný predmet zmluvy a jeho cena.

58. Pokiaľ ide o primeranosť ceny, tá priamo súvisí aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah
poskytovaných služieb. S tým súvisí aj znenie § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, kde sa

zakotvuje možnosť odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je v čase splnenia
podstatne prekročená.

59.Úrokyzúverunepochybnepredstavujúodplatu(cenu)zaposkytnutýúverarovnakovyjadrenímceny
je aj ročná percentuálna miera nákladov, ktorá predstavuje celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Dojednanie o cene
nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.

60. Tak, ako bolo vyššie uvedené, tieto dojednania môžu byť neplatné pre rozpor so zákonom, ako je
to v prípade ročnej úrokovej sadzby v prejednávanej veci (70,01 %), ktorá podstatne prevyšuje odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ako to správne
uzavrel aj súd prvej inštancie.

61. Dohoda o úrokoch z úveru je teda neplatná pre rozpor so zákonom ( § 53 ods. 6 OZ) v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, nejde však o neprijateľnú zmluvnú podmienku a touto nie je ani RPMN,

hoci táto bola určená v nesprávnej výške, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku II. písm.
a/ zmenil tak, že žalobu o určenie neprijateľnosti podmienok v časti dojednania úroku a RPMN zamietol.

62. Pokiaľ ide o dojednania zmluvnej pokuty, súd dospel k správnemu záveru, že zmluvná pokuta nebola
dojednaná v písomnej forme, pretože nie je súčasťou zmluvy podpísanej sporovými stranami, ale

iba súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré stranami sporu podpísané
neboli. Tým nie je naplnená povinná písomná forma dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 ods. 2
Obč.zákonníka, z ktorého dôvodu je táto dohoda neplatná v zmysle ust. § 40 Obč.zákonníka.63. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, je z podstaty veci vylúčené
posudzovať, či ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a nie je možné ju určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého

dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok aj vo výroku II. písm. c/ tak, že žalobu o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v časti bodu 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako
nedôvodnú zamietol.

64.O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1,2 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

65. Po rozhodnutí (čiastočne zmeňujúcom) odvolacieho súdu bola žalobkyňa zo štyroch uplatnených
nárokovúspešnávcelomrozsahuohľadnedvochnárokov,atopokiaľideourčenie,žeúverjebezúročný
a bez poplatkov a pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 1.410,14 € titulom
bezdôvodného obohatenia (výroky I. a III. rozsudku). Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu ohľadne

jedného nároku, a to nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý súd zamietol
(výrok IV.) a zároveň bola žalovaná v prevažnom rozsahu úspešná aj v časti určenia neprijateľných
zmluvných podmienok(výrok II.,v tejto časti bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 1/3-iny, žalovaná v
rozsahu 2/3-ín, a teda celkový úspech žalovanej ohľadne tohto nároku predstavuje 1/3-inu).

66. Vychádzajúc z tohto výpočtu odvolací súd dospel k záveru, že pomer (ne)úspechu oboch sporových
strán je takmer rovnaký (v dvoch nárokoch bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, v jednom nároku
bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná a v jednom nároku bola v prevažnom rozsahu úspešná
žalovaná), z ktorého dôvodu v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov (celého) konania právo.

67. Odvolací súd pritom pri výpočte trov konania vychádzal zo záveru, že pri uplatnení viacerých
samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj otázku úspechu
a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému

nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou) treba celkový
náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v pomere k výške
uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu a podľa nej
priznať náhradu úspešnému účastníkovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca 2011, sp. zn. 30
Cdo 5210/2009).

68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).